Zamestnávanie osôb s mentálnym postihnutím na otvorenom trhu práce

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, vrátane mentálneho postihnutia, je kľúčovým aspektom inkluzívnej spoločnosti. Táto oblasť si vyžaduje cielenú podporu a pozornosť, aby sa zabezpečili rovnaké príležitosti pre všetkých občanov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o zamestnávaní osôb s mentálnym postihnutím na Slovensku, vrátane legislatívneho rámca, praktických aspektov a príkladov dobrej praxe.

Definícia a kontext mentálneho postihnutia

Osoby s mentálnym postihnutím sú plnohodnotnými členmi spoločnosti a majú právo na rovnaké príležitosti v oblasti zamestnania ako ostatní občania. Mentálne postihnutie predstavuje obmedzenie intelektových funkcií a adaptívneho správania, ktoré sa prejavuje v rôznej miere. Je dôležité zamerať sa na schopnosti a potenciál týchto osôb, nie na ich obmedzenia.

Podľa zákona NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha znamená nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý bude trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov.

Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.

Diskriminácia na základe postihnutia je robenie rozdielov, vylúčenie alebo obmedzenie ľudí s postihnutím, ktoré im bránia robiť veci rovnako, ako ich robia ľudia bez postihnutia. Môže sa vyskytovať vo všetkých oblastiach života.

Primeraná úprava znamená zmeny, ktoré treba vykonať pre človeka s postihnutím, napríklad v byte alebo na pracovisku, aby mohol využívať svoje práva.

Prínosy zamestnávania osôb s mentálnym postihnutím

Zamestnávanie osôb s mentálnym postihnutím prináša množstvo výhod pre jednotlivcov, zamestnávateľov aj celú spoločnosť. Galenos z Pergamu, osobný lekár cisára Marca Aurélia v r. "Zamestnanie je najlepším lekárom prírody, je podstatným pre ľudské šťastie". Aby bol človek spokojný, musí vykonávať zmysluplnú prácu. To si uvedomujú aj ľudia s MP.

Pre jednotlivcov

Zamestnanie zohráva dôležitú úlohu v živote každého človeka. Pre osoby s mentálnym postihnutím má zamestnanie okrem finančného zabezpečenia aj ďalšie dôležité funkcie. Zamestnanie plní prirodzenú funkciu ako existencia, nezávislosť a samostatnosť, funkciu sociálnu - ako je služba verejnosti, ktorá vedie k uznaniu a hodnoteniu jedinca, osobnostnú funkciu, ktorá vedie k vývinu osobnosti a zvýšeniu sebavedomia ľudí s mentálnym postihnutím.

Pre zamestnávateľov

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prispieva k rozmanitosti pracovného tímu. Mnoho osôb s invalidným dôchodkom je motivovaných k práci a môže byť veľmi lojálnymi zamestnancami. Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím môže tiež viesť k finančným a daňovým výhodám pre zamestnávateľov a to vďaka rôznym programom podpory a znížením daní. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, často získavajú lojálnych a motivovaných zamestnancov. Títo zamestnanci sú často veľmi svedomití a zodpovední, pretože si vážia príležitosť, ktorú dostali.

Pre spoločnosť

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prispieva k inkluzívnejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Znižuje závislosť týchto osôb na sociálnej pomoci a umožňuje im aktívne sa podieľať na ekonomickom živote krajiny.

Bariéry a výzvy

Aj napriek mnohým výhodám stále existujú prekážky, ktoré bránia zamestnávaniu osôb s mentálnym postihnutím. Medzi najčastejšie patria:

• Negatívne postoje a predsudky
• Nedostatočná podpora a prispôsobenie pracovného prostredia
• Nedostatočná kvalifikácia a vzdelanie
• Obmedzené možnosti zamestnania na otvorenom trhu práce

Ľudia so zdravotným postihnutím čelia v bežnom živote mnohým prekážkam. Niektorí sa s vrodenou chybou narodia, iní utrpia poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo dopravnej nehody. Práve títo ľudia potrebujú na trhu práce zvýšenú pozornosť. Pre ich pracovné uplatnenie a bezpečné pracovné podmienky je dôležité odstraňovanie bariér, a to nielen stavebných a funkčných, ale aj tých v ľuďoch. Zabezpečenie kompenzačných pomôcok je ďalším významným momentom na dosiahnutie určitej úrovne vzdelania a nájdenie si zamestnania.

Bariéry v prístupe k zamestnaniu:

• Stavebné bariéry: Nedostatočná prístupnosť budov, pracovísk a dopravných prostriedkov.
• Funkčné bariéry: Nedostatočné prispôsobenie pracovných pomôcok a zariadení potrebám zdravotne postihnutých zamestnancov.
• Komunikačné bariéry: Problémy s komunikáciou, napríklad pre osoby so sluchovým alebo zrakovým postihnutím.
• Informačné bariéry: Nedostupnosť informácií v prístupnej forme, napríklad v Braillovom písme alebo v elektronickej podobe.
• Postojové bariéry: Negatívne postoje a predsudky voči ľuďom so zdravotným postihnutím.

Odstraňovanie bariér:

• Prístupnosť budov a pracovísk: Zabezpečenie bezbariérového prístupu, inštalácia výťahov, ramp a úprava toaliet.
• Úprava pracovných miest: Prispôsobenie pracovných pomôcok a zariadení individuálnym potrebám zamestnancov.
• Komunikačné technológie: Používanie komunikačných technológií, ktoré umožňujú efektívnu komunikáciu, napríklad tlmočníci posunkovej reči, softvér na prevod textu na reč.
• Prístupnosť informácií: Poskytovanie informácií v prístupných formátoch, napríklad v Braillovom písme, vo veľkom tlačenom písme alebo v elektronickej podobe.
• Vzdelávanie a osveta: Organizovanie vzdelávacích programov a osvetových kampaní na zmenu postojov a predsudkov voči ľuďom so zdravotným postihnutím.

Legislatíva a podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím boli prijaté Valným zhromaždením OSN dňa 4. V pravidle č. "Štáty by sa mali pridržiavať zásady, že osobám so zdravotným postihnutím treba umožniť uplatňovať svoje ľudské práva, najmä v oblasti zamestnávania."

Právo na prácu a na slobodnú voľbu povolania patrí medzi základné ľudské práva. Súčasťou týchto práv je aj právo nebyť diskriminovaný/á na základe nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia. V praxi však často dochádza k rozličnému zaobchádzaniu s potenciálnymi či súčasnými zamestnancami a zamestnankyňami na základe ich zdravotného stavu. Z toho dôvodu sa relevantné zákony snažia uľahčiť osobám so zdravotným postihnutím zamestnať sa zavedením povinného podielu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Zamestnanec/zamestnankyňa so zdravotným postihnutím je definovaný/á v § 40 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z.

Podľa zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím štát podporuje uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami povinní zamestnávať 3,2% zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Štát si uvedomuje, že väčšina ľudí má túžbu pracovať a zapájať sa do chodu spoločnosti prostredníctvom práce a zároveň, že osobám so zdravotným postihnutím je častokrát nutné na trhu práce pomôcť, keďže zamestnávatelia ich z určitých dôvodov (či už na základe predsudkov alebo pre nich „pragmatických“ dôvodov) nechcú zamestnávať. Z toho dôvodu prijal štát systém opatrení, ako pomôcť osobám so zdravotným postihnutím dostať sa na trh práce, ktorého úlohou by malo byť motivovať zamestnávateľov zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je okrem Zákonníka práce upravené aj v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Zo zákona vyplýva zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov/zamestnankýň, povinnosť zamestnávať istý počet osôb so zdravotným postihnutím. Ide o tzv. povinný podiel zamestnávania občanov/občianok so zdravotným postihnutím. Tento podiel je v § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti určený ako 3,2 % z celkového počtu zamestnancov/zamestnankýň u zamestnávateľa, ktorý má najmenej 20 zamestnancov/zamestnankýň (pričom je splnená podmienka, že príslušný úrad práce vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie osoby so zdravotným postihnutím).

Základné ustanovenia platnej legislatívy:

Základné ustanovenia platnej legislatívy vo vzťahu k zamestnávaniu zdravotne postihnutých zamestnancov a občanov sa nachádzajú najmä v:

• Zákone NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
• Zákone NR SR č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákone NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov
• Zákone NR SR č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákone NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Nariadení vlády SR č. 281/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami
• Nariadení vlády SR č. 286/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľov pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov v znení neskorších predpisov (č. 105/2010 Z.z.)
• Vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Formy zamestnávania osôb s mentálnym postihnutím

Zamestnanie na voľnom trhu práce

Pre jedincov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je možnosť zaradenia na voľnom trhu práce. K tomuto cieľu je nasmerovaná výchova a vzdelávanie detí a dospievajúcich s MP. Ľudia s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia - a najmä tí, ktorí absolvovali odborné učilištia - môžu byť zamestnaní na plný úväzok, ako všetci ostatní. O to viac, že ak majú výučný list, stávajú sa častokrát žiadanými odborníkmi. Doposiaľ sa pre týchto jedincov uplatňovala ako jedna z výchovných možností pracovná rehabilitácia. V našich podmienkach sa zamestnávanie ľudí s MP iba rozbieha. Pomaly sa zriaďujú chránené dielne.

Plat môžu poberať ak:

• nepoberajú invalidný dôchodok,
• ak poberajú invalidný dôchodok musia byť zaradení do skupiny B (maximálna mzda do výšky 2. eur).
• môžu byť odmenení, ale nie finančne (rekreácie, vecné dary).

Chránené dielne a pracoviská

Chránené dielne a pracoviská sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

Podľa § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. Za chránenú dielňu sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím. Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.

Chránené dielne a pracoviská sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím.

Podporované zamestnávanie

Ide o formu zamestnávania, ktorá poskytuje individuálnu podporu a poradenstvo zamestnancom so zdravotným postihnutím a ich zamestnávateľom.

Sociálne podniky

Tieto podniky sa zameriavajú na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a vytváranie pracovných miest, ktoré sú prispôsobené ich potrebám.

Podpora zamestnávania zo strany štátu

V Slovenskej republike existujú rôzne formy finančnej podpory pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. Tieto podporné programy sú určené na kompenzáciu nákladov spojených s prispôsobením pracovného prostredia a podporou zamestnanca so zdravotným postihnutím. Štát napomáha zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov rôznymi príspevkami, napr. príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska alebo na ich zachovanie, alebo príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Úrad práce môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť

Úrad môže poskytnúť príspevok na SZČ na chránenom pracovisku na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chráneného pracoviska, na ktorom bude OZP so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý bol vedený v evidencii UoZ úradu prevádzkovať alebo vykonávať SZČ. Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chráneného pracoviska, na ktorom bude OZP so sťaženým prístupom na trh práce prevádzkovať alebo vykonávať SZČ, ktoré sú uvedené v podnikateľskom zámere a musí byť použitý v období odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní postavenia chráneného pracoviska vydaného žiadateľovi v zmysle § 55 zákona o službách zamestnanosti do ukončenia záväzku dvojročného prevádzkovania alebo vykonávania podporenej SZČ na chránenom pracovisku.

Úrad poskytne najviac 60% výšky príspevku príjemcovi príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa vyradenia UoZ z evidencie UoZ podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti. Zvyšnú časť príspevku, t. j. Za každý rok prevádzkovania alebo vykonávania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, predkladá príjemca príspevku písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku.

Príspevok sa neposkytuje UoZ, ktorý je občanom so ZP, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti, alebo príspevok na SZČ v rámci projektu alebo programu podľa § 54 zákona o službách zamestnanosti.

Národné projekty

Štát sa snaží podporiť zamestnávanie rôznymi opatreniami. Jedným z nich sú tzv. „národné projekty“ ako aktívne opatrenia štátu na trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z národných projektov je možné čerpať príspevky na úhradu časti celkovej ceny práce alebo inú formu podpory zamestnávania vybranej skupiny občanov. Národné projekty sú okrem prostriedkov zo štátneho rozpočtu financované aj z Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Ľudské zdroje.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny oznamuje, že s účinnosťou od 01.01.2026 bola zverejnená Aktualizácia č. 5 Oznámenia o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie príspevku v rámci národného projektu „Finančné stimuly pre zamestnanosť“, AKTIVITA 1 „Vytváranie udržateľných pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, vrátane individualizovanej podpory pri ich zapracovaní na vytvorenom pracovnom mieste/Vytváranie udržateľných pracovných miest pre mladých ľudí v situácii NEET“, PODAKTIVITA 5 „Udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní na otvorenom trhu práce“ realizovaného v zmysle § 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z.

Povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom so zdravotným postihnutím

Základné úlohy zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím sú zakotvené v ustanovení § 158 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Podľa ustanovenia § 158 ods. 2 Zákonníka práce pre zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitných predpisov.

Prvou možnosťou je priame zamestnávanie potrebného počtu (v závislosti od počtu zamestnancov/zamestnankýň) osôb so zdravotným postihnutím. Osoba so zdravotným postihnutím je považovaná za zamestnanú, iba ak je zamestnaná na základe pracovného pomeru, a teda nie na základe jednej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Druhou možnosťou je zadanie zákazky na tovar alebo službu integračnému podniku, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov/zamestnankýň tvoria osoby so zdravotným postihnutím, chránenej dielni alebo fyzickej osobe so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku.

Treťou možnosťou je zaplatenie odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Táto možnosť by v ideálnom prípade mala byť posledná alternatíva, ak sa zamestnávateľovi nepodarí priamo zamestnať osobu so zdravotným postihnutím alebo zadať zákazku napríklad chránenej dielni. V súčasnosti zákon považuje všetky tri vyššie uvedené možnosti za rovnocenné a umožňuje aj ich kombináciu. Je teda na zamestnávateľovi, ktorú možnosť, prípadne možnosti, si vyberie. Štátu stačí, že si včas splní svoje povinnosti a splnenie týchto povinností aj preukáže (príslušnému úradu práce) do 31. 3. za predchádzajúci kalendárny rok.

Zákon o službách zamestnanosti stanovuje výšku zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím ako 0,8-násobok celkovej ceny práce. Odvod je vo výške 0,9-násobok celkovej ceny práce na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím a platí sa priamo príslušnému úradu práce.

Príklad porovnania nákladov pre zamestnávateľa

Pre lepšie pochopenie finančnej náročnosti jednotlivých možností si uvedieme príklad:

Ako je možné vidieť na uvedenom príklade, zákon síce ponúka tri možnosti, ako si splniť povinnosť voči osobám so zdravotným postihnutím na trhu práce, avšak tieto možnosti nie sú ani zďaleka rovnocenné. Výrazne najvýhodnejšia je možnosť zaplatenia odvodu, ktorá je však najvýhodnejšia pre zamestnávateľa a najmenej výhodná pre samotnú osobu so zdravotným postihnutím, čím sa míňa systém opatrení na zapojenie osôb so zdravotným postihnutím na trh práce svojmu účelu. Pri tejto možnosti nemá zamestnávateľ žiadne iné povinnosti, ako zaplatiť raz ročne relatívne nízku finančnú čiastku úradu práce.

Dáta za rok 2018 ukazujú, že najviac zamestnávateľov si splnilo svoju povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím zaplatením odvodu (697 zamestnávateľov), kombináciou zaplatenia odvodu a priameho zamestnávania (271 zamestnávateľov), kombináciou zaplatenia odvodu a zadania zákazky (51 zamestnávateľov) a kombináciou všetkých troch možností (46 zamestnávateľov).

Považujeme za nevyhnutné tento systém nahrávajúci zamestnávateľom zmeniť. Prioritou je dostať osoby so zdravotným postihnutím na trh práce, a tomu by mali zodpovedať aj možnosti, ktoré zamestnávateľovi zákon poskytuje. Cieľom je upraviť systém tak, aby priame zamestnávanie osoby so zdravotným postihnutím bolo finančne rovnocennou možnosťou, čo v súčasnosti rozhodne nie je. Prvoradé je upraviť náhradné plnenia, či už zadanie zákazky alebo odvod. Tie by mali byť v takej výške, ktorá zodpovedá reálnym nákladom zamestnávania osoby so zdravotným postihnutím.

Prvým krokom je teda niekoľkonásobne zvýšiť cenu zadanej zákazky a veľkosť odvodu. Výška zadanej zákazky alebo odvodu by sa navyše nemala vypočítavať z priemernej mzdy zamestnanca/zamestnankyne v hospodárstve Slovenskej republiky, ale z priemernej mzdy u daného zamestnávateľa. Ďalším krokom je zmeniť povahu osobitného odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím tak, aby mal povahu pokuty, teda trestu za nesplnenie si povinnosti vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím. V súčasnosti systém nemotivuje zamestnávateľov k zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím.

Príprava na budúce povolanie

Pri plánovaní vzdelávacieho programu detí s MP treba mať vždy na zreteli konečný cieľ celého snaženia - prípravu na budúce povolanie. Je len veľmi málo detí s mentálnym postihnutím, ktoré budú môcť pokračovať ďalším štúdiom na stredných alebo vysokých školách. Väčšina detí s ľahkým a mierne stredným stupňom mentálneho postihnutia však napriek absolvovaniu osobitných alebo pomocných škôl nebude môcť pre obmedzenie akademických zručností pokračovať ďalším štúdiom a bude sa orientovať na fyzickú prácu. Preto orientácia výuky v základných, osobitných a pomocných (neskôr špecializovaných) školách by mala mať vo svojom rozvrhu dostatočný priestor pre pracovnú výchovu (dielne, pozemky).

Deti sa už od desiateho roku učia zručnostiam v dielňach: drevárskych, kovoobrábacích, stolárskych, murárskych, dielniach šitia, varenia, pomocných prác verejného stravovania a záhradníctve. Po ukončení elementárneho vzdelávacieho procesu môžu adolescenti pokračovať výchovou v zariadeniach sociálnej starostlivosti v chránených dielňach, v chránených pracoviskách alebo v špecifických odborných učilištiach.

Najdôležitejším faktorom pre adolescenta s MP pri zaraďovaní do pracovnej skupiny je jeho motivácia a životné zameranie. Nie menej dôležitými sú pocity uspokojenia prácou, či sa práca páči alebo nie. Nejde vždy len o motiváciu na základe vrodených túžob, ale častokrát aj o motiváciu vybudovanú postupne na základe opakovania určitých úkonov, ktoré môžu prinášať určité uspokojenie. U adolescentov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pristupujú aj vyššie hodnotové orientácie (motivácie), ako je uspokojenie na základe vedomia zodpovednosti vo výrobnej činnosti, t. j. uvedomenia si, že práca nie je len nástrojom vedúcim k odplate (plat), ale že sa podieľa aj na výrobe hodnoty, ktorá je užitočná pre celú spoločnosť. Aj u adolescentov so stredne ťažkým stupňom mentálneho postihnutia možno však vhodnou výchovou a vedením k optimálnej motivácii dosiahnuť pocit uspokojenia prácou, pocit spolupatričnosti ku spolupracovníkom a spoločnosti.

Trénovaniu zručnosti predchádza stimulácia hrubej a jemnej motoriky už od raného detstva. Bežne používané pomôcky na podporu jemnej motoriky a vhodné metódy na trénovanie hrubej motoriky sú vhodným doplnkovým cvičením jedincov s MP. K obratnosti a zručnosti prispieva aj športová aktivita, najmä nácvik zručnosti (loptové hry, gymnastika), rýchlosti (behy, kolektívne hry), obratnosti (kolektívne hry).

Pracovné oblasti a podpora

Pracovné oblasti vhodné pre ľudí s mentálnym postihnutím:

• Jednoduché manuálne práce: Balenie, triedenie, montáž jednoduchých výrobkov, práca v sklade.
• Údržba a upratovanie: Upratovanie priestorov, údržba záhrad, umývanie áut.
• Práca v kuchyni: Pomocné práce v kuchyni, umývanie riadu, príprava jednoduchých jedál.
• Práca v poľnohospodárstve: Práca na farmách, pestovanie rastlín, chov zvierat.
• Práca v službách: Práca v práčovniach, žehliarňach, pomocné práce v obchodoch.

Podpora a prispôsobenie pracovného prostredia:

Pre úspešné pracovné uplatnenie ľudí s mentálnym postihnutím je dôležité prispôsobenie pracovného prostredia a poskytnutie potrebnej podpory. Medzi dôležité faktory patrí:

• Jasná a zrozumiteľná komunikácia: Používanie jednoduchého jazyka, vizuálnych pomôcok a praktických ukážok.
• Školenia a inštruktáže: Poskytnutie podrobných školení a inštruktáží, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám.
• Pracovný asistent: Pridelenie pracovného asistenta, ktorý pomáha zamestnancovi s mentálnym postihnutím pri vykonávaní pracovných úloh a pri riešení problémov.
• Prispôsobenie pracovného tempa: Umožnenie zamestnancovi pracovať vlastným tempom a poskytnutie dostatočného času na vykonanie úloh.
• Pozitívna atmosféra: Vytvorenie pozitívnej a podporujúcej atmosféry na pracovisku.

Príklady dobrej praxe

Existuje mnoho príkladov úspešného pracovného uplatnenia ľudí s mentálnym postihnutím. Títo ľudia dokážu vykonávať rôzne pracovné úlohy a prispievať k chodu spoločnosti. Ich zamestnávanie má pozitívny vplyv nielen na ich vlastný život, ale aj na celú spoločnosť.

Inovatívny sociálny projekt Bivio, ktorý otvorilo v roku 2018 Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZMPM) v SR, ukazuje, že ak sa týmto ľuďom poskytne dostatočná podpora a dôvera, tak sú spoľahlivými a lojálnymi zamestnancami. Vďaka práci môžu ľudia s mentálnym postihnutím získať nielen finančnú nezávislosť. Zamestnanie im prináša množstvo sociálnych kontaktov, môžu žiť aktívnejší život a majú šancu posilniť svoju celkovú samostatnosť.

Už päť rokov sa ľudia s mentálnym postihnutím učia novým pracovným zručnostiam v Centre Bivio v bratislavskej mestskej časti Rača. Ide o unikát na Slovensku - hotel s reštauráciou a práčovňou, v ktorom sú títo ľudia zamestnaní a zároveň sa tu aj zaúčajú na rôzne pracovné pozície. Rodičia ľudí s mentálnym postihnutím ho vnímajú ako nádej pre lepšiu budúcnosť svojich detí.

tags: #zamestnavanie #mentalne #postihnutych #na #otvorenom #trhu