Porovnanie zdravotnej starostlivosti v krajinách EÚ: Slovensko a Holandsko

Zdravotná starostlivosť je jednou z najdôležitejších oblastí, ktorá priamo ovplyvňuje kvalitu života občanov. V rámci Európskej únie existujú výrazné rozdiely v prístupe, financovaní a kvalite zdravotníckych systémov. Tento článok sa zameriava na porovnanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku a v Holandsku, pričom ponúka pohľad na odlišné modely a navrhované riešenia pre zlepšenie slovenského systému.

Osobná skúsenosť mnohých ľudí z postkomunistických krajín v 70. rokoch, vrátane Slovenska, bola poznačená častým užívaním antibiotík pri bežných ochoreniach. Pochádzajúca z lekárskej rodiny to znamenalo ľahký prístup k lekárom a liekom. Po presťahovaní do Amsterdamu v 24 rokoch však nastal kultúrny šok v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Táto skúsenosť ilustrovala odlišný prístup k zdravotnej starostlivosti v Holandsku, kde sa dôraz kladie na prirodzené liečenie a prevenciu.

Princípy holandského zdravotníctva

Holandský systém zdravotnej starostlivosti sa od slovenského líši v mnohých ohľadoch. Pacienti sa zvyčajne nedostanú priamo k špecialistovi, ale musia byť odporúčaní domácim lekárom, ktorý ich osobne pozná a v prípade potreby ich navštívi aj doma. Napríklad, pôrod doma bez prítomnosti gynekológa je v Holandsku bežný, ak tehotenstvo prebieha bez komplikácií. Starostlivosť o tehotné ženy zabezpečuje špeciálne vyškolená zdravotníčka, ktorá monitoruje priebeh tehotenstva a pôrodu.

Reforma zdravotného poistenia v Holandsku

Systém zdravotného poistenia v Holandsku

V roku 2006 prešiel holandský systém zdravotného poistenia významnou reformou. Bol prijatý nový zákon Zvw (Zákon o zdravotnom poistení), ktorý zaviedol povinné základné zdravotné poistenie pre každého, kto žije alebo pracuje v Holandsku. Národná vláda určuje, čo je súčasťou základného balíka, ktorý pokrýva medicínsky nevyhnutnú starostlivosť, ako je starostlivosť u praktického lekára, v nemocnici alebo v lekárni. Na väčšinu starostlivosti v základnom balíku sa vzťahuje odpočítateľná položka. Prémia poistky je rovnaká pre všetkých, bez ohľadu na vek alebo zdravotný stav.

Doplnkové poistenie kryje starostlivosť, ktorá nie je zahrnutá v základnom balíku, ako napríklad úhrada za ošetrenie u zubára. Holandský zdravotný systém zaručuje dobrú a dostupnú zdravotnú starostlivosť pre každého. Zdravotné poisťovne musia akceptovať každého ako poistenca základného balíka. Konkurencia medzi poisťovňami vedie k dobrej a dostupnej starostlivosti. Poisťovne rokujú s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti o cene poskytovanej starostlivosti a musia preplatiť starostlivosť, ak má na ňu poistenec nárok. Každý poistenec si môže vybrať z rôznych druhov poistenia a zdravotnú poisťovňu môže každý rok zmeniť.

Zmeny v holandskom zdravotníctve

V posledných rokoch sa v holandskom zdravotníctve objavujú zmeny iniciované vládou, ktoré sa zameriavajú na udržanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre budúce generácie a na prispôsobenie sa zmenám v spoločnosti. Viac pozornosti sa kladie na odolnosť voči chorobám, prevenciu a inovatívnu starostlivosť, čo sa prejavuje v znížení nákladov v zdravotníctve. Prebiehajú rozličné druhy preventívnych aktivít, ako je napríklad prevencia kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky či chronického poškodenia obličiek. Holandský systém zdravotného poistenia, v ktorom je zdravotná starostlivosť financovaná najmä prostredníctvom súkromných zdravotných poisťovní, je vo svete pomerne unikátom.

Porovnanie so slovenským zdravotníctvom

Zdravotná starostlivosť na Slovensku vs. Holandsko

Slovenské zdravotníctvo má problémy s financovaním, čo spôsobuje nespokojnosť zdravotníckeho personálu. Lekári a sestry odchádzajú do zahraničia a mladí študenti už počas štúdia vedia, že budú pracovať v zahraničí. Ďalším problémom je nedostupnosť inovatívnej liečby, pretože zákon nesprávne porovnáva finančnú náročnosť existujúcej liečby s novou liečbou. Slovensko má oproti Holandsku nižšie výdavky na zdravotníctvo - 6,9 % HDP oproti 9,9 % HDP. Aj keď tento rozdiel je čiastočne spôsobený vysokým podielom dlhodobej starostlivosti v Holandsku, poukazuje na nedostatočné financovanie slovenského systému.

Výška doplatkov za zdravotnú starostlivosť v Európe

Financovanie zdravotníctva v EÚ je skladačka z troch dielov: povinné odvody na zdravotné poistenie (približne 51 % celkových výdavkov), štát (približne 30 %) a domácnosti (priemerne 15 %). Slováci v roku 2023 zaplatili z vlastného vrecka 20,1 % všetkých výdavkov na zdravotnú starostlivosť, čo je viac než európsky priemer (14,6 %) a výrazne viac než vo vyspelých západoeurópskych krajinách. V prepočte na ročné výdavky zaplatil priemerný Slovák v roku 2023 z vlastného vrecka 338 eur, čo ho radí približne doprostred európskeho rebríčka.

Tabuľka: Ročné výdavky na zdravotníctvo na osobu v EUR (2023)

Krajina Ročné výdavky na osobu (EUR)
Švajčiarsko 2 396
Belgicko 1 176
Nórsko 1 158
Slovensko 338
Srbsko 293
Poľsko 232
Rumunsko 223
Bosna a Hercegovina 206
Chorvátsko 136
Moldavsko 116

Rozdiely vo výške doplatkov sú spôsobené niekoľkými faktormi:

  • Rozsah poistenia: Krajiny s vysokými doplatkami majú medzery v tom, kto má nárok na verejné poistenie, aké služby sú v ňom zahrnuté a akú časť nákladov systém prepláca.
  • Šírka benefitov: Štáty s nízkymi doplatkami majú široké balíky zdravotných benefitov, ktoré pokrývajú väčšinu nemocničnej starostlivosti, návštev lekárov, liekov na recept a prevencie. Naopak, štáty s najvyššími doplatkami majú obmedzenú úhradu liekov a slabé financovanie zubnej starostlivosti.

Cezhraničná zdravotná starostlivosť v EÚ

Vstup Slovenska do Európskej únie priniesol občanom možnosť prístupu k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Ak potrebujete lekárske ošetrenie počas pobytu v krajinách EÚ, máte nárok na akútnu (neodkladnú) zdravotnú starostlivosť, ktorú musíte absolvovať na mieste, nie až po návrate domov.

Podrobnosti o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sú upravené zákonom č. 220/2013 Z. z. a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ. Od 1. októbra 2013 má poistenec možnosť vycestovať za zdravotnou starostlivosťou do iného členského štátu EÚ bez súhlasu zdravotnej poisťovne (tzv. neplánovaná cezhraničná zdravotná starostlivosť). Poistenec má právo na preplatenie nákladov za starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte EÚ u zmluvného alebo nezmluvného poskytovateľa, ak patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v SR, a to vo výške úhrady v SR.

Postup pri uplatňovaní cezhraničnej starostlivosti

Pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorá nevyžaduje predchádzajúci súhlas, ide o takú starostlivosť, ktorá je v SR hradená z verejného zdravotného poistenia a poskytuje sa v SR. Príkladom je vyšetrenie u odborného lekára (špecialistu) s výmenným lístkom od všeobecného lekára, alebo lieky a zdravotnícke pomôcky predpísané lekárom v SR a zakúpené v inom členskom štáte. Zdravotná poisťovňa je povinná preplatiť náklady najneskôr do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti o preplatenie.

Niektoré výkony však stále vyžadujú predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne, ako napríklad umelé oplodnenie (IVF) alebo výkony uvedené vo Vyhláške č. 341/2013 Z. z. Postup pri schvaľovaní je rovnaký ako pri plánovanej zdravotnej starostlivosti v členských štátoch EÚ.

Inšpirácia z Holandska pre Slovensko

Holandský zdravotný systém sa už niekoľko rokov umiestňuje na popredných miestach rebríčkov kvality v Európe aj vo svete. Je dôležité, aby sa Slovensko inšpirovalo od najlepších a snažilo sa implementovať osvedčené postupy.

Kľúčové prvky holandského systému:

Inovatívne prístupy v zdravotníctve
  • Financovanie: Kombinácia súkromného a verejného financovania, kde súkromné poisťovne súťažia o klientov a rokujú s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti o cenách a kvalite.
  • Dôraz na prevenciu: Investície do preventívnych programov a podpora zdravého životného štýlu.
  • Transparentnosť a dáta: Zber a analýza dát o zdravotnej starostlivosti, ktoré slúžia na tvorbu zdravotnej politiky a na zlepšovanie kvality poskytovanej starostlivosti.
  • Benchmarking: Porovnávanie výsledkov nemocníc a kvality zdravotníckej starostlivosti, čo vedie k zlepšovaniu výkonnosti a bezpečnosti pacientov.
  • Pacientske registre: Vytváranie registrov pacientov s jednotlivými ochoreniami, ktoré poskytujú dôležité údaje o počte pacientov, spôsobe liečby a dĺžke života.
  • Zodpovednosť štátu: Štát stanovuje základné pravidlá, ktoré musia jednotky zdravotnej starostlivosti spĺňať, a to čo sa týka kvality, bezpečnosti, prístupnosti a finančnej dostupnosti.

Reforma zdravotníctva na Slovensku by mala brať do úvahy tieto princípy. Základ efektívnosti spočíva v dobrom manažmente, obmedzení politického zasahovania, zvýšenej konkurencii a v stimulujúcom vplyve na poistencov. Viacero súkromných poisťovní, ktoré úzko spolupracujú s poskytovateľmi starostlivosti, by mohlo ponúkať množstvo rozličných doplnkových balíčkov, pre ktoré sú rozhodujúce potreby pacientov.

tags: #rozdiel #zdravotna #starostlivost #v #eu