Dospievanie je kritické obdobie, kedy sa formuje identita mladého človeka a pripravuje sa na vstup do dospelosti. Školské prostredie, kde trávia značnú časť svojho času, má zásadný vplyv na ich vývoj. V tomto kontexte zohráva sociálny pracovník kľúčovú úlohu pri podpore dospievajúcich, riešení ich problémov a vytváraní bezpečného a inkluzívneho prostredia.
Úloha sociálneho pracovníka v školskom prostredí
Sociálny pracovník v škole je odborník, ktorý sa zameriava na psychosociálnu pohodu žiakov. Jeho práca je komplexná a zahŕňa:
- Individuálnu prácu so žiakmi: Poskytuje poradenstvo a podporu žiakom, ktorí čelia rôznym problémom, ako sú problémy v rodine, šikanovanie, problémy s učením, emocionálne ťažkosti, závislosti a iné.
- Prácu s rodinou: Spolupracuje s rodinami žiakov, aby im pomohol riešiť problémy, ktoré ovplyvňujú ich dieťa. Poskytuje poradenstvo, podporu a sprostredkováva kontakty na ďalšie odborné služby.
- Prácu so školským tímom: Spolupracuje s učiteľmi, výchovnými poradcami a ďalšími odborníkmi v škole, aby spoločne vytvárali podporné prostredie pre žiakov.
- Prevenciu: Realizuje preventívne programy zamerané na rôzne rizikové správanie, ako sú závislosti, šikanovanie, násilie a iné.
- Intervenciu: Zasahuje v krízových situáciách, ako sú prípady násilia, zneužívania, pokusov o samovraždu a iné.
Špecifiká práce s dospievajúcou mládežou
Práca s dospievajúcou mládežou si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje ich vývinové charakteristiky. Dospievajúci prechádzajú fyzickými, psychickými a sociálnymi zmenami, ktoré môžu byť spojené s rôznymi ťažkosťami.
- Budovanie dôvery: Je dôležité, aby si sociálny pracovník vybudoval s dospievajúcim vzťah založený na dôvere a rešpekte. Dospievajúci sa často ťažko otvárajú a zdieľajú svoje problémy, preto je potrebné vytvoriť bezpečné prostredie, kde sa cítia prijatí a pochopení.
- Respektovanie autonómie: Dospievajúci si potrebujú cítiť, že majú kontrolu nad svojím životom. Sociálny pracovník by mal rešpektovať ich názory a rozhodnutia a podporovať ich v samostatnosti.
- Používanie vhodných metód: Pri práci s dospievajúcimi je dôležité používať metódy, ktoré sú pre nich relevantné a zaujímavé. Môže ísť o rôzne kreatívne techniky, skupinové aktivity, online poradenstvo a iné.
- Zohľadňovanie kontextu: Je dôležité zohľadňovať sociálny a kultúrny kontext, v ktorom dospievajúci žije. Problémy, ktorým čelia dospievajúci z rôznych prostredí, sa môžu líšiť.
Oblasti intervencie sociálneho pracovníka
Sociálny pracovník v školskom prostredí sa zameriava na širokú škálu problémov, ktorým čelia dospievajúci. Oblasti intervencie sociálneho pracovníka zahŕňajú:
- Zvyšovanie školskej úspešnosti: Sociálny pracovník pomáha žiakom riešiť problémy, ktoré ovplyvňujú ich učenie, a tým prispieva k zvyšovaniu ich školskej úspešnosti.
- Prevenciu rizikového správania: Realizuje preventívne programy, ktoré znižujú riziko rizikového správania u žiakov.
- Podporu sociálnej inklúzie: Vytvára inkluzívne prostredie, kde sa všetci žiaci cítia prijatí a rešpektovaní.
- Zlepšovanie vzťahov: Pomáha žiakom budovať zdravé vzťahy s rovesníkmi, rodičmi a učiteľmi.
- Zvyšovanie psychickej pohody: Podporuje psychickú pohodu žiakov a pomáha im zvládať stres a ťažkosti.
- Ochranu práv detí: Zabezpečuje ochranu práv detí a zasahuje v prípadoch ich porušovania.
Sociálna práca so spoluzávislými
Závislosť zohráva dôležitú rolu v živote závislého jedinca, ako aj u ostatných rodinných príslušníkov. Potreby rodinných príslušníkov v živote so závislými sú však zvyčajne odsunuté. Nástupom závislých na liečbu by mali aj rodinní príslušníci začať riešiť ozdravovací proces spoluzávislosti. Rodina so závislým členom prechádza rôznymi komplikáciami ako napríklad dysfunkčné vzťahy v rodine, rozvod, násilie páchané pod vplyvom alkoholu a drog, zanedbávanie výchovy a iné.
Práca s blízkymi má väčšinou informatívny charakter o možnostiach liečby a o závislosti ako o chorobe. Sociálne poradenstvo a psychoterapia s rodinnými príslušníkmi by sa mala tiež sústrediť na vyrovnanie s jestvujúcim problémom, získanie nadhľadu a uvoľnenie napätia. Rodinní príslušníci sa v procese uzdravovania zameriavajú viac na závislého, ako na seba samého. V sociálnej práci je preto dôležité poskytovať poradenstvo spoluzávislým, aby sa zameriavali na ošetrovanie seba samého.
Definícia a charakteristika spoluzávislosti
Spoluzávislosť sa po prvýkrát v terapeutickej oblasti objavuje koncom sedemdesiatych rokov. Samotné označenie sa začalo používať vo viacerých liečebných centrách v Minnesote súčasne. Pôvodne slovo označovalo človeka, ktorého život bol ovplyvnený spolužitím s človekom chemicky závislým. Človek, žijúci so závislým si vytvoril nezdravé spôsoby zvládania života.
Beattievová (2006) vo svojej publikácií „Spoluzávislosť“ (Codependency) charakterizuje ako partnerstvo v závislosti. Zároveň cituje definíciu Roberta Subby, kde je spoluzávislosť charakterizovaná ako „emočný, psychologický a behavioristický stav u človeka vznikajúci v dôsledku dlhodobého vystavenia a dodržiavania obmedzujúcich pravidiel, ktoré bránia úprimnému vyjadreniu pocitov a tiež priamej diskusii o osobných a medziľudských problémov“ (In Beattievová, 2006, s. 42). Kodependentný (spoluzávislý) partner sa hlavne zameriava na uspokojovanie potrieb druhých, zatiaľ čo zanedbáva svoje vlastné potreby. Tento symptóm je častý v rodinách so závislým členom.
Okruhlica (1998) tiež chápe spoluzávislosť ako zaujatosť a vtiahnutie do problému príbuzných vo vzťahu k závislému, čo vedie k zmene správania a duševného stavu. V tomto stave dochádza často k neschopnosti racionálne riešiť situácie, ktoré súvisia so závislým rodinným príslušníkom. Spravidla prichádza pri spoluzávislosti k poškodeniu duševného zdravia spoluzávislého. Okrem neustáleho zvažovania príčin vzniku závislosti sa spoluzávislí obviňujú z chýb v starostlivosti o rodinného príslušníka, ktorý je závislý. Často prichádza k poruchám nálad, depresii, plaču a k rôznym strachom. Pri spoluzávislosti sa rodičia závislého často vyhýbajú komunikácií a k tráveniu spoločného času.
Beattievová (2006, s. 47) definuje spoluzávislého človeka ako toho, „kto sa dáva ovplyvňovať správaním druhého človeka a cíti nutkanie kontrolovať jeho správanie.“ Spoluzávislý jedinec môže byť dieťa (Dospelé dieťa alkoholika), dospelý, partnerka, manželka, súrodenec, starý rodič alebo kamarát. Podstatou kodependentného správania je naliehavá potreba pomáhať a kontrolovať. V prvom rade ide o nízke sebahodnotenie a sebavedomie spojené s pocitom viny. Vďaka potrebe pomáhať iným jedinec zabúda na svoje vlastné potreby. Spoluzávislé správanie je sebazničujúca forma správania, ktorá sa stáva návykom. Návyky sa opakujú bez premýšľania, čím sa klienti môžu dostať do deštruktívnych vzťahov, ktoré sú nefungujúce a prinášajú vyčerpanie a nepokoj.
Medzi najčastejšie charakteristické znaky spoluzávislosti podľa Beattievovej (2006) patria nasledovné:
- starostlivosť o druhých
- nízka sebaúcta
- potlačenie sa
- obsesívne správanie
- kontrola a obviňovanie
- popieranie existujúcich problémov
- možnosti vzniku závislosti
- zlá komunikácia
- slabé hranice
- nedostatok dôvery
- hnev
Spoluzávislí nie sú schopní prijať pochvalu a pozitívnu spätnú väzbu na svoju osobu. Popisovanie syndrómu DDA sa netýka len problematiky detí, žijúcich v alkoholických rodinách. Rovnako sa dotýka problematiky aj iných návykových látok, gamblerstva, prejedania sa a iné. Taktiež aj rodín, ktoré môžeme konštatovať, že sú dysfunkčné rodiny.
Dopad spoluzávislosti na jednotlivca a rodinu
V mnohých výskumoch zaoberajúcich sa ľuďmi žijúcimi so závislými, sa objavujú telesné, duševné, emocionálne stavy, podobné alkoholizmu. Pri spoluzávislosti často dochádza aj k poškodeniu duševného zdravia jednotlivca. Mnohí spoluzávislí si neuvedomujú, že potrebujú pracovať so svojou vlastnou osobnosťou. Veľakrát nás kontaktujú v ambulantnom krízovom centre práve kvôli závislému rodinnému príslušníkovi a hľadajú formu pomoci, ktorú by mu mohli poskytnúť.
Spoluzávislí zvažujú príčiny prečo ich dieťa alebo partner siahol po návykovej látke. Obviňujú sa z chýb pri vzniku a v starostlivosti o závislého. Psychický stav sa u nich prejavuje poruchami nálady, depresiou, plačom a strachom. Taktiež prichádza k somatickým komplikáciám ako nechutenstvo, bolesti žalúdka, kŕče, chudnutie a iné.
Formy poradenstva pre spoluzávislých
V praxi sa uplatňujú rôzne prístupy k poradenstvu pre spoluzávislých, ktoré sú prispôsobené ich individuálnym potrebám:
- Rady a pomoc pre tých, ktorí nie sú výrazne spoluzávislí: Poradenstvo je zamerané na poskytovanie praktických informácií ohľadom problematiky návykových látok a možnostiach liečby závislosti, a tiež na zvládanie stresových situácií.
- Poradenstvo pre tých, ktorí sú spoluzávislí: Cieľom poradenstva je skompenzovanie spoluzávislých a vyrovnanie sa s existujúcim stavom. Taktiež utlmiť dočasné aktivity zamerané na podporu závislého, pretože v takomto prípade bývajú kontraproduktívne.
Mnohí spoluzávislí klienti v ťažších stavoch potrebujú krátkodobú podpornú pomoc v rámci psychiatrickej liečby, prostredníctvom medikamentov. Za vhodné považujeme ak spoluzávislí klienti chodia súčasne s blízkym k spoločnému sociálnemu pracovníkovi alebo psychoterapeutovi.
Legislatívne zmeny a postavenie sociálneho pracovníka v školstve
Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch účinná od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole.
Nové definície a kvalifikačné predpoklady
V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b školského zákona, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
Kategória odborného zamestnanca - sociálny pracovník bola v zákone č. 138/2019 Z. z. ustanovená s účinnosťou od 1. septembra 2023 s tým, že pod pracovnou činnosťou odborného zamestnanca sa rozumel aj výkon sociálnej práce (doplnený § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z.). Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v škole alebo školskom zariadení (čiže aj v zariadení poradenstva a prevencie) bola uvedená v § 27 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. v znení účinnom od 1.9.2023.
Prechodné ustanovenia a vplyv na prax
V praxi však všetky školy a školské zariadenia, ktoré do 31.12.2024 zamestnávali sociálneho pracovníka ako odborného zamestnanca, a to aj v prípade personálneho zabezpečenia podporných opatrení - pridelených pracovných úväzkov členov školských podporných tímov, sociálnych pracovníkov ako odborných zamestnancov už nebudú zamestnávať, pretože podľa § 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2025) „odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg“.
Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. z. Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda.
Príklad dobrej praxe: Život bez závislostí, n. o.
Nezisková organizácia Život bez závislostí bola zaregistrovaná v roku 2005 a svoje poslanie vníma v pomoci jednotlivcom, rodinám, inštitúciám a miestnym komunitám, ktoré sa rozhodli pracovať na prerušení cyklu závislostí a chcú riešiť problémy súvisiace so závislosťou a jej dôsledkami. Aktivity organizácie zahŕňajú osvetovú činnosť, sociálnu prevenciu a poradenstvo, pričom organizácia realizuje osvetové kampane a preventívne programy zamerané na prevenciu závislostí.