Sebaprijatie u ľudí s mentálnym postihnutím: Výzvy, podpora a cesta k plnohodnotnému životu

Sebaprijatie je komplexný psychologický proces, ktorý zahŕňa akceptovanie seba samého so všetkými silnými a slabými stránkami, pozitívnymi aj negatívnymi vlastnosťami. U ľudí s mentálnym postihnutím nadobúda sebaprijatie špecifický význam, keďže sa musia vyrovnávať s jedinečnými výzvami a prekonávať prekážky, ktoré im ich postihnutie kladie do cesty. Tento článok sa zameriava na definíciu sebaprijatia u mentálne postihnutých, jeho dôležitosť a možnosti rozvoja.

Definícia sebaprijatia u mentálne postihnutých

Sebaprijatie u mentálne postihnutých je proces akceptovania seba samého ako jedinečnej osoby s určitými obmedzeniami, ale aj s mnohými schopnosťami a potenciálom. Znamená to vnímať svoju hodnotu bez ohľadu na intelektuálne schopnosti a byť hrdý na to, kým človek je. Dôležitou súčasťou sebaprijatia je aj schopnosť realisticky hodnotiť svoje silné a slabé stránky a pracovať na svojom osobnostnom rozvoji.

Dôležitosť sebaprijatia

Sebaprijatie je kľúčové pre duševnú pohodu a kvalitu života ľudí s mentálnym postihnutím. Hoci sa v spoločnosti veľa hovorí o ľudských právach, ktoré máme všetci rovnaké, realita je často iná, bolestnejšia. Mnohí ľudia na Slovensku žijú v predstave, že o všetkých ľudí s mentálnym postihnutím je dostatočne postarané a majú všetko, čo potrebujú, avšak v tomto prípade ide o omyl.

Ľudia s mentálnym postihnutím patria medzi najzraniteľnejšie a najstigmatizovanejšie skupiny. Pokiaľ chceme hovoriť o integrácii, či inklúzii ľudí s mentálnym postihnutím, musíme si uvedomiť, že ide o skupinu, ktorá je segregovaná prakticky od narodenia. Tento stav negatívne ovplyvňuje ich sebavnímanie a možnosti sebaprijatia.

Realita života s mentálnym postihnutím na Slovensku

Náš vzdelávací systém nie je nastavený tak, aby v ňom bol priestor aj pre ľudí s mentálnym postihnutím a iba vo výnimočných prípadoch sa takýmto ľuďom podarí zamestnať na otvorenom trhu práce. Táto segregácia do značnej miery spôsobuje aj ich zlyhanie v bežnom živote, keďže im nie je umožnené získavať a osvojovať si štandardné životné zručnosti potrebné na riešenie konfliktov, sebapresadzovanie, či na vytváranie a udržiavanie vzťahov. Tieto dôležité zručnosti bežne človek získava práve interakciou v prostredí svojich rovesníkov, kontaktom s reálnym sociálnym prostredím a riešením problémových situácií, ktoré vznikajú v otvorenom - nechránenom prostredí.

Ako ukázali výskumy, ľudia s mentálnym postihnutím sú skupinou, ktorá má so zamestnanosťou najväčšie problémy. Napriek tomu, že sú tu pre nich rôzne možnosti, ako by mohli využiť svoj potenciál, často sú diskriminovaní a väčšina zostáva nezamestnaná. Neexistujúce kontakty s externým prostredím, neschopnosť zamestnať sa spôsobujú, že ľudia s mentálnym postihnutím väčšinu života prežijú v kruhu svojich najbližších, v kruhu priateľov z domovov sociálnych služieb.

Psychické prežívanie vlastného postihnutia je u ľudí s mentálnym postihnutím špecifickou záležitosťou. Sú takí, ktorí sú si postihnutia vedomí a sú s tým stotožnení, bez nepríjemných dôsledkov na vlastnom postihnutí. Viac je takých, ktorí sú si postihnutia vedomí, a vnímajú sa menejcenne, majú nižšie sebavedomie. A je tu i veľká skupina ľudí, ktorí si svoje postihnutie neuvedomujú a tento stav zostáva nezmenený do konca ich života.

Vyčleňovanie spôsobuje aj neznalosť širšej verejnosti a jej neschopnosť adekvátne sa správať k ľuďom s mentálnym postihnutím. Prevláda ľútosť a prílišná ochrana. Nepoznajú dostatočne schopnosti a zručnosti ľudí s mentálnym postihnutím, čo ešte zväčšuje bariéru medzi oboma stranami. Toto veľmi negatívne vplýva predovšetkým na akceptovanie takýchto ľudí ako pracovnej sily.

Rodičia ľudí s mentálnym postihnutím a iní dôležití dospelí v ich živote sú kvôli bariére medzi ľuďmi s mentálnym postihnutím a širokou verejnosťou často frustrovaní, nahnevaní, či dokonca vystrašení. Dennodenne sú konfrontovaní s problémami, ktorým musia čeliť ich deti (nemôžu získať potrebné vzdelanie, nemôžu sa zamestnať, sú neúspešní vo vzťahoch,…).

Typy mentálneho postihnutia a ich vplyv na sebaprijatie

Mentálne postihnutie a mentálna retardácia sa dotýkajú biologickej, psychickej aj sociálnej sféry ľudského bytia. Mentálnym postihnutím alebo mentálnou retardáciou môžeme nazvať trvalé zníženie intelektuálnych schopností, vznikajúce následkom biologického poškodenia mozgu. Mentálne postihnutie nie je choroba, ktorá sa vylieči, ale trvalý stav. Trvalé poškodenie mozgu alebo vrodené anomálie spôsobujú človeku s hendikepom obmedzenia v každom smere bez zlepšenia. Terapiou ho dokážete naučiť užitočným návykom, čo neznamená zvýšenie intelektuálnych schopností, ale uľahčia týmto ľuďom adaptovanie sa do spoločnosti.

Pojem mentálna retardácia je doslovne preložené ako oneskorenie, spomalenie mysle, ktoré postihuje rozumové schopnosti, ale aj celú ľudskú osobnosť vo všetkých jej zložkách. Je to stav súvisiaci s obmedzeným alebo oneskoreným vývojom myslenia. Znížením schopností počas vývoja, vytvárajúcich celkovú úroveň inteligencie. Čo znamená zníženie poznávacích, motorických, komunikačných a sociálnych schopností. Môže a nemusí byť spojené s inými telesnými alebo psychickými ťažkosťami.

Mentálne postihnutie je vrodený stav vyznačujúci sa obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. To znamená, že nedošlo k úplnému rozvoju intelektových schopností človeka. Poznávacie, pohybové, rečové a sociálne zručnosti sú oproti priemeru výrazne znížené. Ľudia s mentálnym postihnutím majú problémy v prispôsobovaní sa nárokom bežného života. Majú obmedzenú schopnosťou orientovať sa v životných situáciách, zníženú sociálnou prispôsobivosť a obmedzené možnosťami vzdelávania a zamestnávania.

Mentálne postihnutie sa delí na vrodenú mentálnu retardáciu, demenciu a výchovnú zanedbanosť. Demencia vzniká kedykoľvek po druhom roku veku, pri ktorej dochádza k rozpadu alebo postupnému úpadku už nadobudnutých rozumových schopností. Rozoznávame rozličné demencie, najznámejšie starecké, po ťažkých úrazoch hlavy, epileptické, demencie pri ochoreniach mozgu a iné. Výchovná zanedbanosť sa týka jedincov pochádzajúcich z kultúrne nepodnetného a znevýhodneného prostredia. Týka sa väčšinou rómskych občanov a sociálne slabých rodín. Nevzdelanosť u mnohých zapríčiní analfabetizmus, čo spôsobí nemalé problémy v živote.

Podpora sebaprijatia a rozvoj zručností

Napriek všetkým obmedzeniam a rôznym zvláštnostiam sú ľudia s mentálnym postihnutím predovšetkým ľuďmi, ktorí majú prakticky rovnaké potreby ako všetci ostatní a tiež právo na ich uspokojovanie. Mnohí z nich môžu žiť relatívne samostatným a nezávislým spôsobom života. Môžu pracovať, nadväzovať partnerské vzťahy, cestovať, športovať a venovať sa ďalším záujmovým činnostiam. Nájdete medzi nimi tiež hudobné, výtvarné a športové talenty, ktorých výkony sú niekedy až prekvapivo porovnateľné s výkonmi nadaných nepostihnutých jedincov.

Sociálna rehabilitácia

V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia tak, ako je popísaná v zákone o sociálnych službách. Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili.

Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma). Rôzne druhy aktivít, ktoré je možné pri sociálnej rehabilitácii ľudí s mentálnym postihnutím použiť, sú:

• Hry: Môžu skupinu stmeľovať, sú zábavné a minimalizujú napätie. Majú svoje pravidlá, povzbudzujú k sebakontrole a k spolupráci, verbálnemu a primeranému fyzickému kontaktu.
• Diskusie: Vyžadujú vyjadrenie viac ako jedného pohľadu na vec, učia uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity.
• Brainstorming: Chrlenie myšlienok, získanie kreatívnych, originálnych nápadov, dáva možnosť vyjadriť sa každému.
• Dotykové aktivity: Dokážu zázraky, robia ľudí šťastnejšími, ale vyžadujú opatrnosť a rešpektovanie osobného priestoru.
• Rozprávanie a načúvanie: Sprostredkúva slobodu vo vyjadrovaní myšlienok, pocitov a podporuje akceptovanie názorov iných.
• Hranie rolí: Umožňuje vyjadriť skryté pocity, diskutovať problémy, praktizovať empatiu a skúšať nové správanie.
• Relaxačné techniky: Slúžia na reflexiu dojmov, skúseností, sebapoznanie a navodenie príjemnej atmosféry.

Na zabezpečenie sociálnej rehabilitácie je potrebné vytvoriť vhodné prostredie na pravidelné stretávania sa, čo znamená prevádzkové náklady, náklady na zabezpečenie techniky, komunikačné náklady, mzdové náklady. Líder a asistent podporujú sebaobhajcov v ich práci - zaznamenávajú názory jednotlivých účastníkov, pokiaľ to je potrebné, usmerňujú diskusiu, ponúkajú problémy, k riešeniam ktorých by sa malo stretnutie dopracovať. Líder reflektuje priania a potreby účastníkov skupiny a podriaďuje im svoje predstavy a plány.

Kvalifikácia lídra v sociálnej rehabilitácii

Vhodné je najmä vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod. Čo sa týka vlastností a zručností, nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť. Mal by byť stotožnený so svojou vedúcou pozíciou. Mal by byť zrelou osobnosťou, nemal by do diania skupiny prenášať svoje problémy, svoju rolu v skupine by mal brať zodpovedne. Mal by mať dobré komunikačné schopnosti, ktoré sa prejavia ako vo verbálnej, tak i neverbálnej komunikácii. Neustály sebarozvoj, sebavzdelávanie, čerpanie nových informácií by mali byť pre lídra samozrejmosťou. Mal by používať jazyk zrozumiteľný ľuďom s mentálnym postihnutím, to znamená jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, nepoužívať slang, odborné výrazy. Mal by byť trpezlivý.

Vzdelávanie a sebaprijatie

Cieľ vzdelávacej oblasti v znení "pripravuje žiakov k tomu, aby sa prejavovali ako samostatné, slobodné a zodpovedné osobnosti, uplatňovali svoje práva a napĺňali svoje povinnosti. Žiakov vedie k vnímavosti voči sebe aj voči druhým a krajine“ sa má rozvíjať a napĺňať v celej vzdelávacej oblasti a vo všetkých jej predmetoch. Etické, morálne a hodnotové témy by mali byť dokonca súčasťou tzv. étosu školy a mali by byť integrované vo všetkých vzdelávacích oblastiach.

Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť sa zaoberá témami emócií, šikany a spôsobmi, ako jej predchádzať a brániť sa (aj v online prostredí). V rámci tohto komponentu získava žiak kompetencie ako prakticky žiť v spoločnosti. Učí sa o tom, čo si od neho žiada spoločnosť a naopak, čo môže od spoločnosti vyžadovať on. Obsahový štandard mu umožňuje vzdelať sa aj v práve, legislatíve, sociológii, sociálnej práci, komunikácii (aj písomnej), a i. Táto tretia kategória (človek) v sebe koreluje aj formovanie osobnosti žiaka v psychologickom zmysle. Tiež rozvíja schopnosť žiaka zaujať kritický postoj v okolnostiach reálneho života a reagovať na ne.

Neziskové organizácie a ich prínos

V slovenskej spoločnosti existuje rozsiahla sieť neziskových organizácií, ktoré sa venujú podpore a zlepšovaniu života ľudí s mentálnym postihnutím. Tieto organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní ich práv, integrácii do spoločnosti a poskytovaní špecializovanej podpory.

Združenie na Pomoc Ľuďom s Mentálnym Postihnutím v Slovenskej Republike (ZPMP v SR)

ZPMP v SR je mimovládna, nezisková organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou. Ich poslaním je zabezpečiť, aby aj v živote ľudí s mentálnym postihnutím boli ľudské práva samozrejmosťou. Aby mohli pracovať, učiť sa, oddychovať, mať rodinný život a priateľov. Aby boli akceptovaní takí, akí sú. ZPMP sa snaží viesť ľudí s mentálnym postihnutím k čo najväčšej samostatnosti a podporovať ich v priebehu celého života, aby si vedeli poradiť za každých okolností.

Aktivity ZPMP v SR

Združenie realizuje množstvo inovatívnych projektov zameraných na zmeny v spoločnosti a v oblasti ľudských práv. Medzi ich aktivity patrí:

• Návrh opatrovníckej reformy na Slovensku: Snaha o zlepšenie systému opatrovníctva pre ľudí s mentálnym postihnutím.
• Deň krivých zrkadiel: Projekt, ktorý verejnosti ukazuje, čo títo ľudia dokážu, a mení predsudky.
• Projekty proti diskriminácii: Aktivity zamerané na boj proti diskriminácii ľudí s mentálnym postihnutím.
• Špecializované poradenstvo: Poskytovanie odborných rád a informácií v rôznych oblastiach života.
• Podporované bývanie: Zabezpečenie sociálnych služieb v zariadení podporovaného bývania, umožňujúce dospelým ľuďom s mentálnym postihnutím žiť samostatný život s podporou asistentov.
• Vzdelávacie aktivity: Organizovanie kurzov sebaobhajovania, počítačových kurzov, kurzov angličtiny a hereckých kurzov v divadielku „Pozrite sa!“.
• Podpora seniorov s mentálnym postihnutím a ich rodičov: Zameranie sa na špecifické potreby tejto často prehliadanej skupiny.

Centrum BIVIO

ZPMP v SR vybudovalo Centrum BIVIO, unikátny sociálny podnik, ktorý prináša nové príležitosti pre desiatky ľudí s mentálnym postihnutím. V BIVIO sa ľudia s mentálnym postihnutím zaúčajú na profesie ako pomocná sila do kuchyne, pomocný čašník, pracovník práčovne či chyžná.

Arteterapia a animoterapia ako prostriedky sebaprijatia

Nadácia VÚB v otvorenej grantovej schéme pre Nádej s podtitulom Umenie lieči a Dotyk lieči podporí projekty arteterapie a animoterapie, ktoré zvyšujú kvalitu života ľudí so špeciálnymi potrebami alebo závažným ochorením. Arteterapia je liečba umením a animoterapia zase využíva pozitívne pôsobenie zvieraťa na zdravie človeka.

Množstvo projektov sa zameriava na podporu sebavedomia a motivácie tvoriť a vytvárať - obraz, maľbu, hudbu, tanec - svoj vlastný život. Cieľom týchto projektov je poskytnúť deťom a dospievajúcim dlhodobo hospitalizovaným na Transplantačnej jednotke kostnej drene DFNsP arteterapeutické prostriedky na vyjadrenie vlastných emócií, redukciu napätia a nové senzorické podnety.

Tabuľka 1: Príklady arteterapeutických a animoterapeutických projektov

tags: #sebaprijatie #u #mentalne #postihnutych