Sociálny fond: Pravidlá tvorby, využitia a povinnosti zamestnávateľa na Slovensku

Sociálny fond je jedným z kľúčových nástrojov sociálnej politiky každého zamestnávateľa na Slovensku. Jeho tvorba a využitie sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“), pričom ovplyvňuje aj Zákonník práce a ďalšie súvisiace predpisy. Cieľom tohto fondu je zabezpečiť rôzne plnenia sociálneho charakteru určené pre zamestnancov podniku, čím dochádza k podpore ich blahobytu a regenerácie pracovnej sily. Tvorba sociálneho fondu je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa, a preto je dôležité poznať všetky pravidlá s tým spojené.

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ. Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Inými slovami, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“.

Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napríklad štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z. V praxi sú najčastejšie aplikovanými pracovnoprávnymi predpismi Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 400/2009 Z. z. alebo iné osobitné predpisy.

Príklad: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.

Naopak, ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí. Rovnako to platí napríklad pre konateľa s.r.o., ktorý má odmenu za výkon funkcie konateľa, nakoľko medzi konateľom a s.r.o. je obchodnoprávny vzťah, nie pracovnoprávny.

Tvorba sociálneho fondu

Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonov upravujúcich odmeňovanie zamestnancov. Tvorba fondu prebieha mesačne formou prídelov.

Povinný prídel

Povinným prídelom na tvorbu sociálneho fondu je prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.

• Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a súčasne splnil všetky svoje odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni a daňové povinnosti k štátu, obci a VÚC, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu až do výšky 1 % zo základu.
• Zamestnávateľ, ktorý nesplnil čo i len jednu z podmienok (nedosiahol zisk alebo nesplnil odvodové/daňové povinnosti), alebo ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku (napr. rozpočtová organizácia) a rozpočet mu neumožňuje tvorbu vo výške 1 %, tvorí povinný prídel vo výške 0,6 % zo základu.

Splnenie podmienok pre tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Ak by sa na zvýšení tvorby sociálneho fondu v kolektívnej zmluve dohodlo bez splnenia podmienok, táto dohoda je v tejto časti neplatná.

Ďalší prídel

Ďalší prídel môže byť pre zamestnávateľa povinným, ale aj nepovinným. Jeho maximálna výška je 0,5 % zo základu.

• Vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán. Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu dohodou v kolektívnej zmluve nie je podmienená adresným použitím na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.
• Vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, ak zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu alebo sa v nej nedohodli na tvorbe ďalšieho prídelu, je povinný tvoriť tento prídel.

Príklad: Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca z roku 2021 bola v sume 1 211 eur - tzn. v roku 2023 nesmie priemerný mesačný zárobok zamestnanca na nárok na príspevok na dopravu byť vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2).

Je dôležité si uvedomiť, že ak zamestnávateľ už tvorí ďalší prídel na základe kolektívnej zmluvy, nemôže zároveň tvoriť ďalší prídel na kompenzáciu výdavkov na dopravu. Tieto dve možnosti sa nemôžu kombinovať.

Iné zdroje

Sociálny fond môže byť tvorený aj z ďalších zdrojov, ktorými môžu byť zdroje podľa tohto zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk (podnikateľ), môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje; v zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať.

Tvorba a zúčtovanie fondu

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Ak zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.

Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Použitie sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca (manžel, manželka a nezaopatrené dieťa) a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Príspevky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na účely odmeňovania za prácu. Zamestnávateľ je tiež povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.).

Účely, na ktoré sa fond môže použiť

Sociálny fond sa prioritne využíva na:

• Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. Zákonníkom práce alebo opatrením o sumách stravného). Hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie) je oslobodená od dane.
• Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily - napr. v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov. Novela Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 prináša zmeny v príspevku zamestnávateľa podľa § 152a na rekreáciu zamestnancov, podmienky zostali nezmenené.
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach.
• Zdravotnú starostlivosť - napr. kúpeľnú liečbu, očkovanie, rehabilitácie. Oslobodené od dane je použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinných príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích (napr. prenajatie fitnes-centra, plavárne).
• Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky - na preklenutie mimoriadne ťažkej životnej situácie zamestnanca (napr. pri úmrtí blízkej osoby, odstraňovaní následkov živelných udalostí, dočasnej pracovnej neschopnosti presahujúcej 183 dní). Sociálna výpomoc z týchto dôvodov je oslobodená od dane a odvodov v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
• Doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.
• Poskytovanie servisných poukážok - sú prostriedky na poskytovanie pomoci na podporu dopytu, majú povahu ceniny a môže ich vydávať ministerstvo práce v nominálnej hodnote 10eur. Pomoc sa poskytuje registrovaným sociálnym podnikom, ktoré poskytujú služby starostlivosti o domácnosť a záhradu, a služby pre FO, ktorá je na základe posudku odkázanosti na sociálnu službu odkázaná na pomoc inej FO. Tento príspevok je možné dohodnúť len v podnikovej kolektívnej zmluve a celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu pre tvorbu sociálneho fondu.
• Úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.
• Novinka od 1. januára 2025: Povinnosť zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa.

Ak zamestnávateľ nakúpi napr. vstupenky na divadelné predstavenie pre zamestnancov, ide o zdaniteľné plnenie, ktoré podlieha daniam a odvodom.

Zdaňovanie a odvody zo sociálneho fondu

Daňové výdavky zamestnávateľa

U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľa), je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom (nákladom). Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov alebo tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde už nie je možné uznať za daňový výdavok.

Príklad: Zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške 1,8% (povinný prídel vo výške 1%, ďalší prídel 0,5% a ďalšie zdroje (prídel zo zisku) 0,3%). Za daňový výdavok bude považovaná tvorba fondu do výšky 1,5%.

Zdanenie u zamestnancov a odvody

Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na to, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp ako v prípade zdaňovania mzdy.

V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň.

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon o dani z príjmov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.

Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.

Prehľad zdaňovania a odvodov z vybraných plnení zo sociálneho fondu

Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie, s výnimkami uvedenými v tabuľke.

DPH

Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH, pretože tieto tovary a služby nie sú použité na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

Úloha kolektívneho vyjednávania a vnútorných predpisov

Tvorba a použitie sociálneho fondu sú predmetom kolektívneho vyjednávania medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy. Ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve.

Zákonník práce upravuje uzatváranie podnikovej kolektívnej zmluvy v § 231 ods. 1. Kolektívna zmluva je platná, ak je uzavretá písomne a podpísaná na tej istej listine oprávneným zástupcom alebo oprávnenými zástupcami príslušných odborových orgánov a zamestnávateľom, prípadne zástupcami ich organizácií. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.

Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise v podstate aj samostatne. V takom prípade môže pôsobiť zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, ktorí majú právo spolurozhodovať formou dohody alebo udelenia predchádzajúceho súhlasu, ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania neupravuje kolektívna zmluva.

V prípade rozpočtových organizácií je potrebné myslieť aj na pravidlá rozpočtového hospodárenia a povinnosť zverejňovania zmlúv v centrálnom registri zmlúv od 31.3.2022.

Finančné riadenie a kontrola sociálneho fondu

Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sú súčasťou systému finančného riadenia v zmysle zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite. Finančné riadenie je orgán verejnej správy povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať. Finančným riadením sa rozumie súhrn postupov pri zodpovednom a prehľadnom plánovaní, rozpočtovaní, účtovaní, výkazníctve a finančnej kontrole verejných prostriedkov, ktorých cieľom je ich hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie. Všetky finančné operácie sociálneho fondu podliehajú finančnej kontrole.

tags: #ako #vyucit #socialny #fond