Sociálny kapitál: Definícia, význam a praktické uplatnenie

Sociálny kapitál predstavuje komplexný koncept, ktorý presahuje individuálne schopnosti a zameriava sa na silu kolektívnych vzťahov. Je to nehmotné aktívum, ktoré pramení zo sociálnych štruktúr a ovplyvňuje správanie jednotlivcov i skupín. Jeho podstata spočíva v prepojení, dôvere a reciprocite. Vysoká úroveň sociálneho kapitálu uľahčuje výmenu informácií, mobilizáciu zdrojov a kolektívne riešenie problémov.

Kto ešte nedostal zaručene osvedčenú radu do vzťahu, nech sa prihlási. Neformálne vzťahy medzi ľuďmi v organizácii, v pracovných skupinách, medzi útvarmi alebo aj s externými subjektmi firmy sú pre úspech organizácie i jednotlivcov veľmi dôležité. Pre označenie príslušných kvalít sa dnes používa pojem sociálny kapitál.

Definícia sociálneho kapitálu

Sociálny kapitál označuje sieť vzťahov medzi jednotlivcami a skupinami, ktorá umožňuje efektívnejšiu spoluprácu na dosiahnutie spoločných cieľov. Je to suma aktuálnych aj potenciálnych zdrojov, ktoré môže určitá osoba využívať vďaka tomu, že sa pozná s druhými ľuďmi. Je to bohatstvo stykov a známostí, ktoré môžu byť užitočné.

Podľa Pierra Bourdieuho, autora koncepcie sociálneho kapitálu, predstavuje sociálny kapitál „množinu skutočných alebo potenciálnych zdrojov, ktorú nadobúda jednotlivec alebo skupina vďaka trvalej sieti viac či menej inštitucionalizovaných vzťahov založených na vzájomnej oboznámenosti a uznaní.“ Jeho spracovanie konceptu je inštrumentálne, zameriava sa na výhody pre držiteľov sociálneho kapitálu a na „úmyselnú konštrukciu sociability za účelom vytvorenia tohto zdroja.“ Objem sociálneho kapitálu, ktorým člen spoločnosti disponuje, je daný veľkosťou siete kontaktov, ktoré je schopný mobilizovať pre svoju potrebu, a veľkosťou ekonomického, kultúrneho a symbolického kapitálu tých, z ktorých sa sieť jeho známostí skladá.

Profit, ktorý sociálny kapitál svojim držiteľom poskytuje, posilňuje solidaritu zúčastnenej skupiny. Tento profit má okrem čisto hmotnej podoby predovšetkým podobu služieb a protislužieb. Navyše, sociálny kapitál poskytuje svojmu držiteľovi aj symbolický profit, určitú prestíž spojenú s kontaktmi s užitočnými a vyhľadávanými ľuďmi.

Robert D. Putnam (1993) navrhol, že sociálny kapitál by uľahčil spoluprácu a vzájomne podporné vzťahy v komunitách a národoch a bol by preto cenným prostriedkom v boji proti mnohým sociálnym poruchám vlastným moderným spoločnostiam, napríklad kriminalite. Podľa Roberta D. Putnama sociálny kapitál odkazuje na „spojenia medzi jednotlivcami - sociálne siete a normy reciprocity a dôvery, ktoré z nich vyplývajú.“ Podľa Putnama zahŕňa sociálny kapitál vzájomnosť, zabezpečuje tok informácií, vedúci k vzájomnému prospechu a dôvere.

L. J. Hanifan v článku z roku 1916 „The Rural School Community Center“ definoval sociálny kapitál ako „dobrú vôľu, spoločenstvo, vzájomnú sympatiu a sociálny styk medzi skupinou jednotlivcov a rodín, ktoré tvoria sociálnu jednotku.“

Historický vývoj konceptu

Koncept sociálneho kapitálu má svoje korene v rôznych disciplínach, vrátane sociológie, ekonómie a politológie. Medzi prvých autorov, ktorí sa zaoberali touto problematikou, patrí sociológ Émile Durkheim, ktorý zdôrazňoval význam sociálnej solidarity a integrácie pre fungovanie spoločnosti. Neskôr, v 60. rokoch 20. storočia, Jane Jacobs poukázala na dôležitosť sociálnych sietí a dôvery pre rozvoj miest.

Avšak, až v 80. a 90. rokoch 20. storočia sa sociálny kapitál stal predmetom intenzívneho výskumu, najmä vďaka prácam sociológov ako James Coleman a Robert Putnam. Coleman zdôrazňoval, že sociálny kapitál existuje v štruktúre vzťahov medzi ľuďmi a umožňuje im dosahovať ciele, ktoré by inak neboli možné. Systémový rozvoj pojmu „sociálny kapitál“ v sociológii je spojený s P. Bourdieu (1980). Ďalšiu kryštalizáciu pojmu sociálny kapitál určil americký sociológ J. S. Coleman. J. Coleman chápe sociálny kapitál ako atribút siete vzťahov, reciprocity a dôvery. Racionálny jednotlivec sa sústredí na svoj vlastný záujem, dosiahnutie jeho cieľov mu sociálny kapitál uľahčuje.

Tretí, R. Putnam chápe sociálny kapitál ako početnosť neformálnych kontaktov fungujúcich na základe reciprocity a dôvery na makrosociálnej úrovni. Podľa R. Putnama je sociálny kapitál esenciálny pre budovanie a udržanie demokracie.

Typy sociálneho kapitálu

Sociálny kapitál sa často rozlišuje na základe typu sociálnych väzieb a ich účelu:

• Svazujúci (bonding) sociálny kapitál: Vystihuje vzťahy v rámci úzkej komunity, napríklad rodiny či etnika. Putnam ho prirovnáva k „superlepidlu“, ktoré upevňuje jednotu v komunite. Tento sociálny kapitál je tiež nazývaný defenzívnym, lebo pomáha skupine brániť sa pred negatívnymi vplyvmi z jej okolia. Vzťahuje sa na silné väzby, intímne vzťahy, ktorým ľudia dôverujú a cítia sa im blízki.

• Premošťujúci (bridging) sociálny kapitál: Spája ľudí medzi jednotlivými sociálnymi skupinami väzbami, ktoré sú slabšie, než v prípade kapitálu svazujúceho. Tieto väzby fungujú ako mosty, odtiaľ názov tohto typu. Príkladom je obchodné partnerstvo. Premošťujúci sociálny kapitál s väčšou pravdepodobnosťou poskytne cenné nové informácie.

• Spojujúci (linking) sociálny kapitál: Doplnil ho Michael Woolcock, aby vyjadril vzťahy medzi jedincami patriacimi do rôznych sociálnych vrstiev. Carlos García Timón popisuje, že štrukturálne rozmery sociálneho kapitálu sa týkajú individuálnej schopnosti nadviazať slabé a silné väzby s inými v rámci systému. Tento rozmer sa zameriava na výhody odvodené z konfigurácie siete aktéra, či už individuálneho alebo kolektívneho.

Norman Uphoff navrhuje rozlišovať dve vzájomne prepojené formy sociálneho kapitálu. Prvá je štrukturálny sociálny kapitál, pre ktorý sú zdrojom predovšetkým formálne pravidlá, role, procedúry či tradície. Druhou zložkou je príznačná podoba väzieb, pretože väzby medzi ľuďmi musia mať určité kvality ako vzájomnosť, dôveryhodnosť a musia spôsobovať pozitívne emócie.

Význam sociálneho kapitálu pre organizácie a jednotlivcov

Sociálny kapitál ako organizačná charakteristika zvyšuje úspech. Napríklad pri tvorbe strategických aliancií sa vďaka funkčnej sieti sociálnych vzťahov ľahšie nájdu vhodní partneri a znalosť partnerov pomôže vytvoriť užitočný spôsob spolupráce. Sociálny kapitál posilňuje tiež šancu brániť sa nepriateľským prevzatiam firmy (kde je vzájomná dôvera a otvorenosť, tam sa znižuje nebezpečenstvo, že sa firma stane obeťou cudzieho "nájazdníka"). Novo vznikajúcim firmám zase prináša väčšie množstvo finančného kapitálu od investorov (kto nikoho nepozná a keď nikto nepozná jeho, potom má väčšinou menej možností získať investície).

Sociálny kapitál je dôležitý koncept v psychológii, pretože ovplyvňuje širokú škálu aspektov ľudského života, vrátane psychickej pohody, zdravia, vzdelávania, ekonomického úspechu a politickej participácie. Vysoká úroveň sociálneho kapitálu je spojená s lepším zdravím, nižšou kriminalitou a vyššou kvalitou života. Z psychologického hľadiska sociálny kapitál poskytuje pocit spolupatričnosti, sociálnej podpory a identity, čo prispieva k zníženiu stresu a zvýšeniu sebaúcty. Jeho význam spočíva aj v pochopení sociálnych nerovností a marginalizácie.

Tristan Claridge je popredný expert na sociálny kapitál s viac ako dvomi desaťročiami skúseností v oblasti výskumu, politiky a praxe. Jeho práca sa zameriava na rozvoj hlbšieho a presnejšieho pochopenia sociálneho kapitálu ako kritického zdroja pre jednotlivcov, organizácie a spoločnosti. Spája rigorózne akademické skúmanie a praktickú implementáciu, ponúkajúc inovatívne perspektívy, ako sociálny kapitál ovplyvňuje individuálne a kolektívne výsledky.

Predstavme si komunitu v malej obci, kde obyvatelia trpia nedostatkom pracovných príležitostí. Skupina aktívnych občanov sa rozhodne založiť komunitné centrum. Vďaka existujúcim sociálnym väzbám a dôvere medzi obyvateľmi sa im darí mobilizovať miestne zdroje - dobrovoľníkov, financie od lokálnych podnikateľov a podporu od miestnej samosprávy. Komunitné centrum organizuje kurzy remesiel, jazykové kurzy a workshopy, čím zvyšuje kvalifikáciu obyvateľov a ich šance na získanie zamestnania. Okrem toho centrum slúži ako miesto pre sociálne interakcie a budovanie nových vzťahov, čím posilňuje sociálny kapitál komunity.

Meranie sociálneho kapitálu

Organizácia by mala mať vykonaný audit sociálneho kapitálu. K tomu sa využívajú rôzne kombinácie kvantitatívnych a kvalitatívnych techník - posudzovacie škály, dotazníky, rozhovory, údaje o mobilite pracovníkov, personálne audity, výstupy z hodnotenia zamestnancov. Špecifický a veľmi názorný nástroj tvorí tzv. mapovanie sociálnych sietí alebo tiež analýza sociálnych sietí. Táto technika umožňuje merať a mapovať skutočné vzťahy a priebeh procesov vo firme. Je tak často doplnkom alebo dokonca protipólom formálnej organizačnej štruktúry (organizačného pavúka).

Analýza sociálnej siete sa sústreďuje na rôzne obsahy sociálnych vzťahov: všíma si toho, s kým sa radíme pri rozhodovaní, s kým diskutujeme inovácie a nové nápady, koho berieme ako poradcu pre pracovné otázky, kto je pre nás expertom pre vzťahy so zákazníkmi, kto je autoritou na vzťahy a pomery vo firme, s kým najviac spolupracujeme, s kým sme najčastejšie v kontakte a podobne.

Sociálnu sieť je užitočné mapovať aj pri výbere nového zamestnanca. Tu nás môže zaujímať osobná sociálna sieť (niekedy označovaná ako osobný profil sociálneho kapitálu alebo egocentrická sieť, egonet). Môžeme zistiť veľkosť osobnej siete uchádzača (s koľkými ľuďmi udržuje kontakty určitého typu), ako je komponovaná (rôznorodosť alebo rovnorodosť ľudí v sieti z hľadiska veku, pohlavia, sociálneho postavenia, vzdelania, národnosti a podobne), či sieť obsahuje hlavne ľudí z profesionálnej oblasti alebo z nepracovnej oblasti. Existuje mnoho profesií, kde je bohatá sociálna sieť veľmi dôležitým prvkom (napríklad manažment, obchod, žurnalistika, personalistika...).

Ukazovatele merania sociálneho kapitálu existujú v dvoch základných podobách: postoj (dôvera, hodnotenie kvality sociálneho života atď.) a konanie (napríklad členstvo v organizácii). Väčšinou sa používajú oba typy súčasne, čím sa merajú kognitívne a štrukturálne aspekty. Jan van Deth (2003) uvádza tri hlavné oblasti merania: siete zodpovedajúce štrukturálnemu uhlu pohľadu a dôvera, normy a hodnoty spojené s kultúrnym hľadiskom.

Budovanie a udržiavanie sociálneho kapitálu

Úlohou riadenia ľudských zdrojov (HRM) by teda, okrem iného, malo byť posilňovanie sociálneho kapitálu organizácie. Tento komplexný úkol je možné rozčleniť do štyroch základných činností:

1. Zisťovanie úrovne sociálneho kapitálu

   Ako už bolo spomenuté, je kľúčové pravidelne auditovať a mapovať sociálne siete v organizácii. To poskytuje základ pre ďalšie strategické rozhodnutia.

2. Budovanie sociálneho kapitálu

   Cieľom je cielene vytvárať nové sociálne väzby a vzťahy. Je možné vytvárať podmienky pre stretávanie ľudí, podporovať nadväzovanie nových kontaktov, všetko dianie spájať s komunikáciou a konverzáciou. Väčšina organizácií však stále obsahuje mnoho bariér pre vytváranie vzťahov a sociálnych sietí. Tieto bariéry môžu byť funkcionálne (medzi jednotlivými útvarmi a organizačnými funkciami), hierarchické alebo vertikálne (medzi stupňami organizačnej pyramídy), geografické (časti firmy môžu byť lokalizované na rôznych miestach), externé (medzi organizáciou a jej okolím - dodávatelia, zákazníci, úrady, občianske iniciatívy), bariéry vzniknuté nepripravenými organizačnými zásahmi - napríklad vytvorenie špeciálnych tímov, ktoré ale zvyšok firmy neakceptuje.

   Základný model pre budovanie sociálnych sietí a sociálneho kapitálu:

   • Príležitosti
   • Motivácia
   • Schopnosti

   Medzi obvyklé postupy, ktorými manažment ľudských zdrojov môže podporovať budovanie sociálneho kapitálu a sietí, patria predovšetkým: tvorba tímov, vzdelávacie aktivity, kde sa stretávajú ľudia z rôznych útvarov aj firiem, nadväzovanie externých kontaktov bez zbytočných medzičlánkov, projektové riadenie, manažment vzťahov so zákazníkmi, outsourcing, stáže, rotácie, znalostný manažment so zameraním na tvorbu a zdieľanie znalostí, neformálne stretnutia, konferencie, semináre, techniky intervencií veľkého rozsahu (large scale interventions), zmeny firemnej kultúry alebo odstraňovanie bariér v organizácii.

3. Udržiavanie sociálnych sietí

   Niektorí ľudia dokážu udržiavaniu svojej sociálnej siete venovať veľkú starostlivosť. Hlavné činnosti, ktoré sú k tomu potrebné, by sa dali zjednodušene označiť ako: pamätať si a komunikovať. Prehľad o sieti je potrebné udržiavať v aktuálnom stave a evidovať a sledovať zmeny. Niektoré vzťahy sa udržiavajú písomnou komunikáciou, inokedy je vhodný telefonický rozhovor alebo priame stretnutie.

   Pamätanie si vyžaduje evidovať, kto je v sieti, akú pozíciu/rolu zastáva, kde teraz pôsobí. Vhodné je poznať niečo o partnerových záľubách a koníčkoch (a zaslať mu príležitostne napríklad časopisecký článok o tematike, o ktorú sa zaujíma, alebo ho pozvať na akciu, ktorá sa koná vo vašej blízkosti). Pri pamätaní je možné spoliehať na osobnú pamäť, lepšie je robiť písomné záznamy v papierovej či elektronickej podobe.

   Pre udržiavanie siete sú dnes k dispozícii veľmi operatívne prostriedky nepriamej elektronickej komunikácie. Napriek tomu je nutné venovať veľkú pozornosť osobnému stretávaniu, ktoré je náročnejšie ako na čas, tak väčšinou aj na ďalšie výdavky.

4. Aktivovanie a využívanie siete

   Udržiavanie sa týka celej siete. Aktivovaná je ale vždy len jej časť. Dochádza k obnoveniu kontaktov, komunikácia prebieha častejšie a s väčšou intenzitou (táto časť siete sa potom označuje ako "oživená"). Je nutné uvážiť a rozhodnúť sa, koho kontaktovať s ohľadom na cieľ, ktorý máme. Musíme vedieť, kto je ako špecializovaný, a tiež či je kontaktovanie vhodné práve v tejto chvíli.

   Užitočné je pracovať užšie s "kľúčovou skupinou", teda s ľuďmi, ktorí sú pre naše ciele obvykle najprínosnejší. Podľa typu partnera a situácie volíme spôsob komunikácie pri aktivovaní. Prioritným hľadiskom by mali byť preferencie partnera - akému spôsobu komunikovania on dáva prednosť (a hlavne vedieť, ktoré médium mu nevyhovuje). To by malo byť tiež zaznamenané v databáze kontaktov. Pri aktivovaní kontaktov je vhodné dať prednosť viac interaktívnym typom konverzácie, aby sme bezprostredne mohli vyhodnotiť získané spätné väzby. Pritom je potrebné dodržiavať všetky zásady efektívnej komunikácie - naslúchanie, kladenie otvorených otázok, empatia, neverbálna komunikácia, vhodný slovník, spätná väzba a podobne.

Pracovné zásady pre HR manažérov

Pre manažérov ľudských zdrojov sa v súvislosti s využívaním sociálneho kapitálu ako dôležité ukazujú tieto pracovné zásady:

• Tvoriť a udržiavať vlastnú osobnú sociálnu sieť.
• Podporovať tvorbu sociálneho kapitálu u členov organizácie.
• Sociálny kapitál chápať ako významnú profesionálnu kompetenciu.
• Byť si vedomí, že ľudia s bohatým sociálnym kapitálom dokážu lepšie prinášať hodnotu: sú lepšie informovaní, kreatívnejší, lepšie riešia problémy.
• Motivovať ľudí k vytváraniu sociálnych sietí.
• Pracovnú činnosť zamestnancov spájať so zmyslom práce a pocitom spolupatričnosti.
• Organizovať cielený výcvik zručností súvisiacich s tvorbou sociálneho kapitálu.
• Byť si vedomí, že ľudia s bohatou sociálnou sieťou sa na trhu práce orientujú hlavne pomocou osobných kontaktov.
• Brániť vytváraniu bariér pre spoluprácu v rámci firmy.
• Byť si vedomí toho, že znalosti sa tvoria a zdieľajú pomocou sociálnych sietí.
• Zdôrazňovať, že pre tvorbu sociálneho kapitálu je nutné podporovať aj netradičné formy komunikácie.
• Presadzovať, že vo veku sietí je nutné hľadať a vytvárať nové spojenia mimo hraníc organizácie a spolupracovať so širokým okruhom subjektov v záležitostiach marketingu, distribúcie, financovania, výroby a podobne, že je potrebné sa spájať dokonca aj s konkurentmi.
• Pri tvorbe tímov a skupín počítať so štruktúrou sociálnych sietí.
• Podporovať kontakty s čo najpestřejším zameraním a obsahom, vážiť si odlišností.
• Pracovať so sociálnymi sieťami ako s prvkom, ktorý umožňuje vyššiu mieru dynamiky než bežné formy organizovania.

Riziká a výzvy

Sociálne siete so sebou nesú aj nezanedbateľnú mieru rizika - keď sa v určitých špecifických podmienkach stanú nástrojom klientelizmu alebo podobných spoločensky dysfunkčných praktík. Súvisí to s tým, že sociálny kapitál prináša informácie, zvyšuje mieru moci a kontroly aktérov voči dianiu v okolí a ovplyvňuje aj mieru vzájomnej solidarity. Aj preto je nutné s fenoménom sociálneho kapitálu čo najintenzívnejšie pracovať a využívať ho pre pozitívne efekty.

Bez "premosťujúceho" sociálneho kapitálu sa môžu "svazujúce" skupiny izolovať a marginalizovať od zvyšku spoločnosti a, čo je najdôležitejšie, od skupín, s ktorými musí dôjsť k prepojeniu, aby sa dosiahol "nárast" sociálneho kapitálu. Svazujúci sociálny kapitál je nevyhnutným predpokladom pre rozvoj silnejšej formy premosťujúceho sociálneho kapitálu.

Svazujúci a premosťujúci sociálny kapitál môžu produktívne spolupracovať, ak sú v rovnováhe, alebo môžu pôsobiť proti sebe. Ako sa sociálny kapitál spája a vytvárajú sa silnejšie homogénne skupiny, pravdepodobnosť premosťujúceho sociálneho kapitálu sa znižuje. Svazujúci sociálny kapitál môže tiež udržiavať sentimenty určitej skupiny, čo umožňuje spájanie určitých jednotlivcov na základe spoločného radikálneho ideálu. Posilňovanie izolovaných väzieb môže viesť k rôznym efektom, ako je etnická marginalizácia alebo sociálna izolácia. V extrémnych prípadoch môže dôjsť k etnickým čistkám, ak je vzťah medzi rôznymi skupinami tak silne negatívny.

Sociálny kapitál (v inštitucionálnom zmysle Roberta Putnama) môže viesť aj k zlým výsledkom, ak je politická inštitúcia a demokracia v konkrétnej krajine nedostatočne silná a je preto premožená skupinami sociálneho kapitálu. Robert Putnam vo svojej neskoršej práci tiež naznačuje, že sociálny kapitál a s ním spojený rast verejnej dôvery sú potláčané imigráciou a rastúcou rasovou diverzitou v komunitách. V spoločnostiach, kde je vysoká imigrácia (USA) alebo kde je vysoká etnická heterogenita (východná Európa), sa zistilo, že občanom chýba obidva druhy sociálneho kapitálu a celkovo boli oveľa menej dôverčiví voči ostatným, než členovia homogénnych komunít.

tags: #socialny #kapital #definicia