Sociálny kurátor pre ľudí po výkone trestu: Úloha a činnosť

V každej spoločnosti, nech je akokoľvek vyspelá, existujú jedinci, ktorí narúšajú jej pravidlá a normy pretransformované do zákonov. Tieto činy, klasifikované ako trestné činy, predstavujú hrozbu pre spoločnosť. Spoločnosť sa bráni proti trestným činom rôznymi spôsobmi, pričom jedným z najčastejších je výkon trestu odňatia slobody.

Cieľom tohto trestu je nielen eliminovať páchateľov zo spoločnosti, ale aj prevychovávať ich a harmonizovať s uznávanými spoločenskými hodnotami, aby sa mohli opätovne začleniť do života ako riadni občania. Avšak, realita ukazuje, že mnohí páchatelia sa po prepustení z výkonu trestu vracajú k trestnej činnosti. V tomto kontexte zohráva kľúčovú úlohu sociálny kurátor, ktorý pomáha odsúdeným pri ich návrate do spoločnosti a znižuje riziko recidívy.

Úvod do problematiky postpenitenciárnej starostlivosti

Článok sa zaoberá problematikou postpenitenciárnej starostlivosti ako jednou z foriem prevencie recidívy trestnej činnosti. Pri náprave páchateľov trestnej činnosti sa kladie veľký dôraz na penitenciárne zaobchádzanie s odsúdenými počas výkonu trestu odňatia slobody zamerané na ich resocializáciu.

Resocializácia znamená súhrn aktivít zameraných na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

Na to, aby bolo možné tento cieľ dosiahnuť, je nutné počas výkonu trestu odňatia slobody vykonať množstvo opatrení. Je tu dôležité odsúdených vhodne diferencovať tak v rámci vonkajšej diferenciácie (rozdelenie odsúdených podľa skutkovej podstaty trestného činu a ich rizikovosť a mieru nebezpečenstva činu pre spoločnosť do jednotlivých stupňov s rôznou mierou stráženia), ako aj v rámci diferenciácie vnútornej (ich umiestnenie v otvorených, polootvorených a uzavretých oddeleniach, kde je rôzny rozsah práv a obmedzení).

Okrem toho je potrebné zostaviť kvalitný program zaobchádzania, ktorý je špecifikovaný na konkrétneho odsúdeného vzhľadom na perspektívu jeho nápravy. Ako uvádza Ľ. Gargalovič (2003, s. 18), vypracovanie programu zaobchádzania je „základným prostriedkom na realizáciu individuálnej výchovnej práce s odsúdenými.“ Zaoberá sa všetkými oblasťami života odsúdeného, ako sú výchovné a vzdelávacie aktivity, možnosti pracovného zaradenia, voľnočasové aktivity, výchovné postupy, ale aj kontakty s primárnym sociálnym prostredím, korešpondencia, návštevy, vzťahy a väzby v rodine a pod.

Pri stanovení cieľov takéhoto programu sa musí prihliadať na stupeň a povahu pozitívnych rezerv osobnosti odsúdeného, na jeho správanie, dĺžku trestu, termín možného podmienečného prepustenia, na možnosti zapojenia do individuálnych a skupinových aktivít, na možnosti a rozsah kontaktov s vonkajším svetom ako aj na bezpečnostné hľadiská. V programe zaobchádzania sa stanoví jeden hlavný cieľ - perspektívny, ktorý by sa mal počas výkonu trestu odňatia slobody dosiahnuť. Je to vlastne želaný výsledok celého pôsobenia. Ten sa dosahuje postupne cez čiastkové ciele - jednotlivé kroky v nápravnovýchovnom pôsobení. Pri dodržaní takéhoto postupu a vhodnej voľbe metód resocializačného pôsobenia by sa malo dať predpokladať, že v odsúdenom a v jeho prejavoch by mali nastať pozitívne zmeny, ktoré by mu mali umožniť viesť po prepustení z výkonu trestu na slobodu riadny život občana bez opätovného páchania trestnej činnosti.

Realitou je, že páchatelia trestných činov sa aj napriek snahe odborníkov počas penitenciárneho zaobchádzania po prepustení k trestnej činnosti vracajú. Nie vždy je to však len zlyhaním páchateľa, ale často môže byť recidíva zapríčinená aj zlyhaním spoločnosti, ktorá len v malej miere vytvára vhodné podmienky pre návrat odsúdeného po výkone trestu do života na slobode.

Príčiny recidívy trestnej činnosti

Príčiny recidívy trestnej činnosti môžu byť zapríčinené buď endogénnymi, alebo exogénnymi faktormi. Väčšinou ide o kombináciu oboch skupín faktorov.

Endogénne faktory

Medzi endogénne faktory by sme mohli zaradiť genetickú podmienenosť, mentálne postihnutie, duševné poruchy, či rôzne poruchy osobnosti. Napríklad A. Zradulová (2002, s. 16 - 17) vymedzila 5 základných typov osobnosti páchateľa:

• Mentálne nedostatočný typ: Jedinci so zníženými rozumovými schopnosťami, ktorí sa dopúšťajú prevažne násilnej trestnej činnosti.
• Psychotický typ: Páchateľ v stave nepríčetnosti s nezrozumiteľným a často brutálnym motívom.
• Socializovaný typ: Trestný čin spácha len výnimočne, často z nedbanlivosti.
• Neurotický typ: Hrá veľkú úlohu frustrácia a nevyriešený konflikt v rodine.
• Psychopatický typ: Abnormálne indivíduum s individuálnymi charakteristikami, ďalej sa člení na podskupiny ako afektívny, hypertímny, paranoidný, hysterický, schizoidný, anetický a nezdržanlivý psychopat.

Pri väčšine týchto typov je možné vidieť prítomnosť endogénnych príčin páchania trestnej činnosti, ktoré majú vysoký predpoklad byť prítomné aj po realizácii penitenciárneho zaobchádzania a teda môžu zapríčiniť recidívne správanie.

Exogénne faktory

Na druhej strane stoja exogénne príčiny recidívy, ktoré je možné vo výraznej miere ovplyvniť a tým pôsobiť v oblasti prevencie recidívy pozitívnym smerom. Ovplyvniť ich môžeme v rámci postpenitenciárnej starostlivosti o odsúdeného. Medzi ne patria:

• Zamestnanie: Bývalí odsúdení majú často problém nájsť si zamestnanie, čo vedie k chudobe a potenciálne k návratu ku kriminalite.
• Rodina: Podpora rodiny je kľúčová pre úspešnú sociálnu adaptáciu odsúdeného po prepustení.
• Spoločenské okolie a sociálne vylúčenie: Spoločnosť často odsúdených odmieta, čo ich núti integrovať sa do rizikových sociálnych prostredí.

Definícia a postavenie sociálneho kurátora

Sociálny kurátor je špecialista v oblasti sociálnej práce a poradenstva, ktorý poskytuje poradenstvo a usmerňovanie jednotlivcom, rodinám, skupinám, komunitám a organizáciám pri riešení sociálnych a osobných problémov. Pomáha klientom rozvíjať schopnosti a získať prístup k zdrojom a podporným službám, ktoré potrebujú pri riešení ťažkostí vyplývajúcich z nezamestnanosti, chudoby, zdravotného postihnutia, závislosti, kriminálneho a delikventného správania, rodinných a ďalších problémov. Táto pozícia vyžaduje rozsiahle znalosti v oblasti sociálnej práce, práva a psychológie, ako aj schopnosť efektívne komunikovať a spolupracovať s rôznymi skupinami ľudí a inštitúciami.

Sociálny kurátor je odborník, ktorý sa zameriava na pomoc jednotlivcom a skupinám pri prekonávaní sociálnych prekážok a zlepšovaní ich životnej situácie. Jeho práca zahŕňa široké spektrum činností, od individuálneho poradenstva až po komunitné intervencie.

Právny kontext a regulácia

Výkon zamestnania sociálneho kurátora pre dospelých je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

• Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov

Sociálnu kuratelu pre plnoletých podľa § 73 ods. 2 Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré spĺňajú podmienky odbornej spôsobilosti na výkon sociálnej práce sociálnym pracovníkom podľa osobitného predpisu alebo získali vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore andragogika alebo majú uznaný doklad o takom vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou.

Pre zamestnancov vykonávajúcich špecializované činnosti v rámci sociálnej kurately sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, pre bežné činnosti vysokoškolské vzdelanie I. stupňa. Na výkon tohto zamestnania sa zo zákona nevyžaduje žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie. Odporúča sa však odborná prax v období 12 mesiacov.

Podstatné miesto v postpenitenciárnej starostlivosti má aj sociálna kuratela. Tá je upravená v Zákone č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Ten ju definuje ako „súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba.“ (§1/3)

Náplň práce sociálneho kurátora

Náplň práce sociálneho kurátora je rozsiahla a rôznorodá. Zahŕňa množstvo činností, ktoré sú zamerané na pomoc klientom pri riešení ich problémov a zlepšovaní ich životnej situácie. Špecialista sociálnej kurately pre dospelých vykonáva samostatné ucelené odborné špecializované činnosti v oblasti sociálnej kurately pre dospelých.

Kľúčové pracovné činnosti

• Individuálne rozhovory s klientmi: Sociálny kurátor vedie individuálne rozhovory s klientmi, rozhovory v rodinách alebo v skupinách s cieľom posúdiť klientovu situáciu a problémy a určiť druh potrebných služieb. Sociálny kurátor udržiava s plnoletou fyzickou osobou počas výkonu trestu odňatia slobody, výkonu väzby písomný a osobný kontakt.
• Analýza situácie a alternatívne prístupy: Kurátor analyzuje klientovu situáciu a predkladá alternatívne prístupy na riešenie problémov.
• Zostavovanie záznamov a správ: Sociálny kurátor zostavuje záznamy alebo správy pre súdy a iné právne konania. Podáva správy orgánom činným v trestnom konaní a vedie spisovú dokumentáciu plnoletej fyzickej osoby, pre ktorú vykonáva opatrenia podľa zákona. Získava, zhromažďuje, spracúva a uchováva informácie pre štatistické zisťovania a administratívne zdroje z oblasti sociálnej kurately.
• Poradenstvo, terapia a mediácia: Kurátor poskytuje poradenstvo, terapiu a mediačné služby a umožňuje skupinové stretnutia. Motivuje ho k účasti v svojpomocných skupinách zameraných na riešenie osobných problémov a vzťahových problémov, pričom môže zapájať do spolupráce obec, či akreditovaný subjekt.
• Plánovanie a realizácia programov pomoci: Sociálny kurátor plánuje a realizuje programy pomoci pre klientov, vrátane krízovej intervencie. Vypracováva plán sociálnej práce s plnoletou fyzickou osobou.
• Vyšetrovanie zneužívania a zanedbávania: Kurátor vyšetruje prípady zneužívania alebo zanedbávania a zavádza opatrenia na ochranu detí a ďalších ohrozených osôb.
• Práca s páchateľmi: Sociálny kurátor pracuje s páchateľmi počas výkonu trestu a po ich prepustení s cieľom pomôcť im začleniť sa do spoločnosti a zmeniť postoje a správanie, aby nedošlo k ďalšej trestnej činnosti. Spolupôsobí pri prevýchove odsúdeného.
• Poradenstvo pre väznice a orgány: Kurátor poskytuje poradenstvo hlavným predstaviteľom väzníc a orgánom kontrolujúcim výkon podmienečných trestov a odporúčajúcim podmienečné prepustenie.
• Obhajoba klientov: Sociálny kurátor vystupuje ako obhajca skupiny klientov v komunite a lobuje za riešenie problémov, ktoré sa ich týkajú.
• Vývoj preventívnych programov: Kurátor vyvíja preventívne a intervenčné programy pre potreby komunity.
• Udržiavanie kontaktu s inštitúciami: Sociálny kurátor udržiava kontakt s ostatnými úradmi sociálnych služieb, vzdelávacími inštitúciami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti pre spoločného klienta. Vykonáva opatrenia sociálnej kurately, sprostredkováva plnoletým fyzickým osobám odbornú pomoc špecializovaných inštitúcií a účasť na programoch a aktivitách organizovaných obcou, vyšším územným celkom alebo akreditovaným subjektom.

V závislosti od závažnosti životnej situácie a problému odsúdeného, napomáha odsúdenému pri riešení osobných, rodinných a sociálnych problémov. Po prepustení osoby z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby pomáha sociálny kurátor odsúdenému najmä pri uľahčení návratu do rodiny, pracovnom uplatnení, hľadaní bývania, hľadaní možnosti pokračovať v ďalšej príprave na povolanie. Motivuje ho k liečbe drogových závislostí a iných závislostí, ponúka mu účasť na resocializačných programoch. Vykonáva opatrenia pre osoby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby, či po prepustení zo zariadenia na resocializáciu drogovo a inak závislých.

Vzdelanie a zručnosti sociálneho kurátora

Pre výkon funkcie sociálneho kurátora je nevyhnutné vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca, psychológia alebo v príbuznom odbore.

Požadované vzdelanie

• Vysokoškolské vzdelanie I. stupňa: Bakalárske štúdium v odbore sociálna práca, psychológia alebo príbuznom odbore.
• Vysokoškolské vzdelanie II. stupňa: Magisterské štúdium v odbore sociálna práca, psychológia alebo príbuznom odbore.
• Vysokoškolské vzdelanie III. stupňa: Doktorandské štúdium v odbore sociálna práca, psychológia alebo príbuznom odbore (voliteľné, ale zvyšuje kvalifikáciu a možnosti kariérneho rastu).

Kľúčové zručnosti

• Komunikačné zručnosti: Schopnosť efektívne komunikovať s klientmi, kolegami a inými odborníkmi.
• Empatia: Schopnosť vcítiť sa do situácie klienta a porozumieť jeho potrebám.
• Analytické zručnosti: Schopnosť analyzovať komplexné situácie a identifikovať kľúčové problémy.
• Riešenie problémov: Schopnosť navrhovať a implementovať efektívne riešenia problémov.
• Organizačné zručnosti: Schopnosť organizovať a plánovať prácu, spravovať dokumentáciu a dodržiavať termíny.
• Právne povedomie: Znalosť zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoreších predpisov; znalosť zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov.
• Interdisciplinárna spolupráca: Budovanie interdisciplinárnej spolupráce.
• Metódy kuratívnej sociálnej práce pre dospelých: Znalosť hlavných prístupov v sociálnej práci, životnej situácie a sociálneho fungovania, základných princípov sociálnej práce, metód sociálnej práce s jednotlivcom, rodinou, skupinou a komunitou, diagnostických metód, metód hodnotenia a vedenia procesu práce s rodinou.

Oblasti pôsobenia sociálneho kurátora

Sociálni kurátori môžu pôsobiť v rôznych oblastiach, vrátane:

• Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny: Poskytovanie poradenstva a pomoci nezamestnaným, rodinám v kríze a ďalším ohrozeným skupinám. V mieste obvyklého pobytu môže prepustený požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o poskytnutie pomoci.
• Školy a vzdelávacie inštitúcie: Práca s deťmi a mládežou, ktoré majú problémy v škole alebo v rodine.
• Nemocnice a zdravotnícke zariadenia: Poskytovanie sociálnej podpory pacientom a ich rodinám.
• Väznice a probačné úrady: Práca s páchateľmi a ich reintegrácia do spoločnosti.
• Neziskové organizácie: Poskytovanie sociálnych služieb pre rôzne cieľové skupiny. Napríklad Poradňa pre ľudí vo/po výkone trestu a ich rodiny, ktorá vznikla v januári 2021 a poskytuje služby v Bratislavskom, Trnavskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Rozšírili svoje služby a pôsobia aj v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava.
• Komunitné centrá: Vývoj a realizácia programov pre komunitu.

Sociálny kurátor a postpenitenciárna starostlivosť

Sociálny kurátor zohráva kľúčovú úlohu v postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je zameraná na pomoc odsúdeným po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Cieľom tejto starostlivosti je znížiť riziko recidívy a uľahčiť odsúdeným návrat do spoločnosti. L. Lešková (2012, s. 600) tvrdí, že úlohou kurátora je pôsobenie zacielené na riešenie vzniknutých problémov a spoločné hľadanie adekvátnych riešení na neutralizáciu alebo úplné odstránenie problémov, ak klient požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie.

Kľúčové aspekty postpenitenciárnej starostlivosti

• Sociálne poradenstvo: Poskytovanie informácií o možnostiach riešenia sociálnej situácie. Nakoľko odsúdení často po prepustení na slobodu disponujú len minimom prostriedkov a ocitajú sa v hmotnej núdzi. Keďže niekoľko rokov až desaťročí žili v sociálnej izolácii, často nevedia, ako môžu tento svoj problém riešiť.
• Pomoc pri návrate do rodiny: Na význam rodiny v tejto súvislosti upozorňuje aj L. Suchá (2012, s. 590), ktorá uvádza, že rodina, ktorá má člena po výkone trestu odňatia slobody, by sa mala zamerať na svoje nové rodinné usporiadanie, opätovné včlenenie odsúdeného do každodenného rodinného života a do spoločnosti, mala by pracovať na svojich vzťahoch s odsúdeným a snažiť sa odpustiť mu, mala by umožniť odsúdenému vrátiť sa do svojej role v rodine a k z nej vyplývajúcim povinnostiam a pod. Práve pomoc a podpora zo strany rodiny môže asi najvýraznejšie ovplyvniť sociálno-adaptačný proces odsúdeného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
• Hľadanie možností zamestnania: Nakoľko často odsúdení disponujú nízkou kvalifikačnou úrovňou (a to aj napriek tomu, že majú počas výkonu trestu možnosť vzdelávania sa s cieľom pripraviť ich na uplatnenie sa na trhu práce po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody), mal by sociálny kurátor spolu s odsúdeným hľadať aj možnosti pri pokračovaní prípravy na povolanie. Národný projekt „Šanca na návrat“, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, a partnerom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, má za cieľ poskytnúť osobám po výkone trestu šancu opäť sa zaradiť do bežného a aj pracovného života, predovšetkým prostredníctvom sociálnych podnikov.
• Poskytnutie resocializačného príspevku: Okrem toho môže sociálny kurátor na uľahčenie resocializácie osôb po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby poskytnúť resocializačný príspevok. Rozhoduje o resocializačnom príspevku. Mal by byť použitý hlavne na účel vybavenia osobných dokladov a zabezpečenia nevyhnutných vecí osobnej potreby. Požiadať oň môže odsúdený, ktorého výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní, pričom sa musí uchádzať aj o pomoc orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri začlenení do života. Žiadosť musí podať do ôsmich pracovných dní odo dňa prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Jeho suma je maximálne vo výške 40 % sumy životného minima. Nemusí sa však vždy poskytnúť len v peňažnej forme. Ak je to pre naplnenie jeho účelu výhodnejšie, môže sa využiť jeho vecná, alebo kombinovaná forma. Na resocializačný príspevok nevzniká prepustenému automaticky nárok. Pri rozhodovaní o resocializačnom príspevku sa zohľadňuje uložené a ďalšie peňažné prostriedky vyplatené prepustenému.

tags: #socialny #kurator #pre #ludi #po #vykone