Fungovanie trhu práce sa pomerne výrazne odlišuje od trhu s chlebom, ktorému sme sa venovali v predchádzajúcej kapitole. Trh práce je kľúčovou súčasťou ekonomiky, pretože zamestnanci sú zdrojom, ktorý podniky využívajú na výrobu tovarov a služieb. Na trhu práce aktívne vstupujú do vzájomných vzťahov domácnosti (predstavujú ponuku práce), firmy (ktoré determinujú dopyt po práci), odbory a štát (ktoré ovplyvňujú tak ponuku, ako aj dopyt po práci vo vzájomných tripartitných rokovaniach). Tieto všetky subjekty sa podieľajú na vytváraní makroekonomickej rovnováhy. Okrem toho, že tieto zmeny pôsobia v rámci mikroekonómie (na tzv. dielčie trhy), tak vyvolávajú aj zmeny z makroekonomického hľadiska (majú dopad na agregátne trhy).
Ponuka Práce a Jej Determinanty
Asi najdôležitejším subjektom sú domácnosti, ktoré na trhu práce tvoria ponuku. Veľkosť ponuky práce súvisí v prvom rade s hraničnými nákladmi domácnosti pri vynakladaní práce a odmenou za vykonanú prácu. Domácnosť je v rovnováhe, ak námaha pri práci sa rovná efektu, ktorý práca prináša.
Atypický Tvar Krivky Ponuky Práce
Tvar krivky ponuky je trochu atypický a je výsledkom charakteristického správania sa domácnosti na trhu práce. Jedná sa o vzťah medzi množstvom práce a danou mzdovou sadzbou. Na grafe je vidno, že s rastom reálnej mzdy ponuka práce rastie, ale od istého bodu začína ponuka klesať.
Dôchodkový a Substitučný Efekt Zmeny Miezd
Na túto krivku pôsobia v konečnom dôsledku dva efekty, a to dôchodkový zmeny miezd a substitučný zmeny miezd, ktoré pôsobia navzájom protichodne.
- Pod dôchodkovým efektom rozumieme, že vyššia mzda znamená uspokojenie doterajších nárokov pri obmedzení ponuky. To znamená, že ak človek dosiahne určitú úroveň príjmu, môže sa rozhodnúť pracovať menej hodín, pretože jeho potreby sú už dostatočne pokryté a preferuje voľný čas.
- Substitučný efekt naopak hovorí, že pri zvyšovaní mzdovej úrovne sa záujem o prácu zvyšuje. Pri vyššej mzde je cena voľného času vyššia, čo motivuje pracovníkov k tomu, aby viac pracovali a menej času venovali voľnočasovým aktivitám. Takže pri vysokej mzde sú všetky ostatné alternatívy (ako napr. voľný čas) relatívne drahšie kvôli vyšším nákladom ako pri situácii, keď mzdy boli nižšie.
V grafe po bod C pôsobí substitučný efekt a od bodu C začína pôsobiť dôchodkový efekt. Pri relatívne nízkych mzdových sadzbách dominuje substitučný efekt - ľudia sú ochotní pracovať viac, aby si zlepšili životnú úroveň. Avšak, po prekročení určitej mzdovej úrovne, dôchodkový efekt začína prevažovať, a ďalšie zvyšovanie miezd môže viesť k tomu, že si ľudia namiesto zvýšenia práce zvolia viac voľného času, čo spôsobuje pokles agregátnej ponuky práce.
Dopyt po Práci
Hlavnou časťou dopytu na trhu práce sú firmy. Základný činiteľ, ktorý vo veľkej miery ovplyvňuje tento dopyt, je úroveň mzdovej sadzby. Dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená, že závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce (výrobky, služby). Takže keď sa dopyt po výrobkoch zvýši, zvýši sa aj dopyt po pracovníkoch.
Pri určovaní krivky dopytu po práci je potrebné vychádzať z hraničného produktu práce, ktorý je definovaný ako prírastok produktu pri zamestnaní dodatočnej jednotky práce. V konečnom ponímaní krivka hraničného produktu práce je krivkou dopytu po práci. Ak zohľadníme tovarovo peňažné vzťahy, tak krivkou dopytu firmy bude krivka príjmov z hraničného produktu (jedná sa o peňažné vyjadrenie hraničného produktu, kde dopyt firmy po výrobnom faktore závisí od ceny toho faktora, ktorý sa dáva do rovnosti s hraničným príjmom). Medzi ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú dopyt po práci, je napríklad úroveň využitia technických, technologických a organizačných znalostí, kvalita a kvantita ostatných výrobných faktorov a iné (úroveň hraničného produktu práce).
Tu treba uviesť, že sa vo všeobecnosti rozlišuje cena práce pri dokonalej konkurencii a cena práce pri nedokonalej konkurencii. Pri dokonalej konkurencii je cena práce stanovená trhom a jednotlivá firma nemá možnosť sa od rovnovážnej ceny odchýliť. Na rozdiel od toho v podmienkach nedokonalej konkurencii môžu firmy ponúknuť za rovnakú prácu rozdielne mzdy.
Aktéri na Trhu Práce: Štát a Odbory
Úloha Štátu
Ďalším subjektom, ktorý vstupuje na trh práce, je štát. Tieto zásahy štátu ovplyvňujú fungovanie trhu práce aj na strane ponuky, aj na strane dopytu. Základný význam tohto subjektu je, že vytvára právny rámec trhu práce a ekonomickými nástrojmi ho ovplyvňuje.
Štátne zásahy na strane dopytu:
- Priame pôsobenie: štát zamestnáva časť pracovnej sily v štátnom sektore.
- Nepriame pôsobenie: prostredníctvom nástrojov, ktoré ovplyvňujú dopyt po práci (podpora rozvoja malých a stredných podnikov, podpora súkromného podnikania, regionálna politika, atď.).
Štát môže ovplyvňovať trh práce aj daňovou politikou a systémom štátnych dotácií.
Štátne zásahy na strane ponuky:
Zásahy štátu na strane ponuky sú oveľa širšie ako zásahy na strane dopytu. Jedná sa hlavne o uskutočňovanie politiky vzdelávania a rekvalifikácie, o finančnú politiku (dôchodkovú a daňovú) a podobne. A okrem toho, že sa štát podieľa na raste kvalifikovanej pracovnej sily, ovplyvňuje aj úroveň inputu a outputu - prostredníctvom politiky zamestnanosti (jeho kvalitatívnu aj kvantitatívnu stránku). Vplyv štátu je uskutočňovaný napríklad aj sociálnou politikou.
Vplyv Odborov
Posledným, tiež dôležitým subjektom na trhu práce sú odbory, ktoré pôsobia hlavne ako regulátory trhu. Jedná sa hlavne o tzv. tripartitné rokovania, ktorých sa zúčastňujú zamestnávatelia, odbory a vláda. Na týchto tripartitných rokovaniach sa prerokúvajú hlavne otázky vývoja, kde stanovenie, prijatie a podpísanie podmienok sa vyjadruje určitou generálnou dohodou, ktorá by mala byť prísne dodržiavaná.
Odbory sú v ekonomickej teórii považujúce za jednu z vyrovnávajúcich síl na trhu práce. Ide o takzvanú protiváhu zamestnávateľov, stelesňujúce práva zamestnancov. Zohrávajú dôležitú otázku pri riešení mzdových otázok (jedná sa prioritne o zvyšovanie miezd) prostredníctvom:
- obmedzovaním ponuky práce (jedná sa o pokles ponuky, ktorý sa prejaví v zvýšení miezd, pričom však dochádza k poklesu práce),
- použitím sily kolektívnej zmluvy pri zvyšovaní základných mzdových sadzieb,
- odporovaním zamestnávateľom, ktorí vlastnia monopolnú silu,
- pôsobením na zamestnávateľov, aby zvyšovali dopyt po práci.
V konečnom dôsledku však pôsobenie odborov, aj keď znamená na jednej strane zvýšenie mzdových sadzieb, na druhej strane dochádza k poklesu zamestnanosti, k poklesu produktu a k nižšej reálnej mzde, takže konečný efekt ich pôsobenia je sporný.
Nezamestnanosť a Makroekonomické Modely
Definícia a Meranie Nezamestnanosti
Nezamestnanosť je súčasne sociálnym javom, ale aj sociálnym problémom. Vysoká miera nezamestnanosti má závažné dôsledky pre spoločnosť. Môžeme ju charakterizovať ako stav na trhu práce, keď je ponuka práce vyššia ako dopyt po práci, v dôsledku čoho je časť ľudí bez práce. Dopyt po práci je vzhľadom na ponuku práce nedostatočný. Strieženec (Strieženec, 2001, s.160) charakterizuje nezamestnanosť ako nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce z dôvodu nemožnosti nájsť si zamestnanie. Medzi zamestnancom a zamestnávateľom neexistuje alebo bol prerušený pracovnoprávny vzťah.
Nezamestnanosť má podľa Uramovej (2005, s. 9) mikroekonomický aj makroekonomický rozmer. Mikroekonomický vyplýva z toho, že nezamestnanosť je vždy spätá s jednotlivcom a jeho schopnosťou, ochotou a možnosťou, či záujmom vykonávať určité ekonomické činnosti a získať z ich výsledkov úžitky v podobe peňažných i nepeňažných príjmov. K nezamestnanosti sa viažu podnety jednotlivca pracovať alebo nepracovať, byť alebo nebyť zamestnaný. Makroekonomický rozmer nezamestnanosti sa spája s podstatou fungovania ekonomiky ako jedného celku a s riešením otázky využívania všetkých disponibilných zdrojov s cieľom produkovať statky a uspokojovať potreby obyvateľstva ako celku.
Určitá miera nezamestnanosti je sprievodným javom aj v pružne sa rozvíjajúcich trhových, zmiešaných ekonomikách. Hovorí sa o tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, ktorá súvisí s trvalou mikroštrukturálnou adaptáciou ekonomiky, s obmedzovaním a zánikom určitých výrob a s rozvojom nových výrob, ale aj s prirodzenou mobilitou pracovnej sily. O výške nezamestnanosti, ktorá zodpovedá tejto prirodzenej miere, sa veľa diskutuje, väčšinou sa však hovorí o 2 - 4 percentách práceschopného obyvateľstva.
Na hodnotenie výkonnosti trhu práce v určitej krajine a na porovnávanie trhov práce rôznych krajín slúžia štatistické údaje. Schéma 8.2 poskytuje prehľad trhu práce a toho, ako jednotlivé komponenty spolu súvisia.
Začíname s celou populáciou. Populácia v produktívnom veku je celková populácia s výnimkou detí a seniorov nad 64 rokov. Tá sa následne delí na dve časti: pracovnú silu a ľudí, ktorí nie sú jej súčasťou (nazývame ich neaktívnou populáciou). Ľudia, ktorí nepatria do pracovnej sily, nie sú zamestnaní, ani si aktívne nehľadajú prácu, napríklad ľudia, ktorí nie sú schopní pracovať z dôvodu choroby či zdravotného postihnutia, študenti alebo rodičia, ktorí doma vychovávajú deti.
- Miera participácie: Pomer počtu ľudí v pracovnej sile k počtu obyvateľov v produktívnom veku. Vyjadruje, aký podiel populácie v produktívnom veku je súčasťou pracovnej sily.
- Miera nezamestnanosti: Pomer počtu nezamestnaných k celkovej pracovnej sile. Predstavuje podiel nezamestnaných na pracovnej sile. (Všimnite si, že miera zamestnanosti a miera nezamestnanosti sa spolu nerovnajú 100 %, pretože majú rôzne menovatele.)
Vzorec: Nezamestnaní ÷ pracovná sila. - Miera zamestnanosti: Podiel počtu zamestnaných a populácie v produktívnom veku. Predstavuje podiel populácie v produktívnom veku, ktorá má platenú prácu alebo samostatnú zárobkovú činnosť.
Vzorec: Zamestnaní ÷ populácia v produktívnom veku.
Je dôležité podotknúť, že menovateľ (ukazovateľ v spodnej časti zlomku) sa pri miere nezamestnanosti a zamestnanosti líši.
Model Mzdovej a Cenovej Krivky (WS/PS Model)
Aby sme zistili, prečo bola miera nezamestnanosti z dlhodobého hľadiska v niektorých krajinách (ako Španielsko) oveľa vyššia ako v iných (ako Nemecko), vytvoríme si model pre celú ekonomiku. Označuje sa ako model agregátnej ekonomiky, resp. makroekonomiky. Tento model nám pomôže vysvetliť, prečo sa z dlhodobého hľadiska miery nezamestnanosti medzi krajinami líšia.
Aktéri na trhu práce zahŕňajú zamestnancov, majiteľov a manažérov jednotlivých firiem. V rámci vedenia firmy existujú dvaja hlavní aktéri: oddelenie ľudských zdrojov stanovuje výšku miezd a kontroluje, ako zamestnanci pracujú. Mzdovú krivku sme si odvodili ako súčasť modelu pracovnej disciplíny, ktorý bol zostrojený s cieľom ilustrovať interakcie medzi zamestnancami a zamestnávateľmi pri určovaní výšky miezd a úrovne pracovného nasadenia.
Reálna mzda je nominálna mzda upravená tak, aby zohľadňovala zmeny v cenách medzi rôznymi časovými obdobiami. Meria množstvo tovarov a služieb, ktoré si pracovník dokáže kúpiť. Keď zamestnávateľ stanoví výšku mzdy, je vyjadrená nominálne, teda napríklad v eurách, dolároch či pesos. Pracovníkom však záleží na tom, čo si za mzdu môžu kúpiť. Zaujíma ich reálna mzda, ktorú možno vyjadriť ako w = W/P, pričom P predstavuje cenovú úroveň v ekonomike. Cenová úroveň sa vyjadruje ako súčet cien tovarov a služieb v typickom koši tovarov, ktoré pracovník spotrebuje. Príkladom cenovej úrovne je index spotrebiteľských cien (CPI).
Model agregátnej ekonomiky, ktorý spája rozhodnutia o stanovovaní miezd (WS) a cien (PS), nazývame model WS/PS. Tieto dve krivky, teda mzdovú a cenovú, vrátane súvisiacej argumentácie nazývame modelom agregátnej ekonomiky. Priesečník mzdovej a cenovej krivky predstavuje Nashovu rovnováhu a určuje štruktúrnu nezamestnanosť a reálnu mzdu.
Priesečník týchto dvoch kriviek predstavuje úroveň zamestnanosti (a nezamestnanosti) a reálnej mzdy, pri ktorej sú rozhodnutia oboch oddelení konzistentné. Ide o rovnováhu celej ekonomiky. Keď sa ekonomika nachádza na priesečníku mzdovej a cenovej krivky, zamestnanci vynaložia adekvátne úsilie a firmy sú ochotné zamestnať daný počet pracovníkov. Túto situáciu označujeme ako štruktúrna nezamestnanosť, lebo ide o rovnovážnu mieru nezamestnanosti určenú týmito dvoma krivkami, ktoré predstavujú štruktúru ekonomiky - stanovovanie cien firmami na trhu.
Graf 8.6 zobrazuje mzdovú krivku odhadnutú na základe údajov z USA. Vodorovná os na grafe 8.6 explicitne zobrazuje mieru nezamestnanosti, ktorá zľava doprava klesá. Na zvislej osi je zachytená reálna mzda vyjadrená v reálnych ročných príjmoch. Mzdové krivky boli odhadnuté pre mnohé ekonomiky.
Čo určuje výšku mzdovej krivky? Ak je napríklad z dôvodu nižšej podpory v nezamestnanosti nákladnejšie prísť o zamestnanie, zamestnanecká renta je vyššia a firma môže stanoviť nižšiu mzdu a pracovník aj tak bude pracovať a nebude sa ulievať. Ak si prácu hľadá viac ľudí, pracovník môže očakávať, že po strate zamestnania bude bez práce dlhšie. Nová technológia, ktorá umožňuje jednoduchšie monitorovanie ulievajúcich sa pracovníkov (napr. používanie GPS v kamiónoch, ktoré neustále monitoruje ich pozíciu), spôsobí, že rozpoznávanie ulievania je menej nákladné. Firma preto môže stanoviť nižšiu mzdu a pracovník bude pracovať a nie sa ulievať.
Prípadové Štúdie Trhu Práce
Rodina Greyovcov a Rozmach Nerastných Surovín
Rozmach a úpadok ekonomického bohatstva rodiny Greyovcov predstavuje príklad fungovania trhu práce v ťažobnom a stavebnom priemysle v Západnej Austrálii a Severnom teritóriu. Pre Douga Greya nebolo baníctvo prácou, ale životným štýlom. Bol montérom, ktorý ovládal obrovské žeriavy v baniach v Severnom teritóriu v Austrálii. V 90. rokoch pomáhal s výstavbou jednej z najväčších zinkových baní na svete v okolí rieky MacArthur, kde si jeho syn Rob našiel svoju prvú prácu.
Vtedy sa zdalo, že Rob sa narodil v správnom čase. Na trh práce vstúpil na začiatku celosvetového rozmachu prírodných zdrojov poháňaného dopytom z rýchlo rastúcej ekonomiky Číny. Rob žil určitý čas v Thajsku, kde mal veľmi nízke životné náklady. Do práce v Borroloole zvykol cestovať letecky. V čase, keď Rob začal pracovať, starší člen rodiny Greyovcov Doug prijal prácu v bani na železnú rudu Pilbara v Západnej Austrálii, za ktorú dostával približne dvojnásobok vtedajšieho priemerného príjmu austrálskej rodiny v tom čase. Keď budú Rob a Doug Greyovci písať svoju biografiu, bod B označia za zlatý vek - ide o obdobie na začiatku tohto storočia, keď Rob žil v Thajsku a lietal do práce v Borroloole, a jeho otec riadil obrovské žeriavy v bani Pilbara.
V roku 2015 bol však rozmach prírodných zdrojov len dávnou spomienkou a ceny rudy a zinku prudko klesali. Rob a jeho kolegovia baníci sa začali obávať. „Všetci vedeli, že ekonomický pokles a ceny komodít predstavujú problém. Stále sme na to podvedome mysleli.“ Ich vysnívaná ekonomika sa nemohla udržať. A naozaj nastal. Ťažobná spoločnosť vzhľadom na kolaps dopytu znížila výrobu a takisto sa snažila drasticky znížiť náklady. Súčasťou procesu bolo, že všade, kde to bolo možné, spoločnosť nahradila ľudskú prácu strojmi. Za volantom obrovských robotických nákladiakov na rudu v bani Pilbara nesedí nikto. Vzostup cien rudy spôsobil, že ťažba bola vysoko zisková, čo viedlo k silnému dopytu po práci, ktorý nakoniec vyčerpal zásobu nezamestnaných montérov a vodičov nákladných vozidiel. Pokles v cenách komodít sa začal v polovici roka 2011 a nezamestnanosť začala stúpať. Z udalostí na austrálskom trhu práce sme zistili, že mzdy s klesajúcou nezamestnanosťou rastú. Zo šiestej kapitoly vieme, že v prípade nízkej nezamestnanosti v ekonomike musia firmy nastaviť vyššie mzdy, aby zabezpečili, že zamestnanci budú pracovať usilovne a kvalitne. A z rovnakej kapitoly vieme aj to, že prácu si vždy bude hľadať viac ľudí, než je voľných pracovných miest.
Porovnanie Nemecka a Španielska
Vezmime si napríklad dva veľké európske štáty, Nemecko a Španielsko. V mnohých ohľadoch sú tieto krajiny podobné. Obe sú členskými štátmi Európskej únie, ktorá umožňuje bezhraničný obchod, a firmy so sídlom v týchto dvoch krajinách vstupujú do hospodárskej súťaže na svetových trhoch za rovnakých podmienok. Zdá sa, že obe krajiny sú rovnako zraniteľné vo vzťahu k dvom potenciálnym „zabijakom práce“ vo vysokopríjmových krajinách na začiatku 21. storočia, konkrétne k automatizácii a ku globalizácii. Porovnanie Španielska a Nemecka upriamuje pozornosť na rôzne spôsoby fungovania trhov práce a produktov v rôznych krajinách. Model ekonomiky ako celku, ktorý si predstavíme v tejto kapitole, pomáha vysvetliť tieto rozdiely a ich vplyv na rôzne výsledky v oblasti nezamestnanosti a nerovnosti.
Čo presne máme na mysli, keď hovoríme, že miera nezamestnanosti bola 13,8 % v Španielsku a 5,5 % v Nemecku? Je z nej evidentné, že štruktúra trhu práce sa v jednotlivých krajinách zásadne líši. Vidíme, že nórsky trh práce za posledných sedemnásť rokov fungoval lepšie ako španielsky trh práce. Nórsko malo oveľa vyššiu mieru zamestnanosti a oveľa nižšiu mieru nezamestnanosti. Nórsko a Španielsko ilustrujú dva bežné prípady. Nórsko je ekonomikou s nízkou nezamestnanosťou a vysokou zamestnanosťou (je to podobné aj v iných škandinávskych krajinách - vo Švédsku, v Dánsku a vo Fínsku - a z tabuľky sa Nórsku najviac podobá Austrália). Španielsko je krajina s vysokou nezamestnanosťou a nízkou zamestnanosťou (ďalšími príkladmi sú ostatné juhoeurópske krajiny ako Portugalsko, Taliansko a Grécko).
Preto je dôležité, aby podniky a vlády spolupracovali na riešení týchto výziev. Podniky môžu napríklad zlepšiť svoje procesy náboru a rekrutácie, poskytovať odborné školenia a zlepšiť podmienky práce pre svojich zamestnancov. Zamestnanci sú dôležitým prvkom na trhu práce a ich rola je neustále meniaca sa. Jednou z najvýraznejších zmien v oblasti zamestnania je rast počtu pracovníkov vo virtuálnom prostredí. Čoraz viac práce sa presúva do online prostredia, čo znamená, že zamestnanci môžu pracovať z kdekoľvek na svete. Zamestnávatelia na trhu práce majú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní pracovných miest a vytváraní príležitostí pre pracovníkov. Jedným z najdôležitejších faktorov pri rozhodovaní zamestnávateľa je zohľadnenie potrieb trhu práce. To znamená, že zamestnávatelia musia sledovať dopyt po určitých druhoch práce a prispôsobiť svoje náborové a zamestnávacie procesy. Ďalším faktorom, ktorý zamestnávatelia musia zohľadniť, je vzdelávanie a príprava pracovníkov. V dnešnej dobe sa trh práce neustále mení a prispôsobuje sa novým technológiám, trendom a potrebám podnikov. Jedným z najväčších trendov sú dnes digitálne technológie, ktoré menia spôsob, ako pracujeme, a čo sa považuje za kvalifikovanú prácu.
tags: #dochodkovy #a #substitucny #efekt #zmeny #miezd