Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované.
Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.
Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.
Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.
Odvody do zdravotnej poisťovne
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP.
Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
- 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
- 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025.
Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Chránená dielňa a chránené pracovisko
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.
Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pomoc v práci
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Odvody z dohôd v roku 2025
V roku 2025 ostávajú sadzby poistného pre jednotlivé druhy poistenia nezmenené.
Minimálny mesačný vymeriavací základ ostáva stanovený pre platenie poistného na sociálne poistenie samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne poistených osôb a na zdravotné poistenie samostatne zárobkovo činných osôb a samoplatiteľov, a to vo výške 715 €.
Aj v roku 2025 ostáva minimálne poistné a minimálny preddavok zamestnanca na účely zdravotného poistenia.
Maximálny vymeriavací základ ostáva stanovený pre platenie poistného na sociálne poistenie, okrem úrazového poistenia.
Uvedené vymeriavacie základy (okrem vymeriavacieho základu zamestnanca na účely zdravotného poistenia) sú odvodené od priemernej mesačnej mzdy za rok 2023, ktorá je vo výške 1 430 €.
Dohody s nárokom na pravidelný príjem
Ak fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a fyzická osoba, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek, je v pracovnom pomere, na účely zákona o podpore v čase skrátenej práce sa považuje za zamestnanca a zamestnávateľ môže za takúto osobu platiť poistné na financovanie podpory.
Pravidelným príjmom je taký príjem, ktorý je zamestnancovi splatný vždy za obdobie jedného kalendárneho mesiaca. Za dohodu zakladajúcu nárok na pravidelný príjem budeme teda spravidla považovať dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov.
Ak má osoba uzavretú dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce a zároveň má priznaný starobný, predčasný starobný dôchodok alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, odvody na invalidné poistenie ani na poistenie v nezamestnanosti neplatí, a teda výška jej odvodov bude 5,4 % (resp. 7,4 % bez započítania poistného na invalidné poistenie).
Ak má takáto osoba priznaný konkrétne starobný, predčasný starobný dôchodok alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, odvody na invalidné poistenie neplatí, a teda výška jej odvodov bude 4,0 % (resp. 7,0 % bez započítania poistného na invalidné poistenie).
Študenti sú pri uzavretí dohody o brigádnickej práci študentov v rámci sociálneho poistenia povinne poistení iba dôchodkovo (teda starobné = 4% a invalidné = 3%), čo predstavuje odvod vo výške 7 % (resp. 9,4 % pre zamestnávateľa).
Pri predčasnom starobnom dôchodku podlieha odmena zdravotným odvodom na strane dohodára i zamestnávateľa, ak je predčasný starobný dôchodok priznaný, ale vyplácanie dôchodku je pozastavené.
Dohody s nepravidelným príjmom
Nepravidelným príjmom je taký, ktorého splatnosť je nastavená v iných intervaloch ako je obdobie jedného kalendárneho mesiaca, alebo príjem z dohôd, ktoré sú uzatvorené na obdobie kratšie ako je jeden mesiac. Výnimkou je uzavretie dohody na dobu najviac jedného kalendárneho mesiaca, ktorá sa považuje za dohodu s nepravidelným príjmom (odmena je vyplatená len jednorazovo, nie pravidelne).
Pri dohodách s nepravidelným príjmom do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.
Študenti sú pri uzavretí dohody o brigádnickej práci študentov v rámci sociálneho poistenia povinne poistení iba dôchodkovo (teda starobné = 4% a invalidné = 3%), čo predstavuje odvod vo výške 7 % (resp. 9,4 % pre zamestnávateľa).
Ak má osoba uzavretú dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce a zároveň má priznaný starobný, predčasný starobný dôchodok alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, odvody na invalidné poistenie ani na poistenie v nezamestnanosti neplatí, a teda výška jej odvodov bude 5,4 % (resp. 7,4 % bez započítania poistného na invalidné poistenie).
Ak má takáto osoba priznaný konkrétne starobný, predčasný starobný dôchodok alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, odvody na invalidné poistenie neplatí, a teda výška jej odvodov bude 4,0 % (resp. 7,0 % bez započítania poistného na invalidné poistenie).
Pri predčasnom starobnom dôchodku podlieha odmena zdravotným odvodom na strane dohodára i zamestnávateľa, ak je predčasný starobný dôchodok priznaný, ale vyplácanie dôchodku je pozastavené.
Odvodová odpočítateľná položka (OOP)
Dohodu na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) si dohodár určuje u zamestnávateľa.
Pri mesačnej odmene dohodára, ktorá neprevyšuje sumu odvodovej odpočítateľnej položky (715 €), nie je potrebné platiť poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
*Ak mesačná odmena dohodára prevýši sumu odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. bude vyššia ako 715 eur, poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu.
*Ak mesačná odmena dohodára prevýši sumu odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. bude vyššia ako 715 eur, poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti (platia len výsluhoví dôchodcovia v dôchodkovom veku) platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu.
** Platí u dôchodcov, ktorí si neuplatnia odvodovú odpočítateľnú položku alebo uplatnia, ale ich príjem prevýši sumu 200 eur mesačne.
*Platí u dôchodcov, ktorí si uplatnia odvodovú odpočítateľnú položku.
** Platí u študentov, ktorí si neuplatnia odvodovú odpočítateľnú položku alebo uplatnia, ale ich príjem prevýši sumu 200 eur mesačne.
*Platí u študentov, ktorí si uplatnia odvodovú odpočítateľnú položku.
(3) Poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu, max. 50 % z priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok (pre rok 2025 je to 50 % z 1 430 eur).
(4) Poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, ktorý pracuje na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu max. 50 % z priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok (pre rok 2025 je to 50 % z 1 430 eur).
(5) Poberateľ predčasného starobného dôchodku pracujúci na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu max. 50 % z priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok (pre rok 2025 je to 50 % z 1 430 eur).
Ak mesačná odmena dohodára prevýši sumu odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. bude vyššia ako 715 €, poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu.
Výnimky a oslobodenia od platenia odvodov
Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku.
Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ale aj osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
Ak má žiak/študent alebo dôchodca uzatvorené viaceré dohody, v jednom kalendárnom mesiaci si môže určiť na neplatenie poistného iba jednu z nich.
Študenti sú pri uzavretí dohody o brigádnickej práci študentov v rámci sociálneho poistenia povinne poistení iba dôchodkovo (teda starobné = 4% a invalidné = 3%), čo predstavuje odvod vo výške 7 % (resp. 9,4 % pre zamestnávateľa).
Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 ZSP - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc.
(2) Študent na DoBPŠ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu, max. 50 % z priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok (pre rok 2025 je to 50 % z 1 430 eur).
Štát platí za svojich poistencov, ktorými sú napríklad : nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, študent do 26 rokov (denný aj externý) do získania vysokoškolského vzdelania II.stupňa, a ak už skôr nezískal vzdelanie II. stupňa, študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa.