Sociálna poisťovňa (SP) v máji posúva výplatu dôchodkov v hotovosti o deň skôr. Dôvodom je štátny sviatok 8. mája - Deň víťazstva nad fašizmom. Tento sviatok ovplyvní aj zamestnancov a ich nárok na príplatky. V súvislosti s týmto dňom vzniká viacero otázok týkajúcich sa výplat, ale aj pracovnoprávnych vzťahov.
Výplata dôchodkov v hotovosti a na bankový účet
Dôchodky posielané na bankový účet prídu v riadnom termíne. Dôchodcovia, ktorým SP zasiela dôchodok na bankový účet a majú termín výplaty dôchodku v ôsmy deň v mesiaci, príde dôchodok na účet v riadnom termíne. Naopak, dôchodcom, ktorí dostávajú dôchodok v hotovosti prostredníctvom pošty ôsmy deň v kalendárnom mesiaci, sa najbližší termín výplaty posúva na 7. mája.
Hovorca SP Martin Kontúr informoval, že Sociálna poisťovňa v súvislosti so štátnym sviatkom Deň víťazstva nad fašizmom, ktorý pripadá na 8. mája, vyplatí dôchodky o deň skôr. Slovákom peniaze pristanú na účet aj napriek sviatočnému dňu.
Porovnanie termínov výplaty dôchodkov pre 8. máj
| Spôsob výplaty | Pôvodný termín | Zmenený termín (pre 8. máj) |
|---|---|---|
| Hotovosť (prostredníctvom pošty) | 8. deň v mesiaci | 7. mája |
| Bankový účet | 8. deň v mesiaci | Riadny termín (8. mája) |
8. máj ako legislatívny rébus
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vydalo stanovisko k otázkam týkajúcich sa sviatkov, ktoré nie sú v roku 2026 dňami pracovného pokoja. Týka sa to 8. mája a 15. septembra 2026. Tieto dni sa stali legislatívnym rébusom, nad ktorým si lámali hlavu odborníci aj bežní ľudia. Musia zamestnanci prísť do práce? Majú nárok na 100 % príplatok za sviatok? Situácii nepomáhali ani protichodné vyjadrenia politikov. Jedni hovoria o chybe zákona, druhí o zámere.
Legislatívna chyba alebo zámer?
V rámci poslednej konsolidácie padlo rozhodnutie, že zamestnanci pôjdu do práce počas troch sviatkov - 17. novembra, 8. mája a 15. septembra. Zamestnanci 17. novembra pracovali a nikto neriešil 100 % príplatky. Prečo je to s 8. májom inak? Odpoveď je v znení zákona. Pri 17. novembri je jasne uvedené, že nie je sviatkom pre účely Zákonníka práce. Pri 8. máji a 15. septembri to tak nie je.
Podľa stanoviska ministerstva práce sú 8. máj a 15. september považované za sviatok pri posúdení nároku na príplatok za sviatok. Ak zamestnanec pracuje vo sviatok, okrem mzdy má nárok na 100 % príplatok. Cena práce sa tak zamestnávateľovi prakticky zdvojnásobí. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na náhradnom voľne za prácu vo sviatok. Podľa usmernenia ministerstva práce však tieto dni nie sú sviatkom pri obmedzení, aké práce môže zamestnávateľ svojim zamestnancom nariadiť.
Počas sviatkov môže zamestnávateľ nariadiť len niektoré práce, ktoré striktne vymedzuje Zákonník práce (§ 94 ods. 4). Ide napr. o naliehavé opravy, inventúru, či nakladacie a vykladacie práce. Toto pri 8. máji a 15. septembri neplatí. Zamestnanci, ktorí prídu do práce, budú vykonávať svoju bežnú prácu. Zamestnávateľ na rozdiel od iných sviatkov nepotrebuje súhlas zamestnanca.
3 možnosti pre zamestnávateľa
- Nariadenie dovolenky: Pôvodne sa uvádzalo, že nariadená dovolenka nie je riešením, nakoľko dovolenka počas sviatku sa nezapočítava do čerpania dovolenky. Podľa stanoviska ministerstva práce sa však 8. máj (ani 15. september) za sviatok na tento účel nepovažuje.
- Platené pracovné voľno: Zamestnávateľ nechá zamestnancov doma a poskytne im platené pracovné voľno.
- Prekážka v práci na strane zamestnávateľa: Zamestnávateľ jednoducho nepridelí prácu.
Nech si zamestnávateľ vyberie ktorúkoľvek možnosť, efekt je v podstate rovnaký. Ušetrí na 100 % príplatku, no zaplatí deň, počas ktorého zamestnanci nepracujú. Výsledok je podobný, ako keby bol 8. máj dňom pracovného pokoja. Pozitívom je, že neštandardné postavenie týchto sviatkov platí len v roku 2026.
Zlé správy o 13. dôchodku
Na dôchodky sa však v súčasnosti vzťahuje viac zlých správ ako tých dobrých. Jedna sa týka 13. dôchodku. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) má ich zavedenie okamžitý negatívny dopad na dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému, konkrétne o 0,4 % HDP. RRZ poukazuje na to, že trvalé náklady spojené s týmto opatrením budú vyrovnané zlepšením podmienok predčasných dôchodkov, ale až po približne 25 rokoch.
Novela zákona zavádza trinásty dôchodok vo výške priemernej mesačnej sumy príslušného dôchodku za predchádzajúci rok. RRZ varuje, že aktuálne verejné financie sú vysoko rizikové a dôchodkový systém nebol ani pred týmito zmenami dlhodobo udržateľný.
Štát zaviedol 13. dôchodok ako nový typ dôchodkovej dávky, ktorý bude odpovedať priemernej mesačnej sume konkrétneho typu dôchodku za uplynulý kalendárny rok. Novela zákona prináša tiež zmenu v určovaní sumy 13. dôchodku, ktorý sa teraz bude stanovovať každý rok individuálne pre každý typ dôchodku. Ak bude priemerná výška dôchodku nižšia ako 300 eur, suma 13. dôchodku bude 300 eur.
Právo na 13. dôchodok vzniká automaticky, netreba oň žiadať. V prípade, že má poistenec nárok na viacero dôchodkových dávok, mu bude vyplatený iba jeden 13. dôchodok, a to ten s najvyššou sumou. Tento nárok platí rovnako pre systém sociálneho poistenia ako aj pre systémy sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov.