Epilepsia, zamestnanosť a invalidný dôchodok: Komplexný pohľad na život s ochorením

Epilepsia je najčastejším neurologickým ochorením mozgu, ktoré sprevádza ľudstvo už od nepamäti. Napriek tomu sa s ochorením stále spája množstvo nejasností, mýtov a nepochopenia. To vedie k tomu, že pacienti s týmto ochorením sú vystavení mnohým obmedzeniam a sociálnej izolácii. Väčšina epileptikov by pritom pri správne nastavenej liečbe mohla viesť každodenný život bez obmedzení. Odborníci a pacienti preto vkladajú veľké nádeje do novej liečby epilepsie, ktorá prichádza aj na slovenský trh.

Čo je epilepsia a ako sa prejavuje?

Epilepsia je chronické neurologické ochorenie, ktorého typickým prejavom sú opakované epileptické záchvaty. Ide skôr o skupinu ochorení rôznej príčiny a epileptické záchvaty môžu mať rôzny obraz. Neuróny, čiže nervové bunky mozgu, vykazujú u každého z nás určitý stupeň elektrickej aktivity. Mozog pacienta s epilepsiou má však chorobnú elektrickú aktivitu, čoho výsledkom je zvýšená pohotovosť k opakovanému výskytu epileptických záchvatov. Pri takejto zvýšenej dráždivosti mozgu vznikne ľahšie elektrický výboj v skupine nervových buniek v niektorej časti mozgu. Výsledkom je epileptický záchvat s náhlymi, často dramatickými, avšak prechodnými príznakmi.

Príčiny epilepsie

Epilepsia môže mať rôzne príčiny. Niektoré formy sú prejavom geneticky podmieneného ochorenia mozgu s poruchou funkcie nervových buniek mozgovej kôry (idiopatická epilepsia), ktoré sa prejavujú už v detskom veku. U tejto formy sa odhaduje dedičnosť na 10 - 13%. Veľmi časté sú však symptomatické epilepsie, u ktorých je dokázateľné štrukturálne poškodenie časti mozgu, čo vedie k záchvatom. Často ide o vývinové a vývojové anomálie mozgu postihujúce najmä mozgovú kôru. Ďalšími príčinami môžu byť:

• Metabolické ochorenia, ktoré okrem iných orgánov poškodia aj mozog.
• Následok úrazu mozgu (30 - 50 % poúrazových záchvatov je dôsledkom otvorených poranení hlavy, rizikové je aj krvácanie do mozgu, zlomenina lebky).
• Mozgové nádory (zapríčiňujú asi 3,5 - 5 % všetkých epileptických záchvatov).
• Poškodenie mozgu po prekonaní náhlej cievnej mozgovej príhody (krvácanie alebo nedokrvenie časti mozgu) - táto príčina spôsobuje asi 12 % všetkých epileptických záchvatov.
• Infekčné ochorenia mozgu, najmä bakteriálny zápal mozgových blán a ohraničený zápalový proces mozgu (mozgový absces).
• Neurodegeneratívne ochorenia mozgu (podklad asi 2 % epileptických záchvatov).
• Poškodenie mozgu plodu počas vnútromaternicového rastu spôsobené ochorením matky, počas pôrodu (nedostatočné zásobenie mozgu kyslíkom) alebo krátko po pôrode (úraz, infekcia).
• Chronický alkoholizmus, drogy a nadmerná konzumácia energetických nápojov.

Typy epileptických záchvatov

Epileptické záchvaty sa delia na:

1. Parciálne záchvaty: Elektrický epileptický výboj ostáva ohraničený v jednej časti mozgu.
   • Jednoduché parciálne záchvaty: Prejavujú sa zášklbmi tváre, končatín, mravčením a tŕpnutím. Iným prejavom môžu byť snové stavy, pocit „déjà vu“, pachové vnemy bez reálneho podkladu (napr. pach gumy). Tento typ je často úvodom do veľkého záchvatu, nazývaného aura.
   • Komplexné parciálne záchvaty: Pacient môže prekladať veci, demonštratívne sa zobliekať, môže byť nechtiac agresívny, nahnevaný, zúrivý, točiť sa namieste. Častým prejavom je zahľadenie sa, neprítomné pozeranie do diaľky, mľaskanie, oblizovanie sa či mrkanie viečkami. Na okolie nereaguje, vedomie a pamäť sú úplne alebo čiastočne zakalené.
2. Generalizovaný (veľký) záchvat (grand mal): Elektrickým výbojom je postihnutý celý mozog, zasiahnutý je teda celý elektrický okruh mozgu. Začne prudkým stiahnutím svalov tela, stratou vedomia a pádom.
   • Prvá fáza (asi 30 sekúnd): Ústa zovreté, zuby zaťaté, končatiny a telo napnuté v kŕči, oči stočené nahor, zreničky široké bez reakcie na osvit. Pacient chvíľu pre kŕč svalov nedýcha, zbledne, následne modrie, niekedy v úvode záchvatu vykríkne.
   • Druhá fáza (asi 2 minúty): Napätie svalov povoľuje a nastupujú prudké zášklby celého tela vrátane žuvacích svalov, čo vedie k pohryzeniu jazyka a pier. Na perách sa objavia sliny a krv z pohryzeného jazyka. Kŕče postupne končia, chorý začne chrčivo dýchať, môže sa pomočiť, preberá sa k vedomiu. Po záchvate môže byť dezorientovaný, zmätený, môže mať bolesti hlavy aj svalov. V niektorých prípadoch môže nasledovať ďalší, alebo aj viac záchvatov.

Prvá pomoc pri epileptickom záchvate

Pri epileptickom záchvate je dôležité zachovať pokoj, záchvat pacientovi život neohrozuje. Hlavné je ochrániť chorého pred zranením, najmä poranením hlavy. Odstráňte z dosahu nebezpečné predmety, prípadne podložte mäkkú podložku pod hlavu. Ak sa dá, je vhodné skúsiť otočiť človeka na bok - ale nikdy nie nasilu. Uvoľnite košeľu, viazanku. Zostaňte s pacientom, ale do záchvatu nezasahujte, nič mu nevkladajte do úst, nepokúšajte sa vyťahovať jazyk. Pacient sa neudusí. Nepolievajte chorého vodou, nedávajte mu nič piť. Po ukončení kŕčov epileptika uložte do stabilizovanej polohy, aby mu mohli sliny a hlieny voľne vytekať z úst. Záchvat trvá asi dve minúty. Zostaňte s chorým až do jeho prebratia. Mnohí pacienti majú pripravenú konečníkovú tubu Diazepam, ktorú možno podať, eventuálne tabletku 10 mg Diazepamu. Po ich podaní pacienta necháme oddýchnuť. Ak záchvat trvá dlhšie ako 5-6 minút, alebo ak nasleduje viacero záchvatov za sebou, prípadne došlo k zraneniu, najmä hlavy, zavolajte zdravotnú záchrannú službu 155.

Diagnostika a liečba epilepsie

Obyčajne sa chorý s prvým záchvatom v živote obráti na praktického lekára, ktorý pacienta odošle k špecialistovi - neurológovi. Vyšetrenie je časovo náročné. Prvým krokom je dôkladná anamnéza, zisťovanie okolností narodenia pacienta, jeho vývoja, prítomnosť provokujúcich faktorov (alkohol, drogy, stres, nedostatok spánku) a frekvencia záchvatov. Nasleduje detailné neurologické vyšetrenie a vyhodnotenie EEG (elektroencephalografický záznam elektrickej aktivity mozgu). Pre lepšie odhalenie chorobných elektrických výbojov mozgu sa používajú aj aktivačné metódy: hlboké dýchanie, fotostimulácia a deprivácia spánku. Základným zobrazovacím vyšetrením je CT mozgu a pre jemnejšie odchýlky MRI. V niektorých prípadoch je potrebná aj PET (pozitrónová emisná tomografia).

Farmakologická liečba

Epilepsia sa v prvom rade lieči farmakologicky - antiepileptikami, teda liekmi, ktoré zabraňujú opakovaniu záchvatov. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov, alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť. Na Slovensku je k dispozícii viac ako dve desiatky antiepileptík. Voľba vhodného lieku je úlohou neurológa. Dávka lieku sa zvyšuje pomaly, opatrne, za sledovania stavu pacienta. V prípade, že sa aj pri maximálnej dávke nedosiahol stav bez záchvatov, môže lekár zvoliť aj dvojkombináciu s druhým, v krajnom prípade aj tretím liekom. Ženy vo fertilnom veku by nemali užívať antiepileptikum, ktoré potenciálne vykazuje vysoké riziko poškodenia plodu. Vhodnou farmakologickou liečbou sa dosiahne úplné vymiznutie záchvatov, alebo ich podstatné zníženie u 70 % pacientov, čo označujeme ako kompenzovaná epilepsia. Avšak asi pri 30 % chorých sa úspech nedosiahne ani po dvoch rokoch liečby, vtedy hovoríme o farmakorezistentnej epilepsii.

Nová liečba epilepsie s unikátnym mechanizmom účinku, ktorá prichádza na trh, otvára úplne novú liekovú skupinu, keďže pôsobí ako otvárač káliových (draslíkových) kanálov. „Rozhodujúcim faktorom pri nastavení vhodnej liečby pre pacientov s epilepsiou je kombinácia antiepileptík s rozdielnym mechanizmom účinku. Nová liečba, ktorá prichádza s úplne novým mechanizmom účinku je teda vhodná do akejkoľvek kombinácie s existujúcimi liekmi a má potenciál priniesť benefit aj pre tých pacientov, pre ktorých bola liečba doposiaľ dostupnými antiepileptikami neúčinná alebo nedostatočne účinná,“ hovorí MUDr. Ľubomír Lipovský, PhD.

Chirurgická liečba a stimulácia blúdivého nervu

Pri farmakorezistentnej epilepsii sa pacientovi navrhuje možnosť epileptochirurgickej liečby, ktorej cieľom je odstránenie malého okrsku mozgu, ktorý funguje ako epileptické ohnisko. Prvoradým predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia epileptického ohniska za pomoci video-elektroencefalografie a ďalších špecializovaných vyšetrení (funkčná magnetická rezonancia, pozitrónová emisná tomografia). Táto liečba je veľmi úspešná, pri záchvatoch spôsobených ohniskom v spánkovom laloku dosahuje stav bez záchvatu až pri 90 % chorých. Inou možnosťou prídavnej liečby je stimulácia blúdivého nervu (nervus vagus), kedy sa generátor elektrických impulzov implantuje pod ľavú kľúčnu kosť a napojí sa na blúdivý nerv.

Životospráva a dodržiavanie liečby

Veľmi dôležitým predpokladom, ako dosiahnuť zníženie počtu záchvatov, je dodržiavanie správnej životosprávy. Základom je dostatočný spánok v množstve aj kvalite, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, neponocovanie. Správne nie je ani popoludňajšie pospávanie, pretože tento spánok je plytký a provokuje záchvaty. Z toho vyplýva, že pre človeka s epilepsiou nie je vhodná práca na smeny a nočná práca. Užívanie alkoholu je úplne nevhodné, rovnako ako aj užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov. Je možné športovať, pod dozorom aj plávať. Neodporúčajú sa typy športov, pri ktorých s možným záchvatom hrozí úraz, alebo kde dochádza k hlbokému dýchaniu, teda beh. Z preventívnych dôvodov je pacientovi zadržané vodičské oprávnenie.

Neurologička MUDr. Silvia Mehešová si myslí, že príčin nedôslednosti v liečbe je viacero: „Za predpokladu, že ide o správnu diagnózu a správne indikovanú liečbu, zvyčajne ide o komplex faktorov. Zo strany pacienta ide často o jeho zlé psychické naladenie. Depresívne nálady a pesimizmus idú ruka v ruke so slabou disciplínou v užívaní liekov a v dodržiavaní antiepileptického režimu. Nedôslednosť v liečbe je častejším problémom, ako si väčšinou myslíme. Nedisciplinovanosť vedie k častejším záchvatom, tie k pozáchvatovej dezorientácii, poruchám pamäti a tie aj k neúmyselnému vynechávaniu liečby. Začarovaný kruh.“

Epilepsia a spoločnosť: Stigmatizácia a sociálna izolácia

Napriek pokroku v medicíne sa ľudia s epilepsiou bohužiaľ stále stretávajú so stigmatizáciou. Život ľudí s epilepsiou ovplyvňuje veľa faktorov. Prežívaniu problémov a životných situácii epileptikov sa venoval PhDr. Radomír Masaryk, PhD., ktorý zhrnul problémy do týchto kategórií:

• Problém s hľadaním zamestnania: „Napríklad ja nemôžem robiť upratovačku, neviem ako to na mňa príde. Ja mám záchvaty bez aury a jednoducho sa budem s vami takto rozprávať a ma to vykotí zo stoličky.“ Zamestnávatelia sa obávajú záchvatov a často aj tí, ktorí by pracovať mohli, sa nemôžu zamestnať, pretože zamestnávatelia majú predsudky.
• Sociálna izolácia: „Keď sa o mne dozvedeli, že som epileptik, kamaráti sa mi otočili chrbtom, nechodil som s nimi na výlety, chaty, sa báli, že čo so mnou budú robiť. Teraz nemám žiadneho kamaráta, ani jedného.“ Deti s epilepsiou majú niekedy problém zúčastniť sa aktivít iných detí.
• Odsudzovanie a predsudky okolia: „A ešte sa tam všetci pozerali na mne, že čo sa deje, že či som opitá.“ Často býva reakciou na záchvat odsudzovanie, výsmech, popretie, či nevhodné snahy o prvú pomoc.
• Obmedzenia pri trávení voľného času.
• Partnerský život: „Lekári to odsudzujú väčšinou, lebo si myslia, že keď majú dvaja epilepsiu, že je to niečo zlé, že nemôžu byť spolu.“

Pre tento postoj okolia často chorobu taja aj samotní pacienti, lebo sa obávajú odmietnutia. To má, pochopiteľne, nepriaznivý vplyv na ich psychickú pohodu. Ako z uvedeného vyplýva, chorý s epilepsiou má niektoré prekážky k určitému druhu práce či športu a šoférovaniu. Nie je pre neho vhodné pracovať v noci, so strojmi, kde by mohol pri možnom záchvate ublížiť sebe alebo okoliu, nesmie pracovať vo veľkej výške. Niektorí epileptici nemôžu trvalo alebo dočasne šoférovať. Avšak pri vhodnom pracovnom zaradení sú rovnocennými členmi kolektívu. Tiež žijú plnohodnotný osobný aj rodinný život za dodržiavania životosprávy a liečby.

Práca a epileptici

Do akej miery zasahuje epilepsia do procesu hľadania a udržania si práce záleží hlavne od druhu a intenzity ochorenia. Cesta k zamestnaniu sa začína dobrým zorientovaním sa na aktuálnom trhu práce a zároveň poznaním svojich zručností, vedomostí, osobnostných vlastností a zdravotného stavu. Centrum sociálnej a pracovnej rehabilitácie (CSPR) pri Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím (IPR) v Bratislave poskytuje komplexnú sociálnu a pracovnú rehabilitáciu klientom - občanom so zdravotným postihnutím - smerujúcu k ich čo najskoršiemu zaradeniu sa na trh práce pri maximálnom využití ich zostatkového pracovného potenciálu.

Mgr. Andrea Kozová, manažérka uvedeného centra, nám priblížila možnosti a výhody centra: „Jednou z našich základných činností je sprevádzanie klienta celým procesom hľadania si práce. Počnúc sebaspoznávaním a spoznávaním pracovného trhu ako takého, cez praktickú pomoc pri vyhľadávaní si pracovného miesta (vrátane zaškolenia na prácu s počítačom) až po uchádzanie sa o konkrétnu pracovnú pozíciu. S klientom pracujeme individuálne alebo skupinovo. V rámci tejto spolupráce dostane základné informácie o jednotlivých krokoch, ktoré sú nevyhnutné v procese hľadania si práce. Zároveň mu poskytneme odbornú pomoc pri riešení problémov týkajúcich sa hľadania si zamestnania.“

Okrem toho, že by ste sa pri hľadaní si práce skutočne mali obrátiť na odborníkov, nezabúdajte však aj na to, že veľkou časťou úspechu pri hľadaní si práce je dostatočné sebavedomie a dôvera v to, že sa to určite podarí.

Invalidný dôchodok a iné kompenzácie pre osoby s ŤZP

Sociálna pomoc štátu sa poskytuje v zmysle zákona NR SR č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona NR SR č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

Postup pri žiadosti o peňažné príspevky

Ako prvé sa rodičia musia obrátiť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste ich trvalého bydliska a podať písomnú žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP). V žiadosti treba označiť tie príspevky, o ktoré rodina žiada, dokopy ide o trinásť bodov. K žiadosti sa prikladá lekársky nález vyplnený obvodným lekárom a ďalšie správy z odborných vyšetrení (neurológ, pedopsychiater), ktoré nesmú byť staršie ako šesť mesiacov. Tieto podklady slúžia posudkovému lekárovi na vypracovanie lekárskeho posudku, ktorý obsahuje vyjadrenie, či ide o osobu s ŤZP, mieru funkčnej poruchy (nesmie byť nižšia ako 50%) a termín opätovného posúdenia. Okrem lekárskeho posudku sa vypracuje aj sociálny posudok.

Ak bola žiadosť zamietnutá, je možné sa odvolať na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak aj ústredie vydá rovnaké zamietavé rozhodnutie, je ešte možné postúpiť vec na súd. Rovnako je možné opakovane žiadať o ten istý príspevok, ak aj bol zamietnutý, pretože môže dôjsť k zmenám v zdravotnom stave.

Preukaz ZŤP

Preukaz ZŤP slúži na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sám o sebe síce nezakladá právo na invalidný dôchodok, ale jeho držitelia majú nárok na rôzne finančné zľavy. Cieľom preukazu ZŤP je podporiť sociálne začlenenie osôb s ŤZP do spoločnosti. Jeho vydanie schvaľuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste vášho trvalého bydliska. Pre vydanie tohto dokladu je potrebné, aby zdravotné postihnutie malo dlhodobý charakter (predpokladá sa trvanie funkčnej poruchy najmenej 12 mesiacov).

Rozlišujeme dve formy preukazu ZŤP:

• Preukaz ZŤP: Určený pre ľudí s trvalým funkčným postihnutím, ktoré im sťažuje samostatný pohyb a orientáciu v priestore.
• Preukaz ZŤP so sprievodcom: Udeľuje sa osobám, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu (toto platí od dovŕšenia tretieho roku života dieťaťa s ŤZP).

Ak je osoba s ŤZP odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, môže sa vystaviť aj parkovací preukaz. Preukaz ZŤP a ZŤP-S slúži na uplatnenie zľavy z cestovného na autobusových linkách, v niektorých mestách je bezplatné aj cestovanie v MHD. Ďalšou možnosťou sú zľavy alebo oslobodenie od poplatkov za služby, ktoré poskytuje príslušný obecný úrad alebo mestský úrad.

Diagnózy, na základe ktorých je možné požiadať o preukaz ZŤP:

• Telesné postihnutia (ťažké poruchy mobility, amputácie, degeneratívne ochorenia kostí a kĺbov, poruchy stability a koordinácie).
• Zmyslové postihnutia (praktická/úplná slepota, bilaterálna strata sluchu, ťažké narušenie rečovej schopnosti).
• Duševné poruchy a poruchy správania (schizofrénia, ťažké depresívne a bipolárne poruchy, poruchy autistického spektra, demencie).
• Chronické ochorenia a systémové poruchy (chronické srdcové zlyhávanie, CHOCHP, cukrovka s komplikáciami, onkologické ochorenia, hemofília).
• Poruchy centrálneho nervového systému (epilepsia s častými záchvatmi, Parkinsonova choroba, traumatické poranenia mozgu alebo miechy).
• Poruchy tráviaceho systému a výživy (chronické ochorenia pečene, stavy po transplantácii orgánov).
• Poruchy imunitného systému (ťažké formy autoimunitných ochorení, alergie, imunodeficiencie).
• Poruchy zvieračov a močového systému (inkontinencia moču alebo stolice, závažné urologické poruchy).
• Detské diagnózy a špecifické stavy (detská mozgová obrna, ťažké vývojové poruchy, chronické ochorenia detí).

Každý žiadateľ je posudzovaný individuálne, miera funkčnej poruchy a sociálnych dôsledkov môže byť rôzna a závisí od konkrétnych okolností osoby.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Podmienkou na poskytnutie akéhokoľvek z týchto príspevkov je, že osoba má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. Ďalšou podmienkou je hranica výšky majetku, ktorá nesmie presiahnuť 39 833 eur. Čo sa týka maximálnej výšky príjmu, je to rôzne:

• Jednorazové peňažné príspevky a peňažný príspevok na prepravu: Príjem osoby s ŤZP v posudzovanom kalendárnom roku nesmie presiahnuť 5-násobok sumy životného minima (t.č. 949,15 €).
• Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov: Príjem osoby s ŤZP v posudzovanom kalendárnom roku nesmie presiahnuť 3-násobok sumy životného minima (t.č. 569,49 €).

Príspevok na osobnú asistenciu (OA)

Príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje od 6. do 65. roku života osoby s ŤZP. Po 65. roku sa poskytuje len vtedy, ak sa osobe s ŤZP poskytoval už aj pred dovŕšením 65. roku. Nemožno ho poskytovať, ak sa osobe s ŤZP poskytuje príspevok na opatrovanie alebo opatrovateľská služba. Ročný rozsah hodín OA, na ktoré má osoba s ŤZP nárok, sa uvádza v komplexnom posudku. Sadzba na jednu hodinu OA predstavuje 1,39% sumy životného minima, čo je v súčasnosti 2,64 eur na hodinu. Osobným asistentom nemôže byť rodič. Ostatní rodinní príslušníci môžu byť osobným asistentom dieťaťa do jeho plnoletosti v rozsahu najviac 4 hodín denne pri vymedzených činnostiach (vstávanie, líhanie, hygiena, obliekanie, podávanie liekov). Rodič môže vykonávať osobnú asistenciu svojmu dieťaťu po dovŕšení 18 rokov, taktiež najviac 4 hodiny denne a len pri spomenutých činnostiach. Osobným asistentom môže byť aj iná plnoletá osoba spôsobilá na právne úkony, pričom rozsah OA je najviac 10 hodín denne. Nie je potrebná žiadna špeciálna kvalifikácia. Rodiny si asistentov väčšinou nájdu sami, prípadne s pomocou svojich známych alebo prostredníctvom rodičovských skupín a združení. Fungujú však aj agentúry.

Príspevok na opatrovanie

Príspevok na opatrovanie sa poskytuje osobe, ktorá opatruje osobu s ŤZP staršiu ako šesť rokov. Poskytuje sa rodičom, starým rodičom, súrodencovi, švagrovi/švagrinej a ďalším osobám, ktoré spĺňajú podmienky. Poskytuje sa aj vtedy, ak osoba, ktorá opatruje osobu s ŤZP, má zamestnanie, avšak jej mesačný príjem nemôže prekročiť dvojnásobok sumy životného minima (t.č. 379,86 €). Príspevok sa poskytuje iba za dni, v priebehu ktorých osoba vykonávala opatrovanie.

Výška príspevku na opatrovanie (aktuálne hodnoty v €):

Príspevok na kúpu osobného motorového vozidla

Mnohí rodičia žiadajú tento príspevok z dôvodu, že ich dieťa nedokáže z dôvodu diagnózy (autizmus, epilepsia a pod.) zvládnuť cestu autobusom alebo vlakom a je preto potrebné zabezpečiť mu individuálnu prepravu autom. Jednou z podmienok je okrem iného to, že osoba s ŤZP navštevuje školu alebo je zamestnaná a bude auto používať aspoň dvakrát do týždňa na cestu do zariadenia a dvakrát späť. Príspevok sa prizná aj vtedy, ak sa osobe s ŤZP poskytuje týždenná pobytová služba v domove sociálnych služieb a aspoň raz do týždňa sa musí prepraviť do tohto zariadenia a raz späť. Tiež sa prizná osobe s ŤZP, ktorá navštevuje školské zariadenie najmenej dvakrát v mesiaci z dôvodu individuálneho vzdelávacieho plánu. Nemožno ho poskytnúť na kúpu auta, ktoré je podľa technického preukazu staršie ako päť rokov. Príspevok sa poskytne najviac vo výške 6 638,79 eur. Pokiaľ ide o auto s automatickou prevodovkou, je hranicou suma 8 298,48 € (táto možnosť platí vtedy, ak má osoba s ŤZP oprávnenie na vedenie motorového vozidla!). Výška príspevku sa určuje percentuálnou sadzbou podľa ceny auta a výšky príjmu osoby s ŤZP.

tags: #ci #mozu #robit #epileptici #ako #zamestnanec