Utečenci, ľudské práva a sloboda pohybu a pobytu na Slovensku

Ľudská história je popretkávaná migráciou a hľadaním lepších životných podmienok. Skupiny ľudí cestovali za „zelenšími pláňami“ alebo utekali pred nebezpečenstvom. Až do druhej svetovej vojny však neboli presne definované. Po skončení vojny nastala jedna z prvých novodobých utečeneckých kríz, keďže mnoho ľudí bolo vysídlených zo svojich domovov a ocitli sa na neznámych miestach.

Svetové spoločenstvo sa začalo touto problematikou zaoberať v polovici 20. storočia. Prvým krokom bola Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948, ktorá stanovila základné práva pre každú ľudskú bytosť. Konkrétne riešenie otázky utečencov prišlo až s Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951, ktorý bol neskôr upravený Protokolom z roku 1967. Tieto medzinárodné dohody znamenali začiatok medzinárodného práva o utečencoch a viedli k vzniku regionálnych dohovorov o právach utečencov.

Sloboda pohybu a pobytu je jedným zo základných ľudských práv. Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanom možnosť kedykoľvek opustiť územie štátu a kedykoľvek sa vrátiť. Pohyb znamená možnosť rozvíjať sa a učiť sa nové veci. Slobodnou krajinou je tá krajina, ktorá dokáže poskytnúť ochranu aj ľuďom, ktorí nie sú jej občanmi.

Dôležité je rozlišovať medzi emigrantmi a utečencami. Emigrant sa stáva emigrantom z vlastnej vôle, zatiaľ čo utečencom sa stáva z dôvodov, ktoré sú pre neho neľudské. Utečenci utekajú pred väzením, ťažkými trestami, násilím alebo prenasledovaním za svoje názory. Potrebujú pomoc a pochopenie.

Medzinárodná definícia utečenca a právne postavenie

Podľa Dohovoru z roku 1951 je utečenec definovaný ako osoba, ktorá sa nachádza mimo krajiny svojho pôvodu alebo obvyklého pobytu a nemôže alebo sa nechce vrátiť z dôvodu opodstatneného strachu z prenasledovania pre rasu, náboženstvo, národnosť, politické presvedčenie alebo príslušnosť k určitej sociálnej skupine.

Táto definícia vyžaduje splnenie niekoľkých podmienok:

• Prítomnosť mimo domovskej krajiny: Osoba sa musí nachádzať mimo krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom.
• Opodstatnený strach z prenasledovania: Musí existovať reálny a odôvodnený strach z prenasledovania. Hrozba ujmy sama o sebe nestačí, ak chýba diskriminačné prenasledovanie.
• Neschopnosť ochrany vlastného štátu: Štát pôvodu nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred obávaným prenasledovaním.

Je dôležité zdôrazniť, že pojem utečenec nezahŕňa vnútorne vysídlené osoby, ekonomických migrantov, obete prírodných katastrof a osoby utekajúce pred násilným konfliktom, ktoré však nepodliehajú diskriminácii rovnajúcej sa prenasledovaniu. Utečenec a žiadateľ o azyl nie sú synonymá. Žiadateľ o azyl je osoba, ktorá sa sama označuje za utečenca, ale jej žiadosť ešte nebola definitívne posúdená.

Vylúčenie a zánik statusu utečenca

Dohovor z roku 1951 stanovuje aj prípady, kedy môže byť jednotlivec vylúčený zo statusu utečenca alebo kedy tento status zaniká. Článok 1D vylučuje osoby, ktoré už v čase dohovoru dostávali ochranu alebo pomoc od inej agentúry OSN, ako napríklad Palestínčanov, ktorým sa venoval Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA). Napriek tomu, osoby palestínskeho pôvodu žijúce v oblastiach pôsobnosti UNRWA majú stále nárok na štatút utečenca podľa Dohovoru z roku 1951.

Článok 1(F) vylučuje osoby, ktoré spáchali zločin proti mieru, vojnový zločin, zločin proti ľudskosti, závažný nepolitický trestný čin mimo krajiny útočiska alebo skutky, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami OSN.

Podľa článku 1C Dohovoru z roku 1951 môže status utečenca zaniknúť v šiestich prípadoch:

1. Dobrovoľné opätovné žiadanie národnej ochrany: Utečenec sa dobrovoľne vracia pod ochranu krajiny svojho pôvodu.
2. Dobrovoľné opätovné získanie štátnej príslušnosti: Utečenec dobrovoľne získava späť štátnu príslušnosť krajiny pôvodu.
3. Získanie nového občianstva: Utečenec získava občianstvo inej krajiny a využíva jej ochranu.
4. Dobrovoľné opätovné usadenie sa v krajine, kde existovalo prenasledovanie: Utečenec sa dobrovoľne vracia a usadzuje v krajine, kde mu hrozilo prenasledovanie.
5. Zmena okolností v krajine pôvodu: Zmeny v krajine pôvodu odstránili dôvody prenasledovania.
6. Skreslené alebo zatajené skutočnosti: Ak sa zistí, že utečenec úmyselne skreslil alebo zatajil podstatné skutočnosti pri získavaní statusu utečenca.

Práva utečencov podľa medzinárodného práva

Základom medzinárodného utečeneckého práva je Dohovor z roku 1951 o právnom postavení utečencov. Okrem definície utečenca a zásady nevyhostenia (non-refoulement), Dohovor stanovuje aj práva a povinnosti utečencov a zodpovednosť štátov voči nim. Medzi najdôležitejšie práva patrí sloboda pohybu, právo na slobodu a bezpečnosť a právo na rodinu.

Dohovor z roku 1951 a Protokol z roku 1967 sa zameriavajú na tri hlavné oblasti:

• Definícia utečenca: Spolu s ustanoveniami o zániku a vylúčení zo statusu utečenca.
• Právne postavenie utečencov: Ich práva a povinnosti v krajine azylu, vrátane povinnosti rešpektovať zákony a práva na ochranu pred vrátením.
• Záväzky štátov: Spolupráca s UNHCR a uľahčenie dohľadu nad uplatňovaním dohovoru.

Hoci definícia Dohovoru z roku 1951 zostáva dominantná, regionálne zmluvy o ľudských právach ju upravili, aby reagovali na nové problémy vysídľovania, ktoré dohovor nepokrýval. Príkladom je Dohovor Organizácie Africkej Jednoty (OAU) o špecifických aspektoch problémov utečencov v Afrike z roku 1969, ktorý dopĺňa definíciu Dohovoru z roku 1951 objektívnejším popisom.

Azylové konanie a medzinárodná ochrana na Slovensku

Utečenecká politika Slovenska je prísna v porovnaní s inými západnými krajinami. Iba malému počtu žiadateľov je pridelený štatút utečenca a právo na trvalý pobyt. Po tom, čo na polícii vyhlásite, že chcete podať žiadosť o azyl/medzinárodnú ochranu na Slovensku si policajti zabezpečia tlmočníka do jazyka, ktorému rozumiete. Polícii by ste od začiatku mali presne uviesť, akým jazykom hovoríte.

Policajti s vami spíšu stručný záznam, kde uvedú vaše osobné údaje, informácie o vašej ceste a dôvodoch vašej žiadosti o azyl. Je dôležité, aby ste tieto údaje uviedli pravdivo, pretože tento záznam môže byť použitý aj v ďalších konaniach. Na účel overenia vašej totožnosti vás policajti sfotografujú a odnímu vám odtlačky prstov a zadržia vám cestovný doklad (pas) alebo iný doklad totožnosti (napr. občiansky preukaz, vodičský preukaz, rodný list). O zdržaní dokladu vám vydá písomné potvrdenie. Po preverení pravosti dokladu je tento na čas trvania azylového konania uložený do úschovy v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove.

Po podaní žiadosti o azyl na polícii ste povinný sa podrobiť fotografovaniu a odobratiu odtlačkov prstov z dôvodu overenia vašej totožnosti v policajných databázach a v celoeurópskej databáze Eurodac. Odtlačky prstov sa odoberajú žiadateľom o azyl starším ako 14 rokov.

U každého dospelého člena rodiny sa žiadosť o azyl/medzinárodnú ochranu podáva aj posudzuje samostatne. Slobodné deti mladšie ako 18 rokov sa posudzujú spolu s jedným s rodičov, ktorý za nich musí podať aj žiadosť o azyl. Samozrejme dbá sa na zachovanie jednoty rodiny.

Formy medzinárodnej ochrany

Slovenská republika poskytuje cudzincom rôzne formy medzinárodnej ochrany, ktoré sú upravené zákonom.

• Azyl z dôvodu prenasledovania: Prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované porušovanie vašich ľudských práv. Prenasledovania sa obáva ten, kto v krajine pôvodu čelil v minulosti fyzickému, psychickému alebo sexuálnemu násiliu, rôznym formám diskriminácie, neprimeranému alebo diskriminačnému trestnému stíhaniu alebo potrestaniu alebo mu takéto konanie hrozilo.
• Doplnková ochrana: Ak nespĺňate podmienky pre udelenie azylu, avšak sa nemôžete vrátiť do krajiny pôvodu, lebo vám hrozí vážne bezprávie, môžete získať dočasnú doplnkovú ochranu. Prvýkrát sa udeľuje na dobu 1 roka. Doplnková ochrana spravidla chráni civilistov, ktorí utekajú pred všeobecným násilím spojeným s vojnovým konfliktom. Vážne bezprávie je podobné ako prenasledovanie. Tiež ide o vážne alebo opakované porušenie vašich ľudských práv. Doplnková ochrana chráni výlučne pred hrozbou bezprávia vo forme trestu smrti alebo popravy, vo forme mučenia alebo krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Pôvodcom vážneho bezprávia môže byť štát a jeho štátne orgány. Ak sa bezprávia dopúšťajú neštátne subjekty, v prvom rade sa ako občan máte so žiadosťou o ochranu obrátiť na štátne orgány vašej krajiny (armádu, políciu, súdy).
• Azyl z humanitných dôvodov: Môže Slovenská republika udeliť osobe, ktorá nesplnila podmienky pre udelenie azylu, ale z ľudského hľadiska je potrebné jej poskytnúť ochranu, pretože návrat do krajiny pôvodu by ju mohol vystaviť neznesiteľnej situácii, vážnym fyzickým alebo psychickým útrapám, prípadne smrti. Táto forma ochrany sa udeľuje zraniteľným osobám, najmä vážne chorým, traumatizovaným alebo veľmi starým osobám. Na udelenie azylu z týchto dôvodov nie je nárok.
• Azyl za účelom zlúčenia rodiny: Rodinným príslušníkom osoby, ktorej už bol udelený azyl, môže byť azyl udelený za účelom zlúčenia rodiny. Podmienkou je, aby sa nachádzali na Slovensku a podali žiadosť o azyl, a aby s tým azylant súhlasil. Azyl za účelom zlúčenia rodiny prichádza do úvahy, ak rodinní príslušníci nemajú iné samostatné dôvody pre udelenie azylu. Nie všetci rodinní príslušníci môžu získať azyl za účelom zlúčenia rodiny. Tento dôvod sa vzťahuje len na veľmi úzky okruh rodinných príslušníkov azylanta. Azyl na účel zlúčenia rodiny môže byť udelený manželovi azylanta, za podmienky, že manželstvo existovalo už v čase kedy azylant odišiel z krajiny pôvodu. Taktiež sa týka slobodných maloletých detí azylanta alebo jeho manžela. Azyl na účel zlúčenia rodiny sa poskytuje na tri roky.

Práva a povinnosti žiadateľa o azyl na Slovensku

Na prepravu do azylového tábora vám policajti vydajú dočasný papier o vašej totožnosti. V Záchytnom tábore v Humennom vám potom vydajú tzv. preukaz žiadateľa o udelenie azylu (biela papierová skladačka s fotkou). Je dôležité, aby ste tento preukaz počas celého konania nosili so sebou a chránili ho pred stratou alebo poškodením. Taktiež si všímajte dobu jeho platnosti, ktorá je spravidla 6 mesiacov. O predĺženie platnosti preukazu žiadateľa o azyl pravidelne žiadajte v pobytovom tábore.

Počas azylového konania ste oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, okrem niektorých prípadov opakovanej žiadosti o azyl. Ako žiadateľ o azyl sa môžete legálne pohybovať po celom území Slovenskej republiky. Musíte však mať platnú krátkodobú alebo dlhodobú priepustku a platný preukaz žiadateľa o azyl. Ak ste si ju nepredĺžili, najneskôr v posledný deň trvania priepustky sa musíte vrátiť späť do tábora. Oprávnenie na pobyt vzniká podaním žiadosti o azyl na príslušnom policajnom oddelení a skončí spravidla márnym uplynutím lehoty na podanie žaloby.

Žiadosť o azyl vás neoprávňuje na vstup do iného členského štátu Európskej únie alebo Schengenského priestoru. Počas trvania azylového konania máte povinnosť zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Ak migračný úrad zistí, že ste opustili územie Slovenskej republiky, alebo že viac ako 7 dní ste bez priepustky mimo tábora, Vaše azylové konanie zastaví! Pokiaľ máte záujem o priznanie medzinárodnej ochrany v Slovenskej republike, rozhodne odporúčame, aby ste pred skončením azylového konania nikam mimo SR necestovali. Takéto správanie sa chápe ako nezáujem o azylové konanie, a spravidla vedie k zastaveniu azylového konania. Pokiaľ sa viac ako 7 dní bez priepustky a bez vážneho dôvodu zdržiavate mimo azylového tábora, migračný úrad vydá rozhodnutie o zastavení konania. Ak v ňom chcete neskôr pokračovať, bude spravidla potrebné znovu podať žiadosť o azyl na príslušnom policajnom orgáne.

Pobyt v azylových táboroch

Záchytný tábor v Humennom je zariadenie so zatvoreným režimom. V tomto tábore s vami budú vykonané potrebné lekárske vyšetrenia, aby sa zistilo, či netrpíte chorobou ohrozujúcou verejné zdravie. V Humennom žiadatelia o azyl spravidla tiež absolvujú vstupný pohovor na zdôvodnenie žiadosti o azyl. Po vstupnom pohovore a po bezproblémovom absolvovaní zdravotnej prehliadky, sa na vás už zatvorený režim nevzťahuje a môžete žiadať o krátkodobú priepustku z tábora. Následne budete presunutý do jedného z otvorených pobytových táborov, v Opatovskej Novej Vsi alebo v Rohovciach. Pobyt v tábore v Humennom trvá štandardne okolo 21 dní.

Žiadateľ o azyl má právo byť počas celého azylového konania ubytovaný v pobytovom tábore. V pobytovom tábore platí otvorený režim. Tábor však môže žiadateľ o azyl opustiť len na základe krátkodobej priepustky. Tú možno vydať najviac na 7 dní. Žiadateľ o azyl musí požiadať o priepustku zamestnancov v tábore minimálne deň vopred. Počas pobytu mimo tábor si žiadateľ hradí svoje náklady na stravu a ubytovanie sám.

Ak sa chcete dlhšie ako 7 dní zdržiavať mimo tábor alebo bývať mimo tábor, môžete požiadať migračný úrad o povolenie na pobyt mimo tábora (tzv. dlhodobá priepustka). Žiadosť sa podáva písomne u pracovníka migračného úradu, ktorý rozhoduje o Vašej žiadosti o azyl. Počas pobytu mimo tábor si žiadateľ hradí svoje náklady na stravu a ubytovanie sám. Zdravotná starostlivosť je viazaná na lekára v tábore. Podmienkou pre udelenie dlhodobej priepustky je preto preukázanie oprávnenia na bývanie na konkrétnej adrese, a vaše prehlásenie, že máte dostatok finančných prostriedkov, aby ste si uhradili vaše náklady.

Po vydaní dlhodobej priepustky, ako aj po jej predĺžení, ste povinný prihlásiť sa na najbližšej cudzineckej polícii podľa miesta vášho bydliska mimo tábor do 3 pracovných dní (pracovné dni na Slovensku sú pondelok až piatok). Ak zmeníte adresu/ miesto pobytu, musíte o tom informovať migračný úrad a žiadať o novú dlhodobú priepustku.

Zdravotná starostlivosť

Počas azylového konania máte právo na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Neodkladnou zdravotnou starostlivosťou sa rozumejú situácie ohrozenia života a vážneho zhoršenia choroby žiadateľa. V osobitných prípadoch, ak si to vyžaduje Váš zdravotný stav, vám môže byť poskytnutá aj zdravotná starostlivosť nad rámec neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ako žiadateľ o azyl nemáte právo slobodnej voľby lekára alebo zdravotníckeho zariadenia. Zdravotnú starostlivosť žiadateľom o azyl poskytuje lekár alebo zdravotná sestra v tábore. Ak potrebujete pomoc špeciálneho lekára, zdravotnícky personál v tábore vám dohodne odborné vyšetrenie. V prípade vášho pobytu mimo tábor, nestrácate právo na túto zdravotnú starostlivosť, musíte však za ňou cestovať do tábora. O oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti ako žiadateľovi o azyl vám migračný úrad vystaví doklad (žltá kartička), ktorý ste povinný mať pri sebe a chrániť ho pred stratou a poškodením.

Po podaní žiadosti o azyl ste povinný podrobiť sa zdravotnej prehliadke za účelom zistenia, že netrpíte chorobou ohrozujúcou ostatných. Obsahom zdravotnej prehliadky je vyšetrenie krvi, moču, stolice, vyšetrenie RTG, a iné vyšetrenia podľa potreby. Obsah zdravotnej prehliadky závisí aj od toho, ktorými krajinami ste prechádzali cestou z Vašej krajiny pôvodu na Slovensko. Do skončenia zdravotnej prehliadky sa budete zdržiavať v tábore v Humennom.

Práca a štúdium

Pracovať ako žiadateľ o azyl môžete jedine, ak máte naďalej pobyt, ktorý vás k tomu oprávňuje. Ako žiadateľ o azyl môžete po deviatich mesiacoch od začiatku azylového konania pracovať. Je to však iba dočasné právo na preklenutie vášho dlhého čakania na výsledok azylového konania. So získaním dočasného práva na prácu nie je spojené zvýšenie vašej šance uspieť v azylovom konaní. Ak v momente uplynutia 9 mesiacov už bola podaná žaloba na krajský alebo najvyšší súd, môžete začať pracovať iba, ak žaloba má zo zákona odkladný účinok. V opačnom prípade môžete začať pracovať iba, ak súd odkladný účinok prizná.

Ak sa chcete ako žiadateľ o azyl zamestnať, a spĺňate podmienky, podáte na Právnom odbore Migračného úradu žiadosť o vydanie tzv. potvrdenia o možnosti vstupovať na pracovný trh. Na základe tohto potvrdenia vás môže akýkoľvek zamestnávateľ bez ďalšieho zamestnať. Prijatie do zamestnania, zmenu zamestnania alebo ukončenie zamestnania ste povinný oznámiť Migračnému úradu. Ak sa zamestnáte, získate zdravotné poistenie, ktoré za vás hradí zamestnávateľ. Preto ste povinný žltú kartičku (doklad o oprávnení na zdravotnú starostlivosť ako žiadateľ o azyl) vrátiť migračnému úradu, ktorý za vás hradil zdravotnú starostlivosť, kým ste nepracovali.

Ako žiadateľ o azyl nemôžete na Slovensku podnikať. Ako žiadateľ o azyl môžete študovať. Do 16 rokov ste povinný chodiť do školy.

Obmedzenia týkajúce sa iných pobytov a "Právo zotrvať"

Počas azylového konania nemôžete podať žiadosť o prechodný, trvalý, ani tolerovaný pobyt. Podanie žiadosti o azyl nemá vplyv na trvanie prechodného alebo trvalého pobytu. Ak máte trvalý alebo prechodný pobyt, polícia vám pri podaní žiadosti cestovný doklad alebo iný doklad totožnosti nezadrží. Zároveň nie ste povinný podstúpiť zdravotnú prehliadku a do času, kým máte platný trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku, nie ste povinný zdržiavať sa v tábore.

Zotrvať je oprávnený aj cudzinec, ktorému sa poskytuje neodkladná ústavná zdravotná starostlivosť, na ktorého sa uplatňuje karanténa, počas výkonu väzby alebo trestu odňatia slobody. Pokiaľ je cudzinec na slobode, o jeho oprávnení zotrvať na Slovensku mu polícia vydá písomné potvrdenie. Toto oprávnenie však nie je povolením na pobyt, iba strpením pobytu osoby, ktorá dočasne nemá iné riešenie svojej situácie. Ak dôvody pominú, cudzinec je do siedmych dní povinný zo Slovenska vycestovať.

Všeobecné povinnosti a práva žiadateľa o azyl

V prvom rade ste povinný zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Pokiaľ nemáte trvalý alebo prechodný pobyt, máte tiež povinnosť zdržiavať sa v azylovom tábore. Pohybovať sa mimo tábor môžete po absolvovaní zdravotnej prehliadky a vstupného pohovoru na základe priepustky. Máte povinnosť podrobiť sa zdravotnej prehliadke a zisťovaniu osobných a majetkových pomerov. Ste povinný spolupracovať s migračným úradom, dodržiavať zákony na území Slovenskej republiky a pravidlá pobytu v azylovom tábore. Máte povinnosť spolupracovať, uviesť všetky skutočnosti dôležité pre posúdenie vašej žiadosti o azyl. Máte povinnosť hovoriť pravdu a predložiť všetky vám dostupné dôkazy.

V konaní máte právo na informácie o stave vášho konania a na informácie o právach a povinnostiach. Máte právo oboznámiť sa so všetkými dôkazmi v konaní vo vašom prípade, a právo vyjadriť sa k nim, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy. Osobitné potreby zraniteľných žiadateľov o azyl sa v konaní o azyle zohľadňujú. Cieľom je aby kvôli svojej odlišnosti neboli v porovnaní s ostatnými znevýhodnení.

Priebeh a rozhodovanie v azylovom konaní

Predbežnou otázkou, ktorú je potrebné v azylovom konaní vyriešiť hneď na začiatku konania, je určenie krajiny, ktorá je podľa pravidiel v Dublinskom nariadení zodpovedná za posúdenie vašej žiadosti o azyl. Pre bližšie informácie si pozrite náš infomateriál Dublinské konanie.

Za účelom zistenia podrobných informácií o vás a dôvodoch vašej žiadosti o azyl bude s vami v tábore v Humennom vykonaný vstupný pohovor s pracovníkom Migračného úradu. Po vstupnom pohovore si Migračný úrad vyhľadáva vo vašom prípade dôkazy. O všetkých dôkazoch, ktoré máte k dispozícii, informujte Migračný úrad alebo vášho právnika.

Keď Migračný úrad zhromaždí všetky potrebné informácie a má za to, že sú dostatočné pre vydanie rozhodnutia, dá vám možnosť oboznámiť sa s nimi. Ak máte právnika, môže sa s nimi namiesto vás oboznámiť váš právnik. Ak právnika nemáte, rozhodnutie vám bude doručené a pretlmočené pracovníkom Migračného úradu.

Výsledkom konania je vydanie rozhodnutia.

Práva cudzincov v Slovenskej republike

Jedným zo základných princípov slovenského cudzineckého práva je dodržiavanie základných práv a slobôd. Každý štát je povinný garantovať cudzincom aspoň najmenší rozsah práv vyplývajúcich zo všeobecného medzinárodného práva, tzv. minimálny cudzinecký štandard. Hostiteľský štát musí rešpektovať cudzinca ako ľudskú bytosť a chrániť i uspokojovať jeho základné ľudské potreby vyjadrené prostredníctvom ochrany základných osobných a majetkových práv. Štát chráni cudzincov pred útokmi na život, zdravie, majetok a česť.

Princíp slobody a rovnosti všetkých ľudí v dôstojnosti i v právach je zakotvený v Ústave Slovenskej republiky v čl. 52 ods. 2, podľa ktorého cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom. V tomto zmysle sú všetci ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Zaručujú sa na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

Sloboda pohybu a pobytu

K základným ľudským právam patrí nepochybne právo na život, ktorého ochrana je zaručená rovnako každému človeku z titulu ľudskej bytosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Podľa článku 19 a nasledovných má každý právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a právo na ochranu mena. Vo vzťahu k problematike práv cudzincov na území Slovenska je kľúčový článok 23 zaručujúci slobodu pohybu a pobytu. Tieto práva úzko súvisia s osobnou slobodou a zároveň aj s ostatnými spomenutými právami. „Obsahom slobody pohybu a pobytu je právo niekde sa usadiť, meniť miesto pobytu, ako aj právo územie Slovenskej republiky opustiť."

Spomínané slobody pohybu a pobytu môžu byť obmedzené len zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Azyl je ochrana cudzinca, ktorý v štáte, ktorého je štátnym občanom (alebo štáte, v ktorom býva, ak ide o osobu bez štátneho občianstva), má opodstatnené obavy z prenasledovania na základe rasových, náboženských alebo národnostných dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nechce alebo nemôže vrátiť do tohto štátu. Členské štáty EÚ sa snažia zabrániť situácii, aby žiadosti o azyl boli podané v niekoľkých štátoch súčasne a musia spolupracovať v rámci vypracovania minimálnych záruk, ktoré majú byť poskytované žiadateľom o azyl v prípade vyhostenia a počas preskúmania žiadosti o azyl alebo odvolania proti rozhodnutiu.

Vyhostenie cudzinca

Zároveň existuje aj inštitút vyhostenia, ktorý znamená jednostranné rozhodnutie kompetentného štátneho orgánu štátu pobytu na základe taxatívne stanovených podmienok uvedených v príslušných právnych predpisoch, ktorým sa cudzinec vykazuje zo štátneho územia rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu. Právo vyhostiť cudzinca vyplýva z územnej kompetencie štátu a býva pokladané za podstatnú súčasť suverenity každého štátu. Vyhostenie ako právny inštitút má svoju medzinárodnoprávnu a vnútroštátnu dimenziu. Z hľadiska temporálneho rozsahu vyhostenia sa cudzincovi nepovolí vstup na územie Slovenskej republiky na dobu od jedného roka až do desiatich rokov. Konkrétna doba musí byť stanovená v rozhodnutí. Pred uplynutím tejto doby možno cudzincovi výnimočne povoliť vstup na územie Slovenskej republiky z humanitných dôvodov (úmrtie blízkej osoby, návšteva vážne chorej osoby, ktorá je blízkou osobou) alebo ak je pobyt cudzinca v záujme Slovenskej republiky a vec nemožno vybaviť v zahraničí. Pri stanovení teritoriálneho rozsahu sa vychádza zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa vyhostenie vzťahuje na celé štátne územie. Z územnej zvrchovanosti ďalej vyplýva, že štát môže vyhostenému nariadiť, na ktorom mieste má prekročiť štátnu hranicu. Personálna pôsobnosť je stanovená pravidlom, že vyhostenie sa vzťahuje na konkrétneho cudzinca a nie napríklad na jeho rodinných príslušníkov. Táto pôsobnosť je modifikovaná inštitútom prekážok administratívneho vyhostenia pre určité skupiny cudzincov. Cudzinca možno vyhostiť iba v zákonom stanovených prípadoch a nie je možné tzv. hromadné vyhostenie.

Politické a kultúrne práva

Medzi ďalšiu kategóriu základných práv, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky, patria politické práva. Dôležité je zaručenie slobody prejavu a práva na informácie pre všetkých, každý má právo vyjadrovať svoje názory. Len občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzincom s trvalým pobytom na území Slovenskej republike sú podľa čl. 30 priznané niektoré politické práva - majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. Zákon o voľbách do Európskeho parlamentu ustanovuje, že právo voliť do Európskeho parlamentu na území Slovenskej republiky majú občania Slovenskej republiky, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku a majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a občania iných členských štátov Európskej únie, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku a majú povolený na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Ústava Slovenskej republiky priznáva cudzincom aj kultúrne práva týkajúce sa najmä vzdelania a voľby povolania. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa zmenilo postavenie občanov členských štátov EÚ. Vytvorením spoločného vnútorného trhu, ktorý je charakterizovaný ako priestor bez vnútorných hraníc, v rámci ktorého je zabezpečený slobodný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu je súčasťou vnútorného trhu EÚ aj sloboda pohybu osôb ako jedna zo štyroch základných slobôd. Zaručuje sa voľný pohyb pracovníkov, základnou zásadou je zákaz diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti pokiaľ ide o zamestnávanie, odmeňovanie za prácu a ostatné pracovné podmienky.

Právo na súdnu ochranu

Právo na súdnu ochranu je spolu s právom na efektívny výkon súdneho rozhodnutia princípom vymožiteľnosti práva. Tieto dve práva sa postupne v podmienkach Slovenskej republiky transformujú do podoby základných práv. Úprava práva na súdnu a inú právnu ochranu je obsiahnutá v siedmom oddiele druhej hlavy Ústavy SR. Článok 46 deklaruje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Z tohto hľadiska sa môže aj cudzinec stať účastníkom súdneho konania.

Úloha Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM)

IOM bola založená v roku 1951 a jej poslaním je pomáhať presídleným osobám, utečencom a migrantom. Na Slovensku pôsobí od roku 1996 a poskytuje právne, sociálne a pracovné poradenstvo migrantom. IOM sa zameriava na asistované dobrovoľné návraty, prevenciu obchodovania s ľuďmi a integráciu migrantov do spoločnosti.

Zodpovedné informovanie o utečencoch a migrantoch

Pri informovaní o utečencoch a migrantoch je dôležité byť objektívny, používať správnu terminológiu a vyvarovať sa stereotypom. Je potrebné rešpektovať kultúrne zvyklosti cudzincov a chrániť ich súkromie. Zverejňovanie informácií by nemalo ohroziť bezpečnosť utečencov a ich rodinných príslušníkov. Pri kontaktovaní zraniteľných skupín je vhodné obrátiť sa na organizácie, ktoré im poskytujú asistenciu.

tags: #diskusny #prispevok #utecenci #a #ludske #prava