Sociálny fond je významný nástroj sociálnej politiky, ktorý umožňuje zamestnávateľom podporovať svojich zamestnancov v rôznych oblastiach. V školstve zohráva dôležitú úlohu pri zlepšovaní pracovných podmienok a motivácie zamestnancov. Tento článok sa zameriava na podmienky tvorby a použitia sociálneho fondu v školách a školských zariadeniach na Slovensku, pričom vychádza z platnej legislatívy, najmä zo zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike pre riaditeľov škôl, ekonómov a ďalších zainteresovaných.
Poznáte svoje zákonné možnosti ako si vylepšiť svoje postavenie? Sociálny fond je pre mnohých učiteľov nepreskúmanou oblasťou. Zaujímate sa o literu zákona, ktorá sa vás týka. Väčšina učiteľov sa o túto problematiku nezaujíma možno kvôli zložitosti a množstvu informácii. Ale ako sa hovorí, neznalosť zákona neospravedlňuje, preto vám prinášame veľmi stručný pohľad do problematiky využívania sociálneho fondu na našich školách s citáciou zo zákona.
Legislatívny rámec
Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. Zákon o sociálnom fonde sa viackrát novelizoval, napríklad zákonom č. 280/1995 Z. z, č. 375/1996 Z. z., č. 313/2005 Z.z., č. 591/2007 Z.z., a ďalšími.
Povinnosť tvorby sociálneho fondu
Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Podľa zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že aj školy a školské zariadenia sú povinné tvoriť sociálny fond pre svojich zamestnancov. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.
Zdroje sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí z rôznych zdrojov, pričom hlavným zdrojom je povinný prídel zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd zamestnancov. Ďalšími zdrojmi môžu byť zdroje podľa zákona č. 152/1994 Z. z. alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.
Základný prídel a prídel vo výške 1 %
Povinný prídel predstavuje minimálne 0,6 % zo základu (súhrnu hrubých miezd). Zamestnávateľ je povinný tvoriť povinný prídel do výšky 1 % len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 % (§ 3 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z.). Školy a školské zariadenia ako subjekty verejnej správy pri tvorbe sociálneho fondu postupujú v rámci možnosti svojho rozpočtu v súlade s § 3 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z. Väčšina škôl tvorí fond vo výške 1% a taktiež s ďalším prídelom 0,25%. Tento ďalší prídel sa dohodne v kolektívnej zmluve, ak na škole pôsobí odborová organizácia.
Ďalší prídel do sociálneho fondu
Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac však vo výške 0,5 % zo základu. Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu.
Príklad: Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda, ktorá je základom pre výpočet mesačného prídelu do sociálneho fondu, je 8 250 €. Piati zamestnanci s priemernou mesačnou mzdou 435 € spĺňajú podmienky na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zamestnávateľovi preukázali mesačné výdavky na dopravu v úhrne 182 €. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu môže byť 41,25 € (8 250 x 0,5 %). Túto sumu zamestnávateľ ako príspevok zo sociálneho fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť rozdelí piatim zamestnancom.
Tvorba fondu a termíny
Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostriedky sociálneho fondu musia byť uložené na osobitnom bankovom účte školy.
Použitie sociálneho fondu
Školy a školské zariadenia môžu použiť prostriedky sociálneho fondu výlučne na účely taxatívne vymedzené v § 7 ods. 1 zákona o sociálnom fonde. Medzi tieto účely patria:
- Stravovanie zamestnancov: Poskytovanie príspevkov na stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
- Doprava do zamestnania: Príspevok na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, ak zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.
- Rekreácia a regenerácia: Príspevky na regeneráciu pracovnej sily, napr. na rekreáciu. Je však dôležité, aby príspevok na rekreáciu neprevyšoval 55 % oprávnených výdavkov.
- Zdravotná starostlivosť: Príspevky na zdravotnú starostlivosť.
- Sociálna pomoc: Poskytnutie pomoci zamestnancovi, ktorý sa ocitol v ťažkej životnej situácii.
- Doplnkové dôchodkové sporenie: Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n.
- Kultúrne a športové podujatia: Príspevky na kultúrne a športové podujatia.
- Odborová organizácia: Príspevok odborovej organizácii na úhradu jej nákladov vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.
Formy poskytovania príspevkov
Školy poskytujú prostriedky sociálneho fondu zamestnancom formou príspevkov zo sociálneho fondu. Ten môže škola poskytnúť nielen zamestnancovi, ale aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku. Za rodinného príslušníka sa pre tento účel považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca. Oprávnenou osobou na poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu je aj odborová organizácia, ktorá pôsobí u zamestnávateľa.
Dohoda s odborovou organizáciou alebo vnútorný predpis
Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise podľa § 7 ods. 4 zákona č. 152/1994 Zb. V prípade, že odborová organizácia nie je riadne zaregistrovaná (napr. nemá IČO), nemôže podpísať kolektívnu zmluvu. Dočasne to môže riešiť vnútornou smernicou školy. Je žiaduce, aby zamestnávateľ tvorbu sociálneho fondu (lehoty, techniky analytického sledovania a ďalšie podrobnosti) upravil napríklad v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise.
Obmedzenia použitia sociálneho fondu
V zmysle § 7 ods. 7 zákona o sociálnom fonde nie je možné poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu. Zamestnávateľ je tiež povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.).
Účtovanie sociálneho fondu
Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu sa vykoná najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. Fond musí byť vedený na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
Každý zamestnanec má právo prezrieť si vyúčtovanie sociálneho fondu. Zamestnávateľ je zo zákona povinný vám ho poskytnúť. Budete mať prehľad, na ktoré položky sa čerpalo najviac peňazí.
Daňové aspekty sociálneho fondu
Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha u zamestnanca dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec sú z neho povinní odviesť sociálne a zdravotné odvody. Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o sociálnom fonde. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.
Niektoré príjmy poskytované zo sociálneho fondu môžu byť oslobodené od dane. Napríklad, úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu je príjmom, ktorý je od dane oslobodený. V prípade poskytnutia takéhoto príjmu nad rámec osobitného predpisu je tento príjem už predmetom dane.
Vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi sa považuje za nepeňažný zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Zároveň je vymeriavacím základom pre platenie poistného na zdravotné poistenie. Povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, nie je možné uhradiť zo sociálneho fondu.
tags: #socialny #fond #v #skolstve #vuyctovanie