Sociálny charakter ľudovej slovesnosti a jej vplyv na umelú literatúru

Ľudová slovesnosť je neoddeliteľnou súčasťou ľudovej kultúry, ktorá odráža život a hodnoty spoločenstva. Zahŕňa ústne tradované slovesné výtvory, ako sú rozprávky, piesne, povesti, príslovia, porekadlá, pranostiky, hádanky, báje a balady. Tieto útvary majú špecifické vlastnosti a plnia dôležité funkcie v živote spoločnosti.

Pre podnetný vývin umeleckej literatúry zohrala významnú úlohu v dejinách aj ústna ľudová slovesnosť. Vznikala od najstarších čias a šírila sa zásluhou ústneho podania, preto aj jej variabilnosť. Je súčasťou ľudovej kultúry (folklór - popri architektúre, hudbe, tanci…) a vznikla a vyvíjala sa zároveň s ľudom.

Definícia a charakteristika ľudovej slovesnosti

Ľudová slovesnosť predstavuje súhrn slovesných diel, ktoré vznikli a šírili sa ústnym podaním medzi ľudovými vrstvami obyvateľstva. Je súčasťou folklóru a odráža tradičnú ľudovú kultúru. Jej tvorcovia zostali v anonymite.

Medzi základné charakteristiky ľudovej slovesnosti patria:

• Ústnosť: Diela sa prenášajú ústnym podaním z generácie na generáciu, čo vedie k ich variabilite.
• Anonymita: Autori diel sú často neznámi, pretože vznikali v kolektívnom prostredí.
• Kolektívnosť: Na tvorbe a tradovaní folklóru sa podieľa celý kolektív, hoci nie každý člen rovnakým dielom.
• Variabilita: Ústnym prenosom sa diela menia a prispôsobujú konkrétnemu prostrediu a interpretácii.
• Funkčnosť: Diela plnia rôzne funkcie v živote spoločnosti, ako napríklad zábavnú, výchovnú, obradovú a sociálnu.

Ľudová slovesnosť je mnohorozmerným a syntetickým javom. Slovo sa často spája s hudbou, tancom, gestami, mimikou. Zobrazuje slovenský ľud v mnohostoročnom dejinnom raste, v jeho myslení, cítení, názoroch, a pod. Folklór je zdrojom národnej tradície. Pri rozvoji našej kultúry zohrala ľudová slovesnosť dôležitú úlohu. Folklór označuje všetko to, čo súvisí s tradičnou ľudovou kultúrou, ktorej tvorcom sú rôzne sociálne vrstvy.

Žánre ľudovej slovesnosti

Ľudová slovesnosť sa delí na rôzne žánre, ktoré sa líšia svojou formou, obsahom a funkciou. Medzi najvýznamnejšie patria:

Lyrika

Ľudové lyrické piesne vyjadrujú city, myšlienky a pocity ľudí. Uľahčovali im prežívanie každodenného života.

• Pracovné piesne: Spievali sa pri práci a rytmizovali ju. Patrí sem aj podskupina trávnic - ťahavých piesní, ktoré spievali ženy pri letných poľných prácach, s ľúbostným obsahom, niekedy smutné a žalostné.
• Obradné piesne: Sprevádzali rôzne obrady a zvyky (krstenecké, svadobné, pohrebné).
• Uspávanky: Možno ich nazvať piesňové skratky, do ktorých vkladala matka lásku k svojmu dieťaťu, pokojný rytmus dopĺňal pohyby kolísky.
• Ľúbostné piesne: Najrozšírenejšie, spievajú o šťastnej, vernej, ale častejšie o nešťastnej láske, stroskotanom cite, trápení v láske. Podávajú sa v obraze dievčiny a šuhaja na pozadí ich životných podmienok.
• Pastierske a valašské piesne: Zobrazujú spätosť človeka s prírodou, túžbu po voľnosti, slobode, vznikali pri pasení dobytka, často majú sociálne tóny.
• Sociálne piesne: Vyjadrovali ťažkú situáciu ľudí a ich protest proti útlaku. Napríklad „Sadaj, slnko, sadaj“.
• Historické piesne: Zobrazujú významné udalosti dejín, historické postavy, ktoré zohrali dôležitú úlohu, témy bojov proti Turkom, povstania proti feudálom a zbojnícky život.
• Zbojnícke piesne: Obohacujú sa o nové témy (zbojníctvo, protiturecké vojny, regrútske verbovačky).
• Žartovné, banícke a hutnícke piesne: Zobrazovali v minulosti ťažkú prácu ľudí.

Epika

Epické žánre ľudovej slovesnosti rozprávajú príbehy o rôznych udalostiach a postavách.

Rozprávky

Rozprávky sú najvýznamnejšou formou ľudovej slovesnosti, ktorá vyjadruje ľudské túžby, sny a predstavy. Majú jednoduchý, jasný štýl, využívajú trojstupňovú gradáciu, ustálené zvraty a vety. Dobro musí zvíťaziť nad zlom. Najpopulárnejším ľudovým hrdinom slovenských ľudových rozprávok je Popolvár. Rozprávky sa delia na:

• Fantastické (čarodejné, čarovné) rozprávky: Vystupujú v nich nadprirodzené bytosti alebo zázračné predmety, ktoré pomáhajú ľuďom riešiť ich problémy (napr. O dvanástich mesiačikoch; Stolček, prestri sa!; Palica, z vreca von!).
• Démonologické rozprávky: Obsahujú démonické postavy (čerti, víly, škriatkovia, strigy).
• Rozprávky o zvieratách: Patria k najstarším, zvieratá sa stali nositeľmi ľudských vlastností, človek je vždy vedľajšou postavou.
• Legendové rozprávky: Rozprávajú príbehy súvisiace s kresťanstvom, vznikli na základe biblických tém, ktoré postupne zľudoveli. Vysvetľujú Božiu múdrosť, rozprávajú o odmene a treste za ľudské skutky.
• Realistické rozprávky: Ich hrdinom je obyčajný človek schopný riešiť svoj problém vlastnými silami, najmä rozumom a dôvtipom (O troch grošoch, Prorok rak).
• Humoristické rozprávky: Zobrazujú komické udalosti v živote jednotlivcov, vtip a múdrosť jednoduchého človeka.
• Satirické rozprávky: Zvýrazňujú záporné črty nejakých javov, hlavným cieľom je bojovať proti predsudkom.

Povesti

Povesti sa viažu na konkrétne historické udalosti alebo postavy. Väčšina slovenských povestí pochádza zo 17. a 18. storočia. Najväčšiu skupinu tvoria miestne historické povesti (hrady, zámky).

• Miestne povesti: Rozprávajú o udalostiach spojených s určitým miestom (hrady, zámky).
• Historické povesti: Vychádzajú zo skutočných historických udalostí a osobností (Matej Korvín, Jánošík) a konkrétnou historickou dobou, autori ich však dotvorili podľa vlastnej fantázie. Obľúbené boli povesti o pokladoch a zakliatych rytieroch, ktorí prídu v čase najväčšej tvŕdze ľudu na pomoc. Najznámejšími sa stali povesti o krvavej Alžbete Bathoryovej a o sitnianskych rytieroch.

Báje (mýty)

Vznik najstarších mýtov a bájí možno situovať už do praveku. Odrážajú v rozprávaní prvé názory a predstavy človeka o vzniku sveta, ľudstva, prechádzajúce do výkladu a vysvetlenia. Autori reagovali na prírodné javy, vznik ktorých si nevedeli vysvetliť a preto ich spájali s vymyslenými božstvami. Zaklínaním a zariekaním si chceli získať ich priazeň a podporu (lov, dážď). Boli súčasťou magických rituálov. Tento typ ľudovej slovesnosti ustupoval pod vplyvom prenikajúceho kresťanstva, kedy vzniká nový útvar - legenda. Hrdinom legendy je boh alebo svätec. Najpopulárnejšou postavou v legendách je svätý Peter.

Balady

Balady sú lyricko-epické útvary, ktoré zobrazujú tragické ľudské osudy. Dej má rýchly spád, jeho súčasťou sú dialógy. Sú ľudového pôvodu, dej má pochmúrny, tragický ráz, vystupujú tu nadprirodzené bytosti, balada má tragický koniec, hrdina zahynie alebo býva potrestaný, námety z ľudových povestí.

• Zbojnícke balady: Rozprávajú o živote zbojníkov a ich boji proti nespravodlivosti.
• Vojenské balady: Zobrazujú tragické osudy vojakov.

Dráma

V ľudovej slovesnosti sa dráma nerozvinula tak výrazne ako lyrika a epika. Zachovali sa len zlomky hier, napríklad hra o sv. Dorote. Patrí sem aj detský folklór, ktorý vznikol spolu s baladami v 18. storočí. Taktiež sem patria ľudové obrady, hry detí a mládeže.

Krátke útvary

Medzi krátke útvary ľudovej slovesnosti patria:

• Príslovia: Ľudový poetický výtvor, ktorý obsahuje uzavretú myšlienku, zovšeobecnenie ľudových skúseností, majú poučný charakter. Delia sa do 4 skupín: o práci, o človeku a spoločnosti, o rodinnom živote a priateľstve, o fyzickej a duševnej stránke človeka.
• Porekadlá: Sú blízke prísloviam, ale nemajú poučný charakter, sú obrazným pomenovaním určitej situácie, deja (napr. Išiel s bubnom na zajace, Prischlo to na ňom).
• Hádanky: Umelecké zobrazenie určitého predmetu alebo javu, pri ktorom sa využívajú zhodné črty medzi skutočným predmetom alebo javom a medzi zobrazením, ktoré ho v hádankách nahrádza. Rozlišujeme dva typy: metaforicko-metonymické a priame otázky.
• Pranostiky: Určité ľudové skúsenosti alebo pozorovania javov v prírode, predpovede počasia, rady týkajúce sa prác na poli. Vznikali už v praveku.

Sociálny charakter ľudovej slovesnosti

Ľudová slovesnosť má hlboký sociálny charakter, pretože odráža život, hodnoty, názory a cítenie slovenského ľudu v priebehu mnohých storočí. Zobrazuje slovenské dejiny, myslenie, cítenie a názory ľudí. Odráža sociálne a kultúrne vzťahy prostredia, čiže je výrazom „ľudovej ideológie“. Ľudová slovesnosť tvorí významnú súčasť našej kultúry. Je preniknutá vedomím ľudskej hodnoty človeka, jeho dôstojnosti a vyznaním práva na šťastie a slobodu. Formovala národné povedomie a pomáhala vytvárať slovenskú kultúru. Na rozdiel od umelej literatúry ľudová slovesnosť súvisí s tzv. variačným procesom. Najčastejšie sú krajové varianty. V praveku, kedy bol človek natoľko závislý od prírody, že pociťoval až bezmocnosť, vznikali magické obrady, smerujúce k túžbe nakloniť si démonov, ovládajúcich podľa vtedajšieho myslenia celú prírodu i človeka. V rámci týchto obradov okrem spevu a tanca boli ich súčasťou i príslušné slovné prejavy. Išlo najmä o magické výroky, zaklínadlá a zariekadlá, týkajúce sa chorôb, nepriateľov rodu, túžob po láske, úspechu pri love alebo neskôr v túžbe po úrode.

Kalendárny a rodinný obradový folklór

Z magických rituálov sa vyvinula Kalendárová obradová ľudová slovesnosť (vítanie jari, vynášanie Moreny, dožinky, oberačky) a Rodinná obradová ľudová slovesnosť (narodenie, svadba a smrť). Kalendárny obradový folklór sa viaže k jednotlivým obdobiam roka (vynášanie Moreny, pálenie jánskych ohňov). Rodinný obradový folklór sa viaže na rodinu a s ňou spojené oslavy v kruhu najbližších, nie oslavy celej dediny.

Vplyv ľudovej slovesnosti na umelú literatúru

Ľudová slovesnosť mala významný vplyv na rozvoj umelej literatúry. Začala priťahovať záujem slovenských vzdelancov už v 2. polovici 18. storočia, najmä v období romantizmu. Spisovatelia čerpali z ľudovej slovesnosti námety, motívy, jazyk a formy, aby sa priblížili k ľudovým vrstvám a vyjadrili ich cítenie.

Humanizmus a renesancia

O vplyve ľudovej slovesnosti na umelú literatúru možno preukázateľne hovoriť od obdobia humanizmu a renesancie na Slovensku (16. a 17. storočie). Tento vplyv sa prejavil napr. v historických piesňach Martina Bošňáka (Píseň o Modrom Kameni, Divíne a Zvolene), v ktorých použil osemslabičný verš a trojveršové strofy. Mnoho povestí bolo spojených s Matejom Korvínom (O kráľovi Matyášovi a bačovi), s tureckými vpádmi. Oslava bojovníkov proti Turkom - známe balady napr. Rabovali Turci až do Bielej hory. V 16. storočí vznikali regrútske a vojenské piesne, ktoré odsudzovali feudálnu spoločnosť a zobrazovali násilné odvádzanie na vojnu, tzv. lapačky a verbovanie do vojska.

Barok

V období baroka sa stupňuje útlak na ľudí, čo sa odráža v sociálnych piesňach (Sadaj, slnko, sadaj). Na prvom mieste je zbojnícka tematika, najmä Jánošík. V tomto období sa výraznejšie prehlbujú ďalšie podstatné znaky ľudovej slovesnosti - ústne tradovanie, anonymita tvorcu, kolektívnosť, variabilita.

Klasicizmus

V klasicizme možno o vplyve ľudovej slovesnosti hovoriť v súvislosti s obohatením slovnej zásoby bernoláčtiny, ktorá je prítomná v diele J. Hollého. Najvýraznejší vplyv na umelú literatúru zaznamenávame v období romantizmu - národného obrodenia (18.-19. storočie).

Romantizmus - štúrovci

Slovensko bolo v podmienkach dvojakého útlaku - národnostného maďarského a hospodárskeho rakúskeho. Na čelo odboja sa postavila inteligencia s vodcami Ľ. Štúrom. Tridsiate roky, obdobie ideového formovania Štúrovej školy, boli rokmi zvýšenej politickej aktivity. V roku 1829 vzniká na bratislavskom lýceu Spoločnosť česko-slovanská. Do jej popredia sa po príchode Štúra dostali národné a politické otázky. Vlastenectvo prehlbovali slávnosti na pamiatku významných historických udalostí (najmä vychádzka na Devín 24.4.1836). Aby vláda zamedzila slobodomyseľné hnutie mládeže, zakázala všetky študentské spoločnosti vrátane Spoločnosti česko-slovanskej (1837). V roku 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka, ktorého základom sa stalo stredoslovenské nárečie.

V dielach romantizmu prevažuje nad osobnými citmi láska k vlasti, slovanský humanizmus a zdôrazňovanie významu ľudovej slovesnosti. Na ideový a umelecký program zapôsobil najmä Karol Kuzmány (napísal pieseň Kto za pravdu horí). Hlavným literárnym druhom sa stala lyrika, vznikajú nové žánre (duma, krakoviak), ale aj ponášky na ľudovú pieseň a balady. Romantická literatúra uzatvára epochu slovenského národného obrodenia a predstavuje začiatok novodobej realistickej literatúry. Odmietala individualizmus a titanizmus. Generácia, ktorá sa s týmto názorom stotožnila, boli štúrovci. Poézia štúrovských básnikov bohato čerpala z ľudovej slovesnosti (s výnimkou A. Sládkoviča). Inšpirovala sa ľudovými revolučnými tradíciami, životom ľudu a slovenskou prírodou. Štúrovci nezobrazovali skutočnosť ako celok. V zhode s romantickými princípmi si vyberali také javy, udalosti, postavy, ktoré by najplnšie predstavovali ich ideál. Štúrovci si obľúbili najmä baladu. Ich poézia však nie je iba napodobňovaním ľudovej slovesnosti, tá je iba podkladom, z ktorého má vychádzať národné umenie.

Ľudovít Štúr

Vedúca osobnosť romantickej generácie, zakladateľ spisovnej slovenčiny. Za najvyšší cieľ si postavil pomoc národu. Vedecky sa ľudovej slovesnosti venoval Ľudovít Štúr, ktorý si najvyššie cenil pieseň (Zrkadlo duše národa). Ľudovú slovesnosť teoreticky zdôvodnil v diele: O národních písních a pověstech plemen slovanských, ktoré vydal po česky v Prahe. Vyslovil myšlienku, že Slovania vyniknú v budúcnosti národnou poéziou, ktorej prameňom je ľudová slovesnosť, pretože v nej víťazí láska a obetavosť za vlastný národ. Venoval sa činnosti v Spoločnosti česko-slovanskej (otázky slovenského jazyka a literatúry, histórie a kultúry; postavenie slovenského národa); bol pedagógom na evanjelickom lýceu; po zrušení spoločnosti študoval v Halle, ktoré ho utvrdilo v doterajších názoroch; po návrate na Slovensko sa intenzívne pripravoval na uzákonenie spisovného jazyka.

Samo Chalupka

Najstarší predstaviteľ romantizmu. Inšpiroval sa jánošíkovskou tematikou, témou protitureckých bojov a motívmi dávnej minulosti Slovákov. Prvé básne písal biblickou češtinou, ale neskôr prešiel k slovenčine. Pomáhal Štúrovi pri realizácii jeho programu, bol radikálne založený (pomáhal Poliakom pri povstaní proti Rusom ako dobrovoľník). Bol historik a história sa stala rozhodujúcim činiteľom a zdrojom v jeho dielach (Veľká Morava, Turecké vpády, Jánošík). Rozsahom neveľká tvorba Chalupku je ucelená, vyhranená a priebojná. Verše vyjadrujú, že národu pomôže len rozhodný čin. Písal veršované povesti - Turčín Poničan - príbeh slovenskej ženy, ktorú jej syn kedysi odvlečený do Turecka, odvlečie do otroctva. Keď zistí, že ide o jeho matku, ponúka jej bohatý život v Turecku. Ona ale odmieta a dáva prednosť Slovensku. V epickej básni Mor ho!, ktorá vychádza zo skutočnej udalosti, ktorá sa odohrala v 4. storočí n.l., čerpá z historickej literatúry, kde našiel údaje o boji slovenského národa za slobodu. Slovenskí junáci sa stretnú s rímskym cisárom, ktorí chce dobyť slovanské územia. Slováci mu ponúkajú mier. Cisár odmieta, slovenskí junáci, hoci aj v menšine, sa vrhajú do boja proti rímskym vojakom a čestne zomierajú za svoju vlasť.

Ján Botto

Básnik, ktorý najdôslednejšie vychádzal z ľudových foriem a v nich vyjadroval nespokojnosť so svojou dobou. Zapojil sa do činnosti Jednoty mládeže slovenskej. Pôsobil ako zememerač. Doľahli na neho pomery po revolúcii, pretože Viedeň nesplnila to, čo od nej Slováci očakávali. Jeho dielo je charakteristické revolučnosťou a radikálnosťou, úsilím o zmenu spoločnosti, v ktorej je človek neslobodný. V baladách často zobrazuje mravné zmýšľanie a cítenie ľudu, využíva ľudový jazyk, prirovnania, príslovia a porekadlá a gradáciu.

• Balada Žltá ľalia rieši mravný konflikt. Adam a Eva si sľúbia vernosť aj po smrti. Adam umrie a Eva ho pochová pod prah domu. Jedného dňa Eva stretne muža, ktorému sa chce oddať. V noci Adam prichádza po Evu, ktorá mu v náručí umiera. Eva porušila sľub a preto umrela.
• Balada Margita a Besná je o smrti siroty, ktorá musí zomrieť pre žiarlivosť macochy. Keď macocha Margitu zabije, pomätie sa a vrhne sa do Váhu. To je jej trestom.
• Lyricko-epická skladba Smrť Jánošíkova je jeho vrcholné dielo. Bola písaná už po revolúcii 1848/49 a preto odráža sklamanie Štúrovcov z neúspechu revolúcie. Jánošík je zobrazený na základe ľudovej slovesnosti ako bojovník za sociálne práva ľudu, v duchu toho ľudového: "bohatým bral a chudobným dával." Jeho postava je opradená nadprirodzenými vlastnosťami - je nepremožiteľný, jeho sila sa ukrýva v opasku. Skladba má 9 spevov.

V úvode autor spomína a zobrazuje umenie, ktoré prostredníctvom básní sa pokúša o aktivizáciu ľudu, aby si znovu vydobyl slobodu. Umenie je zobrazené ako matka básní. Záver úvodu je optimistický.

Prvý spev je oslavou Jánošíka, jeho družiny a ich odboja proti zdieraniu. Vyjadruje dôvod, prečo sa stali zbojníkmi - sociálna nespravodlivosť. Jánošíkovci žijú slobodným životom. Spev pokračuje zachytením nálady, ktorú v družine vyvoláva správa o zlapaní Jánošíka. Je vyjadrená pasivita družiny, ktorá si svoju činnosť bez vodcu nevedela predstaviť.

Druhý spev preberá z ľudovej slovesnosti obraz zlapania Jánošíka, ktorého nepremôže presila, ale zrada (podiel starej ženy - poradila drabom, aby preťali žilku na Jánošíkovom opasku).

Tretí spev sa začína opisom čierneho mesta - tyrana, ktoré Jánošíka väzní, ale zároveň sa ho bojí. Za Jánošíkom prichádza v podobe milej duša ľudu, ktorá sa s ním lúči krásnou baladou.

Štvrtý spev je najpochmúrnejší. Sú tu romantické scenérie vo väzení. Jánošík rozmýšľa o svojom živote a osude.

Piaty spev patrí k najkrajším básňam o slobode v slovenskej poézii. Jánošík ospravedlňuje svoje činy tým, že už nemohol zniesť útlak poddaného ľudu. Vo veršoch vrcholí kontrast medzi tragickým osudom Jánošíka a vierou vo víťazstvo slobody.

Šiesty spev je najvýznamnejší a zobrazuje popravu Jánošíka. Kňaz káže Jánošíkovi modliť sa pred popravou. Ten odmieta modliť sa za seba a modlí sa za ubiedený ľud, ktorý potrebuje pomoc Boha. Ľud je prirovnávaný k dieťaťu a chorému človeku.

Siedmy spev opisuje Jánošíkovu popravu, smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči s rodným krajom.

Ôsmy spev zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v ktorej si ľud rozpráva o Jánošíkovej povesti.

Deviaty spev je alegorický. Jánošíkova svadba s kráľovnou víl je dôkazom Jánošíkovej nesmrteľnosti, dôkazom ožitia jeho odkazu v ľude. Kráľovná víl predstavuje symbol slobody.

Janko Kráľ

Najrevolučnejší básnik štúrovej školy. Prevládajúcou témou v jeho dielach bola zakliatosť Slovenska a najvýraznejšou postavou v jeho dielach je Jánošík. Janko sa rozhodne vykonať hrdinský čin, zachrániť zakliatu pannu. Chce, aby si ho ľudia vážili. Pozná podmienky úspechu - musí všetko, čo má na sebe, obrátiť naruby. Autor vyjadril viacero názorov. Príbeh má alegorický a symbolický charakter. Zakliata panna - Slovensko, Slovenčina, sloboda.

• Balada Kríž a čiapka - dievčatá a chlapci sa stretnú na priadkach. Mara vyhlási, že sa nebojí ísť o polnoci na cintorín a preto jej dajú úlohu, má doniesť kríž z hrobu. Urobí tak, no noc čo noc sa jej ozýva hlas, aby vrátila kríž na miesto. Mara zo dňa na deň chradne, má veľký strach a nakoniec umiera. Mravný konflikt - zneuctenie hrobu - trest v podobe smrti.
• Balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko - na začiatku opis rodného kraja Janka. Autor sa autoštylizuje do tejto postavy. Janko chce odkliať pannu a preto sa hodí za ňou do Váhu. Povera však hovorí, že si musí všetky veci obrátiť naopak, ak ju chce odkliať. Janko si zabudne obrátiť jedno vrecko na tabak a preto zahynie. Typický romantický hrdina, ktorý bojuje s poverou a prekážkou.

Realizmus

V období realizmu boli námety z ľudovej slovesnosti preberané skôr sporadicky (S. H. Vajanský - báseň Pltník, Ľ. Podjavorinská - balady Čakanka, Zlatá húska, Ilčík a i.).

Slovenská literárna moderna

Slovenská literárna moderna si z ľudovej slovesnosti vybrala piesňovú melodickosť (najmä I. Krasko).

Medzivojnová literatúra

Z predstaviteľov medzivojnovej generácie sa programovo k ľudovej slovesnosti prihlásil najmä Š. Krčméry básnickou zbierkou Piesne a balady, ktorou vyjadril i dôveru v kontinuitu literárneho a spoločenského vývinu v duchu viery voči slovenským tradíciám. Obdobne postupoval aj M. Rázus v svojich prvých troch básnických zbierkach - Z tichých a búrnych chvíľ; To je vojna!

Naturizmus

Silnú mieru závislosti na ľudovej slovesnosti, najmä k jej mýtickej a rozprávkovej rovine, vyjadrili predstavitelia naturizmu - M. Figuli v novele Tri gaštanové kone, D. Chrobák v novele-rozprávke Drak sa vracia a F. Švantner v románe Nevesta hôľ. Zbojnícka odbojnosť a spätosť s prírodou, vychádzajúce z ľudovej slovesnosti, sú príznačné pre prvé dve časti "vrchárskej trilógie" L. Ondrejova.

Slovenský nadrealizmus

V rámci avantgardných smerov sa slovenský nadrealizmus inšpiroval duchom detských riekaniek - R. Fabry v zbierke Uťaté ruky.

Súčasná literatúra

Súčasný básnik M. Rúfus využíva podnety z ľudovej slovesnosti, najmä jej rozprávkové motívy, v podstate vážnym, až tragickým spôsobom - dve knihy veršovaných rozprávok Kniha rozprávok, Sobotné večery. Mladší autori motívy ľudovej slovesnosti často parodujú (P. Pišťanek - novely Mladý Dônč, s D. Tarageľom Sekerou a nožom, v III. časti trilógie Rivers of Babylon okrem iného paroduje mýtus o Jánošíkovi).

tags: #socialny #charakter #ludova #slovesnost