Anton Prídavok a Jonáš Záborský sú dve významné osobnosti, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v slovenskej literatúre, kultúre a divadle. Zatiaľ čo Jonáš Záborský sa preslávil ako dramatik a spisovateľ už v 19. storočí, Anton Prídavok, básnik a publicista, zohral kľúčovú úlohu pri vzniku profesionálneho divadelného života v Prešove a položení základov rozhlasového vysielania na východnom Slovensku.
Anton Prídavok: Priekopník a bojovník za slovenskú kultúru
Anton Prídavok (* 28. máj 1904, Kežmarok - † 12. máj 1945, Ružomberok) bol významný slovenský básnik, osvetový pracovník a publicista. Používal pseudonymy ako Anton Kompánek, A.P. Umkin, K.Ž. Marčan, Peter Boleráz, strýc Anton a Zemkin. Jeho prínos slovenskej kultúre je dodnes vysoko cenený, najmä v oblasti rozhlasového a divadelného života na východnom Slovensku.
Život a vzdelanie Antona Prídavka
Anton Prídavok sa narodil v Kežmarku v rodine železničných zamestnancov, čo spôsobilo časté sťahovanie rodiny. Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a v Prešove. V roku 1918 prestúpil na učiteľský ústav, kde v roku 1922 zmaturoval. Pochádzal z uvedomelej slovenskej rodiny a mal štyroch bratov, ktorí sa významne zapísali do slovenských dejín. Najstarší z bratov, Peter Prídavok, pôsobil v Londýne ako vedúci slovenského vysielania BBC.
Prínos bratov Prídavkovcov
Bratia Prídavkovci - Anton, Peter, Marián, Jozef a Ján - patrili medzi vzdelanú slovenskú generáciu, ktorá bola mimoriadne publikačne a redakčne činná. Anton Prídavok sa okrem osvetovej, literárnej, dramatickej a básnickej činnosti venoval aj priekopníckej práci v oblasti rozhlasu na východnom Slovensku.
Priekopník rozhlasového vysielania na východnom Slovensku
Anton Prídavok patril k prvým priekopníkom, ktorí položili základy rozhlasového života na východnom Slovensku. Organizoval rozhlasové vysielanie v Košiciach a po okupácii južného Slovenska horthyovským Maďarskom vybudoval rozhlasové štúdio v Prešove. V rokoch 1927 až 1932 pôsobil ako oblastný tajomník literárno-dramatického oddelenia Slovenskej ligy. V Košiciach sa začalo rozhlasové vysielanie 17. apríla 1927 a Anton Prídavok bol jedným z prvých redaktorov. Aktívne sa zapájal do činnosti miestneho odboru Matice slovenskej a bol ústrednou postavou Divadelného odboru Matice slovenskej. Organizoval, režíroval, hral a písal divadelné hry a scénky, ktoré uvádzal v rozhlasovom vysielaní s matičnými divadelníkmi.
Divadelná činnosť a vznik Slovenského divadla v Prešove
Anton Prídavok mal nemalý podiel na položení základov profesionálnej scény dnešného Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Založil tu divadelný krúžok "Záborský," v ktorom bol režisérom a dramaturgom. V júni 1943 sa konalo ustanovujúce valné zhromaždenie, na ktorom vzniklo Slovenské divadlo ako činoherné zájazdové divadlo na družstevnej báze. Prešov/Bratislava 30. januára (TASR) - Vznik profesionálnej divadelnej scény v Prešove siaha do roku 1944, keď svoju prvú premiéru uviedlo Slovenské divadlo, dnešné Divadlo Jonáša Záborského (DJZ). Slovenské divadlo v Prešove oficiálne otvorili 30. januára 1944 v zrenovovanom Mestskom divadle (terajšia historická budova DJZ) slávnostnou premiérou hry Ferka Urbánka Škriatok. Divadelný súbor Jonáša Záborského v Prešove pri Miestnom odbore Matice slovenskej vznikol krátko po odchode Slovenského ľudového divadla z mesta (1941).
Anton Prídavok a Druhá svetová vojna
Počas druhej svetovej vojny sa Anton Prídavok postavil jednoznačne voči pangermanizmu a nastupujúcemu nemeckému nacizmu. Zúčastnil sa občianskeho odboja a ako riaditeľ rozhlasu v Prešove odišiel už počas prvých dní Slovenského národného povstania do Banskej Bystrice. Pre potreby Slobodného Slovenského vysielača dal tajne do Banskej Bystrice premiestniť technickú aparatúru a rozhlasový archív. Aktívne sa zapájal do protifašistického odboja. Okrem technickej aparatúry bol v Banskej Bystrici uložený aj obsiahly literárny a hudobný archív. V januári 1945 ho zatklo nemecké gestapo. Bol väznený, vypočúvaný a mučený. Po oslobodení sa dočkal konca vojny, no v dôsledku prežitých útrap zomrel tri dni po jej skončení v Ružomberku 12. mája 1945, vo veku nedožitých 41 rokov.
Pôsobenie v Matici slovenskej a jazyková kultúra
Anton Prídavok bol významným činovníkom Miestneho odboru MS Košice v medzivojnovom období. Do jeho predsedníctva bol zvolený v roku 1926 aj v roku 1928, a ako člen výboru bol zvolený v roku 1933. Anton Prídavok patril k tým kultúrno-osvetovým pracovníkom, ktorí jazykovú a jazykovednú kultúru zaraďovali medzi svoje prvoradé povinnosti. Sledoval čistotu jazyka nielen v písomnej forme, ale aj v rozhlasovej a divadelnej hovorenej reči. V roku 1932 sa podieľal na založení prvého slovenského jazykovedného časopisu Slovenská reč a bol jeho prvým redaktorom. Redakcia časopisu sa nachádzala v dome na Štefánikovej 8.
Pamätné tabule a pripomienky
Šedá mramorová tabuľa s bronzovou bustou je umiestnená na dome, v ktorom v rokoch 1929 - 1938 žil a tvoril Anton Prídavok (28. 5. 1904 - 12. 5. 1945), slovenský spisovateľ, prekladateľ a autor rozhlasových a divadelných hier. Pamätná tabuľa na Štefánikovej ulici č. 8 bola osadená v roku 1970 Miestnym odborom Matice slovenskej v Košiciach, Odborom kultúry MNV v Košiciach a Čs. rozhlasom v Košiciach. Jej zhotoviteľom bol akademický sochár Vojtech Löffler. Miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach-Starom Meste si pripomenul osobnosť Antona Prídavka prednáškou historika Juraja Vrábľa, ktorá sa uskutočnila 18. júna 2024. Historik Juraj Vrábeľ sa v referáte zameral na etapy Prídavkovho života, v ktorých priblížil jeho literárnu, novinársku a dramatickú činnosť.
Zánik činnosti v Košiciach a presun do Prešova
V roku 1938, po obsadení Košíc horthyovským Maďarskom, museli Slováci z mesta odísť. Odchodom Antona Prídavka z Košíc zanikol Divadelný odbor Matice slovenskej a činnosť nútene prerušil aj Miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach. Prídavok presťahoval celé technické zariadenie Slovenského rozhlasu do Prešova, kde musel začínať odznova. V budove dnešného Divadla Jonáša Záborského sa začala budovať prešovská odbočka Slovenského rozhlasu. Založil tu aj dramatickú družinu.
Dedičstvo Antona Prídavka
Anton Prídavok bol talentovaný a všestranný umelec, ktorý zanechal hlbokú stopu v slovenskej kultúre. Je dodnes považovaný za jednu z najvýraznejších osobností východného Slovenska. Bol básnikom, prozaikom, dramatikom, publicistom, kultúrno-osvetovým a rozhlasovým pracovníkom. Jeho dielo a život sú príkladom obetavosti a oddanosti slovenskej kultúre a národu. Jeho pozostatky boli prevezené do Košíc až koncom septembra 1946. Pochovaný je na mestskom verejnom cintoríne v Košiciach.
Dokumentárny film "Etnicita a vierovyznanie"
Divadlo Jonáša Záborského v Prešove: História a vývoj
Divadlo Jonáša Záborského v Prešove prešlo od svojho vzniku zložitým vývojom. Krátko po odchode Slovenského ľudového divadla z mesta (1941) vznikol divadelný súbor Jonáša Záborského v Prešove pri Miestnom odbore Matice slovenskej. I keď divadlo začínalo ako činoherné, zakrátko sa na programoch začali objavovať tituly hudobných diel, čo v roku 1948 viedlo k vzniku novej samostatnej umelecko-interpretačnej zložky - súboru spevohry. Prvá spevoherná premiéra, Poľská krv Oskara Nedbala, sa konala 13. októbra 1948.
Chronológia vývoja Divadla Jonáša Záborského
História Divadla Jonáša Záborského je plná zmien a transformácií, ktoré odrážajú politický a kultúrny vývoj Slovenska.
- 1943: V júni sa konalo ustanovujúce valné zhromaždenie, na ktorom vzniklo Slovenské divadlo ako činoherné zájazdové divadlo na družstevnej báze.
- 1944: Slovenské divadlo v Prešove oficiálne otvorili 30. januára v zrenovovanom Mestskom divadle slávnostnou premiérou hry Ferka Urbánka Škriatok. Prvým riaditeľom sa stal Andrej Chmelko.
- 1948: Popri činohernom súbore pribudol aj spevoherný súbor s úspešnou hudobnou aj baletnou zložkou.
- Začiatok 50. rokov: Divadlo zmenilo názov na Krajové slovenské divadlo v Prešove.
- 1951: Divadlo prešlo do vlastníctva a správy Krajského národného výboru v Prešove (KNV).
- 1954: 8. mája sa divadlo premenovalo na Divadlo Jonáša Záborského.
- 1969: Po zrušení KNV sa DJZ dostalo pod správu Ministerstva kultúry SR.
- 70. roky: Objavili sa prvé pokusy o štúdiovú tvorbu.
- 1980: Od 1. januára pribudol nový Súbor pre deti a mládež - pobočná scéna Spišská Nová Ves.
- 1990: Novú budovu DJZ otvorili 14. septembra. Išlo o prvú špecializovanú budovu divadla na Slovensku v histórii Československa.
- 1996: DJZ v Prešove sa 1. januára zlúčilo so Štátnym divadlom Košice a 1. októbra vzniklo Východoslovenské štátne divadlo v Košiciach. Pobočná scéna v Spišskej Novej Vsi sa osamostatnila.
- 1999: Bolo znovu zriadené Divadlo Jonáša Záborského v Prešove.
Jonáš Záborský: Inšpirácia pre divadlo
E. M. Šoltésová sa venovala aj literárnej kritike. V časopisoch Živena a Slovenské pohľady publikovala články, v ktorých vyjadrovala svoje názory na Timravu, Kukučína, Tajovského, Jesenského, Vajanského, Záborského, Sama Chalupku. Jonáš Záborský ako významná osobnosť slovenskej literatúry, predovšetkým dramatik, poskytol inšpiráciu pre pomenovanie prešovského divadla. Jeho diela a prínos k slovenskej kultúre sú trvalou súčasťou národného dedičstva.
Súčasné výzvy a kontext slovenskej literatúry
V dramaturgii DJZ boli aj obdobia, keď sa v repertoári častejšie objavovali dramatickejšie tituly, ktoré zastúpili aj experimentálnejší či súčasnejší pohľad na dobu, v ktorej vznikali. Publikácia skúma uvedomovanie si vlastnej, regionálnej a národnej identity a kultúrnych vzorcov Slovákov, najmä v zmiešaných regiónoch na juhu Slovenska. Identifikáciu človeka s prostredím, domovom, spoločenstvom a národom možno považovať za súčasti duchovnej konštrukcie jednotlivca aj národného spoločenstva. Dôležitosť vlastenectva a národnej identity je zdôrazňovaná aj v súčasných diskusiách, ako napríklad v prednáškach o podpore rozvoja vlastenectva a národnej identity.
Prejavy národnej a kultúrnej identity
Konferencia Slováci na jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky sa zaoberala prejavmi národnej a kultúrnej identity. Témy ako "Jazykový labyrint na slovenskom juhu" a "Prijatie vlastnej terminológie je prvým krokom k vlastnej koncepcii" poukazujú na pretrvávajúce problémy s jazykovou legislatívou a ochranou štátneho jazyka. Články v Slovenských národných novinách, napríklad "Alarmujúca situácia na slovenskom juhu. Multikulturalizmus bezohľadne rabuje v národnom povedomí," reflektujú diskusie o národnostných menšinách a ich vplyve na národné povedomie.Názory na túto tému sú rôznorodé, avšak neustále sa zdôrazňuje potreba posilnenia národnej identity, najmä u mládeže. Ako uviedol podpredseda Matice slovenskej Marián Gešper: „Bez národne uvedomelej mládeže niet budúcnosti!“