Komplexná rehabilitácia ležiaceho pacienta: Sprievodca pre opatrovateľov

Imobilita, teda neschopnosť voľného a účelového pohybu, predstavuje závažné zdravotné riziko. Imobilný človek je definovaný ako osoba, ktorá nie je schopná samostatného, voľného a účelového pohybu. Preto je každý imobilný pacient v istej miere pri rôznych bežných činnostiach odkázaný na pomoc inej osoby. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na postupy a zásady starostlivosti o ležiaceho pacienta, s cieľom zabezpečiť jeho telesnú a duševnú pohodu.

Pochopenie imobility a jej dôsledkov

K rozvoju imobility u pacientov môže viesť viacero zdravotných problémov. Dlhodobá imobilita má závažný vplyv na telesný, ako aj psychický stav človeka. V dôsledku dlhodobej inaktivity, najmä u starších ľudí, postupne dochádza k zmenám v činnosti viacerých orgánových systémov. Tento komplex príznakov, ktoré vznikajú v dôsledku obmedzenia pohybu, označujeme ako imobilizačný syndróm.

Prejavy imobilizačného syndrómu môžeme rozdeliť na:

• Psychické: strata motivácie, depresia, apatia, úzkosť, strach.
• Somatické: atrofia svalstva, vznik kontraktúr, zhoršenie kardiálnej funkcie, zvýšenie rizika vzniku trombózy, stupňa osteoporózy z inaktivity.

Imobilizačný syndróm môže byť spúšťačom celého radu komplikácií, ktoré môžu mať až fatálny koniec. Prevencia vzniku imobilizačného syndrómu preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť ošetrovateľskej starostlivosti o imobilného pacienta. Súčasťou prevencie sú napríklad povzbudzovanie pacienta, izometrické cvičenie, polohovanie a používanie elastických pančúch.

Zásady starostlivosti o ležiaceho pacienta

Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o imobilného pacienta spočíva v zabezpečení správnej ošetrovateľskej starostlivosti, predchádzaní vzniku komplikácií a podpore udržania najvyššej možnej miery samostatnosti. Jednotlivé úkony starostlivosti a potreby pacienta úzko súvisia s jeho zdravotným stavom. Pacienti, ktorí sú na lôžko pripútaní úplne, budú potrebovať opateru a starostlivosť častejšie a vo väčšej miere, než tí, ktorí sú čiastočne schopní vykonávať niektoré úkony sami. Pri starostlivosti o imobilného pacienta by ste mali postupovať podľa týchto zásad:

• Precíznosť: Keďže sa pacient nevie o seba postarať sám, je dôležité, aby ste napríklad v rámci jeho hygieny vykonali všetky úkony poctivo a precízne. Zabránite tak vzniku podráždenia, zaparenia či infekcií.
• Pravidelnosť: Nájdite si spolu s vašim blízkym či pacientom režim, dbajte na pravidelnosť hygieny (minimálne ráno a večer) a tiež pravidelnú zmenu polohy.
• Individuálny prístup: Nezabúdajte, že každý človek je iný, má iné potreby a pocity, snažte sa s ním čo najviac komunikovať to, čo cíti, potrebuje a ako sa má.
• Empatia: Je veľmi dôležité prejaviť empatiu a poskytnúť dotyčnému dostatočnú pomoc, ktorú potrebuje.
• Trpezlivosť a obetavosť: Starostlivosť o milovaného človeka, ktorý je odkázaný na svojich príbuzných, si vyžaduje dávku odhodlania, trpezlivosti a často i obetavosti.

Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta

Správne vykonaná hygiena pomáha zvýšiť komfort pacienta a zároveň funguje ako prevencia pred vznikom infekcie, či dekubitov. Pravidelná hygiena ležiaceho pacienta je kľúčová pre zdravie tela aj ducha. Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta by mala zahŕňať starostlivosť o pokožku, vlasy, nechty, zuby, ústa, uši a oblasť genitálií. Pri imobilnom pacientovi prebieha celá očista na posteli.

Hygienickú starostlivosť o imobilného pacienta môžeme rozdeliť na 3 fázy:

• Ranná toaleta: Zahŕňa starostlivosť o tvár, ruky, ústnu dutinu, intímnu hygienu, starostlivosť o vlasy, úpravu postele a posteľnej bielizne, v lete aj celkový kúpeľ chorého na posteli, prezlečenie pyžama. V rámci rannej hygieny je potrebné umyť tvár, ústnu dutinu, skontrolovať, či sú čisté uši, nos i oči. Podľa potreby môžete vykonať i hygienu genitálií. Pokiaľ je šanca, že sa váš pacient alebo blízky bude počas dňa pohybovať, je vhodné prezliecť ho do domáceho oblečenia. Pomôže mu to zachovať si akýsi pocit aktívnosti a rozdelenia dňa na „aktívny“ čas a čas odpočinku.
• Večerná toaleta: Prebieha obdobne ako ranná toaleta, s tým rozdielom, že prichádza čas na kúpeľ. Pri večernej hygiene môžete postupovať podobne ako pri rannej.
• Priebežná toaleta: Zahŕňa pomoc s vylučovaním moču a stolice a v prípade inkontinencie pravidelnú výmenu inkontinenčných pomôcok.

Kúpanie

Hlavným cieľom kúpania je očistiť telo od všetkých nečistôt, potu, choroboplodných zárodkov, odlupovanej pokožky a ďalších vecí. Takéto čistenie chráni telo pred infekciami a tiež podporuje zdravý krvný obeh a pohodlie pacienta. V závislosti od možností a pohyblivosti pacienta je možné túto procedúru vykonať ako kompletný posteľový kúpeľ, čiastočný kúpeľ, kúpeľ vo vani alebo sprchovacom kúte. V prípade posteľového kúpeľa vám postačí lavór s teplou vodou, umývacie rukavice alebo žinky a uteráky. Pri umývaní by ste mali byť naozaj dôkladní. Je potrebné odstrániť z pokožky nečistoty, pot aj odumretú pokožku. Pri používaní mydiel však dávajte pozor na množstvo, nakoľko veľa mydla môže spôsobovať jej vysušovanie.

Ústna hygiena a starostlivosť o nechty

Netreba zabudnúť na ústnu hygienu dvakrát denne. Nechty by mal mať ležiaci pacient vždy čisté. Len tak sa dá predísť infekcii alebo poraneniu.

Prebaľovanie ležiaceho pacienta

Prebaľovanie ležiaceho pacienta je ďalším zo základných hygienických úkonov. Je nevyhnutné predovšetkým u tých pacientov, ktorým zdravotný stav neumožňuje používanie klasickej toalety ani toaletného kresla. Prebaľovať ležiaceho pacienta by ste mali vždy ráno po zobudení, večer pred spaním a potom podľa potreby vždy, keď je plienka znečistená. Častejšie prebaľovanie môže byť potrebné u inkontinentných pacientov.

Ako prebaľovať ležiaceho pacienta:

1. Vopred si pripravte všetko potrebné - rukavice, absorpčnú podložku, čistú plienku, pomôcky na umytie intímnych partií.
2. Umyte si ruky a natiahnite si rukavice.
3. Pod pacienta umiestnite absorpčnú podložku.
4. Opatrne ho otočte na bok.
5. Odstráňte znečistenú plienku a umyte intímne partie pacienta (vždy spredu dozadu).
6. Pokožku dobre osušte, predovšetkým v kožných záhyboch.
7. V prípade potreby môžete použiť krém na ochranu pred zapareninami.
8. Rozložte čistú plienku a podsuňte ju pod pacienta.
9. Pacienta následne prevráťte späť na chrbát a upravte plienku.
10. Plienka má vpredu siahať tesne pod pupok, vzadu k pásu.

U inkontinentných pacientov (s únikom moču alebo stolice) je možné požiadať o príspevok na výdavky spojené s opotrebovaním šatstva. Pri ťažkom stupni, ktorý sa zvyčajne týka starších a imobilných pacientov, vám môže lekár predpísať pomôcky hradené poisťovňou až do 51,94 EUR mesačne. Ťažký únik moču či stolice je nepríjemnou súčasťou každodenného života imobilných pacientov.

Polohovanie a prevencia proti preležaninám (dekubitom)

Polohovanie predstavuje základ prevencie tvorby preležanín. Dlhodobé ležanie či napríklad sedenie na invalidnom vozíku môže mať za následok vznik nepríjemných a bolestivých preležanín, zvaných aj dekubity. Ide v podstate o ťažko sa hojace rany, ktoré vznikajú tlakovým poškodením tkanív. Dekubity sa môžu vyvinúť v podstate na ktoromkoľvek mieste tela. Najväčšie riziko vzniká vtedy, keď tlak tela a protitlak podložky pôsobí nad kostnými prominenciami s tenkou podkožnou tukovou vrstvou. Za predispozičné lokalizácie možno považovať sakrálnu oblasť, päty, sedacie kosti, oblasť nad veľkými trochantermi a vonkajšie členky. 95 % dekubitov vzniká práve v týchto oblastiach. Ďalej môžu vzniknúť v oblasti spánkových kostí, uší, lícnych kostí, sánky, nosa, ramena, malíčka a palca a na ostatných miestach ľudského tela s malou tukovou vrstvou. Zabezpečiť zmenu polohy imobilného pacienta je potrebné počas dňa minimálne každé 2 hodiny a počas noci minimálne každé 3 hodiny. Pri každej zmene polohy si zároveň všímajte zmenu farby kože. Každé začervenanie pokožky predstavuje riziko rozvoja dekubitov. Polohovanie môžete spojiť aj s masážou, pasívnym cvičením, či vykonaním hygieny.

Faktory ovplyvňujúce tvorbu dekubitov:

• Vlhkosť
• Hygiena
• Výživa
• Telesná teplota
• Anémia
• Mobilita

Na základe týchto údajov možno identifikovať vysoko rizikových pacientov a zamerať sa najmä na prevenciu, ktorá je podstatne menej náročná ako liečba už vzniknutého dekubitu. Ako bolo popísané vyššie v článku je rehabilitačné ošetrovateľstvo najmä preventívnym nástrojom.

Ako správne polohovať ležiaceho pacienta?

Ak polohovanie praktizujete správne a dodržiavate nevyhnutné postupy, môže pomôcť pri zmiernení bolesti, ako aj vytvorení bezpečnosti a celkovom pohodlí. Správne umiestnenie lôžka je nesmierne dôležité. Ak je pacient v zlej polohe, tá môže byť dôvodom nepohodlia a bolesti. Nielen to, dlhodobé nesprávne polohovanie pacienta môže dokonca viesť až k zhoršeniu zdravia. Poznáme viacero polôh, do ktorých možno umiestniť pacienta. Každá z nich má však svoje pravidlá, výhody a riziká.

• Poloha na chrbte zmierňuje tlak na krížovú kosť a päty, podporuje správne vyrovnanie chrbta.
• Poloha v ľahu podporuje expanziu hrudníka a pľúc a je veľmi vhodná pre pacientov so srdcovými, respiračnými alebo neurologickými ťažkosťami.
• Poloha podporuje expanziu pľúc, čo je veľmi prospešné pre ľudí s ťažkosťami s dýchaním (pre tých, ktorí majú problém s výdychom).
• Ideálna poloha pre extenziu bedrových a kolenných kĺbov je nápomocná pri odvodnení z úst, ako aj pre ľudí v bezvedomí alebo tých, ktorí sú v období rekonvalescencie po operácií úst či hrdla.
• Poloha je vhodná pre pooperačné zotavenie, avšak predstavuje zvýšené riziko vzniku dekubitov a poškodenia nervov.
• Poloha je nápomocná pri žilovom návrate u hypotenzných pacientov, ale zároveň je rizikom pri dyspnoe.

Ak je pacient schopný a vie vám pomôcť, vyzvite ho k tomu, motivujte. Pri polohovaní a celkovom presúvaní buďte ostražití a zvoľte správnu telesnú mechaniku. Chrbát, krk a panva by mali byť zarovnané, pokrčte kolená, nechajte chodidlá na široko od seba a používajte radšej ruky a nohy, než chrbát.

Imobilných pacientov mobilizuje sestra a fyzioterapeut za pomoci pomocného personálu. V spolupráci vykonávajú polohovanie na odľahčenie predilekčných miest od pôsobiaceho tlaku. Každý pacient prijatý do nemocnice má vyhodnotenú Nortonovej škálu, ktorá stanoví riziko vzniku dekubitu, pričom nebezpečenstvo vzniku dekubitov vzniká pri menej ako 25 bodov.

Masáže ako prevencia dekubitov

Ďalším zo skvelých spôsobov, ako pacientovi pomôcť s prevenciou proti preležaninám, sú masáže. Masáž pomáha zlepšiť cirkuláciu krvi, čo je veľmi dôležité nielen pre ochranu pred dekubitmi, ale aj pre celkové prekrvenie organizmu.

Antidekubitárne matrace a podložky

V prípade polohovacích postelí si viete zakúpiť matrace so striedavým tlakom, čím zvýšite komfort a bezpečnosť pacienta.

• Penové matrace: patria medzi najvyhľadávanejšie druhy matracov na trhu. Vyznačujú sa výbornou pohodlnosťou, rozložením tlaku, čo vplýva na správne prispôsobenie kontúr tela, ako aj oporu chrbtice každého, kto ich využíva. Navyše, majú vyhovujúce ortopedické a antialergické vlastnosti, ako aj dlhú životnosť.
• Pamäťové matrace: kvalitné matrace s pamäťovou penou sú špecifické vlastnosťou, ktorá sa postará o prispôsobenie svojho tvaru pomocou vplyvu tlaku a teploty. Matrac dokáže rozložiť tlak vášho tela, čím sa dokonale prispôsobiť tak, ako to vaše telo potrebuje. Ide práve o termoaktívnu penu, ktorá dokáže meniť svoju tvrdosť, a to kvôli svojej bunkovej štruktúre. Celkovým prispôsobením sa zvýši kvalita spánku, zmierňuje bolesť chrbtice a zlepší sa aj krvný obeh.
• Podložka (matrac) pod chrbát: podložka pod chrbát alebo matrac na polohovanie chrbta predstavujú ideálnu ergonomickú pomôcku, ktorá uľaví bolesti chrbta, postará sa o maximálne pohodlie a zmierni celkové napätie. Podložka chrbát nielen uľaví, ale zabezpečí sa tak aj jeho masáž. Navyše, výsledkom jej používania je aj zlepšený krvný obeh, lepšie držanie tela, ako aj obnovenie zakrivenia chrbtice a zlepšenie pružnosti daných svalov.

Podávanie stravy a tekutín na lôžku

Pri podávaní jedla imobilnému pacientovi sa snažte podporiť ho k čo najväčšej samostatnosti. Jedlo na lôžku podávajte na servírovacom stolíku. Ak je to možné, pomôžte chorému posadiť sa s nohami spustenými na zemi. Ak poloha v sede nie je možná, mierne zdvihnite imobilnému pacientovi oblasť trupu a v tejto polohe ho opatrne nakŕmte. Kontrolujte, či má pacient počas dňa dostatok tekutín. Vyhnite sa kŕmeniu pacienta vo vodorovnej polohe, aby ste zamedzili vniknutiu jedla do dýchacej trubice a predišli riziku udusenia. Ak sa pacient môže posadiť, použite opierku chrbta. Stravovanie ležiaceho pacienta je špecifické a je preto veľmi dobré sa poradiť s odborníkom, na čo všetko si treba dávať pozor.

Pitný režim a hydratácia pokožky

Dospelý človek, ktorý počas dňa nepodniká vyššiu fyzickú námahu, by mal vypiť približne 2,5 litra tekutín. Týka sa to aj pacientov s inkontinenciou, ktorí často zo strachu z pomočovania môžu vodu odmietať. Nie je to správne. Čím menej tekutín totiž prijímame, tým koncentrovanejší je moč, preto môže byť ťažšie ho udržať. Adekvátny pitný režim môže pomáhať aj pri inkontinencii. Najvhodnejšia je pramenitá, nesladená voda bez bubliniek. Hydratáciu potrebuje aj pokožka, najmä zrelá a namáhaná. Únik moču môže pokožku dráždiť a poškodzovať, preto je dobré používať inkontinenčné pomôcky, ktoré majú pH 5,5 a obsahujú aloe vera, ktoré na pokožku pôsobí upokojujúco.

Psychická pohoda a prostredie

Tak ako sa staráte o telesnú stránku zdravia a spokojnosti vášho blízkeho, nemali by ste zabúdať ani na tú duševnú. Často sa stáva, že pacienti pripútaní na lôžko posmutnejú. Cítia sa byť príťažou, pretože sa o seba nevedia postarať sami. Dajte im pocítiť, že vám na nich záleží a že sú dôležití. Komunikujte s vašim blízkym, spýtajte sa ho ako sa má, čo potrebuje, ako sa cíti. Pobyt na čerstvom vzduchu je nevyhnutný pre každého človeka.

Posledný, ale nie menej dôležitý faktor, ktorý môže vo veľkej miere ovplyvniť to, ako sa pacient cíti, je prostredie. Pripravte vášmu blízkemu priestor tak, aby sa v ňom cítil dobre a pohodlne. Uistite sa, že miestnosť, v ktorej sa pacient nachádza, je vetraná a dobre osvetlená, pokiaľ možno s prirodzeným svetlom - slnečné svetlo je totiž prírodný dezinfekčný prostriedok. Ľahký prístup k veciam, ako je vypínač, lampa, budík, telefón alebo voda zabezpečia, že sa pacient bude cítiť pohodlne a menej závislý na ostatných. Možno ste si to doteraz neuvedomovali, no ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu a pacientov, ktorí sa pohybujú výlučne s pomocou druhého alebo využitím pohybovej pomôcky, môžu aj menšie nezrovnalosti predstavovať veľký problém. Zamerajte sa na vysoké prahy, koberce, či ostré rohy nábytku. Zbavte sa nepotrebných vecí a doplnkov. Kvalita života závisí aj od toho, ako dôstojne a pohodlne sa pacient na lôžku cíti. Nemenej dôležité je psychické zdravie pacienta, preto nezabúdajte komunikovať a hľadať riešenia pre vyplnenie voľného času.

Pohybové cvičenia a rehabilitácia

Aby ste udržali vášho blízkeho v čo najlepšej kondícii, mali by ste dbať na pohybové cvičenia. Rehabilitácie sú preto dôležitou súčasťou domácej starostlivosti. Ošetrovateľstvo je multidisciplinárny vedný odbor, v ktorého centre je pacient. Sestra sa snaží o prinavrátenie zdravia poskytovaním kvalitnej, efektívnej a bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti a svojimi intervenciami pomáha predchádzať zhoršeniu zdravotného stavu. Keďže pracuje ako člen tímu, často sa jej kompetencie prelínajú s inými odbormi. Veľký počet operačných výkonov, chronicita niektorých ochorení a predĺžená rekonvalescencia kladú na sestry stále vyššie nároky v poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Týka sa to aj oblasti rehabilitácie a nakoľko vyťaženosť fyzioterapeutov je veľká, do hry tak môže vstúpiť sestra.

„Jednou z kompetencií sestry je zabezpečiť mobilizáciu osoby a ošetrovateľskú rehabilitáciu a podieľať sa na prevencii porúch z imobility” (vyhláška MZ SR č. 95/2018 odsek 1u Z.). V Českej republike je súčasťou rehabilitačného ošetrovateľstva hlavne „polohovanie, posadzovanie, základné pasívne dychové a kondičné cvičenia, nácvik mobility, premiestňovania, sebeobsluhy s cieľom zvyšovania sebestačnosti pacienta a cvičenia týkajúce sa rehabilitácie porúch komunikácie a porúch prehĺtania a vyprázdňovania, metódy bazálnej stimulácie s ohľadom na prevenciu a nápravu porúch funkcie tela vrátane prevencie ďalších porúch z imobility” (Vyhláška č. 55/2011 §4 ods j. Z.). V rehabilitačnom ošetrovateľstve ide o aktívne ošetrovanie chorých, keď sestra všetkými možnými prostriedkami v rámci svojich kompetencií bráni vzniku sekundárnych zmien, komplikácií a pomáha skráteniu pacientovho návratu do samostatného života. Vykonáva preventívne opatrenia a tým predchádza zhoršeniu zdravotného stavu. Môžeme hovoriť o špecifickej forme ošetrovateľskej starostlivosti v spojení s bežnými ošetrovateľskými činnosťami. Základným rysom je úzka spolupráca s fyzioterapeutom, alebo ergoterapeutom a účelná deľba práce. K dosahovaniu, čo najoptimálnejších výsledkov je práca sestry a fyzioterapeuta nadväzujúca a vzájomne doplňujúca. „Fyzioterapeut cielene pracuje na zlepšení mobility, sebaobsluhy a funkčných schopností pacienta. Sestra tieto dosiahnuté schopnosti v rámci rehabilitačného ošetrovania udržuje až k celkovému zlepšeniu pacientovho stavu.” (Dosbaba et al., 2021, s. Sestra poskytuje základnú ošetrovateľskú rehabilitačnú starostlivosť, na ktorú potom nadväzuje fyzioterapeut so svojou odbornou špecializovanou starostlivosťou. Tento typ ošetrovateľstva sa uplatňuje najmä v dlhodobej starostlivosti o chorých, v ADOS a hospicoch. Rehabilitačné ošetrovateľstvo si vyžaduje aktívny typ sestry ochotnej spolupracovať s celým tímom ale hlavne pacientom s cieľom mu polepšiť. Vhodne zvolená komunikácia a trpezlivosť zvyšuje šance na získanie pacientovej spolupráce. Výhodou sestry je, že je k dispozícii 24 hodín v rámci jedného oddelenia a vie sa pacientovi v tomto čase naplno venovať.

Typy rehabilitácie

Rehabilitácia nie je univerzálny proces, ktorý vyzerá rovnako pre každého pacienta. Správny typ rehabilitácie závisí od diagnózy, rozsahu poškodenia nervového systému, aktuálnych schopností pacienta aj cieľov terapie. V praxi sa najlepšie výsledky dosahujú kombináciou viacerých typov rehabilitácie. Kombinovaný prístup zohľadňuje individuálne potreby pacienta a umožňuje flexibilne reagovať na jeho pokrok. Výber vhodného typu rehabilitácie by nemal byť náhodný. O najvhodnejšom postupe vždy rozhoduje odborné vyšetrenie a individuálne posúdenie pacienta. Neexistuje jeden „správny“ typ rehabilitácie pre všetkých pacientov. Každý prípad je jedinečný a vyžaduje individuálny prístup.

• Neurologická rehabilitácia: je určená pre pacientov s ochoreniami alebo poškodením nervového systému. Cieľom neurologickej rehabilitácie je podporiť mozog v opätovnom učení pohybov, rovnováhy, koordinácie a každodenných činností. Terapia je zameraná na využitie neuroplasticity - schopnosti mozgu vytvárať nové nervové spojenia.
• Robotická rehabilitácia: predstavuje modernú formu terapie, pri ktorej sa využívajú špecializované zariadenia na podporu pohybu. Výhodou robotickej rehabilitácie je presné a opakované vedenie pohybu, ktoré je pre mozog mimoriadne dôležité. Terapia prebieha vždy pod dohľadom odborníka a je súčasťou komplexného rehabilitačného programu.
• Klasická fyzioterapia: je základným pilierom rehabilitácie. Zameriava sa na zlepšenie pohyblivosti, svalovej sily, stability a správnych pohybových vzorcov. Fyzioterapia je vhodná pri neurologických aj ortopedických diagnózach a často sa kombinuje s ďalšími formami rehabilitácie.

Pohybové cvičenia pre ležiaceho pacienta

Postupne si rozoberme jednotlivé prostriedky, vďaka ktorým môže sestra pomôcť pacientovi.

• Polohovanie: je súbor polôh, ktoré majú preventívny, liečebný a úľavový význam. Polohu zaujíma pacient sám alebo ju mení sestra a to pravidelne a systematicky. Pacient musí byť v posteli uložený tak, aby sa zabránilo komplikáciám, ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobej nehybnosti (prevencia imobilizačného syndrómu, preležaniny, stuhnutie kĺbov, skrátenie svalov a šliach, atrofie svalstva...). Polohovanie zmierňuje bolesť, umožňuje odľahčenie určitých častí tela od tlaku, trenia, zabraňuje sekundárnym zmenám na koži (Grajcarová, Kosťová, 2017). Každá zmena polohy sa zapíše do polohovacieho plánu.
• Pasívne pohyby: realizuje sestra počas manipulácie s imobilným pacientom počas polohovania a najmä hygieny. Pasívne pohyby môže vykonávať aj prístroj napr. motodlaha.
• Mobilizácia a vertikalizácia pacienta: K aktívnym ošetrovateľským kompetenciám patrí mobilizácia a vertikalizácia pacienta, alebo ako ho dostať z postele, čo najskôr ale efektívne a bezpečne. Na začiatok imobilného pacienta posadzujeme na chvíľu zopárkrát v priebehu dňa podľa stavu pacienta. Je potrebné si uvedomiť, že ak pacient dlhodobo ležal môže dôjsť k tlakovej dekompenzácii a k mdlobám. Pre ležiaceho pacienta je posadzovanie intenzívny zážitok a treba zvoliť vhodnú komunikáciu a ak už príde k dekompenzácii tak pacienta uložiť späť na posteľ a počkať kým sa stav upraví (Mattová, 2021). Keď je zvládnutá posadzovacia fáza, staviame pacienta pomaly na nohy, nacvičujeme presuny z postele na vozík a späť. Po nabratí sily a odvahy v stoji sa môžu realizovať prvé kroky.
• Nácvik sebaobslužných činností: alebo aktivít denného života ako hygiena, obliekanie, vyzliekanie, stolovanie, jednoduchá toaleta na posteli pomáha pacientovi v získavaní nezávislosti od ošetrujúceho personálu. Sestra sa podieľa najmä vhodnou komunikáciou, trpezlivým prístupom a voľbou vhodných pomôcok.
• Dychová gymnastika: realizuje hlavne fyzioterapeut tzv. respiračná fyzioterapia.

Príklady cvičení

Na tabuľke je sedem cvičení. Precvičujte telo, svalovou lýtkovou pumpou, aktiváciou a kontrakciou komplexu mm. gluteálnymi svalmi. Aktívna hyperemizácia svalového systému v dobrej kondícii. Úkonov pohybovej liečby na posteli. Obr.č.2. kĺboch oboch nôh. Obr.č.3. váhou tela. Obr.č.4. Obr.č.5. Obr.č.6. Obr.č.7. Rehab. prac. Obr.č.8. matraca a záhlavia do podušky- podhlavníka.

Starostlivosť v nemocničných zariadeniach

Pri príjme pacienta s už vytvoreným dekubitom je stanovovaný aj ošetrovateľský záznam rany alebo dekubitu, kde dekubit presne zaznamená, veľkosť, stupeň a plánované ošetrenie. Pacientovi je poskytnutý antidekubitárny matrac a všetky dostupné antidekubitárne pomôcky. Zároveň sa sestra stará aj o kožu pacienta, udržiava ju v suchu a čistote, pre starostlivosť o premastenie a ochranu pokožky používa na to určené prípravky. Vizuálna kontrola predilekčných miest sa vykonáva pri každom otočení pacienta. Pacient je podporovaný v sebaobslužných činnostiach, k ruke má tekutiny, jedlo a sestry sa snažia, aby sám zvládal tieto činnosti. Podporuje sa v základnej hygienickej starostlivosti ako umytie zubov, umytie tváre, učesanie sa. Ak je to v pacientových silách môže byť vysadený aj do kresla. Pri mobilizácii nastupujú už fyzioterapeuti a v spolupráci so sestrou sa snažia pacienta naučiť vstávať z postele, stáť pri posteli a robiť prvé kroky. K dispozícii sú G-aparáty, chodítka, nemecké aj francúzske barle. Taktiež vykonávajú s pacientami pasívne cvičenie na posteli. Po nadobudnutí väčšieho sebavedomia sestra pacienta odprevádza na toaletu, do kúpeľne prípadne aj do jedálne. Tieto všetky činnosti sestra vykonáva s dôrazom na prevenciu dekubitov. Ak už sa u pacienta vyskytne príznak dekubitu, sestra vyhotoví fotografickú dokumentáciu, zmeria rozsah poškodenia, navrhne a aplikuje vhodnú formu terapie.

Štatistika dekubitov

V našom zariadení sa vedie štatistika dekubitov a chronických rán. Pre ilustráciu uvádzame počet hospitalizovaných pacientov za posledné 3 roky v porovnaní s počtom dekubitov v našom zariadení.

Čo sa týka vzniku dekubitov, zo všetkých pacientov s dekubitmi bol iba jeden, ktorý vznikol u nás. V našom zariadení sa dbá na odbornú pripravenosť sestier, sú pravidelne preškolované a pripravené vždy stáť pri pacientovi. Sestry sú nepostrádateľnými členkami multidisciplinárneho tímu, v ktorého centre je pacient. Treba však mať na zreteli, že sestra prácu fyzioterapeuta nikdy nezastúpi, ale v rámci poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti vie pacienta zaktivizovať a tým priviesť k väčšej sebestačnosti.

tags: #rehabilitacia #leziaceho #pacienta