Náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje komplexnú právnu oblasť, ktorá sa dotýka ochrany osobnostných práv a kompenzácie za zásahy do týchto práv. V kontexte dopravných nehôd, kde dôjde k usmrteniu blízkej osoby, vzniká otázka, kto je pasívne legitimovaný na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým. Okrem zodpovedného vodiča prichádza do úvahy aj poisťovateľ, u ktorého mal vodič uzatvorené povinné zmluvné poistenie (PZP).
Ak vás súd ohľadne nemajetkovej ujmy odkázal na občianskoprávne konanie, máte právo podať žalobu na súd (občianskoprávny) na náhradu nemajetkovej ujmy. Ku všetkým týmto skutočnostiam je potrebné predložiť právoplatný rozsudok súdu o uložení viny a trestu vinníka. V konaní je potrebné aj preukázať, ako veľmi vás zasiahla smrť blízkej osoby, a to najmä svedeckými výpoveďami.
Pojem a podstata nemajetkovej ujmy
Akékoľvek finančné odškodnenie nedokáže napraviť ujmu, ktorú ste utrpeli smrťou blízkeho človeka, resp. bolesť, ktorú ste si vytrpeli. Hlavnou úlohou takejto ujmy je predovšetkým zmierniť, zoslabiť následky neoprávneného zásahu do vašich práv.
Pri ujme na zdraví vzniká poškodenému osobitný súbor práv na jeho náhradu, ide o nároky tzv. náhrady škody na zdraví. Konkrétne ide o právo na náhradu za stratu na zárobku, náhradu za stratu na dôchodku, jednorazové vyrovnanie, náhradu účelných nákladov spojených s liečením, náhradu primeraných nákladov pohrebu, pozostalostnú rentu a podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, aj náhradu nemajetkovej ujmy.
Pre účely tohto článku sa budeme venovať tzv. náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá sa uplatňuje na základe právnej úpravy ochrany osobnosti v Občianskom zákonníku, konkrétne podľa § 13 v spojení s § 11.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová
Prelomovým momentom v tejto oblasti bol rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12, Katarína Haasová proti Rastislavovi Petríkovi a Blanke Holingovej, ktorý bol vydaný dňa 24. 10. 2013. Právna veta tohto rozsudku stanovuje, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
Po vydaní tohto rozsudku sa zdalo, že pozostalí rodinní príslušníci po obetiach dopravných nehôd sa budú môcť domáhať odškodnenia nielen voči zodpovednému vodičovi v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj voči príslušnej poisťovni z titulu povinného zmluvného poistenia v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
NA HUBÁCH 2026 - Najväčšie Dubákovisko - Výrub stromov - Kontrola miest
Slovenská judikatúra a jej vývoj
Napriek rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová, slovenská súdna prax ostala, zdá sa, pevne zasadená v argumentačnej pozícii kreovanej uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 4. 2011, sp. zn. 3 Cdo 301/2012.
Ústavný súd Slovenskej republiky sa v tejto otázke priklonil k eurokonformnému výkladu pojmu "škoda na zdraví" podľa § 2 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa Ústavného súdu SR, tradičné chápanie pojmu škoda na zdraví musí ustúpiť európskemu chápaniu, tzn. nemajetková ujma a jej zavinenie je možné pokrývať aj z povinného zmluvného poistenia. Rozhodol o tom Ústavný súd SR Uznesením sp. zn. III. ÚS 40/2015-37 zo dňa 21.10.2015.
Opierajúc sa o uvedený autoritatívny výklad transponovaných smerníc začali všeobecné súdy priznávať pozostalým po obetiach dopravných nehôd nároky na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do ich osobnostných práv aj voči poisťovateľom. Časť rozhodovacích súdov si však zvolila cestu vlastného výkladu predmetného rozsudku a aj pre údajný nedostatok všeobecnej záväznosti prejudiciálnych rozsudkov naďalej odmietali priznávať pozostalým tento nárok.
Na úrovni Najvyššieho súdu SR zarezonovalo už vývojom prekonané Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 301/2012 zo dňa 20. 4. 2011. V argumentačnej praxi poisťovatelia aktuálne odkazujú na ďalšie recentné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 301/2012 zo dňa 31.3.2016, s ktorým sa Ústavný súd SR v prezentovanom rozhodnutí taktiež osobitne vysporiadal.
Premlčanie nároku
Žalovaná v analyzovanom prípade namietala, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je premlčaný. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V prípade náhrady nemajetkovej ujmy za smrť blízkej osoby sa premlčacia doba počíta odo dňa smrti tejto osoby. Na začiatok a dĺžku premlčacej doby je tak možné použiť iba § 100 ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka - trojročnú premlčaciu dobu počítanú od času, keď sa právo na náhradu nemajetkovej ujmy mohlo vykonať prvýkrát, ktorý splýva s okamihom právoplatnosti rozhodnutia o oslobodení spod obžaloby.
Pasívna legitimácia poisťovateľa
Kľúčovou otázkou v analyzovanej problematike je, či je poisťovateľ pasívne legitimovaný na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým po obeti dopravnej nehody. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
Judikatúra slovenských súdov v tejto otázke nie je jednotná. Niektoré súdy zastávajú názor, že poisťovateľ je pasívne legitimovaný len na náhradu majetkovej škody, nie nemajetkovej ujmy.
Nakoľko vnútroštátne orgány musia pri transpozícii smerníc zabezpečiť aj cieľ sledovaný smernicou, nemožno sa stotožniť s argumentáciou poisťovateľov, že zákonodarca nemal úmysel zahrnúť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pod § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade je totiž potrebné skúmať nielen vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu úniového tvorcu. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí kreoval zásadný právny záver, podľa ktorého tradičné chápanie pojmu škoda na zdraví musí ustúpiť európskemu chápaniu, tzn. eurokonformný výklad pojmu škoda na zdraví podľa § 2 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy.
Zámerom Smernice Rady 90/232/EHS zo dňa 14. 5. 1990 je zabezpečiť, aby povinné poistenie vozidiel umožňovalo všetkým obetiam nehody spôsobenej vozidlom dosiahnuť odškodnenie za ujmu, ktorú utrpeli. Vychádzajúc zo znenia § 4 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. v znení neskorších predpisov je zrejmé, že poistné krytie zahŕňa škodu na zdraví a náklady pri usmrtení. Je potrebné vychádzať z extenzívneho výkladu pojmu škoda, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu, keď pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma aj nemajetková, spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.
| Pojem | Tradičný výklad | Eurokonformný výklad |
|---|---|---|
| Škoda na zdraví | Len majetková škoda (náklady na liečenie, ušlý zisk) | Majetková aj nemajetková ujma (bolesť, psychické utrpenie) |
| Zodpovednosť poisťovateľa | Obmedzená na majetkovú škodu | Rozšírená aj na nemajetkovú ujmu |
| Právny základ | Vnútroštátne právo | Vnútroštátne právo a právo EÚ (smernice) |
Konanie o náhradu nemajetkovej ujmy
Príslušným na posúdenie takejto žaloby je v prvej inštancii všeobecný súd v mieste bydliska žalovaného, prípadne súd v meste, v ktorom má žalovaný miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, či nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody, tým pádom vieme určiť, kam je žalobu potrebné doručiť.
Pri žalovaní takejto nemajetkovej ujmy určite odporúčame advokáta. Pre úspešnosť v konaní je potrebné najmä preukázať zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ujmu, ako aj vznik takejto nemajetkovej ujmy, dokázať príčinnú súvislosť (označovanú aj ako kauzálny nexus) medzi zásahom a vznikom ujmy a v neposlednom rade zavinenie.
Určenie výšky nemajetkovej ujmy
Samotná výška, ktorú v žalobe určuje žalobca v časti návrhu žaloby zvaného petit, je však v konečnom dôsledku na úvahe samotného súdu. Respektíve, súd sa musí pri vyhlásení rozsudku vysporiadať s odôvodnením svojho rozhodnutia, nemôže však žalobcovi priznať vyššiu sumu, ako ktorú žalobca vo svojom návrhu žiadal, a to ani za predpokladu, že navrhovaná suma by bola zo subjektívneho hľadiska neprimerane nízka.
Naopak, túto sumu môže súd znížiť s ohľadom na okolnosti prípadu, dôkazov, prípadne rozhodovacej praxe a iných skutočností. V právomoci súdu je dokonca samotný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, ale je potrebné si uvedomiť, že v prípade rozhodovania súdov nižšieho stupňa existuje možnosť podania opravných prostriedkov, ktorým je napríklad odvolanie voči rozsudku, ktorý ale do toho času nesmie byť právoplatným.
Predpokladom priznania takejto náhrady je teda podstatná okolnosť, a tou je existencia ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.
Judikatúra Ústavného súdu SR
K otázke náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Ten v uznesení IV. senátu zo dňa 4. apríla 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 165/2012 o nemajetkovej ujme povedal nasledovné: „Pri rozhodovaní o tom, či bude priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch a v akej výške, je potrebné aplikovať citovaný § 13 ods. 2 a § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka v ich vzájomnej súvislosti.“
V inom konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 360/09 IV. senát ústavného súdu zadefinoval mantinely posúdenia okolností odôvodňujúcich priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré majú byť všeobecným súdom rešpektované: „Posúdenie týchto okolností ponecháva na úvahu súdu, pričom táto úvaha nemôže prekračovať únosnú mieru, ale musí spočívať na logických a legitímnych faktoch.“
Prečo súd neodškodnil náklady na právne služby a znalecký posudok?
V prípade smrteľnej dopravnej nehody, kde súd určil vinníka a zaviazal ho nahradiť škodu na aute a pohrebné náklady z PZP, môže vzniknúť otázka, prečo súd nerozhodol aj o náhrade nákladov na právne služby a znalecký posudok. Podľa ust. § 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov. Ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. d), potom by ste mali nárok na úhradu týchto nákladov. Je potrebné preštudovať vašu zmluvu, dodržať postup nahlásenia poistnej udalosti, ako aj to, aby ste bez vedomia poisťovne neuznávali a nevyplácali poškodeného, ktorý musí byť riadne podložený.
tags: #pasivna #legitimacia #narok #na #nahradu #nemajetkovej