Pätová ostroha je pomerne bežný zdravotný problém, ktorý môže výrazne ovplyvniť komfort pri chôdzi a celkovú kvalitu života. Ide o kostný výrastok, odborníkmi nazývaný osteofyt, ktorý sa tvorí na pätovej kosti v mieste, kde sa pripája plantárna fascia - dôležitý väzivový pás, ktorý spája pätu s prednou časťou chodidla. Tento výrastok sa často spája s plantárnou fasciitídou, teda zápalom plantárnej fascie. Táto kombinácia môže spôsobovať výrazné nepohodlie, keďže zápalové procesy a tlak na mäkké tkanivá zhoršujú celkový stav.
Ľudovo povedané ide o výrastok - kalcifikát na šľache, respektíve úpone zospodu päty. Doktori hovoria o Plantárnej fascitíde (Plantárna fascia - veľká šľacha v chodidle vedúca od päty k prstom). Nezamieňať si s výrastkom vzadu na päte na achillovej šľache. Na RTG snímke je jasne vidieť kalcifikát v tvare ostrohy, respektíve tŕňa. Teraz si už každý vie predstaviť ako sa po dačom takom „dobre“ chodí. Pričom nezáleží na veľkosti výrastku. Stáva sa, že ľudom vôbec neprekáža, ale keď si nájde správne miesto, správny nerv, tak sa dráždené miesto zapáli a potom ho pocítime.
Pätové ostrohy sú najčastejšie pozorované u mužov a žien v strednom veku, ale možno ich nájsť vo všetkých vekových skupinách, dokonca aj pre ľudí, ktorí sa začínajú venovať behu alebo chôdzi. Aby sa ochránili okolité tkanivá päty pred opakujúcim sa poškodením a namáhaním, bunky, ktoré sa špecializujú na tvorbu kostí, migrujú na miesto a začnú ukladať vápnik, čo vedie k tvorbe pätných ostroh.
O pätných ostrohách častejšie platí, že nemajú žiadne príznaky a necítite žiadnu bolesť. Dôvodom je, že pätné ostrohy nie sú špicaté alebo ostré kúsky kosti, ako si mnohí myslia. Pätné ostrohy nerežú tkanivo zakaždým, keď dôjde k pohybu; sú to vlastne usadeniny vápnika v kosti, ktoré sú zavedené normálnymi mechanizmami tvorby kostí v tele. Ďalšou príčinou bolesti pätnej ostrohy je vývoj nového vláknitého tkaniva okolo kostnej ostrohy, ktoré pôsobí ako vankúš nad oblasťou namáhania. Ako toto tkanivo rastie, tvorí sa kalus, ktorý zaberá ešte viac miesta ako pätná ostroha - čo vedie k menšiemu priestoru pre hrubú okolitú sieť šliach, nervov, väzov a podporného tkaniva. Tieto dôležité štruktúry v nohe majú obmedzený priestor kvôli nahromadeniu vápnika alebo tkaniva, čo vedie k opuchu a začervenaniu nohy a hlboká pulzujúca bolesť sa zhoršuje cvičením.
Príznaky pätovej ostrohy
Najvýraznejším a najčastejším príznakom pätovej ostrohy je bolesť v oblasti päty, ktorá môže výrazne ovplyvniť kvalitu života pacienta. Táto bolesť päty býva najintenzívnejšia ráno, hneď pri prvých krokoch po prebudení. Počas odpočinku, napríklad počas spánku, sa plantárna fascia nachádza v skrátenej a uvoľnenej polohe. Keď ráno vstanete a noha sa prvýkrát zaťaží, dôjde k náhlemu natiahnutiu fascie, čo spôsobuje pichľavú alebo ostrú bolesť. Podobný scenár sa odohráva aj po dlhšom období nečinnosti, ako je sedenie alebo státie bez pohybu. Bolesť spôsobená ostrohami na päte môže byť ostrou, bodavou bolesťou pri použití nohy po dlhom odpočinku. Niekedy sa potom zníži na tupý tep, ktorý sa môže zhoršiť pri aktivitách, ako je beh alebo skákanie. Príčinou bolesti spravidla nie je samotná päta, ale s ňou súvisiace nahromadenie mäkkých tkanív.
V mieste pätovej ostrohy sa často objavujú viditeľné zápalové prejavy, ako sú opuch a začervenanie, ktoré poukazujú na podráždenie a zápal okolitého tkaniva. Tieto príznaky sú prirodzenou reakciou tela na poškodenie spôsobené neustálym tlakom alebo preťažením v oblasti päty. Opuch vzniká v dôsledku hromadenia tekutín v postihnutom tkanive, čo je spôsobené zvýšenou aktivitou imunitného systému, ktorý sa snaží opraviť poškodenie. Začervenanie je výsledkom zvýšeného prekrvenia, ktoré telo využíva na dodanie živín a kyslíka do postihnutej oblasti. Krv obsahuje aj imunitné bunky, ktoré pomáhajú bojovať proti zápalu a podporujú proces hojenia. Postihnutá oblasť môže byť výrazne citlivá na dotyk, čo pacienti často opisujú ako ostrú alebo bodavú bolesť, najmä pri zaťažení chodidla. Tieto príznaky často zhoršujú schopnosť normálne sa pohybovať, čo obmedzuje bežné denné aktivity a fyzickú výkonnosť.
Pätová ostroha je špecifický problém, pri ktorom kostný výrastok spôsobuje bolesť nie priamo, ale nepriamo - prostredníctvom zápalu okolitých tkanív, najmä plantárnej fascie. Kost sama o sebe totiž nemá nervové zakončenia, a preto nevníma bolesť.
Príčiny vzniku pätovej ostrohy
Vznik pätovej ostrohy je často výsledkom dlhodobého preťaženia plantárnej fascie. Ak je šľacha nadmieru namáhaná alebo skrátená nedostatočným strečingom, prípadne máme ploché nohy - zlým postavením nôh, ale napríklad aj otrasmi môžu vznikať mikrotrhliny a inkriminované miesto, väčšinou úpon na pätnú kosť, sa následne zapáli. Vniká bolestivé miesto, ktoré ak ignorujeme, organizmus samoopravným procesom obalí vápnikom.
Medzi rizikové faktory vzniku pätovej ostrohy patrí:
- Nadváha alebo obezita: Zvýšená telesná hmotnosť predstavuje významný rizikový faktor. Pri nadváhe alebo obezite sú chodidlá, najmä päty, vystavené nadmernému tlaku, ktorý značne presahuje ich prirodzenú nosnú kapacitu. Tento zvýšený tlak vytvára nadmerné zaťaženie na plantárnu fasciu.
- Nevhodná obuv: Tvrdé podrážky, úplne ploché topánky bez opory klenby či naopak vysoké podpätky menia prirodzené rozloženie tlaku na chodidle. Nevhodné topánky navyše nedokážu efektívne tlmiť nárazy pri chôdzi, čo ešte viac zvyšuje zaťaženie päty.
- Znížená pružnosť väzív vplyvom veku: Po 40. roku života klesá pružnosť väzív a ich schopnosť regenerácie.
- Intenzívne športové činnosti: Športy ako beh, skákanie alebo iné dynamické aktivity môžu výrazne preťažiť plantárnu fasciu. Pri opakovanom zaťažení dochádza k mikrotrhlinám vo väzivovom tkanive, ktoré sú prvotným štádiom poškodenia.
- Anatomické odchýlky chodidla: Ploché nohy alebo vysoká klenba môžu výrazne ovplyvniť biomechaniku chôdze a státia, čo má za následok neprirodzené rozloženie váhy na jednotlivé časti chodidla. Pri plochých nohách dochádza k zníženiu prirodzenej klenby chodidla, čo znamená, že celé chodidlo je vo väčšom kontakte s povrchom. Pri vysokej klenbe je váha chodidla sústredená na menšiu plochu - najmä na pätu a prsty.
- Náhly nárast hmotnosti: Ľudia, ktorí rýchlo priberú - napríklad počas tehotenstva alebo pri náhlych zmenách životného štýlu - sú obzvlášť náchylní na vznik pätovej ostrohy. Telo nemá dostatok času na adaptáciu na novú hmotnosť, čo vedie k preťaženiu chodidiel.
Diagnostika pätovej ostrohy
Diagnostika pätovej ostrohy je nevyhnutným krokom na stanovenie presnej diagnózy a zvolenie správnej liečby. Tento proces zahŕňa viacero diagnostických metód, ktoré spoločne poskytujú ucelený pohľad na stav päty a identifikujú príčinu bolesti a nepohodlia. Prvým krokom je zvyčajne fyzické vyšetrenie ortopedickým lekárom. Lekár sa podrobne opýta na charakter bolesti, kedy sa objavuje a aké aktivity ju zhoršujú. Počas vyšetrenia môže lekár prehmatávať pätu a chodidlo, aby určil presné miesto bolesti a zistil, či sú prítomné ďalšie príznaky, ako sú opuch alebo citlivosť.
Na potvrdenie diagnózy sa bežne používajú zobrazovacie metódy:
- Röntgenové vyšetrenie: Röntgen je najbežnejšou metódou na odhalenie pätovej ostrohy. Na röntgenovom snímku je možné jasne vidieť kostný výrastok na spodnej časti pätovej kosti.
- Ultrazvukové vyšetrenie: Ultrazvuk poskytuje detailnejší pohľad na mäkké tkanivá chodidla. Lekár môže pomocou ultrazvuku zhodnotiť stav plantárnej fascie, identifikovať zápal alebo poškodenie a určiť rozsah problému.
- Magnetická rezonancia (MR): V niektorých prípadoch, na zistenie rozsahu zapálenia šľachy, úponu, respektíve okolia výrastku, sa dá použiť aj MR.
Prehmataním päty v porovnaní s druhým chodidlom si vieme nájsť bod, ktorý je znateľne citlivejší ako okolie. Pri rozsiahlejšom zápale stačí stlačiť pätu a hneď cítime bolesť.
Liečba pätovej ostrohy
Našťastie, pätové ostrohy sa dajú liečiť. Liečba sa zameriava na zmiernenie bolesti, redukciu zápalu a podporu regenerácie postihnutých tkanív. Môžeme ju rozdeliť na konvenčnú a nekonvenčnú.
Konzervatívna liečba
Vo väčšine prípadov sa pätová ostroha lieči konzervatívne, teda bez chirurgického zákroku. Základom je odľahčenie postihnutej oblasti, obmedzenie záťaže a úprava pohybových návykov.
- Odpočinok a obmedzenie aktivity: Nohu treba dať do kľudu a prispôsobiť obuv. Vyhýbanie sa dlhému státiu a tvrdým povrchom - ak si vaša práca vyžaduje dlhé státie doprajte si krátke prestávky.
- Fyzioterapia: Je dôležitou súčasťou liečby. Zahŕňa strečingové cvičenia na plantárnu fasciu a lýtkové svaly, masáže a špeciálne cvičenia. Pravidelné preťahovanie lýtok a plantárnej fascie pomáha znížiť napätie v plantárnej fascii, ktoré je častou príčinou bolesti.
- Ortopedické pomôcky: Pohodlná a dobre padnúca obuv môže znížiť tlak na pätnú ostrohu. Odporúča sa obuv s pevnou oporou päty a dostatočnou flexibilitou. Môžete si tiež nechať vyrobiť ortopedické vložky, ktoré si vsuniete do topánok. Tieto ortézy sú navrhnuté na mieru tak, aby zabránili vytáčaniu nohy a poskytli dodatočnú podporu päte. Používanie ortopedických vložiek, ako sú napríklad vložky Medicovi T40, môže výrazne znížiť riziko vzniku mikrotraumat a zápalov plantárnej fascie.
- Lieky proti bolesti a zápalu: Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), ako je ibuprofén, diklofenak alebo naproxén, sú často prvou voľbou pri liečbe pätovej ostrohy, pretože účinne zmierňujú bolesť a opuch.
- Masáže: Masáže nôh a chodidiel môžu pomôcť uvoľniť napätie v tkanivách a podporiť prietok tekutín, čím sa urýchli proces hojenia. Teplé olejové masáže sú pre nohy mimoriadne prospešné.
- Chladová terapia: Liečba chladom môže pomôcť zmierniť zapálené tkanivo päty. Jednou z možností je priložiť si na pätu ľadový obklad pokrytý látkou.
- Výživa a doplnky: Horčík je základným minerálom pre tvorbu kostí a využitie vápnika. Teplý kúpeľ s epsomskou soľou (síran horečnatý) môže pomôcť pri úľave od bolesti a zápalu. Potraviny bohaté na horčík zahŕňajú avokádo, špenát, banány a čierne fazule. Omega-3 mastné kyseliny sú tiež silným nástrojom proti zápalu.
Moderné liečebné metódy
Existujú aj moderné nekonvenčné metódy liečby:
- Rázová vlna: Je neinvazívna liečebná metóda, ktorá využíva akustické impulzy na stimuláciu prekrvenia v postihnutej oblasti. Tým podporuje regeneráciu tkaniva a zmierňuje zápal.
- Injekcie kortikosteroidov: V ťažších prípadoch, keď pretrváva chronická bolesť päty, môže ortopéd aplikovať kortikoidovú injekciu priamo do bolestivého miesta. Táto injekcia sa používa len výnimočne kvôli možným vedľajším účinkom.
- Laserové a ultrazvukové terapie: Tieto terapie znižujú zápal a podporujú hojenie väziva.
Chirurgický zákrok
Chirurgický zákrok je až poslednou možnosťou, ku ktorej sa pristupuje len vtedy, ak konzervatívna liečba nezaberá a bolesť je chronická a výrazne obmedzuje pacienta.
Ostroha na päte - Ako si pomôcť. Rýchla Fyzioterapia
Pätová ostroha a invalidný dôchodok
Pätová ostroha je bolestivý stav, ktorý môže výrazne ovplyvniť kvalitu života. V niektorých prípadoch môže byť bolesť taká silná, že obmedzuje schopnosť pracovať. Preto sa mnohí ľudia s pätovou ostrohou pýtajú, či majú nárok na invalidný dôchodok.
Čo je invalidita?
Invalidita je stav, pri ktorom osoba v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Faktom je, že úrazy spôsobujú len necelé 3 % invalidít. Zvyšok, vyše 97 %, majú na svedomí choroby.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok na Slovensku:
Nárok na invalidný dôchodok má poistenec, ktorý:
- Bol uznaný za invalidného.
- Má potrebný počet odpracovaných rokov.
- Ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.
- Žiada o invalidný dôchodok.
Miera invalidity:
Miera invalidity sa určuje na základe posúdenia zdravotného stavu poistenca a jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Sociálna poisťovňa podľa poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozlišuje dva stupne invalidity - čiastočnú, pri ktorej je schopnosť pracovať znížená o 41 - 70 % vrátane a plnú invaliditu s vyše 70 % poklesom.
Pätová ostroha a nárok na invalidný dôchodok:
Či má osoba s pätovou ostrohou nárok na invalidný dôchodok, závisí od závažnosti jej zdravotného stavu a od toho, ako veľmi ju bolesť obmedzuje v práci. Ak je bolesť silná a dlhodobá a konzervatívna liečba nezaberá, môže byť osoba s pätovou ostrohou uznaná za invalidnú s mierou invalidity nad 40 %, a teda môže mať nárok na invalidný dôchodok. Je dôležité si uvedomiť, že každý prípad sa posudzuje individuálne.
Ďalšie možnosti pri obmedzení pracovnej schopnosti:
- Rekvalifikácia: Ak osoba nemôže vykonávať svoju pôvodnú prácu kvôli pätovej ostrohe, môže sa rekvalifikovať na inú prácu, ktorá je menej fyzicky náročná.
- Práca na čiastočný úväzok: Ak osoba nie je schopná pracovať na plný úväzok, môže si nájsť prácu na čiastočný úväzok.
- Úprava pracovného prostredia: Zamestnávateľ môže prispôsobiť pracovné prostredie tak, aby bolo pre osobu s pätovou ostrohou menej náročné.
V prípade potreby je vhodné konzultovať situáciu so Sociálnou poisťovňou a lekárom, ktorý môže posúdiť mieru vášho zdravotného postihnutia.
