Sociálna rehabilitácia je komplexná oblasť, ktorá sa dotýka života mnohých ľudí. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na sociálnu rehabilitáciu, jej definíciu, princípy, formy a uplatňovanie v kontexte slovenskej legislatívy a praxe.
Úvod do problematiky rehabilitácie
Pojem „rehabilitácia“ sa bežne spája s obnovou funkcií po úrazoch alebo operáciách, kedy sa prostredníctvom cvičenia a odborného vedenia snažíme navrátiť funkčnosť končatinám. Avšak, rehabilitácia má oveľa širší záber a týka sa aj ľudí, ktorí sa narodili s funkčnými odlišnosťami. V takýchto prípadoch hovoríme o habilitácii, ktorá sa zameriava na vybudovanie schopností a zručností rešpektujúcich jedinečné predpoklady človeka.
Rehabilitácia je dlhodobý proces, ktorého cieľom je obnovenie postihnutých funkcií a prevencia invalidity. V súčasnosti sa kladie dôraz na integrovaný model rehabilitácie. Základným predpokladom pre proces rehabilitácie je to, že zdravie človeka sa zmenilo/zhoršilo na základe choroby, nepriaznivej životnej situácie, prípadne úrazu.
Habilitácia vs. Rehabilitácia
Habilitácia sa týka situácií, kedy sú potrebné osobitné opatrenia a postupy hneď od počiatku, nakoľko jedinec sa narodil s nie bežnou funkčnou výbavou (napr. dieťa sa narodilo nevidiace). V tomto prípade nejde o prinavrátenie existujúcej funkčnej schopnosti (o „re-habilitáciu“), ale o vybudovanie schopností, resp. zručností pre život rešpektujúcich originálne funkčné predpoklady a jedinečnosť konkrétneho človeka.
Využívajú sa k tomu rozličné opatrenia a programy, ktoré nemajú výlučne zdravotný charakter, ako skôr vzdelávací, pracovný či sociálny charakter. Rehabilitácia v povedomí bežných ľudí najčastejšie súvisí so zdravotnou rehabilitáciou. Ide hlavne o opätovné získavanie schopností a zručností, ktoré človek už v minulosti mal.
Názvy habilitácia a rehabilitácia sú v súčasnosti nejednoznačné. Často nie je jasné, ako máme tieto pojmy správne definovať. Rozdielnosť týchto vyjadrení je aj medzi podporou jednotlivých cieľových skupín v sociálnych službách. Habilitácia vo všeobecnosti predstavuje rôzne druhy služieb a podpory s cieľom dosiahnutia čo najväčšej samostatnosti v bežnom živote. Proces habilitácie, kým sa dosiahnu stanovené ciele, je väčšinou dlhodobý. Zároveň sa predpokladá, že sa doň zapoja aj blízke osoby, tiež podporný personál - profesionáli. Postupy a metódy habilitácie by mali byť prispôsobené potrebám daného prijímateľa sociálnych služieb a mali by vychádzať z jeho možností a schopností.
Komplexný model rehabilitácie a jeho ciele
Komplexný model rehabilitácie v sebe zahŕňa zdravotné, vzdelávacie, pracovné, individuálno-psychologické i sociálne aspekty. Vychádzame z toho, že každý človek je spoločenská bytosť a každú činnosť vykonáva aj ako súčasť nejakej spoločenskej skupiny a pre skupinový osoh. Takéto najširšie vnímanie sociálnej rehabilitácie pomáha kombinovať jednotlivé aspekty habilitácie i rehabilitácie.
Tiež pomáha získavať rozlične orientovaným odborníkom, občianskym združeniam a záujmovým skupinám angažujúcim sa v oblasti sociálnej rehabilitácie finančnú a organizačnú podporu z rôznorodých verejných či iných sociálnych programov. Sociálna rehabilitácia je zameraná na to, aby človek mal zabezpečené také zručnosti a schopnosti, ktoré mu umožnia čo najlepšie fungovanie v prostredí, kde žije. S pojmom sociálna rehabilitácia sa dnes často stretávame v oblasti sociálnej práce a poskytovania sociálnej podpory a sociálnych služieb.
Cieľom sociálnej rehabilitácie je podporovať samostatnosť prijímateľa sociálnej služby. Poslaním sociálnej rehabilitácie je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti. Pri osobách so zdravotným postihnutím ide hlavne o ich integráciu do spoločnosti. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu alebo iné postavenie.
Sociálna rehabilitácia predstavuje časovo ohraničené, plánované a koordinované procesy s jasnými cieľmi a prostriedkami. Rôzni účastníci spolupracujú pri poskytovaní konkrétnej podpory prijímateľovi sociálnych služieb tak, aby sa získali čo najvyššie funkčné schopnosti, zručnosti, samostatnosť a účasť v bežnom živote. Pracovná rehabilitácia je súbor opatrení a dlhodobej prípravy zdravotne postihnutej osoby s cieľom prispôsobenia sa na pracovné alebo iné aktivity. Ide o využitie tzv. zostatkového pracovného potenciálu.
Definícia sociálnej rehabilitácie podľa zákona
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definuje sociálnu rehabilitáciu v § 21, ako „odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri samoobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách s maximálnym využitím prirodzených zdrojov v rodine a komunite“.
Sociálna rehabilitácia nie je sociálnou službou samou o sebe, ale sa realizuje v rámci konkrétnych druhov sociálnych služieb ako ich súčasť.
Právny rámec sociálnej rehabilitácie
Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva. Uveďme dve najdôležitejšie:
- Zákon 448/2008 o sociálnych službách: Upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní. Rieši tiež financovanie sociálnych služieb a dohľad nad ich poskytovaním.
- Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia: Nepoužíva síce priamo pojem sociálna rehabilitácia, ale pojem „podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti“ s dôrazom na jej maximálnu aktivizáciu a zachovanie ľudskej dôstojnosti.
Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri roku 2009. Podľa čl. 21 ods. 1 Charta zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, včítane dôvodu zdravotného postihnutia.
Slovensko rovnako musí akceptovať aj medzinárodné normy, zmluvy ktorých ratifikovalo. Medzi ne patrí aj Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006. Slovensko ho ratifikovalo v roku 2010. Avšak mnohé jeho ustanovenia ani po desiatich rokoch Slovensko nedodržiava a poškodzuje tak mnohé oprávnené nároky ľudí so špecifickými potrebami. Rovnako je v niektorých častiach ignorovaná aj legislatíva Európskej únie.
Formy a metódy sociálnej rehabilitácie
Sociálna rehabilitácia sa môže poskytovať v rôznych formách a prostredníctvom rôznych metód, v závislosti od individuálnych potrieb a cieľov osoby v nepriaznivej sociálnej situácii. Medzi najčastejšie formy patria:
- Individuálna sociálna rehabilitácia: Zameriava sa na individuálne potreby a ciele klienta.
- Skupinová sociálna rehabilitácia: Poskytuje príležitosť pre sociálnu interakciu a vzájomnú podporu medzi klientmi.
- Terénna sociálna rehabilitácia: Poskytuje sa v prirodzenom prostredí klienta, ako je jeho domov alebo komunita.
- Ambulantná sociálna rehabilitácia: Poskytuje sa v priestoroch poskytovateľa sociálnej služby.
- Pobytová sociálna rehabilitácia: Poskytuje sa v zariadeniach sociálnych služieb.
Metódy sociálnej rehabilitácie zahŕňajú napríklad nácvik sociálnych zručností, rozvoj komunikačných zručností, podporu pri hľadaní zamestnania, pomoc pri zvládaní finančných problémov a podporu pri integrácii do spoločnosti.
V domove sociálnych služieb sa aplikuje v rámci rehabilitácie mechanoterapia, termoterapia, hydroterapia, liečebná telesná výchova, vychádzky. Psychorelaxačný proces dopĺňa vákuová masáž - bankovanie, medová detoxikačná masáž, skupinová muzikoterapia a aromaterapia.
Oblasti sociálnej rehabilitácie v zariadeniach
V zariadeniach sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia zameriava na tieto oblasti:
Percepčná oblasť
- Zrak: Stimulácia zraku, aby klienti vedeli využívať zvyšky zraku vo svoj prospech. Konkrétne ide o to, aby mal klient správne okuliare a s ich pomocou dokázal efektívne spracovávať zrakové vnemy.
- Sluch: Stimulácia sluchu, rôzne sluchové cvičenia.
- Hmat: Stimulácia hmatu, prijímanie informácií prostredníctvom hmatu.
Oblasť orientácie a mobility
- Nácvik orientácie a mobility v interiéri, exteriéri - je dôležité upozorňovať na všetky zmeny v interiéri, pretože ak o nich nevedia, spôsobia zmätok a dezorientáciu. Výcvik v exteriéri je viacvrstvový. Začíname s výcvikom samostatného pohybu po blízkom okolí. V prípade presunu viacerých osôb poverujeme vybraného klienta, aby viedol skupinu, samozrejme pod dohľadom sociálneho pracovníka.
- Orientácia v blízkom okolí.
Kognitívna oblasť
- Orientácia v čase - včera, dnes, zajtra, mesiace, dni, hodiny.
- Poznávanie farieb, poznávanie a určovanie množstva, miery, váhy, poznávanie a pomenovanie počasia - obliekanie podľa počasia, hospodárenie s peniazmi, riešenie matematických príkladov, informácie z bežného života - politika, šport, kultúrne udalosti. Rozvoj a tréning poznávacích schopností je komplexná činnosť zasahujúca do všetkých sfér bežného života.
Komunikačná oblasť
- Komunikácia pomocou predmetov, obrázkov, symbolov, nácvik písma, podpisu. Komunikácia nie je len hovorené slovo, ľudia môžu svoje myšlienky vyjadrovať aj inými spôsobmi.
Emocionálna oblasť
- Eliminácia negatívnych prejavov - autoagresia, zlosť a pod. Duševné pohnutie môže mať pozitívnu i negatívnu podobu, takže tú prvú treba zvýrazňovať a tú druhú utlmovať.
- Na stimuláciu k prejavom radosti pri aktivitách, ktoré prinášajú radosť.
- Vyjadrovanie prejavov smútku.
- Podporovanie citovej väzby k rodičom, súrodencom, členom rodiny.
Sociálna oblasť
- Osvojenie si návykov spoločenského správania - prosím, ďakujem, pozdravy, privítanie hostí, lúčenie sa, primerané správanie vo verejných priestoroch - cukráreň, kaviareň, v obchodoch, galérii.
- Budovanie vzájomných vzťahov - k blízkym členom rodiny, ku klientom, ku pracovníkom, ktorí s nimi robia, k susedom.
- Nácvik sebaovládania v rôznych situáciách.
- Účasť na spoločenských udalostiach - oslavy narodenín, svadba, vštepovanie správneho a primeraného správania.
Oblasť zručností pre každodenný život
- Je zameraná na - Hygienické návyky, sebaobslužné návyky, stolovanie, úpravu lôžka, drobné domáce práce, prípravu nápojov - káva, čaj, ošetrovanie kvetov, prácu v záhrade - hrabanie listov, zametanie, nakupovanie.
Oblasť fyzického vývinu
- Športové aktivity, vychádzky, bicyklovanie, zdravotné cvičenia. Cvičenie je základom aktivít, ktoré súvisia s oblasťou fyzického vývinu. Dôležité je v tejto súvislosti uvedomiť si kategóriu klientov, s ktorými sociálna pracovník rieši dané úlohy. Pre tých, ktorí radšej posilňujú individuálne, sú k dispozícii trenažéry chôdze a stacionárne bicykle.
Kto realizuje sociálnu rehabilitáciu?
Sociálnu rehabilitáciu realizujú inštruktorky sociálnej rehabilitácie. Ich hlavnou úlohou je pomáhať, rozvíjať a podporovať schopnosti prijímateľov, ktorí to potrebujú, tak, aby ich život bol čo najkvalitnejší a aby boli schopní žiť plnohodnotný život, pokiaľ možno čo najsamostatnejšie.
Každému prijímateľovi, ktorý je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, vypracováva inštruktorka program sociálnej rehabilitácie zameraný na rozvoj a podporu samostatnosti, sebestačnosti a nezávislosti, ktorý je súčasťou jeho individuálneho plánu, ktorý sa pravidelne polročne vyhodnocuje za prítomnosti prijímateľa, kľúčového pracovníka, rodiny, sociálnej pracovníčky a hlavnej sestry. Záverom stretnutia je vyhodnotenie splnenia, resp. nesplnenia cieľa doterajšími aktivitami a tiež plán aktivít prijímateľa na nové obdobie.
Aby bol cieľ naplnený, inštruktorky sociálnej rehabilitácie denne plánujú a realizujú s týmito prijímateľmi: individuálne orientované aktivity denného života, pravidelné individuálne nácviky, techniky a metódy sociálnej práce. V snahe predchádzať sociálnej izolácii prijímateľov sa inštruktorky pravidelne venujú aj prijímateľom, ktorí sú pripútaní na lôžko a väčšinu dňa trávia na izbách.
Pokiaľ sú vysádzaní do kresiel či invalidných vozíkov, sú podľa ich možností zapájaní aj do sociálnych aktivít s ostatnými prijímateľmi. Práca s nimi býva často individuálna, zameraná na potreby daného prijímateľa. Bohužiaľ, niekedy zdravotný stav nedovolí zmenu prostredia, preto sa prijímateľom venujú na izbách, vtedy je to najmä komunikácia, pri ktorej nesmie chýbať fyzický kontakt, dotyk či pohladenie.
Požiadavky na inštruktora sociálnej rehabilitácie
Podľa § 84 ods. 16 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, inštruktorom sociálnej rehabilitácie môže byť:
- Sociálny pracovník
- Asistent sociálnej práce
- Špeciálny pedagóg
- Fyzická osoba s úplným stredným vzdelaním, ktorá absolvovala akreditovaný vzdelávací kurz v oblasti sociálnej rehabilitácie v rozsahu 150 hodín.
Inštruktor sociálnej rehabilitácie vypracováva programy a individuálne plány sociálnej rehabilitácie, vedie odborné záznamy z procesu sociálnej rehabilitácie, podieľa sa na prijímacom procese a aktívne riadi terapeutické a voľnočasové aktivity.
Individuálny plán sociálnej rehabilitácie
Každý prijímateľ sociálnych služieb (ďalej len PSS) má vypracovaný Individuálny plán s programom sociálnej rehabilitácie. Dôležitú rolu pri tvorbe IP má kľúčový pracovník PSS, ktorý sa úzko podieľa, v spolupráci s interdisciplinárnym tímom, na tvorbe IP s programom sociálnej rehabilitácie, prispieva k návrhom a citlivým prístupom koriguje ciele a metódy s ohľadom na stupeň odkázanosti PSS na pomoc fyzickej osoby. Jednotlivé opatrenia a ciele nadväzujú na diagnostiku. PSS sa aktívne spolupodieľajú na tvorbe svojich Individuálnych plánov (IP) a na hodnotení týchto plánov. Plánovanie procesu rehabilitácie je takmer totožné s individuálnym plánovaním.
Financovanie sociálnej rehabilitácie
Sociálna rehabilitácia je financovaná z rôznych zdrojov:
- Štátny rozpočet: Prostredníctvom dotácií pre obce, mestá a vyššie územné celky.
- Rozpočty obcí a miest: Na zabezpečenie sociálnych služieb pre svojich obyvateľov.
- Rozpočty vyšších územných celkov: Na zabezpečenie sociálnych služieb na regionálnej úrovni.
- Vlastné príjmy poskytovateľov: Z úhrad za sociálne služby a z iných činností.
Podľa § 71 ods. zákona o sociálnych službách, štát môže poskytovať finančný príspevok na prevádzku sociálnej služby, ktorý je určený na zabezpečenie úkonov sebaobsluhy najmenej vo výške podľa prílohy č. 8. Výška finančného príspevku sa ustanovuje vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra príslušného roka a zverejňuje sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 30. novembra predchádzajúceho roka.
Na základe Výnosu MPSVR SR z decembra 2007 v znení Výnosu z novembra 2008 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MPSVR SR je možno občianskym združeniam pôsobiacim v sociálnej oblasti poskytovať dotácie, okrem iného, aj na programy sociálnej rehabilitácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.
Úloha samosprávy v sociálnej rehabilitácii
Úloha samospráv v sociálnej rehabilitácii občanov so zdravotným postihnutím je kľúčová, lebo významným spôsobom môžu ovplyvniť mieru sociálnej rehabilitácie, kvalitu a dôstojnosť života občanov so zdravotným postihnutím. Sociálna rehabilitácia je nástroj pre samosprávy k zabezpečeniu dôstojného a kvalitného života v maximálne možnej miere pre občanov so zdravotným postihnutím.
V zmysle zákona o sociálnych službách sú samosprávy (či už miestne alebo regionálne) zodpovedné za naplnenie práv občanov so zdravotným postihnutím a za zabezpečenie prístupu a dostupnosti sociálnych služieb, ktoré sú jedným z kľúčových faktorov sociálnej rehabilitácie. Účinný spôsob realizácie sociálnej rehabilitácie je prostredníctvom cielených programov a projektov, na ktorých participujú subjekty a inštitúcie, ktoré sú súčasťou alebo aktérmi procesu sociálnej rehabilitácie. Vhodná forma sú partnerstvá, ktoré sú vytvorené na účel realizácie projektov alebo programov.
Komunitná rehabilitácia
Komunitná rehabilitácia je koordinácia činností subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti. Aktívnu úlohu v procese rehabilitácie preberá samotná postihnutá osoba, jej rodinní príslušníci a členovia komunity.
Komunitná rehabilitácia je založená na práve každého jednotlivca na sebaurčenie, posilnenie a na ľudských právach osôb, ktoré sú ohrozené možnosťou sociálneho vylúčenia. Komunitná rehabilitácia je chápaná ako kľúčová stratégia pri poskytovaní dostupných služieb pre postihnuté osoby a ich rodiny. V procese komunitnej rehabilitácie je dôležité, aby sa osoby so zdravotným postihnutím alebo v nepriaznivej sociálnej situácii mohli zapojiť do rozvoja komunity, aby mohli sami presadzovať svoje práva a pomenovávať svoje potreby. Je ich právom byť súčasťou komunity a byť pre ňu prínosom.
Druhy zariadení sociálnych služieb a sociálna rehabilitácia
V rámci poskytovania sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia realizuje v rôznych druhoch zariadení:
Zariadenie podporovaného bývania
Poskytuje sociálnu službu osobe odkázanej podľa integrovaného posudku na dohľad, od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku. Ak osoba dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania sociálnej služby v tomto zariadení, sociálna služba sa jej poskytuje naďalej. Sociálna služba v zariadení podporovaného bývania sa poskytuje v bytovom alebo rodinnom dome najviac pre 12 prijímateľov/prijímateliek sociálnej služby v dvoch bytových jednotkách, pričom v jednej bytovej jednotke môže byť poskytovaná služba najviac 6 ľuďom.
Okrem dohľadu sa poskytuje ubytovanie, sociálne poradenstvo a pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, ale môže sa poskytovať aj pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby. Zámerom tohto druhu zariadenia je poskytnúť jej klientom a klientkám náležitý dohľad a podmienky simulujúce prirodzené rodinné/komunitné prostredie v čo najväčšej možnej miere. Pri napĺňaní socializačných potrieb klientok a klientov sa kladie dôraz na využívanie prirodzených zdrojov v komunite.
Zariadenie pre seniorov
Poskytuje pobytovú sociálnu službu osobe v dôchodkovom veku odkázanej na pomoc inej osoby najmenej v stupni III podľa integrovaného posudku, alebo ak poskytovanie služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov. Táto sociálna služba sa poskytuje najviac pre 40 ľudí v jednej budove zariadenia a poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, ako aj osobné vybavenie a zabezpečovať záujmovú činnosť. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľov a prijímateliek, nakoľko je službu možné poskytovať pobytovou aj ambulantnou formou. V zariadení pre seniorov sa poskytuje aj ošetrovateľská starostlivosť.
Zariadenie opatrovateľskej služby
V tomto druhu zariadenia sa poskytuje pobytová sociálna služba na určitý čas fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemožno jej poskytnúť opatrovateľskú službu v potrebnom rozsahu. Maximálna kapacita zariadenia nie je stanovená a v rámci nej sa poskytujú obdobné činnosti ako v zariadení pre seniorov. Nie je však stanovená veková hranica klientov/klientok a zariadenie nemá povinnosť zabezpečovať záujmovú činnosť. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje aj ošetrovateľská starostlivosť.
Rehabilitačné stredisko
Je zamerané na osoby odkázané na pomoc inej osoby alebo osoby, ktoré sú slabozraké a ktoré sú nepočujúce, alebo majú obojstrannú nedoslýchavosť. V prípade, ak rehabilitačné stredisko poskytuje pobytovú formu sociálnej služby, možno ju poskytovať len na určitý čas, najdlhšie tri mesiace. Túto lehotu je možné následne predĺžiť len raz a to najviac o tri mesiace. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľov a prijímateliek, nakoľko je službu možné poskytovať pobytovou aj ambulantnou formou. V rehabilitačnom stredisku sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí. Účelom je spolupráca pri sociálnej rehabilitácii klienta/klientky.
Domov sociálnych služieb
Táto sociálna služba sa poskytuje najviac pre 40 klientov a klientok v jednej budove zariadenia a nemožno ju poskytovať ako celoročnú pobytovú službu. Poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, ako aj osobné vybavenie a zabezpečuje sa záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností. Utvárajú sa podmienky na vzdelávanie a úschovu cenných vecí. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľa, nakoľko je službu možné poskytovať týždennou pobytovou aj ambulantnou formou. V prípade, že klient/klientka dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania služby, poskytuje sa jej naďalej. Pri poskytovaní jednotlivých činností klientom/klientkám sa pristupuje individuálne vzhľadom na vek a potreby prijímateľov/prijímateliek. V domove sociálnych služieb sa poskytuje aj ošetrovateľská služba.
Špecializované zariadenie
Cieľovou skupinou v špecializovanom zariadení sú osoby, ktorých stupeň odkázanosti je najmenej IV podľa integrovaného posudku a zároveň majú zdravotné postihnutie, akým je najmä/napríklad Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, pervazívna vývinová porucha, skleróza multiplex, schizofrénia, demencia rôzneho typu etiológie, hluchoslepota, AIDS alebo organický psychosyndróm ťažkého stupňa. Táto sociálna služba sa poskytuje najviac pre 40 klientov a klientok v jednej budove zariadenia a poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, ako aj osobné vybavenie a zabezpečuje sa záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností. Utvárajú sa podmienky na vzdelávanie a úschovu cenných vecí. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľa, nakoľko je službu možné poskytovať pobytovou aj ambulantnou formou. V prípade, že klient/klientka dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania služby, poskytuje sa jej naďalej. Pri poskytovaní jednotlivých činností klientom/klientkám sa pristupuje individuálne vzhľadom na vek a potreby prijímateľov/prijímateliek. V domove sociálnych služieb sa poskytuje aj ošetrovateľská služba.
Denný stacionár
Je určený pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej II podľa integrovaného posudku, pričom sú na sociálnu službu v zariadení odkázané len na určitý čas počas dňa, nakoľko ide výhradne o ambulantnú sociálnu službu. Poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, stravovanie a zabezpečuje sa záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností. V dennom stacionári sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí. Účelom je spolupráca pri sociálnej rehabilitácii klienta/klientky.
Opatrovateľská služba
Ide o terénnu sociálnu službu, ktorá sa poskytuje osobám odkázaným na pomoc inej osoby v ich prirodzenom domácom prostredí. Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať v určitých prípadoch (napr. pri poberaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu). Súbeh opatrovateľskej služby je možný s peňažným príspevkom na opatrovanie.
Prepravná služba
Poskytuje sa osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu a osobám s nepriaznivým zdravotným stavom ovplyvňujúcim ich mobilitu a orientáciu. V praxi to znamená, že prepravnú službu môžu využívať aj osoby, ktoré majú problémy s mobilitou len krátkodobo (napr. pri fraktúre dolnej končatiny). Potreba prepravnej služby sa preukazuje potvrdením lekára alebo integrovaným posudkom.
Sprievodcovská a predčitateľská služba
Možno poskytovať ako samostatnú sociálnu službu, a nielen ako jeden z úkonov opatrovateľskej služby. Okrem osôb, ktorým sa tradične úkony sprievodu a predčítania poskytujú (nevidiace osoby), je možné túto sociálnu službu poskytovať aj osobám s mentálnym postihnutím. Sprievod sa poskytuje na lekárske vyšetrenie, vybavenie úradných záležitosti, do školy, zo školy, do zamestnania, zo zamestnania a na záujmovú činnosť; predčítanie možno poskytnúť napr. pri vybavovaní úradných záležitosti, úradnej a osobnej korešpondencie a pri nakupovaní. Príslušné zdravotné postihnutie sa preukazuje potvrdením ošetrujúceho lekára alebo integrovaným posudkom. Aby nedochádzalo k duplicitnému poskytovaniu pomoci, nie je možné túto sociálnu službu poskytovať, ak sa osobe poskytuje opatrovateľská služba a v rámci nej aj sprievod a predčítanie alebo peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
Sprostredkovanie tlmočníckej služby a osobnej asistencie
Obe tieto sociálne služby, aj keď sa poskytujú rozdielnym cieľovým skupinám, je možné poskytovať aj prostredníctvom agentúr špecializujúcich sa výlučne na uvedené činnosti. Ich poskytovanie však môže byť jednou z viacerých aktivít príslušného subjektu, napr. občianskeho združenia alebo neziskovej organizácie, ktorá ich poskytuje bez zriadenia agentúry. Sprostredkovanie tlmočníckej služby sa poskytuje osobám odkázaným na tlmočenie. Sprostredkovanie osobnej asistencie je určené fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na osobnú asistenciu. Nie je pritom rozhodujúce, či sa im poskytuje aj peňažný príspevok na tento účel. Obsahom oboch uvedených sociálnych služieb je pomoc pri vykonávaní administratívnych úkonov, najmä pri príprave návrhov zmlúv medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a poskytovateľom tlmočníckej služby alebo osobným asistentom, pri vyhľadávaní tlmočníkov a osobných asistentov a vedenie ich databázy, pomoc pri spracúvaní výkazov, pri vyplácaní odmeny osobnému asistentovi, ďalej vzdelávanie fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, tlmočníkov a osobných asistentov a samozrejme aj poskytovanie základného sociálneho poradenstva. Agentúry môžu poskytovať odkázaným osobám aj pomoc pri riešení konfliktov, ktoré majú s tlmočníkmi alebo osobnými asistentmi, ak tieto problémy priamo súvisia s uzatvorenou zmluvou. Okruh osôb oprávnených k uvedenému druhu sociálnej pomoci je vymedzený pomerne široko. Ide o osoby s nepriaznivým zdravotným stavom alebo odkázané na pomôcku, čo sa preukazuje potvrdením lekára alebo integrovaným posudkom na určitú prechodnú dobu. Ďalšie podmienky sa podrobne neupravujú, aby si poskytovatelia mohli sami vybrať spôsob, ktorý bude vyhovovať potrebám klientov, regiónu aj im samotným.
tags: #socialna #rehabilitacia #v #zariadeni