Slogan „Ak sa budete snažiť, dokážete to“ bol po desaťročia symbolom nádeje a motivácie v demokratických štátoch. Sľuboval, že tvrdá práca a snaha prinesú úspech a umožnia ľuďom z lepšieho sveta vypracovať sa vyššie. Tento „americký, ale aj európsky sen“ však dnes naráža na trpké prebudenie.
Skutočnosť, že aj človek zo skromných pomerov sa mohol vypracovať vyššie, bola dlho pýchou západného sveta. Dnes sa však zdá, že tento ideál stráca na svojej platnosti. Štatistické údaje a prieskumy z celého sveta potvrdzujú, že systém prechádza hlbokou krízou a možnosti, že sa človek dostane zdola na vrchol, sú dnes oveľa menšie ako pred tridsiatimi rokmi.
Prirodzene, ani v minulosti neplatili podobné heslá univerzálne. Na dosiahnutie úspechu vždy bolo treba aj trochu šťastia. Celkovo sa však dali pozorovať isté pozitívne zmeny - napríklad, že deti v porovnaní s rodičmi získavali lepšie vzdelanie, dostávali lepšiu prácu a viac zarábali. V súčasnosti však tento trend oslabuje.
Podľa odborníkov, príčiny týchto priepastných rozdielov treba hľadať predovšetkým vo vzdelaní a v histórii. Jedným z dôvodov, prečo to tak je, zostáva určite vzdelanie. Spomedzi vyspelých európskych štátov je problém najvypuklejší v Británii.
Sociálne rozdiely v Británii
Diskusiu o tejto háklivej téme Briti opäť otvorili po júnovom požiari v londýnskom vežiaku Grenfell Tower, ktorý si vyžiadal 81 obetí na životoch. Požiar v zanedbanom bytovom dome Grenfell Tower ukázal, že chudobní ľudia a imigranti si nemohli dovoliť lepšie bývanie. Firma, ktorá ho renovovala, pritom ušetrila asi 5 000 libier na obložení a izolácii, čo potom zavinilo, že sa plamene šírili náramne rýchlo.
Spomenutá katastrofa poukázala na to, aké obrovské sociálne rozdiely vládnu v krajine. Už štúdia z roku 2013 (Great British Class Survey), ktorú zverejnila BBC, potvrdila, že sa britská spoločnosť rozdeľuje na sedem tried. Zohľadňujúc ekonomické, kultúrne a sociálne podmienky vedci identifikovali tieto skupiny: elita, etablovaná stredná trieda, „novozámožní“ robotníci, tradičná robotnícka trieda, mladí pracovníci služieb a tzv. prekariát.
Znepokojujúce je, že podľa autorov štúdie takmer polovica britského obyvateľstva patrí do troch posledných tried, do prekariátu dokonca až 15 percent. Priemerný ročný príjem týchto ľudí je asi 8 000 libier (v prepočte zhruba 8 750 eur), pričom nemajú takmer žiadny majetok ani úspory. A vyhliadky do budúcnosti? Nie sú ružové.
Jednak v tom, že buržoázna revolúcia v Spojenom kráľovstve neprebehla tak, ako napríklad vo Francúzsku. Britská šľachta neprišla o obrovské majetky, ani o výnimočné práva. Ako pripomenul portál Zeit Online, vidieť to aj na známych priezviskách britskej aristokracie ako sú Montgomery, Baskerville, Darcy alebo Percy, ktorých korene siahajú až k bohatým predkom v 11. storočí.
Sociálna mobilita, teda možnosť postúpiť z jednej spoločenskej triedy do druhej, je v Británii mimoriadne nízka. Za neprimerané „kastovanie“ ľudí v Británii môže predovšetkým zlý vzdelávací systém. Aby mali aj deti zo sociálne znevýhodnených rodín dobré šance uspieť v živote, mal by fungovať tak, aby im to získaním vzdelania umožnil. V Británii to však funguje inak. Príslušnosť k spoločenskej triede v podstate určuje to, akú školu človek absolvuje.
K podobným výsledkom dospela i štúdia BBC, podľa ktorej nadpriemerne veľa príslušníkov najvyššej spoločenskej triedy (elity) obsadzovalo po skončení prestížnych univerzít miesta vo vrcholovom manažmente, ale aj v politike. Kabinet Mayovej nie je výnimkou - až desať z 23 členov vlády ukončilo Oxford alebo Cambridge, premiérku nevynímajúc.
Vplyv Margaret Thatcherovej a sociálna politika
Situácia sa začala meniť po druhej svetovej vojne, keď sa prudko znížila životná úroveň obyvateľstva a štát musel prísť s nejakým riešením. Konzervatívci aj labouristi sa vtedy rozhodli vyjsť ľuďom čiastočne v ústrety - časť priemyslu zobrali pod štátne krídla a uznali, že nároky nižších vrstiev sú rovnako oprávnené ako vyšších tried. V medzinárodnom porovnaní však Británia beztak zaostávala, mala vysokú infláciu i deficit zahraničného obchodu.
Margaret Thatcherová dosiahla veľký hospodársky rozmach, no súčasne zapríčinila, že sa spoločenské rozdiely medzi triedami ešte väčšmi prehĺbili. „Železná lady“ škrtila štátne výdavky, kde sa dalo, štátne podniky privatizovala, poradila si aj s odborármi. Názory na jej vládu sa dodnes líšia - jedni ospevujú jej úspechy, iní nešetria tvrdou kritikou.
Ako porovnali sociológovia Anthony Giddens a Patrick Diamond, koncom 80. rokov minulého storočia bol počet Britov pod hranicou chudoby trikrát väčší ako na začiatku vlády tejto legendárnej političky. Hoci vďaka tomu vyhral voľby, veľké zlepšenie nepriniesol. O jeho nástupcoch v známom dome na Downing Street 10 ani nehovoriac.
Aj preto sa rozdiely medzi bohatými a chudobnejšími v Británii v poslednom čase nezmenšili, ale, naopak, narástli. Pre ostatné krajiny na Západe môže teraz Veľká Británia slúžiť ako odstrašujúci príklad, čo nastane, ak sa zanedbá sociálna politika a rovnosť šancí.
Ako navyše na portáli Zeit Online varovala nemecká publicistka Petra Pinzlerová - čo nastane, keď priveľa občanov pochopí, že im ich úsilie nič neprináša? Klesne chuť pracovať a tým aj výkon ekonomiky. „Je teda najvyšší čas znova oživiť starý slogan o práci, ktorú treba odmeniť.
Chudoba na Slovensku
V rámci Európskej únie patrí Slovensko medzi chudobnejšie krajiny. „Miera rizika chudoby sa síce stabilizuje na jednej z najnižších úrovní v EÚ,“ uviedol Roman Džambazovič zo združenia. „Ak sa však porovná parita kúpnej sily obyvateľstva, výsledky už nie sú také lichotivé. Dosahujeme len polovičné hodnoty Slovinska a len tretinu Holandska. Náskok pred nami majú i Česi.
Slovensko je šiestou krajinou spomedzi 27 štátov EÚ, ktoré dávajú najmenej peňazí na sociálne veci. Chudoba ohrozuje predovšetkým ženy, starších ľudí, nezamestnaných, rómske osady, domácnosti s deťmi a viacdetné rodiny. Takmer 12 percent detí žije pod hranicou extrémnej chudoby. „Chudoba v detstve je pritom základnou príčinou chudoby v dospelosti,“ upozornil Džambazovič.
Narastá i počet rodín, ktoré sú zadlžené. Takmer milión domácností spláca pôžičky, lízing a ďalšie záväzky. Vyše 32-tisíc z nich má nedoplatky. Podľa sociologičky a predsedníčky Slovenskej siete proti chudobe Zuzany Kusej treba zlú situáciu riešiť zlepšovaním prístupu k sociálnym službám, podporou bývania, zdravotnej opatery a starostlivosti o deti.
Ako dobrú vec hodnotí Kusá metodiku, ktorá platí od apríla. „Podľa nej musí každý jeden návrh zákona prejsť analýzou, či nepovedie k zhoršeniu životnej úrovne obyvateľstva. Je to vlastne poistka proti zlému sociálnemu dopadu.
V Nemecku patrí k najohrozenejším skupinám aj mnoho dôchodcov. Riziko, že sa prepadnú do biedy, tam hrozí asi 17 percentám žien a necelým 13 percentám mužov na dôchodku. Chudoba ohrozuje i viac ako dve tretiny nemeckých nezamestnaných a zhruba každého tretieho obyvateľa, ktorý žije osamelo alebo sám vychováva dieťa.
To, že sa v Nemecku za hranicu chudoby pokladá čistý príjem 979 eur pre jedného, môže u sociálne slabších skupín obyvateľstva na Slovensku vyvolať skôr úsmev. U nás takú výšku totiž nedosahuje ani priemerný hrubý plat, čo je 857 eur. Preto sa na Slovensku ako hranica chudoby ráta suma 316 eur pre jednu osobu. K najohrozenejším skupinám patria u nás nezamestnaní, dôchodcovia, mnohodetné rodiny a osamelí rodičia s deťmi.
Štatistické porovnávanie chudoby v rôznych európskych štátoch je však sporné. Odborníci už dlhší čas upozorňujú, že zvolené ukazovatele nemusia presne odzrkadľovať skutočnosť v porovnávaných krajinách. Na Slovensku je napríklad otázne, či je primeraná stanovená výška životného minima. „Bolo by to treba prepočítať. Náklady na život v domácnosti sú určite vyššie,“ tvrdí aj sociologička Slovenskej akadémie vied Jurina Rusnáková. Podľa nej je preto i spomenuté porovnávanie úrovne chudoby v rôznych štátoch iba relatívne a nemusí vždy vychádzať z reálnej situácie.
V rovnakom čase, ako zverejnil výsledky nemecký štatistický úrad, predstavil Detský fond OSN (UNICEF) v Ríme správu o tom, ako finančná kríza poznačila život detí vo vyspelých krajinách. Jej závery sú alarmujúce. Podľa UNICEF-u sa od roku 2008 pod hranicu chudoby prepadlo ďalších 2,6 milióna detí v 41 štátoch sveta. V týchto krajinách tak v biede žije už asi 76,5 milióna detí. V štátoch ako je Grécko alebo Island narástol počet detí vystavených chudobe až o 50 percent.
„V mnohých priemyselných krajinách veľmi poklesol príjem domácností. To má vplyv na deti a dlhodobé následky pre spoločnosť,“ varoval podľa nemeckého denníka Tageszeitung Jeffrey O'Malley z UNICEF-u. Veľmi tvrdo zasiahla kríza vo vyspelých krajinách aj mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov. Vo viac ako tretine štátov výrazne stúpol počet nezamestnaných práve v tejto vekovej skupine.
Ako euro spôsobilo grécku krízu
UNICEF v prieskume zisťoval aj pocity detí - ako sú spokojní so životnou situáciou. Na prvom mieste skončili deti v Holandsku, dobre dopadlo aj Nórsko, Island, Fínsko a Švédsko.
tags: #radovan #krcmarik #chudobni #dochodcovia