V posledných rokoch významní predstavitelia štátov upriamujú pozornosť na svoje koncepčné pohľady, podstatu politiky a hlavné ciele. V ich prejavoch sa často objavujú kľúčové slová ako "nový svetový poriadok" alebo "multipolarita svet". Kým niektorí sa snažia nastoliť jednu svetovládu a riadenie scentralizovať, iní presadzujú multipolárny svet. Prečo je tomu tak a ktorý pohľad je správny?
Čo je to Nový svetový poriadok?
Teória Nového svetového poriadku tvrdí, že malá skupina medzinárodných elít kontroluje a manipuluje vlády, priemysel a mediálne organizácie po celom svete. Podľa tejto teórie sú tajní agenti pracujúci pre Nový svetový poriadok vo vysokých pozíciách vo vládach a priemysle. Teória tiež tvrdí, že táto skupina financovala a v niektorých prípadoch aj spôsobila väčšinu veľkých vojen za posledných 200 rokov, hlavne uskutočnením útokov pod falošnou vlajkou, aby získala na svoju stranu verejnú mienku. Taktiež má rozhodujúci vplyv na svetovú ekonomiku, úmyselne spôsobuje infláciu a krízu. Podľa teórie táto skupina túži dosiahnuť jednu svetovú menu - digitálnu menu a jedinú svetovú vládu. Digitálna mena má byť napojená na digitálnu identitu a všetko by mala riadiť umelá inteligencia.
Myšlienka NWO vyrástla z podnikateľského nápadu Johna D. Rockefellera, ktorý sa zrodil už okolo roku 1900 prevziať zdravotnú starostlivosť a vytvoriť globálny monopol lekárskej vedy. Spustenie NWO sa však uskutočnilo pred 10 rokmi a projekt pokračoval podľa plánu napriek Rusku. NATO sa po páde sovietskeho impéria rozšírilo na takmer dvojnásobok svojej veľkosti, čo je očividné porušenie formálneho sľubu USA, že ho neposunú ani o centimeter na východ od Nemecka. NATO, ktoré už nie je obrannou organizáciou, sa plazilo až k ruským hraniciam s rampami jadrových rakiet a pokúšalo sa získať moc alebo kontrolu nad susednými bývalými sovietskymi republikami, ktoré Západ po rozpade Ruska zriadil ako nezávislé hraničné štáty. Okrem siete WEF zameranej na vládne úrovne majú tiež vybudovanú globálnu sieť mladých ľudí s názvom Global Shapers, ktorí pracujú na provinčnej a komunálnej úrovni, aby presadzovali Agendu 2030.
Kniha, ktorá prináša stručné a precízne usporiadané fakty o globálnom mocenskom systéme, ktorý sa označuje ako „Nový svetový poriadok“, je vynikajúcim sprievodcom pri chápaní svetových procesov a globálneho diania. Sean Stone odhaľuje prepojenia mocenských štruktúr, ktoré formovali dejiny v zákulisí, od britského impéria až po moderné elity. Spája tým históriu, geopolitiku a konšpiračné teórie do jedného silného príbehu o tom, kto skutočne ťahá za nitky.
Unipolárny vs. multipolárny svet
Dnes vidíme vo svete súboj dvoch rozličných pohľadov na našu existenciu, z ktorých jeden je iluzórny a druhý skutočný. Ak by sa podarilo vytvoriť len jednu svetovládu, čiže nastoliť nový svetový poriadok, v dnešných dňoch, kedy nám chýba potrebná úroveň porozumenia, znamenalo by to nastolenie reálneho otroctva. Informačné toky by boli celosvetovo riadené len z jedného centra, obdobne tak, ako to vidíme dnes v korporátnych médiách na západe, čo by spôsobilo, že naša prirodzená autokorekcia by sa vypla a všetci by sme mali zaspamované myšlienky len jedným pohľadom, jedným typom informácií.
Pre náš pokrok a našu slobodu je nesmierne dôležité zachovávať kontrast informácií. Kontrast informácií je nesmierne dôležitý, pretože práve ten posúva ľudstvo v pokroku neustále ďalej štýlom pokus/omyl/poučenie. Snaha scentralizovať moc nad všetkými ľuďmi je snahou ega, ktoré si vytvárame na základe našej doterajšej nevedomosti, našej hlúposti, je to vyslovené bláznovstvo a nepochopenie reality.
Príhovor: Robert Fico o dostupnosti bývania (17.2.2026)
Premiér Robert Fico potvrdil, že počas návštevy čínskeho Pekingu absolvuje bilaterálne stretnutia s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ruským prezidentom Vladimirom Putinom a s ďalšími štátnikmi. Fico vyhlásil: „Vytvára sa nový svetový poriadok, nové pravidlá multipolárneho sveta, nová rovnováha síl, čo je pre stabilitu na svete mimoriadne dôležité. Byť súčasťou takýchto diskusií znamená podporovať dialóg a nehrať sa na urazené malé dieťa.“
Vplyv umelej inteligencie a technologický rozvoj
Umelá inteligencia (AI) sa stala nielen kľúčovou technologickou témou, ale aj zásadným geopolitickým faktorom, ktorého prejavy začnú byť čoskoro veľmi zjavné. Jej rýchly vývoj a čoraz hlbšia integrácia do každodenného života prináša nielen nové možnosti, ale aj vážne výzvy a riziká pre jednotlivcov, spoločnosť aj demokratické usporiadanie.
OpenAI vydala strategický dokument s názvom Priemyselná politika pre éru inteligencie, v ktorom Sam Altman vyzýva vládu USA na vytvorenie nového sociálneho kontraktu. Hlavným ekonomickým nástrojom má byť národne spravovaný Verejný fond bohatstva financovaný priamo ziskami firiem. Tento fond by bol dotovaný ziskami z rozvoja technológií a investoval by do dlhodobých aktív. OpenAI taktiež navrhuje radikálnu zmenu daňového zaťaženia smerom k zdaneniu automatizovanej práce. Navrhovaná daň z robotov by kompenzovala výpadok v daniach zo mzdy po masívnom nasadení robotických systémov. Pracovný trh by mal podľa Altmana prejsť na štvordňový pracovný týždeň s rozsahom 32 hodín. Toto skrátenie úväzku pri zachovaní plnej mzdy má byť dividendou za efektivitu, ktorú prinesie strojové myslenie. Scenáre pre dosiahnutie umelej všeobecnej inteligencie sa pohybujú v časovom rozmedzí rokov 2027 až 2030.
Riziká umelej inteligencie pre demokraciu
Umelá inteligencia vám podsúva toxický obsah, ktorý spôsobuje ľuďom problémy, a vidíme, že máme v spoločnosti obrovskú polarizáciu. Voľby nemôžeme označiť za úplne slobodné, lebo sociálne médiá manipulujú názormi ľudí a tým, čo si myslia. Demokracia funguje, keď fungujú demokratické inštitúcie (vlády, parlamenty, súdnictvo, ostatné inštitúcie) a keď ľudia majú možnosť sa slobodne rozhodovať. Umelá inteligencia mení inštitúcie - vidíme postupný prechod moci od inštitúcií, ktoré sú demokraticky zriadené, ku korporáciám. A umelá inteligencia zasahuje aj do rozhodovania ľudí - ľudia sa vzdávajú svojich rozhodovacích schopností, lebo mnohé rozhodnutia za nich umelá inteligencia urobí rýchlejšie, bez námahy a možno niekedy aj lepšie. Obe podmienky na správne fungovanie demokracie - fungujúce inštitúcie a schopnosť ľudí robiť slobodné rozhodnutia - sú umelou inteligenciou zasiahnuté.
Pesimistický scenár je, že budúcnosť bude smerovať k maximalizácii zisku a efektivity procesov, čo je pre korporácie legitímny cieľ. Takáto optimalizácia, ktorú umelá inteligencia je schopná urobiť, nás môže viesť k veľmi efektívnej, ekonomicky produktívnej spoločnosti. V nej však samozrejme nebude mať miesto kultúra, diverzita, nejaké národné špecifiká, či ochrana životného prostredia. Demokratické inštitúcie a voľby síce budú existovať, vy však budete tak zmanipulovaný správami, ktoré vám budú servírovať algoritmy optimalizované pre istý cieľ, že budete skôr nástroj, než človek so svojimi slobodnými rozhodovacími schopnosťami.
Agenda 2030 a globálne riadenie
Najviac verejne a celosvetovo propagovaný z týchto projektov bol tzv. Agenda 21, kde číslo označuje 21. storočie. Rezolúcia o implementácii Agendy 2030, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015, zdanlivo nikoho k ničomu nenúti. Ide o partnerstvo, ale aj o záväzok, že na tejto spoločnej ceste za záchranu planéty a všeobecného blahobytu sa na nikoho nezabudne. Kancelárka Angela Merkelová zdôraznila potrebu reformy medzinárodných inštitúcií. Čo mala na mysli? Posilniť ich a dať im viac právomocí nad národnými štátmi, aby „mohli efektívne čeliť novým výzvam“. Dochádza teda k zmene poradia dôležitosti.
Jedinečný sociálny model Európy je založený na vytváraní prosperity a súčasnom zabezpečení toho, aby sa nikoho nezabudlo. Krízy posledných rokov majú vplyv na životnú úroveň mnohých Európanov. Hrozí, že z dôvodu nedostatku cenovo dostupného bývania, prístupu k základným službám, chudoby a nerovnosti príležitostí budú poškodené väzby, ktoré nás spájajú. Naše spoločnosti a hospodárstva sa budú naďalej vyvíjať. To znamená, že sa musíme zamerať na udržanie a zlepšenie kvality života, z ktorej sa dnes tešíme. Komisia prijala svoju prvú stratégiu pre medzigeneračnú spravodlivosť, iniciatívu, ktorá pomáha zabezpečiť, aby sa v politických rozhodnutiach, ktoré dnes prijímame, zohľadňovali práva budúcich generácií.
Transformácia mocenských štruktúr a spoločnosti
Naša budúcnosť závisí od dnešného záverečného súboja medzi nami, medzi ľuďmi, a jeho výsledok závisí od toho, akú snahu sa väčšina z nás rozhodne podporiť. Podporíme individualistov a ich snahu zaviesť nový svetový poriadok? Veľkým problémom je mainstreamová prevaha informácií v spoločnosti. Zahraničné korporácie vytvorili monopol médií, monopol na informácie, skrátka zahltili nám informačnú databázu. Táto skutočnosť umožňuje vytvárať podvedome v spoločnosti tzv. stádovitý efekt, pretože našu "slovenskú databázu informácií", ktorej rozumejú naše mozgy, doslova zahraničie spamuje svojim balastom, svojou propagandou. V takýchto podmienkach ľahko vidíme absurdnosti v našej spoločnosti.
V krátkej budúcnosti sa budú prebudovávať tak médiá, ako aj volebný systém. Nový volebný systém bude mať za úlohu chrániť náš vládny systém a zatiahnuť ručnú brzdu pri prípadnej snahe manipulácie nášho obyvateľstva zo zahraničia. Naša spoločnosť, náš národ, musí byť vystavaný a musí byť pevne opretý o RODINU. Pretože jednak v rodine vzniká naše ďalšie potomstvo, rodina generuje stále viacej hláv, stále viacej rozumu, stále viacej polarít, čo má pre nás nepopierateľnú hodnotu, keďže náš druh, naša technologická vyspelosť priamo závisí od počtu rozumov v našej spoločnosti, počtu pohľadov. Po druhé, v rodine prebieha základný tréning v riadení spoločnosti.
Voliť a byť volení smú len tí, ktorí už majú založené rodiny vrátane vdov a vdovcov (ich deti nie, až keď tie budú mať založené svoje vlastné rodiny). Druhá zmena je rozsiahlejšia, avšak ide o zlúčenie vrcholovej a regionálnej politiky do jednej tak, aby vznikli tzv. sociálne výťahy, v ktorých sa dokážu talentovaní ľudia zdola dostať do vedúcich pozícií hore. Budúci volebný systém si predstavujeme ako viacúrovňový mechanizmus výberu schopných ľudí.