Spojené kráľovstvo, krajina s bohatou históriou a silným vplyvom na svetové dianie, prešla v priebehu 20. a 21. storočia rozsiahlymi sociálnymi reformami. Tieto reformy, ovplyvnené rôznymi politickými ideológiami a ekonomickými realitami, mali hlboký dopad na životy britských občanov. Od povojnového budovania sociálneho štátu, cez thatcherovskú revolúciu až po súčasné výzvy, britský sociálny systém prešiel neustálym vývojom.
Povojnový Sociálny Štát a Jeho Korene
Po druhej svetovej vojne sa v Británii začal budovať rozsiahly sociálny štát. Tento proces bol inšpirovaný Beveridgeovou správou, ktorá navrhovala rozsiahle sociálne zabezpečenie pre všetkých občanov. Cieľom bolo odstrániť päť "obrov": chudobu, chorobu, nevedomosť, biedu a nezamestnanosť. Zriadené bolo Ministerstvo sociálnej starostlivosti a Ústredná sociálna poisťovňa. Robotníci získali nárok na platenú dovolenku.
Tento model sociálneho štátu sa stal vzorom pre mnohé krajiny na svete. Bol postavený na princípe rovnosti a solidarity, pričom štát mal zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní blahobytu občanov. Štát mal spolupracovať s jednotlivcom a chrániť ho pred nepriaznivými životnými situáciami.
Éra Margaret Thatcherovej: Neoliberálna Revolúcia
V 70. rokoch 20. storočia sa britský sociálny štát dostal do krízy. Vysoká inflácia, nezamestnanosť a rozsiahle štrajky ochromovali ekonomiku krajiny. V tomto období nastúpila k moci Margaret Thatcherová, ktorá presadzovala radikálne neoliberálne reformy. Medzi hlavné piliere jej ekonomickej reformy patrilo ukotvenie trhovej ekonomiky prostredníctvom privatizácie dovtedy štátnych podnikov. O Británii sa pritom v 70. rokoch minulého storočia v Európe aj vo svete hovorilo ako o „chorom mužovi Európy“.
Thatcherová verila v silu voľného trhu a obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. Jej reformy zahŕňali privatizáciu štátnych podnikov, znižovanie daní, obmedzenie práv odborov a znižovanie sociálnych výdavkov. Cieľom reforiem bolo oživenie ekonomiky a zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny. Thatcherová argumentovala, že sociálny štát príliš zaťažuje ekonomiku a podkopáva individuálnu iniciatívu.
Margaret Thatcherová: Žena, ktorá zachránila Veľkú Britániu | 5-minútové video
Kontroverzie a Dôsledky Thatcherizmu
Thatcherovské reformy boli sprevádzané rozsiahlymi kontroverziami. Kritici tvrdili, že reformy viedli k nárastu sociálnych nerovností, nezamestnanosti a chudoby. Obzvlášť ťažko zasiahli tradičné priemyselné oblasti na severe krajiny. Zástancovia thatcherizmu však argumentovali, že reformy priniesli oživenie ekonomiky, zníženie inflácie a zvýšenie životnej úrovne pre mnohých občanov. Thatcherová vlastne odborárom pomohla. Jej zákony obmedzili angažovanie sa odborov vo vysokej politike a poslali ich tam, kam patria - do fabrík. Koniec štátnych podpôr pre neefektívne podniky uvoľnil zdroje, ktoré potom mohli tiecť tam, kde boli naozaj potrebné, najmä do vyššej pridanej hodnoty.
Zaujímavým ukazovateľom posunu sociálnych postojov je aj výskum British Social Attitudes Survey, ktorý britské Národné centrum pre sociálny výskum (NCSR) vykonáva každoročne od roku 1983. Podľa Polly Curtisovej z The Guardian sú tohtoročné výsledky dôležité najmä preto, že s istým odstupom zhodnocujú trinásť rokov vlády britskej ľavice. Podľa výskumu stratili pochopenie predovšetkým ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky. Podporu stratila aj redistribučná daňová politika, ku ktorej sa na začiatku deväťdesiatych rokov prikláňala viac ako polovica Britov. Teraz by prerozdeľovanie bohatstva v rámci štátu podporilo iba tridsaťšesť percent ľudí.
Dramaticky sa naopak zvýšila za posledných dvadsať rokov nespokojnosť so zdravotníctvom a vzdelávacím systémom. Zatiaľ čo pri druhej z kategórií je posun pochopiteľný, pretože vláda Tonyho Blaira zaviedla masový nábor na univerzity a školné, prístup labouristov k zdravotníctvu je znalcami hodnotený skôr kladne. PR odborníci oslovení Guardianom sa priamo divia, že sa Labour Party pred májovými voľbami neprofilovala práve na tejto otázke. Sama riaditeľka NCSR Penny Youngová okomentovala závery výskumu slovami: „Prieskum ukazuje, že národ je na križovatke medzi ľavicou a pravicou: nie je žiadnym prekvapením, že voľby skončili vytvorením koalície."
Podľa záverečnej správy z výskumu sa s plánmi súčasnej koalície na reformu Národnej zdravotníckej služby (NHS), vyššieho aj nižšieho vzdelávania Briti skôr nestotožňujú. „Vláda riskuje, (...) že sa stretne so značným odporom verejnosti,“ uvádzajú autori textu doslova.
Reforma školstva a univerzálna dávka
V dobe zverejnenia prieskumu NCSR predstavil kabinet ďalšiu reformu, ktorá by mala zabezpečiť finančné zvýhodnenie škôl prijímajúcich chudobných žiakov. Opatrenie by podľa oficiálneho komentára malo prestížne školy prinútiť, aby naberali viac detí z chudobnejších rodín. Celý program je menšou koaličnou stranou - liberálnymi demokratmi - vykladaný ako ústupok, ktorý si vydobyla na konzervatívcov. Opoziční politici a vedúci učiteľských odborov ale varujú, že návrh iba prelieva financie z jednej položky do druhej. Program by mal do roku 2014/15 prerozdeľovať dva a pol miliardy libier ročne a je základnou súčasťou školskej politiky liberálnych demokratov. Podľa agentúrnych interpretácií si menšia koaličná strana snaží reformou zlepšiť reputáciu potom, čo vláda za jej prispenia schválila výrazné zvýšenie školného na univerzitách. Liberálni demokrati pred voľbami sľúbili, že žiadne zvýšenie školného nepodporia.
Zatiaľ čo v tuzemských médiách je Británia zmieňovaná predovšetkým v súvislosti s peripetiami rozvodu s Európskou úniou, stránky britských novín aj diskusie na sociálnych médiách plní aj iná téma: dramatické okolnosti zavádzania reformy sociálneho systému pod taktovkou vládnucich Konzervatívcov. Všeobecnú kritiku zbiera predovšetkým vlajkový program tzv. univerzálnej dávky (Universal Credit), zjednocujúci niekoľko sociálnych dávok (podporu v nezamestnanosti, príspevok na bývanie, pomoc v hmotnej núdzi atď.) do jedinej. Škrtajúca vláda Davida Camerona ho spustila v roku 2013 s cieľom urobiť vyplácanie dávok „ľahším a férovejším“.
V skutočnosti sa však sociálna situácia rady Britov, najmä rodín s deťmi, za novo nastavených podmienok výrazne zhoršila. Pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov, potýkajúce sa s kombináciou nízkych miezd, nestálych pracovných miest a raketovo rastúcich cien nájomného bývania, predstavuje aj malý pokles výšky dávky existenčné ohrozenie. Podľa varovania charitatívnych organizácií koreluje spustenie nového systému s prehlbovaním zadlženosti domácností, núteným vysťahovávaním z bytov a odkázanosťou na potravinové banky. Posledne menované sa stali akousi vizitkou vládnych reforiem; od nástupu Konzervatívcov v roku 2010 sa počet Britov nútených využívať potravinovú banku vyšplhal zo 41 tisíc na závratných 1,2 milióna. Medzi stálych kritikov univerzálnej dávky patrí aj britský denník Independent.
Margaret Thatcherová: Žena, ktorá zachránila Veľkú Britániu | 5-minútové video
Dôsledky univerzálnej dávky v praxi
The Independent priniesol svedectvo pracovníka sociálnych služieb, ktorý sa s dopadom vládnej reformy potýka vo svojej každodennej praxi. Článok nesie názov „Chudoba, hlad a samovražedná beznádej: whistleblower odhaľuje chaos vnútri vládneho systému univerzálnej dávky.“ Dotyčný tu predkladá obraz systému sužovaného organizačnými zmätkami a oneskoreným vyplácaním, prinášajúcim „každodenné utrpenie“, v ktorom sa „odmietanie tých najchudobnejších“ stalo súčasťou povolania. „Často im musíme telefonicky oznámiť, že im nič vyplatiť nemôžeme, aj keď sú skutočne bez prostriedkov a ešte týždne budú. Rad žiadateľov reaguje hnevom, iní sa psychicky rúcajú. ... Žiadateľov, ktorí hovoria, že im hrozí vysťahovanie z bytu, je ako húb po daždi.“
Whistleblower ďalej priznáva, že pracovníci, ktorí majú vyplácanie univerzálnej dávky na starosť od začiatku, voči žiadateľom postupne otupeli; odmietanie rodín s hladujúcimi deťmi je však stále obtiažne pre väčšinu z nich. Okrem zviazanosti rigidnými pravidlami nového systému, ktorého tvorcom je bývalý minister práce a sociálnych vecí Iain Duncan Smith, je ďalším z problémov chronická preťaženosť personálu. „Rad mojich kolegov je vybavovanými žiadosťami zahltený tak, že nezvláda,“ prezrádza whistleblower. Šéf programu realizácie univerzálnej dávky Neil Couling otištenú výpoveď označil za púhy „názor“.
Opoziční labouristi to však vidia inak. Pri pravidelnom stredajšom parlamentnom „grilovaní“ premiérky (Prime Minister’s Questions) apeloval líder opozície Jeremy Corbyn na Theresu Mayovú, aby sa „prebudila“ a zavádzanie univerzálnej dávky zastavila. Reforma podľa neho len prehlbuje chudobu, zadlženosť i bezdomovectvo. S kritikou prispel aj labouristický poslanec a expert na sociálnu politiku Frank Field, inak známy svojimi pomerne konzervatívnymi názormi, radiacimi ho na pravé krídlo strany. Podľa údajov britského bytového družstva Housing Association je nová univerzálna dávka dôvodom až 80 % prípadov neplatenia nájomného, nezriedka končiacich stratou bývania. Starosta Manchesteru Andy Burnham odhaduje, že počet ľudí vysťahovaných na ulicu sa v blízkej dobe môže aj zdvojnásobiť. Vláda však od svojho plánu ustúpiť nehodlá; do roku 2020 má byť univerzálna dávka postupne zavedená po celej Británii. Zároveň sa ale dá predpokladať, že sa Corbynovi labouristi pokusov prebiehajúcu reformu zastaviť len tak nevzdajú.
Nové generácie liberálnych politikov a zmeny v sociálnej otázke
Na začiatku 20. storočia ovládla britský politický život nová generácia liberálnych politických vodcov. Najvýraznejšou osobnosťou bol právnik z Walesu David Lloyd George. Títo politici začali upravovať aj princípy, ktorými sa klasický liberalizmus staval k sociálnej otázke. Prijali názor, že ak rastie národný dôchodok, časť jeho prostriedkov treba využívať na sociálne zabezpečenie obyvateľstva.
Súčasné výzvy a perspektívy
V súčasnosti čelí britský sociálny systém novým výzvam. Starnutie populácie, rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť a dopady globalizácie predstavujú značnú záťaž na sociálny rozpočet. Zároveň sa objavujú nové trendy v oblasti sociálnej politiky. Dôraz sa kladie na aktiváciu nezamestnaných, podporu vzdelávania a celoživotného učenia a na boj proti sociálnemu vylúčeniu.
Migračná politika a sociálne dávky
Len do Británie, ktorá sa pre problémy s migrantmi vyhráža odchodom z EÚ, každoročne prichádza 300-tisíc prisťahovalcov. Niektorí z nich idú za štedrými sociálnymi príspevkami na deti, bývanie a podporu v nezamestnanosti. Je možné, že prisťahovalci budú mať nárok na daňové bonusy až po odpracovaní štyroch rokov v krajine. Aké ďalšie benefity britská vláda stopne, nie je jasné. Či pôjde len o tých, ktorí nepracujú, alebo aj o riadne zamestnaných. V súčasnosti aj zamestnaní Slováci poberajú v krajine príspevky na bývanie, aby mohli zaplatiť za nájom, ak je ich príjem nízky. O tento benefit môžu cudzinci požiadať, keď sú nezamestnaní aj keď pracujú. Od mesta môžu dostať aj ďalšiu pomoc, pokiaľ príspevok na bývanie nepokrýva nájom.
Britská vláda chystá sprísnenie podmienok pre migrantov, ktorí v posledných rokoch prichádzajú do krajiny nelegálnou cestou v rekordných počtoch. Labouristická vláda hodlá okrem iného zrušiť automatické prideľovanie sociálnych dávok či výrazne predĺžiť dobu nutnú pre získanie trvalého pobytu. Tamojšie médiá píšu o tom, že reforma sa má inšpirovať Dánskom a kabinetu premiéra Keira Starmera má pomôcť zabrzdiť vzostup strany Reform UK, ktorá svojou protiimigračnou rétorikou oslovuje voličov a vedie v prieskumoch.
„Nelegálna migrácia rozpolcuje našu krajinu,“ uviedla ministerka vnútra Shabana Mahmoodová pre aktuálne vydanie listu The Sunday Times. Úlohou vlády je podľa nej vyriešiť toto rozporuplné téma a Britániu tak „opäť zjednotiť“. Jedným z krokov bude odopretie sociálneho bývania a dávok pomoci pre migrantov, ktorí síce budú schopní pracovať, ale dobrovoľne sa rozhodnú, že tak neurobia. Doteraz mali na dávky nárok automaticky, to však skončí. Ďalšou z noviniek má byť 20-ročná doba pobytu v Británii, ktorá bude podmienkou pre to, aby prisťahovalec mal nárok požiadať o trvalý pobyt v krajine. Doteraz to mohol urobiť už po piatich rokoch. Žiadatelia o azyl dostanú namiesto súčasných piatich rokov status utečenca na polovičnú dobu, po ktorej uplynutí bude posúdený znova. Migranti, ktorých krajina pôvodu bude považovaná za bezpečnú, by mali byť vrátení za kratšiu dobu než dnes.
Kritika humanitárnych organizácií
„Táto krajina má hrdú tradíciu prijímania tých, ktorí utekajú pred nebezpečenstvom, ale naša veľkorysosť priťahuje migrantov cez Lamanšský prieliv,“ prehlásila ministerka, podľa ktorej má sprísnenie pravidiel vyslať migrantom „odkaz, aby do Británie nechodili“. Kabinet hovoril o chystanej reforme dlhšiu dobu. Plány však vyvolali kritiku mimovládnych organizácií, podľa ktorých nemožno migrantom upierať právo na azyl. Podrobnosti plánu predstaví ministerka v pondelok. Od začiatku tohto roku priplávalo do Británie na malých člnoch viac migrantov než za celý rok 2024, uviedli koncom októbra britské úrady.
Britský premiér David Cameron niekoľko mesiacov rokoval s európskymi politikmi. Predseda Európskej rady Donald Tusk včera po náročných rokovaniach prišiel s návrhom, že európske štáty vrátane Veľkej Británie budú môcť po novom zatiahnuť záchrannú brzdu v prípade enormného tlaku na ich sociálny systém. Inými slovami, prestanú vyplácať prisťahovalcom niektoré sociálne benefity. K tomuto kompromisu pristúpil Brusel predovšetkým po tom, čo Cameron únii pohrozil, že ak sa tak nestane, krajina môže po júnovom referende vystúpiť z európskeho bloku. Stalo by sa tak prvýkrát v histórii, keďže únia doteraz krajiny len priberala. Cameron však ešte nie je úplne spokojný. „Zverejnený dokument dohody medzi Bruselom a Britániou, ktorým sa tento mesiac bude zaoberať summit EÚ, je dobrým základom na kompromis. Čakajú nás však ešte tvrdé rokovania.“ Cameron chce ísť totiž pri okresávaní sociálnych dávok nad rámec platných zmlúv EÚ. Nateraz mu Tusk prisľúbil, že Brusel zrejme pristúpi aj na návrh, aby prisťahovalci mali nárok na daňové bonusy až po odpracovaní štyroch rokov v krajine. Britský premiér chce však takisto zakázať poberanie prídavkov na deti žijúce mimo Británie, poslať prisťahovalcov preč, ak si do šiestich mesiacov nenájdu prácu, a obmedziť im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov. Definitívne schválenie jeho plánov Bruselom sa plánuje na februárovom summite európskych lídrov. Teraz má Cameron dva týždne na to, aby o svojich zámeroch presvedčil najmä krajiny vo východnej Európe, kde patrí aj Slovensko, Poľsko, Maďarsko či Česko. Ak sa mu to nepodarí, Briti môžu v júnovom referende o zotrvaní alebo odchode krajiny z EÚ rozhodnúť v prospech tzv. Brexitu.
Margaret Thatcherová: Žena, ktorá zachránila Veľkú Britániu | 5-minútové video
Podľa slovenského premiéra Roberta Fica je možné debatovať o tom, ako zabrániť zneužívaniu sociálnych dávok v Británii. „Ale nie je možné zaviesť štvorročný odklad zamestnaneckých benefitov bez zmeny základných zmlúv EÚ. Sme proti zmenám základných zmlúv,“ povedal vlani v decembri Fico počas Cameronovej oficiálnej návštevy Slovenska. Cameron svoje požiadavky zopakoval aj koncom januára na oficiálnej návšteve Českej republiky. „Sme pripravení urobiť maximum pre to, aby Británia v EÚ zostala. Jedna z alternatív, o ktorej je možné v súvislosti s obmedzením sociálnych dávok diskutovať, je dať príslušnej vláde možnosť záchrannej brzdy v prípade enormného tlaku na jej sociálny systém.“
Podľa analytikov je však východná Európa proti radikálnemu okresávaniu dávok v Británii, pretože politici sa obávajú ostrých reakcií svojich občanov, ktorí žijú v Británii, ale stále majú právo hlasovať v domácich parlamentných voľbách. Cameron však poukazuje na to, že migrácia je pre krajinu už neudržateľná. Podľa britskej televíznej stanice BBC v roku 2015 žilo v Británii 13 percent ľudí narodených mimo Británie, čo celkovo predstavuje 8,3 milióna ľudí. Najpočetnejšou skupinou spomedzi migrantov žijúcich v krajine sú Poliaci. Aktuálne je ich tam okolo 850-tisíc. Každý rok príde do krajiny vyše 300-tisíc nových prisťahovalcov.
Britský premiér, ktorý vo vlaňajších májových voľbách získal druhý mandát za sebou, čelí dlhodobo tlaku ohľadom splnenia svojich sľubov z roku 2010, že zníži ročné migračné saldo v Británii pod 100-tisíc osôb. Daný záväzok mal za cieľ upokojiť obavy verejnosti zo záťaže kladenej na verejné služby. Cameron požaduje aj celkovú reformu únie, najmä okresanie byrokracie. Naliehavo však musí riešiť otázku migrácie, aby zahnal vášne medzi Britmi, ale aj rebelantmi v jeho vlastnej strane.
Postoj Slovenska k britským požiadavkám
Návrh dohody s Veľkou Britániou, ktorý v utorok predstavil predseda Európskej rady Donald Tusk, podľa slovenského šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka demonštruje záujem Slovenska, aby Veľká Británia ostala členom Európskej únie. Minister zahraničných vecí to uviedol po stredajšom rokovaní vlády. Slovensko tiež podľa neho víta, že Tuskov dokument nepredpokladá otváranie európskych zmlúv. Lajčák však priznal, že v dokumente je stále viacero nešpecifikovaných formulácií, ktoré majú byť prerokované v piatok v Bruseli. Lajčák ďalej uviedol, že dokument neobsahuje prekvapenia.
Pokiaľ ide o jednotlivé požiadavky Británie, minister tvrdí, že Slovensko sa kompletne stotožňuje s Cameronovým návrhom na väčšiu konkurencieschopnosť Európy. Takisto rozumie aj požiadavke na väčšiu národnú suverenitu alebo požiadavke posilniť úlohu národných parlamentov. Ide o tzv. Subsidiaritu. Poslednou, najcitlivejšie vnímanou požiadavkou Británie je však obmedzenie sociálnych benefitov pre ľudí z Európskej únie, ktorí v Británii pracujú. „Rozumieme tomu, že Británia nechce dovoliť, aby bol sociálny systém zneužívaný. Naša červená čiara, to znamená, tam kde si nevieme predstaviť ústup, je diskriminácia našich občanov - tých, ktorí sú v Británii preto, aby pracovali a vlastne prispievajú britskému ekonomickému systému a ich prínos k ekonomike je podstatne väčší, než benefity, ktoré dostávajú.“