Úvod do sociálnej rehabilitácie seniorov
Starnutie obyvateľstva predstavuje globálny demografický trend, ktorý si vyžaduje zvýšenú pozornosť a starostlivosť o seniorov, najmä v inštitucionálnom prostredí. Udržanie a zvyšovanie kvality života seniorov, s ohľadom na ich individuálne potreby a zdravotný stav, je kľúčovou výzvou pre poskytovateľov sociálnych služieb. V súčasnosti sa v zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku uplatňujú štandardy kvality, ktoré majú významný vplyv na kvalitu života seniorov. Tento článok sa zameriava na oblasť procedurálnych podmienok pri poskytovaní sociálnej služby, najmä v súvislosti s využitím terapeutických techník v inštitucionálnej starostlivosti o seniorov a na spoluprácu s rodinou.
Kvalita života seniorov v inštitucionálnej starostlivosti
Oblasť kvality života seniorov v inštitucionálnej starostlivosti je ústrednou témou pre zainteresovaných odborných zamestnancov sociálnych služieb. Ako dosiahnuť optimálnu udržateľnosť, prípadne aj zvyšovanie kvality života seniorov je častá otázka, ktorú si kladú odborní zamestnanci. V sociálnej praxi sa v tejto súvislosti vytvára aj prostredníctvom štandardov kvality sociálnych služieb najmä v oblasti procedurálnych podmienok dostatočný priestor pre využitie vybraných terapeutických techník. V tomto zameraní odbornej činnosti ide najmä o kompetencie sociálnych pracovníkov a inštruktorov sociálnej rehabilitácie. V zariadení pre seniorov sa zabezpečuje aj ošetrovateľská starostlivosť, ak neposkytuje zariadenie pre seniorov ošetrovateľskú starostlivosť podľa § 22 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. Budova domova je trojposchodová. Na prízemí sa nachádza jedáleň, kuchyňa, spoločenská miestnosť, ergoterapeutická miestnosť, knižnica a prevádzkové priestory. Na prvom nadzemnom poschodí môžete nájsť vrátnicu, vyšetrovňu, kuchynku a izby pre klientov. Druhé nadzemné poschodie tvoria izby pre klientov, sesterská miestnosť a skladové priestory. Izby sú zariadené príjemne a útulne s ohľadom na súkromie klienta. Strava je pripravovaná vo vlastnej kuchyni. Jedálny lístok je zostavený a prispôsobovaný zdravotnému stavu klientov. Okrem racionálnej a diabetickej stravy je možnosť poskytnúť i špeciálnu diétu podľa individuálnej potreby. Mobilní klienti stolujú v jedálni zariadenia s obsluhou. Imobilným klientom sa podáva jedlo na izbách za asistencie personálu. Čiastočne imobilní klienti stolujú podľa momentálneho zdravotného stavu buď v jedálni zariadenia alebo na izbe.
Sociálna rehabilitácia ako nástroj podpory samostatnosti a kvality života
Predpokladom využívania terapeutických techník je definovanie pojmu sociálna rehabilitácia, ktorá sa zameriava na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti jednotlivca prostredníctvom rozvoja zručností a aktivácie schopností v rámci sociálnej práce. Sociálna rehabilitácia je plánovaný a koordinovaný proces, v ktorom viacerí pracovníci spolupracujú na tom, aby klient získal alebo udržal čo najviac zručností pre každodenný život. V zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. je vymedzená ako odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Sociálna rehabilitácia nie je sociálnou službou samou o sebe, ale sa realizuje v rámci konkrétnych druhov sociálnych služieb ako ich súčasť (napríklad v zariadení pre seniorov, rehabilitačnom stredisku, domove sociálnych služieb). Je to multidimenzionálny proces, ktorý sa zameriava na zlepšovanie kvality života jednotlivcov v jej komplexnosti v rámci rozvoja alebo udržateľnosti bio-psycho-sociálnej, ale aj spirituálnej integrity jedinca. Sociálna rehabilitácia v sebe zahŕňa rôzne stratégie, zásahy a podporné opatrenia na dosiahnutie sociálnej inklúzie, participácie a zvýšenia kvality života. Sociálna rehabilitácia je teda proces, v ktorom sa umožňuje klientovi - teda aj seniorovi, udržať si dobrý zdravotný stav a sociálne fungovanie. V rámci sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia realizuje prostredníctvom nácviku rôznych zručností na prípadné používanie pomôcok, na sebaobslužné činnosti, priestorovú orientáciu a samostatný pohyb. Formy sociálnej rehabilitácie môžu v sebe zahŕňať socioterapiu, prípadovú sociálnu prácu a terapie ako napr. ergoterapiu, muzikoterapiu a arteterapiu. Metódy sociálnej rehabilitácie sú zamerané na reedukáciu smerom k zlepšeniu jednotlivých funkcií, kompenzáciu, rozvoj nepoškodenej oblasti a schopností jednotlivca, spôsobov vyrovnávania sa so zmenami v súvislosti so starnutím. Techniky, ako je hovorené slovo, podpora a rozvoj motorických funkcií a orientácie, rehabilitácia pracovných a sebaobslužných zručností, relaxácia a povzbudzovanie súťaživosti, sú tiež súčasťou sociálnej rehabilitácie. Sociálnu rehabilitáciu v zariadeniach sociálnych služieb spravidla poskytujú sociálni pracovníci, asistenti sociálnej práce, špeciálni pedagógovia a inštruktori sociálnej rehabilitácie. Je dôležité, aby pracovník v oblasti sociálnej rehabilitácie bol vyškolený v konkrétnej činnosti - terapii. Sociálna rehabilitácia je dôležitou súčasťou sociálnej práce, ktorej cieľom je zlepšiť životy jednotlivcov, posilniť ich schopnosti a umožniť im plnohodnotnú integráciu do spoločnosti. Jej dôležitosť spočíva v tom, že ponúka klientom prostriedky a podporu na prekonanie ich obmedzení a rozvoj ich potenciálu. Sociálna rehabilitácia je súčasťou inkluzívneho a podporného prostredia, kde sa jednotlivci cítia akceptovaní, rešpektovaní a majú možnosť rozvíjať alebo udržiavať svoje schopnosti a talent.
Rozdiel medzi habilitáciou a rehabilitáciou
S pojmom „rehabilitácia“ sa ľuďom prevažne spájajú procedúry, kedy po zlomení ruky či nohy navštevujeme rehabilitačné oddelenie nejakého zdravotníckeho zariadenia a za pomoci rehabilitačných pracovníkov a pracovníčok sa snažíme systematickým cvičením navrátiť funkčnosť našim končatinám. Princíp je jasný: odborným postupom navrátiť nejakej časti tela tú funkciu, ktorú mala predtým alebo sa aspoň k predchádzajúcej úrovni priblížiť. Nie u všetkých ľudí, ktorí majú nejaké funkčné obmedzenia a chronické poruchy, je však zdravotná rehabilitácia potrebná. Najmä u tých, ktorí sa narodili s nezvratnými funkčnými odlišnosťami, nejde o zdravotnú rehabilitáciu v pravom slova zmysle, ale o tzv. habilitáciu. Tento pojem sa týka situácií, kedy sú potrebné osobitné opatrenia a postupy hneď od počiatku, nakoľko jedinec sa narodil s nie bežnou funkčnou výbavou (napr. dieťa sa narodilo nevidiace). V tomto prípade nejde o prinavrátenie existujúcej funkčnej schopnosti (o „re-habilitáciu“), ale o vybudovanie schopností, resp. zručností pre život rešpektujúcich originálne funkčné predpoklady a jedinečnosť konkrétneho človeka. Využívajú sa k tomu rozličné opatrenia a programy, ktoré nemajú výlučne zdravotný charakter, ako skôr vzdelávací, pracovný či sociálny charakter. Takýto širší koncept neuzatvára rehabilitáciu medzi steny zdravotníckych zariadení, nezaujíma sa len o telo a psychiku jedincov so zdravotným postihnutím a s chronickými chorobami.
Terapeutické techniky v sociálnej práci so seniormi
Vzhľadom na rôznorodosť a komplexnosť klientov, ktorí vyhľadávajú, alebo im je poskytovaná sociálna rehabilitácia, je dôležité, aby sa prístupy a metódy prispôsobili individuálnym potrebám a situáciám. Nástrojom pre dosiahnutie týchto cieľov sú aj samotné terapeutické techniky. V praxi sa často vyskytujú aj v súvislosti s využívaním terapií v sociálnej oblasti pojmy ako expresívne terapie, projektívne techniky, činnostné terapie, podporné terapie, terapeutické metódy, terapie v pomáhajúcich profesiách, pričom ide o identický charakter, spoločný obsah a cieľ. Princíp terapie nie je v sociálnej praxi vnímaný komplexne, teda nie ako liečba napr. v psychoterapii alebo v psychiatrickej praxi. Nie je teda možné hovoriť o liečbe prostredníctvom terapie, ale o technikách, ktoré sa v terapeutickej praxi používajú, ale bez vytvorenia terapeutického vzťahu (môže ísť skôr o dôveru) a liečebného efektu. Medzi najčastejšie používané terapeutické techniky v rezidenciálnej sociálnej starostlivosti o seniorov patria tie, ktoré sa využívajú napr. v reminiscenčnej terapii, ergoterapii, terapii hrou, arteterapii, muzikoterapii a pohybovej terapii. V období starnutia má svoje postavenie aj umenie (v našom prípade najmä využitie prvkov arteterapie alebo napr. muzikoterapie), ktoré je jednou z ciest udržiavania sociálnych a spoločenských väzieb. Každý druh umenia má svoje špecifiká, spôsob kontaktu s človekom a okruh svojich účastníkov. Oblasti terapií, ako aj koncepty sociálnej práce sú často motivované či už liečebnou pedagogikou, psychoterapiou, psychológiou, ako aj medicínou. Ich zahrnutím do sociálnej práce tak získavajú novú podobu, prispôsobenú na priamy výkon, ktoré sa ukazujú, ako efektívne a inšpirujúce. Nejedná sa o štandardné formy psychoterapeutických intervencií, napriek tomu, že sa ukazujú byť čoraz účinnejšími pri práci s klientom.
Muzikoterapeutická aktivita pre starnúcich seniorov
Príklady terapeutických techník
- Reminiscenčná terapia: Jej cieľom je stimulácia staropamäte a vyvolanie príjemných spomienok na „staré dobré časy“, kde si klienti môžu zaspomínať na svoje detstvo, prázdniny, mladosť. Realizuje sa skupinovou aj individuálnou formou podľa záujmu klientov.
- Ergoterapia (pracovná terapia): Uskutočňuje sa podľa záujmov klientov v dielni. Okrem základných techník ako je maľovanie, práca s prírodným materiálom sa využívajú i nové techniky ako napr. pedig, plstenie, výroba mydielok.
- Arteterapia a Muzikoterapia: Krúžky spievania s prvkami muzikoterapie - muzikoterapia je liečebná metóda, ktorou sa pokúšame pomocou hudby priaznivo ovplyvniť psychický a fyzický stav človeka. Jej cieľom je prostredníctvom hudby, rytmu, harmónie, melódie podporiť u znevýhodnených klientov komunikáciu, vzťahy, pohyb. Na muzikoterapiu využívame multisenzorickú miestnosť, kde majú naši klienti možnosť skúsiť si hru na rôzne hudobné nástroje, zaspievať si. Literárne krúžky s prvkami biblioterapie - pri nich využívame čítanie ako terapeutický prostriedok, kde prostredníctvom čítania klient rieši svoje vlastné vnútorné problémy a konflikty. Môže sa realizovať individuálnou alebo skupinovou formou.
- Pohybová terapia: V rámci pánskeho klubu sa aktívne športuje (stolný tenis, hra šípky, hra pétangue). Pravidelné prechádzky po okolí.
- Canisterapia: Kontakt so špeciálne cvičeným psom, ktorý pôsobí na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka.
- Pamäťové tréningy: Ich cieľom je kognitívna stimulácia. Realizuje sa niekoľkokrát týždenne skupinovou formou. Pravidelná účasť klientov na tejto aktivite má preventívny charakter, ktorého zámerom je spomaliť alebo zabrániť procesu demencie.
- Snoezelen: V špeciálne upravenej multisenzorickej miestnosti niekoľkokrát týždenne realizujeme u klientov senzorickú stimuláciu zameranú na podporu zmyslového vnímania a zmiernenie emocionálneho napätia. V miestnosti využívame svetelné a zvukové efekty, ktoré pozitívne ovplyvňujú viaceré zložky osobnosti klienta.
- Bazálna stimulácia: Je komunikačný, interakčný a vývoj podporujúci stimulačný koncept, ktorý sa orientuje na všetky oblasti ľudských potrieb. Bazálne stimulujúca ošetrovateľská starostlivosť sa prispôsobuje veku a stavu klienta.
- Psychologické poradenstvo a podpora: Psychológovia poskytujú psychologické poradenstvo a sprevádzanie klientov zariadenia, spolupracujú tiež s rodinnými príslušníkmi, poskytujú konzultácie zamestnancom. Cieľom psychologickej činnosti je pomôcť zvládnuť klientom náročné situácie, v ktorých sa ocitli, podporiť úspešnú adaptáciu na zmeny, riešiť problémy v medziľudských vzťahoch.
Dôležitosť vzťahu a komunikácie medzi odborníkom a seniorom
Samotná terapia je jedinečná v tom, že je orientovaná na proces, v ktorom jeden človek odovzdáva postoje kongruencie, empatie a kladného prijímania a druhý človek tieto postoje prijíma. Terapia začína dôverou medzi odborníkom a klientom. Klient, aby mohol začať dôverovať odborníkovi, potrebuje cítiť záujem pracovníka o neho, a to prejavom uznania a rešpektu. V sociálnej práci tento terapeutický prvok je vyjadrený najmä tým, že sa odborný zamestnanec zameriava predovšetkým na posilnenie individuálnych zdrojov klienta, ako aj potenciálnych zdrojov, ktorých cieľom je získavanie nových, predovšetkým pozitívnych zážitkov. Obdobie adaptácie seniora v inštitucionálnej starostlivosti má byť pre odborných zamestnancov výzvou uľahčiť mu túto cestu a pomôcť mu prispôsobiť sa novým životným podmienkam. Dôležité je dbať na to, aby sa nevytratila láska k človeku, neprehlbovala sa ich osamelosť a sociálna izolácia. Ku každému klientovi je potrebné správať sa s úctou a rešpektom. Je dôležité zdôrazniť, že pri poskytovaní sociálnych služieb sa musí navzájom prepájať profesionalita s odbornosťou všetkých zamestnancov v spojení s etickým rozhodovaním. Pri využívaní terapeutických techník je nevyhnutné, aby sa medzi odborným zamestnancom a seniorom vytvoril pozitívny vzťah. Základom vzťahu je efektívna komunikácia verbálna, ako aj neverbálna, prezentovaná primeraným tónom hlasu, pohľadom, gestami či mimikou, ktoré vypovedajú o vzťahu často viac než slovo. Medzi základné zásady efektívnej komunikácie so seniorom môžeme zaradiť uvedomenie - prijatie, pozdrav a oslovenie, vytvorenie vzťahu láskavosti a dôvery.
Spolupráca s rodinou
Sociálny pracovník je s klientom a jeho rodinou v úzkom kontakte, nakoľko pre ďalší spokojný a plnohodnotný pobyt klienta v zariadení je kľúčové dozvedieť sa čo najviac o jeho zázemí, rodine, partnerovi, deťoch, záľubách, motivácii a pod. Na základe informácií vypracuje podrobnú sociálnu anamnézu klienta. Spolupráca s rodinou je kľúčová pre úspešnú sociálnu rehabilitáciu seniorov. Rodina môže poskytnúť cenné informácie o seniorovom živote, záujmoch a potrebách, ktoré môžu byť využité pri plánovaní a realizácii terapeutických aktivít. Rodina môže tiež aktívne participovať na terapeutických aktivitách, čím sa posilňuje vzťah medzi seniorom a jeho blízkymi. V rehabilitačnom stredisku sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí. V dennom stacionári sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí. Sociálna rehabilitácia sa prakticky vždy týka aj okruhu ľudí, s ktorými jedinec so zdravotným postihnutím žije.
Zapojenie rodiny do terapeutického procesu
Zapojenie rodiny do terapeutického procesu môže mať rôzne formy. Rodina môže byť prítomná pri terapeutických sedeniach, môže pomáhať pri realizácii aktivít alebo môže poskytovať podporu a povzbudenie seniorovi. Dôležité je, aby rodina bola informovaná o cieľoch a postupoch terapeutickej intervencie a aby bola aktívne zapojená do rozhodovania o seniorovej starostlivosti. Budovanie vzájomných vzťahov - k blízkym členom rodiny, ku klientom, k pracovníkom zariadenia.
Vzdelávanie rodiny
Vzdelávanie rodiny o starnutí, demencii a iných zdravotných problémoch seniorov môže pomôcť rodine lepšie porozumieť seniorovým potrebám a správaniu.
Podpora rodiny
Starostlivosť o seniora môže byť pre rodinu náročná, preto je dôležité poskytovať rodine podporu a poradenstvo. Podpora môže zahŕňať individuálne alebo skupinové poradenstvo, pomoc pri hľadaní dostupných zdrojov a služieb alebo jednoducho možnosť zdieľať svoje skúsenosti s inými rodinami, ktoré sa starajú o seniorov.
Bariéry a výzvy pri využívaní terapeutických techník
Terapeutické techniky si nepochybne zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť nielen z teoretického, ale aj praktického hľadiska. Dostatočný počet vyškolených odborných zamestnancov v týchto technikách, stanovené jasné štandardy vykonávania týchto terapeutických techník by umožňovalo efektívnejšie vykonávanie činnosti a dovolilo by lepšie porozumieť klientovým potrebám. Zariadenia sociálnych služieb na Slovensku ich čoraz viac implementujú do svojho procesu, avšak pri ich samotnej realizácii narážame na niekoľko problémov, medzi ktoré môžeme zaradiť nedostatočné legislatívne ukotvenie, ktoré nešpecifikuje ich presné zaradenie a ich detailný popis. Zákon o sociálnych službách ich spomína iba okrajovo a definuje ich ako doplnkové činnosti. Ďalším problémom je nedostatok odborníkov, ktorí by zabezpečovali využitie terapeutických techník v praxi a samozrejme aj financovanie na vzdelávanie týchto aktérov. Vzdelávanie v podporných terapiách (z nášho pohľadu terapeutických technikách) na Slovensku nie je systémovo usporiadané ani pevne ukotvené. V oblasti ďalšieho vzdelávania je niekoľko akreditovaných subjektov, ktoré ponúkajú vzdelávanie v terapeutických technikách arteterapie, ergoterapie, psychomotorickej terapie, dramatoterapie, terapie hrou, tanečnej a pohybovej terapie ako aj ďalších, ich obsahové zameranie ale aj úroveň vzdelávania môže byť podľa nášho názoru rôzna. Podľa Kuzyšina a Legdana (2014) sa nejedná sa o štandardné formy psychoterapeutických intervencií, napriek tomu že sa ukazujú byť čoraz účinnejšími pri práci s klientom. Ich tvrdenie korešponduje aj s vyjadrením, že z vedeckého hľadiska pri ich vymedzení narážame na ich teoretickú nejednotnosť, pretože existujú viaceré rôzne definície, ktoré si vzájomne často odporujú. Z jednej strany sa to považuje za nejednoznačnosť takýchto postupov, avšak na druhej strane to umožňuje podľa ich názoru systematizovať tieto postupy alebo ich časti pre reálne využitie pri práci s klientmi.
tags: #socialna #rehabilitacia #seniorov #spolupraca #s #rodinou