Hmotná núdza predstavuje stav, kedy príjem domácnosti nedosahuje sumu životného minima a jej členovia si nedokážu alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem vlastnou prácou, predajom majetku alebo uplatnením nárokov, napríklad výživného.
Pomoc v hmotnej núdzi je štátna sociálna dávka určená pre občanov, ktorých príjem nedosahuje úroveň životného minima a nevedia si ho zabezpečiť inak. Ide o akúsi „záchrannú sieť“ štátu, ktorá má zabrániť tomu, aby ľudia v extrémnej núdzi zostali bez základných prostriedkov na prežitie. Poskytuje ju Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Kto má nárok na pomoc v hmotnej núdzi?
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká občanovi SR alebo cudzincovi, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Podmienkou je, že sa po posúdení príjmu, majetku a uplatnení nárokov zistí, že domácnosť je v stave hmotnej núdze.
Zloženie domácnosti
Domácnosť tvoria členovia, ktorými na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sú:
- jednotlivec,
- manžel a manželka,
- manžel, manželka a nezaopatrené deti (maloleté aj plnoleté),
- plnoletí rodičia a nezaopatrené deti (maloleté aj plnoleté),
- rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy,
- rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,
- maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom podľa písmena e), a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
- fyzické osoby podľa písmen b) až g), ak sa im na základe dohody poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitných predpisov,
- plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa pre nich vykonáva resocializačný program pobytovou formou.
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej len „zákon“) definuje aj okruh osôb, ktoré sa nepovažujú za členov domácnosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb. Tento zákon súčasne definuje príjem, rozhodujúce obdobie pri posudzovaní príjmu a majetok, ktorý sa hodnotí pre účely posudzovania hmotnej núdze. Ak máte auto, chatu alebo úspory, dávku nedostanete - musíte najprv predať majetok a žiť z neho. Jeden byt na bývanie sa však do majetku na tento účel nepočíta.
Formy pomoci v hmotnej núdzi
Pomoc v hmotnej núdzi zahŕňa niekoľko zložiek:
- dávka v hmotnej núdzi,
- ochranný príspevok,
- aktivačný príspevok,
- príspevok na nezaopatrené dieťa,
- príspevok na bývanie.
1. Dávka v hmotnej núdzi
Výška dávky sa odvíja od zloženia domácnosti. Od januára 2026 sa zvýšila nasledovne:
- 89,70 € mesačne - jednotlivec
- 170,60 € mesačne - jednotlivec s dieťaťom (max. 4 deti)
- 155,90 € mesačne - dvojica bez detí
- 233,20 € mesačne - dvojica s dieťaťom (max. 4 deti)
- 249,10 € mesačne - jednotlivec s viac ako 4 deťmi
- 314,40 € mesačne - dvojica s viac ako 4 deťmi
K dávke v hmotnej núdzi je možné získať aj príspevky (napr. na bývanie, ochranný, aktivačný), čím sa celková suma pomoci môže zvýšiť. Dávky sú zvyšované rovnako ako životné minimum, teda maximálne o infláciu (od roku 2023 sa zákon zmenil, takže životné minimum sa zvyšuje o infláciu). Preto nárasty nie sú výrazné. V stálych cenách vidno skôr pokles výšky základnej dávky v hmotnej núdzi.
2. Ochranný príspevok
Je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou.
Ochranný príspevok za každého člena domácnosti je 91,70 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:
- dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
- je poberateľom predčasného starobného dôchodku,
- je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
- je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu,
- je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka veku,
- sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti je IV alebo V,
- sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou,
- má nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní,
- je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu, pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je IV alebo V alebo má v integrovanom posudku navrhnutý druh sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby alebo domácu opatrovateľskú službu.
3. Aktivačný príspevok
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.
Aktivačný príspevok je:
- 183,30 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovaného mesačnou mzdou,
- 137,50 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania, nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je žiakom strednej školy v externej forme štúdia alebo študentom vysokej školy v externej forme štúdia, zúčastňuje sa v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na vzdelávaní a príprave pre trh práce, rekvalifikácii alebo projektoch a programoch, v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu,
- 91,70 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.
Od septembra 2025 sa pre potreby výpočtu PHM neráta určité percento pracovného príjmu, v závislosti od dĺžky zamestnania. Túto výhodu môže poberateľ pomoci v hmotnej núdzi využiť raz za dva roky. Od apríla 2023 do augusta 2025 neexistoval aktivačný príspevok po zamestnaní sa a daňový bonus bol príjmom.
7 stratégií hľadania práce, ako nájsť prácu RÝCHLO!
4. Príspevok na nezaopatrené dieťa
Je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré sa zúčastňuje na výchove a vzdelávaní v materskej škole, plní povinnú školskú dochádzku alebo sa sústavne pripravuje na povolanie.
Príspevok na každé nezaopatrené dieťa je 25,10 € mesačne.
5. Príspevok na bývanie
Príspevok na bývanie je súčasťou dávok v hmotnej núdzi a je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním pre domácnosti, ktoré majú legálne bývanie a platia aj za odpad.
Príspevok na bývanie je:
- 100,60 € mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,
- 170,80 € mesačne, ak ide o domácnosť s dvomi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu dvomi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
- 216,70 € mesačne, ak ide o domácnosť s tromi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu tromi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
- 262,70 € mesačne, ak ide o domácnosť so štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
- 308,40 € mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
Podanie žiadosti a vyplácanie pomoci
Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva písomne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Tlačivo žiadosti je k dispozícii na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Odporúča sa informovať sa na príslušnom úrade o všetkých náležitostiach žiadosti a o ďalších písomnostiach, ktoré je k nej potrebné priložiť.
Pomoc v hmotnej núdzi vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny mesačne pozadu, a to za celý kalendárny mesiac, aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca (ak zákon neustanovuje inak). Pomoc sa nevypláca do cudziny a nepatrí za čas, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní. O dávky možno požiadať aj spätne, najviac však o 3 mesiace.
Spracovanie dávok v hmotnej núdzi (DHN), najmä na začiatku poberania, môže trvať dlho. Preto sa niekedy stáva, že dávky sú doplatené jednorazovo spätne za niekoľko mesiacov. Aby však ľudia mali aspoň časť dávok aj počas obdobia, keď niektoré údaje sú dané iba približne (napr. ešte nie je jasná presná suma výživného), úrad práce môže poskytovať preddavky na dávky.
Pomoc v hmotnej núdzi a jednorazová dávka sa poskytuje vo forme:
- v peňažnej forme,
- vecnej forme (jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie),
- v kombinovanej forme.
Formu a spôsob poskytovania pomoci v hmotnej núdzi určí úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v prípade jednorazovej dávky formu jej poskytnutia určí obec.
Dávka v hmotnej núdzi a daň z príjmov
„Dávky v hmotnej núdzi sú sociálnou agendou, nie daňovou. Sú oslobodené od dane z príjmov, takže sa do daňového priznania neuvádzajú. Základná dávka pre jednotlivca je cca 84,90 €. K tomu sa pripočítava príspevok na bývanie (cca 95 €) a ochranný príspevok (cca 86 €), ak splníte podmienky.“
Ak občan poberal popri dávke aj zdaniteľné príjmy (napr. zo zamestnania alebo podnikania), situácia sa mení. Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z prenájmu) na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane neslúži.
Ide o občanov, ktorí v priebehu zdaňovacieho obdobia boli nezamestnaní (boli vedení v evidencii nezamestnaných, resp. poberali dávky v hmotnej núdzi). Počas roka 2025 okrem poberania dávky v nezamestnanosti alebo dávky v hmotnej núdzi mohli poberať aj zdaniteľné príjmy napr. Ak daňovník bol časť roka nezamestnaný a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania) na území Slovenskej republiky a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.
Ak bol daňovník časť roka nezamestnaný a časť roka dosahoval iba príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce presahujúce sumu 2 876,90 eur, je povinný podať daňové priznanie typu A, alebo môže písomne požiadať ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý mu v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy, o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 16. februára 2026 (lehota pripadá na 15. február, čo je nedeľa, preto sa posúva na pondelok 16. februára 2026).