Rodičovské konflikty a úloha sociálneho pracovníka v ochrane detí

Konflikty sú bežnou súčasťou ľudských vzťahov a rodinné vzťahy nie sú výnimkou. Rodičovské konflikty, hádky a nezhody medzi rodičmi môžu mať negatívny dopad na všetky aspekty rodinného života, predovšetkým na vývoj a pohodu detí. Keď sa rodičovské konflikty stávajú chronickými, intenzívnymi alebo deštruktívnymi, je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc.

Tento článok sa zaoberá príčinami rodičovských konfliktov, ich vplyvom na deti a možnými riešeniami, vrátane úlohy sociálnych pracovníkov a škôl. Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení a zmierňovaní dopadov rodičovských konfliktov na rodinu.

Úloha sociálneho pracovníka pri rodičovských konfliktoch

Sociálni pracovníci disponujú odbornými znalosťami a zručnosťami, ktoré im umožňujú efektívne intervenovať v rodinách zasiahnutých konfliktmi. Ich prístup je komplexný a zameriava sa na identifikáciu príčin konfliktov, posilnenie komunikačných zručností rodičov a zabezpečenie ochrany a blaha detí. Sociálni pracovníci môžu v tejto oblasti vykonávať nasledujúce činnosti:

• Posúdenie situácie: Sociálny pracovník sa snaží získať komplexný obraz o situácii v rodine. To zahŕňa rozhovory s oboma rodičmi, deťmi (ak je to vhodné) a prípadne aj s ďalšími členmi rodiny alebo relevantnými odborníkmi. Cieľom je identifikovať príčiny konfliktov, ich intenzitu, frekvenciu a dopad na jednotlivých členov rodiny. Dôležité je tiež posúdiť silné stránky rodiny a zdroje, ktoré by mohli byť využité pri riešení problémov.
• Poradenstvo a terapia: Sociálny pracovník môže poskytovať individuálne poradenstvo rodičom, párovú terapiu alebo rodinnú terapiu. Cieľom je pomôcť rodičom lepšie porozumieť svojim vlastným emóciám a reakciám, ako aj emóciám a potrebám svojho partnera a detí. Terapia môže pomôcť rodičom rozvíjať efektívnejšie komunikačné a riešiteľské zručnosti, učiť sa zvládať konflikty konštruktívnym spôsobom a budovať zdravšie vzťahy.
• Mediácia: Mediácia je proces, pri ktorom neutrálna tretia strana (mediátor, ktorým môže byť sociálny pracovník) pomáha rodičom dosiahnuť dohodu v sporných otázkach. Mediácia sa často využíva pri rozvodoch alebo rozchodoch, kde je potrebné dohodnúť sa na starostlivosti o deti, výživnom alebo majetkovom vyrovnaní.
• Vzdelávanie a tréning: Sociálni pracovníci môžu organizovať vzdelávacie programy a tréningy pre rodičov zamerané na rozvoj rodičovských zručností, efektívnu komunikáciu, zvládanie stresu a riešenie konfliktov. Tieto programy môžu pomôcť rodičom získať nové poznatky a nástroje, ktoré im umožnia lepšie zvládať náročné situácie a predchádzať konfliktom.
• Ochrana detí: Ak rodičovské konflikty ohrozujú blaho detí, sociálny pracovník je povinný prijať opatrenia na ich ochranu. To môže zahŕňať monitorovanie situácie v rodine, zabezpečenie dočasnej starostlivosti o deti, alebo v krajných prípadoch podanie návrhu na súdne konanie o úpravu rodičovských práv a povinností.

Príklad prípadovej štúdie

Jedným z príkladov je rodina, kde obaja rodičia vyrastali v detskom domove a nezažili pozitívne rodičovské vzory. Pri narodení detí im chýbala funkčná sociálna sieť. Postupne sa zo sociálneho zariadenia mesta dostali do paneláku a bývali ako bežní ľudia. Obaja pracovali a tešili sa, že si dokázali vybudovať štandard bývania i života po akom túžili. Keď deti začali chodiť do školy, otec dostal porážku. Rodina prišla o veľkú časť príjmu a dostali sa do dlhov. Okrem chlapcov, bolo treba pomáhať aj otcovi. Mama si brala aj dve práce, často doma chýbala a pre otca, v jeho zdravotnom stave, bolo ťažké učiť sa s deťmi. Pred mnohými rokmi im v spolupráci so samosprávou ponúkli podporu a sprevádzanie. Mali objektívne právo cítiť sa krehkí. Pre sociálnych pracovníkov patrili k zraniteľným rodinám, aj preto ich vtedy sprevádzali asi dva roky. Postupne ako sa cítili sebaistí v svojich životných i rodičovských kompetenciách, prestávali o nich počuť. Keď ich tohto roku oslovili a ponúkli im podporu, potešili sa. Bývali už vo štvrtom podnájme v priebehu dvoch rokov. Chlapci potrebujú veľa podpory pri robení úloh a učení sa. Otec robí čo môže, ale ide mu to ťažko. Mamina ťahá živobytie, stále je málo doma, bojí sa o deti, muža, ich rodinu, žijú v skromnosti a sú unavení z neustáleho sťahovania. Po ôsmich mesiacoch práce sociálnych pracovníkov sa mamina upokojila. „Je to tak dobre, že viem, že už nie je na to sám.“ Rodina je jednou z tých, ktoré zaradili do programu dlhodobej starostlivosti o rodinu. Nemôžeme všetko v ich živote zmeniť, ale môžeme im pomôcť nemať existenčný strach a uveriť si, že to zvládnu. Posilnením a doplnením kapacít rodičov sa otvoril priestor pre pokoj a stabilitu v rodine a to je to, čo chlapci potrebujú. Rodičia dostávajú od nás 2-3x mesačne sociálne poradenstvo, 2x týždenne podporu pri doučovaní detí, tiež podporu pre komunikáciu otca so školou a 1x mesačne dostávajú podporu všetci štyria členovia rodiny, aby sa vysporiadali so zmenami, ktoré sa im v histórii rodiny stali.

Príčiny rodičovských konfliktov

Rodičovské konflikty môžu mať rôzne príčiny, ktoré sa často prelínajú a navzájom ovplyvňujú. Medzi najčastejšie faktory patria:

• Finančné problémy: Nedostatok finančných prostriedkov môže viesť k stresu a napätiu v rodine, čo sa môže prejaviť v hádky a konflikty medzi rodičmi.
• Rozdiely v názoroch na výchovu detí: Rodičia môžu mať odlišné predstavy o tom, ako vychovávať deti, aké hodnoty im vštepovať a aké pravidlá stanovovať. Tieto rozdiely môžu viesť k sporom a nezhodám. Je až neuveriteľné, akým zdrojom konfliktov je napríklad strava. Pritom je úplne sekundárne, či dieťa je alebo neje nejaké eko-bio jedlo. Otec dá dieťaťu hranolčeky. Matka mi povie: „Povedzte otcovi dieťaťa, aby mu nedával hranolčeky.“
• Nedostatok času pre seba a partnera: Starostlivosť o deti a domácnosť môže byť veľmi náročná a vyčerpávajúca. Ak rodičia nemajú dostatok času pre seba a svoj partnerský vzťah, môže to viesť k frustrácii a nespokojnosti, čo sa môže prejaviť v konfliktoch.
• Problémy v partnerskom vzťahu: Ak partnerský vzťah prechádza krízou, napríklad v dôsledku nevery, nedostatku komunikácie alebo sexuálnych problémov, môže to negatívne ovplyvniť aj rodičovské fungovanie.
• Vplyv širšej rodiny: Niekedy môžu do rodičovských konfliktov zasahovať aj starí rodičia alebo iní príbuzní, ktorí sa snažia ovplyvňovať výchovu detí alebo zasahovať do rodinných záležitostí.
• Osobnostné rozdiely a nezvládnuté emócie: Rozdiely v osobnostiach rodičov, ich spôsoboch reagovania na stres a nezvládnuté emócie, ako hnev, frustrácia alebo úzkosť, môžu viesť k nedorozumeniam a konfliktom.
• Závislosť: Závislosť jedného z rodičov na alkohole, drogách alebo hazardných hrách môže mať devastujúci dopad na celú rodinu a viesť k častým a intenzívnym konfliktom.
• Domáce násilie: Fyzické, psychické alebo sexuálne násilie v rodine je závažný problém, ktorý si vyžaduje okamžitú intervenciu a ochranu obetí.

Dopad rodičovských konfliktov na deti

Deti sú veľmi citlivé na konflikty medzi rodičmi a ich dopad na ich vývoj a pohodu môže byť značný. Medzi najčastejšie negatívne dôsledky patria:

• Emocionálne problémy: Deti, ktoré sú vystavené rodičovským konfliktom, môžu prežívať pocity úzkosti, strachu, smútku, hnevu alebo viny. Môžu mať problémy so sebaúctou, sebadôverou a so zvládaním emócií.
• Problémy so správaním: U detí sa môžu objaviť problémy so správaním, ako agresivita, vzdorovitosť, hyperaktivita alebo poruchy pozornosti. Môžu mať problémy s dodržiavaním pravidiel, s autoritami a s nadväzovaním zdravých vzťahov.
• Akademické problémy: Konflikty v rodine môžu negatívne ovplyvniť školský výkon detí. Môžu mať problémy s koncentráciou, s učením a s motiváciou.
• Fyzické problémy: Stres spôsobený rodičovskými konfliktmi môže viesť k rôznym fyzickým problémom, ako bolesti hlavy, bolesti brucha, poruchy spánku alebo oslabená imunita.
• Problémy vo vzťahoch: Deti, ktoré vyrastajú v prostredí konfliktov, môžu mať problémy s nadväzovaním a udržiavaním zdravých vzťahov v dospelosti. Môžu mať tendenciu opakovať negatívne vzorce správania, ktoré videli u svojich rodičov.
• Trauma: Intenzívne a deštruktívne rodičovské konflikty, najmä ak sú spojené s násilím, môžu u detí spôsobiť traumu, ktorá môže mať dlhodobé následky na ich psychické zdravie.

Emocionálne zanedbávanie

Keď si predstavíme týranie, väčšinou máme na mysli fyzické či psychické. Lenže sú rôzne spôsoby, akými rodičia k dieťaťu pristupujú a ktorými môžu u neho vyvolať vážnu traumu, aj keď nejde o takú viditeľnú formu týrania. Emocionálne zanedbávanie môže byť úmyselné i neúmyselné a rodičia si často ani neuvedomujú, že sa ho dopúšťajú. Je to forma správania sa, pri ktorej rodičia nedostatočne reflektujú emočné potreby detí a ktorá zle pôsobí na zdravý psychický vývin dieťaťa.

Ako predchádzať rodičovským konfliktom

Prevencia je vždy lepšia ako liečba. Otvorená a efektívna komunikácia: Dôležité je, aby rodičia spolu otvorene a úprimne komunikovali o svojich pocitoch, potrebách a očakávaniach. Je potrebné naučiť sa aktívne počúvať jeden druhého, prejavovať empatiu a rešpektovať odlišné názory. Spoločné trávenie času: Rodičia by si mali nájsť čas na spoločné aktivity, ktoré ich bavia a ktoré posilňujú ich partnerský vzťah. Dôležité je tiež tráviť čas s deťmi a venovať sa im. Stanovenie jasných pravidiel a hraníc: Deti potrebujú jasné pravidlá a hranice, ktoré im dávajú pocit bezpečia a istoty. Je dôležité, aby sa rodičia dohodli na spoločných pravidlách a dôsledne ich dodržiavali. Rozdelenie úloh a zodpovedností: Je dôležité, aby si rodičia spravodlivo rozdelili úlohy a zodpovednosti v domácnosti a pri výchove detí. To pomôže predchádzať pocitu preťaženia a nespravodlivosti. Starostlivosť o seba: Rodičia by nemali zabúdať na starostlivosť o seba a svoje potreby. Dôležité je nájsť si čas na relaxáciu, koníčky a aktivity, ktoré im prinášajú radosť a uvoľnenie. Vyhľadať pomoc včas: Ak rodičia cítia, že sa im konflikty vymykajú spod kontroly, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc včas. Sociálny pracovník, psychológ alebo terapeut im môže pomôcť identifikovať príčiny konfliktov, naučiť sa efektívnejšie komunikačné a riešiteľské zručnosti a budovať zdravšie vzťahy.

Kedy vyhľadať pomoc sociálneho pracovníka

Je dôležité si uvedomiť, že vyhľadanie pomoci sociálneho pracovníka nie je znakom zlyhania, ale prejavom zodpovednosti a snahy o zlepšenie situácie v rodine. Našou úlohou je asistovať klientovi pri rozvíjaní jeho schopností, ktoré by mu umožnili vyriešiť jeho individuálne alebo skupinové problémy. Máme podporiť, aby sa s našou pomocou dopracoval pre neho k najlepšiemu riešeniu. A na tejto ceste mu máme byť nápomocní poskytnutím informácií, zabezpečením kontaktov s inštitúciami, či s jeho oboznámením sa s nimi a v neposlednom rade, tak máme urobiť bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu. Jednoducho povedané bez akýchkoľvek diskriminačných prvkov, bez akýchkoľvek prejavov spojených s predsudkami, či našimi prežitými osobnými skúsenosťami. Celá naša práca sa má niesť v duchu rešpektovania nezávislosti klienta, jeho oslobodenia od negatívnych životných podmienok, za použitia protidiskriminačných prístupov, dodržiavania demokracie a ľudských práv. Nezabúdajúc na ochranu identity a integrity klienta, pracujúc za jeho spoluúčasti a priviesť ho k jeho sebaurčeniu. Toto všetko hovorí o osobnej zodpovednosti sociálneho pracovníka.

Úloha kolízneho opatrovníka

V prípadoch, keď je v procese rozvodu či rozchodu vzájomným konfliktom rodičov ohrozený zdravý vývin dieťaťa a jeho potreby, vtedy vstupuje do procesu sociálnoprávna ochrana dieťaťa a sociálna kuratela. Podnet môže prísť odkiaľkoľvek, napríklad aj zo súdu, keď rodičia žiadajú úpravu svojich práv a povinností, teda to, ako sa budú s dieťaťom stretávať, aká bude výška výživného, ako bude zadefinované stretávanie sa s dieťaťom cez prázdniny a sviatky a podobne. Ak rodičia podajú návrh na súd, do procesu zo zákona vstupuje štát v inštitúte kolízneho opatrovníka. Zabezpečuje ho sociálny pracovník alebo sociálna pracovníčka z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorí dieťa zastupujú na súde a hája jeho záujmy.

Kolízny opatrovník nie je v pozícii, aby hodnotil dôvody rozpadu vzťahu, či manželstva, vyjadroval sa k postojom a pohnútkam rodičov ohľadom ich budúceho života, ale má objektívne zvážiť možnosti rodiča a jeho schopnosť postarať sa o dieťa bez rozdielu na pohlavie a historické stereotypy. Tak, ako je možné, že muž môže byť na rodičovskej dovolenke, rovnako reálne je, aby mal zverené dieťa. Úlohou kolízneho opatrovníka je zhodnotiť podmienky na jednej a druhej strane a vyjadriť sa jasne, prečo by jeden z rodičov nemohol mať dieťa zverené do svojej starostlivosti, resp. prečo je vylúčená striedavá osobná starostlivosť, pričom neschopnosť rodičov dohodnúť sa, nemôže byť považovaná prioritne za prekážku. V okrese Topoľčany bolo doposiaľ spísaných cca 10 návrhov na striedavú starostlivosť, pričom už môžeme skonštatovať, že v tejto chvíli máme k dispozícii aj rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, pričom obaja rodičia sa na pojednávaní dohodli na striedavej osobnej starostlivosti týkajúcej sa 14 ročného dieťaťa, hoci pôvodne malo byť zverené do výlučnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník, ktorý mal k pojednávaniu prešetrené pomery na oboch stranách flexibilne zareagoval na zmenu a dohodu rodičov a keďže nevidel dôvody, aby ju neschválil, doporučil zmene situácie vyhovieť. Dokonca za okres Topoľčany môžem konštatovať, že pracovníčky k svojej práci pristupujú naozaj zodpovedne a fundovane, bez spoločenských a historických predsudkov a máme veľa detí, ktoré sú zverené do výlučnej starostlivosti otca. V horších prípadoch sú deti rozdelené, čo však často súvisí s názorom dieťaťa samotného.

Tabuľka 1: Porovnanie počtu návrhov na striedavú starostlivosť a schválených rozsudkov v okrese Topoľčany (obdobie neurčené)

Rodina a dôsledky rozvodu

Rodina je univerzálnou sociálnou skupinou, v ktorej prebiehajú významné sociálne a psychologické javy v živote jednotlivca, pomáha mu vytvoriť pevné sociálne väzby a poskytuje bezpečné prostredie pre jeho ďalší psychosociálny vývin. Jej základnými funkciami sú biologicko-reprodukčná, ekonomicko-zabezpečovacia, emocionálna, socializačne-výchovná. Vo funkčnej nukleárnej rodine matka zabezpečuje prijatie dieťaťa, lásku, istotu, ochranu, komunikáciu, osobný príklad a model ženskej roly. Otec zabezpečuje príklad pre správanie sa, čas strávený s dieťaťom, ochranu, rozhodnosť, samozrejme lásku, komunikáciu, model mužskej role, podporu a ochranu pre matku. Partnerstvo je vzťah získaný a narodením dieťaťa sa stáva aj vzťahom, ktorý je vrodený. Rodina je stabilnou jednotkou spoločnosti, no v súčasnosti sa mnohé rodiny rozpadajú a následkom toho sa stáva rozvod. Štatisticky sa rozvádza približne každé druhé manželstvo a táto rozvodovosť má zvyšujúcu sa tendenciu. Rozvod rodičov je rozpadom partnerstva, no rodičovstvo zrušiť nie je možné. Vnímanie rozvodu sa za posledné dekády zmenilo, no jeho konzekvencie ostávajú tie isté a pôsobia negatívne vo väčšine ohľadov na každého člena rodina.

Rozvod a jeho dopady na deti

Psychológovia tvrdia, že rozvod je druhou najtraumatizujúcejšou udalosťou v živote človeka. Nasleduje hneď po smrti rodičov a detí. Je ťažký pre dospelých, ale najmä pre deti. Dieťa zažíva neistotu, strach, často sa ani nevyzná v tom, čo sa okolo neho deje. Býva vťahované do sporov, ktoré sa ho priamo netýkajú, avšak vyvolávajú v ňom výčitky svedomia a zdanie, že je vinné za to, že rodičia sa hádajú. Po rozvode sa od dieťaťa žiada, aby sa prispôsobilo novej situácii, aby denne žilo s jedným rodičom a s druhým, aby sa stýkalo podľa nejakých úradne vymedzených pravidiel, ktorých spolutvorcami sú rodičia, kolízni opatrovníci, sudcovia.

Najzraniteľnejšie sú práve deti, pretože rodičia sú zárukou ich stability a bezpečia. Stres a negatívne aspekty rozvodu môžu pretrvávať u detí dlho po rozvode, a jeho dôsledky bývajú dlhotrvajúce. Jedným z negatívnych dôsledkov u detí, ktoré vyrastajú v rodinách charakterizovanými rodičovskými konfliktami a hroziacou možnosťou odchodu jedného z rodičov, je ich väčšia náchylnosť podľahnúť problémom týkajúcich sa mentálneho aj fyzického zdravia. Príčinou je problém s rozvíjaním ich sociálnej kompetencie a efektívnych emocionálnych a behaviorálnych regulačných schopností. Dieťa milujúce oboch rodičov je takto nútené vybrať si jednu stranu pre to, aby nestratilo lásku rodiča, ktorý mu zabezpečuje bezprostrednú a častú starostlivosť. Daný nevedomý proces manipulácie zo strany rodiča môže vyústiť do syndrómu zavrhnutého rodiča.

Syndróm zavrhnutého rodiča

Syndróm zavrhnutého rodiča je koncept, ktorý vznikol v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Je to psychická forma detského zneužívanie a jeho hlavným znakom je očierňovanie rodiča dieťaťom bez racionálnych dôvodov, za ktorým stojí programovanie druhého rodiča, resp. vedomé či nevedomé stratégie podnecujúce dieťa k zavrhnutiu druhého rodiča. Syndróm zavrhnutého rodiča je dodnes konfrontovanou tematikou, napriek jeho častému, avšak prehliadanému a neuvedomenému výskytu. Autori najmä zahraničných štúdií poukazujú na jeho závažnosť a frekventovanosť v súvislosti so stálym počtom zvyšujúcich sa rozvodov. Na Slovensku je tento koncept medzi odborníkmi málo známy a je potrebné sa s ním viac oboznámiť, preskúmať a tak vyvinúť efektívnu prevenciu proti jeho výskytu v rozvedených rodinách. Združenie Ligy otcov poskytuje laickú pomoc rodiacim, z praxe prevažne otcom, ktorých deti zavrhli. Rodič chce niekedy vedome, inokedy nevedome, dostať dieťa na svoju stranu a ukázať, že je lepší ako ten druhý rodič. Majú pocit, že otec je nekompetentný alebo že mama je nekompetentná, neschopná, nemá dostatok rodičovských zručností a nedokáže zabezpečiť blaho dieťaťa. Na začiatku pritom dieťa obvykle nemá zlý vzťah ani s jedným rodičom. Ale postupne, počas vleklého konfliktu, sa dieťa stáva zmätené. Prežíva konflikt lojality. Miluje oboch rodičov a nevie, na čiu stranu sa má v konflikte postaviť. Mamička alebo otecko mu často hovoria, že im je smutno, keď ide k druhému rodičovi. Odmietanie jedného rodiča môže byť potom ovplyvnené pocitom, že jeho návštevou by mohlo ublížiť druhému. To, že sa dieťa stotožní s postojmi jedného rodiča a prikloní sa na jeho stranu, mu umožňuje realizovať bezpečnú stratégiu prežitia vnútorného konfliktu a tým si poistiť jeho náklonnosť. Vtedy sa dostáva do polohy neautentického prežívania. Jeho prežívanie je zrkadlením postojov, názorov, prianí a túžob jedného rodiča, často toho rezidenčného.

Naša práca kvalitatívne analyzuje syndróm, ktorý sa vyskytol u participanta a rozoberá stratégie, ktorými programujúci rodič pôsobil a následne jeho prejavy zavrhnutia u dieťaťa. Tieto môžu prispieť k rozpoznaniu okolia pri podobnom výskyte u dieťaťa počas rozvodových konfliktov a napomôcť včasnému riešeniu situácie najmä u mladších detí, kde je potrebná terapeutická intervencia. Z retrospektívneho hľadiska participanta chceme prispieť k tematike obnovenia vzťahu so zavrhnutým rodičom a jeho faktormi, ktoré sú nápomocné k uzdraveniu vzťahu zavrhnutého rodiča s dieťaťom. Podľa niektorých odborníkov je takáto obnova je možná len vďaka odbornej intervencii, avšak zatiaľ žiadne empirické argumenty k tomuto názoru nie sú. Vek zohráva dôležitú úlohu pri výskyte tohto syndrómu a rovnako aj pri procese obnovy vzťahu so zavrhnutým rodičom.

Rodičovský spor a jeho vplyv na školské prostredie

V praxi škôl a školských zariadení sa čoraz viac vyskytujú situácie, ktoré priamo alebo nepriamo vplývajú na ich vlastnú činnosť a sú dôsledkom rodičovského sporu. Príklad: Žiak nie je pripravený, sústredený, deprimovaný, nemá pripravené školské pomôcky. Rodičia sa úmyselne sabotujú, napr. pri preberaní odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi úmyselne neodovzdajú školskú tašku s príslušnými učebnými pomôckami. Dieťa si kupujú liberálnejším režimom výchovy, napr. Škola je do sporu rodičov zapojená napríklad vtedy, keď rodič, ktorý nemá dieťa zverené do starostlivosti, sa pokúša s dieťaťom nadviazať kontakt priamo v škole na „neutrálnej” pôde mimo súdom stanovený čas. Tieto situácie nezriedka môžu vyžadovať prítomnosť polície. Zároveň sa stávajú aj situácie, kedy sa rodičia nedohodnú na podstatných veciach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, napr. zápis na konkrétnu školu, voľba medzi etickou a náboženskou výchovou, zápis na mimoškolské aktivity.

Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine môže každý, kto sa dozvie o nevhodnom správaní detí, ako že rodičia porušujú svoje rodičovské povinnosti, resp. že rodičovské práva zneužívajú, oznámiť tieto skutočnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rodičovský spor nevzniká iba v prípade rozvodov a rozchodov, ale rodičovský spor môže vzniknúť aj pri manželoch, ktorí sú zosobášení. Z týchto dôvodov má súd právo upraviť výkon rodičovských práv a povinností aj bez návrhu rodičov, napr. z podnetu starých rodičov, školy, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí”) je každý povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „UPSVaR“) na porušovanie práv dieťaťa. Ak UPSVaR zistí, že dieťa alebo rodičia potrebujú pomoc, pretože nie sú schopní riešiť problémy, konflikty v rodine, resp. sa prispôsobiť novej situácii v rodine, môže navrhnúť napr. mediáciu ako odbornú metódu na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine. Tieto opatrenia má UPSVaR ako prostriedky na zmiernenie situácie a pomoc rodičom a dieťaťu. Nie je vylúčené, že rodičia spolupracovať nebudú, resp. pomoc odmietnu.

tags: #rodicovske #konflikty #a #socialny #pracovnik