Rada seniorov Bratislavy zohrávala dôležitú úlohu ako stály poradný orgán primátora hlavného mesta pre otázky týkajúce sa seniorov. Jej činnosť bola zameraná na zlepšovanie kvality života, bezpečnosti a dôstojnosti starších ľudí v Bratislave. Koncom roka 2018 však Rada seniorov Bratislava ukončila svoju činnosť v dovtedajšom formáte.
Ukončenie činnosti Rady seniorov v roku 2018
Posledným dňom roka 2018 ukončila svoju činnosť Rada seniorov Bratislavy. Rozhodnutie magistrátu potvrdila vtedajšia koordinátorka rady, Jana Miklovičová. Dôvodom tohto kroku bola potreba zmeny nastavenia Rady seniorov.
Primátor Matúš Vallo uviedol, že cieľom zmeny je nájsť efektívnejší spôsob zapojenia seniorov do správy hlavného mesta. Mesto chce seniorov aktívnejšie zapájať do tvorby politík mesta, než to umožňovala doterajšia Rada seniorov.
Dôvody ukončenia činnosti podľa magistrátu
Magistrát mesta Bratislavy uviedol dva hlavné dôvody, prečo musela Rada seniorov ukončiť svoju činnosť v predchádzajúcom formáte:
- Náročnosť a nepružnosť pri implementácii Programu aktívneho starnutia: Išlo o celonárodný program s akčným plánom do roku 2020.
- Členstvo v rade: Členovia rady, prevažne samotní seniori, dokázali poskytnúť postrehy z ich bežného života a sprostredkovať bežné, ale aj závažné problémy. Magistrát tvrdí, že chýbal konštruktívny a komplexný pohľad na zlepšenie kvality života seniorov v Bratislave.
Nesúhlas s argumentáciou mesta
S argumentáciou mesta však nesúhlasí bývalá koordinátorka rady Jana Miklovičová. Kategoricky protestuje proti tomu, že Rada seniorov bola neefektívna a že seniorom chýbal konštruktívny a komplexný pohľad na zlepšenie kvality života seniorov v meste. Poznamenala, že nikto zo súčasného vedenia mesta nepreukázal záujem o získanie informácií z pôsobenia rady.
K Národnému programu aktívneho starnutia uviedla, že ako prvý bol rozpracovaný akčný plán na roky 2014 - 2015, do roku 2020 žiadny akčný plán prijatý nebol.
Vízia mesta pre budúce zapojenie seniorov
V najbližších týždňoch po zrušení rady mal na magistráte vzniknúť prípravný výbor, ktorý mal navrhnúť jasné fungovanie vylepšenej platformy. Do prípravného výboru mali byť prizvaní doterajší členovia a členky Rady seniorov spolu s aktívnymi seniormi a seniorkami vo všetkých mestských častiach.
Mesto chce definovať spôsob a kritériá, na základe ktorých sa budú do platformy prizývať zástupcovia organizácií, odborníci či členovia rady. Mesto chce, aby sa do diskusie o kvalite života seniorov zapojili aj odborníci a širšia verejnosť.
Ciele nového prístupu
- Presadzovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií v rámci ekonomickej aktivity ľudí a ich sociálnej ochrany v rozličných fázach života v medzigeneračnej rovnováhe.
- Vyvíjanie tlaku na dlhšie zotrvanie starších ľudí v platenom zamestnaní a žiadať tomu zodpovedajúce pracovné podmienky.
- Zvyšovanie kvality života, bezpečnosti a dôstojnosti starších ľudí.
- Zlepšovanie prístupu ku komplexným a integrovaným službám dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti poskytovaným v prirodzenom prostredí.
Demografický vývoj a starnutie populácie v Bratislave
Podľa štatistík tvorí takmer štvrtina obyvateľov Bratislavy populáciu v poproduktívnom veku. Najviac seniorov žije v Starom Meste, naopak, najmladšou bratislavskou mestskou časťou je Petržalka. Demografický vývoj ukazuje, že do roku 2025 sa počet seniorov zdvojnásobí. Preto je úlohou samosprávy pripravovať koncepcie, ktoré prispejú k aktívnemu zapájaniu seniorov do života v meste.
Z výskumu, ktorý v Slovenskej akadémii vied robil sociológ Miloslav Bahna, vieme, že izolácia slovenských seniorov je oveľa výraznejšia ako v iných krajinách. Humánni geografi Slovenskej akadémie vied špeciálne skúmali aj seniorov žijúcich v Bratislave a silu ich sociálnych sietí. Zistili, že zo všetkých 80-tisíc seniorov žije až 35 percent v domácnostiach s jedným členom, teda s veľkou pravdepodobnosťou aj vo výraznejšej izolácii. To je veľmi vysoké číslo.
Tabuľka: Počet seniorov v Bratislave
| Mestská časť | Počet seniorov (približne) | Poznámka |
|---|---|---|
| Celá Bratislava | 80 000 | Takmer štvrtina obyvateľov v poproduktívnom veku |
| Staré Mesto | Najviac seniorov | |
| Petržalka | Najrýchlejšie starnúca v najbližších rokoch | Aktuálne najmladšia |
| Dúbravka | Rýchle starnutie | |
| Lamač | Rýchle starnutie | |
| Druhý obvod (Ružinov, Podunajské Biskupice, Vrakuňa) | Najstaršia mestská časť |
Aktivity v sociálnej oblasti a výzvy pre seniorov
Mesto Bratislava realizuje rôzne aktivity v sociálnej oblasti, ktoré sú zamerané na pomoc rôznym skupinám obyvateľov. Medzi ne patria kampane na nábor nových zamestnancov do bratislavských zariadení pre seniorov, Sčítanie ľudí bez domova, podpora pre ukrajinských utečencov, Mestská nájomná agentúra a projekt „housing first“. Dôležitými sú aj dobrovoľnícke aktivity a Senior Linka.
Výzvy v sociálnych službách
V sociálnej oblasti je núdza o ľudí už roky. Akurát epidémia to zvýraznila a nastavila nám zrkadlo. Tieto povolania nemajú veľký status, nie sú vážené, nie je im pripisovaná hodnota. Aj na magistráte je dlhodobý problém nájsť kvalitný opatrovateľský a ošetrovateľský personál. V Bratislave sa mzdy pohybujú od 700 do 900 eur, s príplatkami za víkendy a sviatky približne 1100 eur v hrubom. Ale to nie je jediný dôvod, prečo tá práca nie je lákavá. Je to jednoducho veľmi náročné aj na psychiku.
Po zatvorení hraníc zostali doma mnohé opatrovateľky, ktoré pravidelne cestovali do Rakúska alebo Nemecka. Títo ľudia sa teraz vracajú, je ich v zahraničí spolu asi 40-tisíc, ale nevracajú sa do Bratislavy. To znamená vytvoriť pre nich napríklad ubytovacie kapacity a také pracovné podmienky, aby mohli prostredníctvom nich posilniť sociálne služby.
Aktuálne je takáto opatrovateľská služba v Bratislave poskytovaná približne 1600 ľuďom. Neveríme, že v súčasnosti máme výraznejšiu možnosť posilniť svoj personál cez existujúce služby. Jednoducho potrebujeme systematickú zmenu a pomoc na úrovni štátu. Bolo by dobré zistiť, či nevieme nejako spolupracovať s agentúrami, ktoré vybavujú zamestnanie pre opatrovateľky v zahraničí, a či vieme túto prácu zatraktívniť aspoň ekonomicky. Možno na to vieme urobiť nejakú kampaň alebo im ponúknuť aspoň bývanie.
Senior Linka a komunikácia so seniormi
Mesto zriadilo senior linku, ktorá denne prijíma zhruba tridsať až päťdesiat podnetov od seniorov. Najčastejšou témou je rúško. Cez tému rúška sa pýtajú na dostupnosť lekární, obchodov, lekárov, hovoria o svojom strachu a neistote. Tým, že sa pýtajú na rúška, sa vlastne pýtajú, či im vie štát zabezpečiť to, čo potrebujú. Od stredy sa začali objavovať aj otázky týkajúce sa vyvetrania psov a domácich zvierat, keďže sa im odporučilo, aby zostali doma.
Táto kríza odhalila aj digitálne nerovnosti, ktoré časť seniorov zažíva bežne. Súčasná situácia s koronavírusom ukázala potrebu posilniť sociálne siete okolo seniorov, ktoré sú často jedinou pomocou, ktorú majú. Je dôležité podporovať aj komunitné siete, ktoré si seniori budujú sami. Na Slovensku máme napríklad celoslovensky etablovanú Jednotu dôchodcov alebo Združenie kresťanských seniorov Slovenska, plus ďalšie proseniorské organizácie, prípadne dobrovoľnícke spolky.
Máme mať k starším ľuďom na systémovej úrovni premyslenejší, rovnocennejší a odbornejší prístup. To znamená, že pre seniorov by zabezpečovali rôzne služby, informovali by ich, posilňovali ich digitálne a mediálne zručnosti, podporovali ich schopnosti zastať sa vlastných práv.
Združenie kresťanských seniorov Slovenska (ZKS)
Združenie kresťanských seniorov Slovenska (ZKS) oslávilo štvrťstoročie svojej existencie, čo je dôkazom ich životaschopnosti. Venujú sa vzdelávacím, kultúrnym, športovým, náboženským a sociálnym činnostiam, pričom majú dobrú medzinárodnú spoluprácu, najmä s členmi Európskej únie seniorov (ESU), ktorá zahŕňa 37 organizácií z 27 štátov EÚ. Snažia sa o zmysluplné prežitie života s vierou, kultúrou, celoživotným vzdelávaním a podporou tvorivých plánov. Ich príbeh je napriek prekážkam úspešný. V postsocialistických krajinách sú najstaršou organizáciou, staršou ako ESU.
Slovenských seniorov spájajú na miestnej, regionálnej a celoslovenskej úrovni. Najviac aktivít je na klubovej úrovni, menej na regionálnej, Ústredie organizuje celoštátne akcie. Cieľom je zvýšenie kvality života seniorov, ich účasť na živote spoločnosti a rozvoj duchovného a hmotného dobra. V predchádzajúcom období mali trojstupňovú štruktúru: predsedníctvo (9 ľudí), ústredie (20), regionálne vedenia (8) a kluby (asi 70 klubov). Majú asi 4400 členov, ich náplňou sú stretania, prednášky, školenia, kultúrne a športové podujatia, púte, semináre a zájazdy.
Ich pôvodné pomenovanie bolo Združenie kresťanských dôchodcov (ZKD). Od 1.1.2004 sa zmenilo na Združenie kresťanských seniorov Slovenska (ZKS). Od roku 2012 vydávajú 3-4 razy ročne časopis pre seniorov Generácie, 48-stranový farebný časopis A4 s dotáciou na tlač od MPSVaR SR. Výtlačky sú distribuované územným celkom, klubom a členom ZKS. Dávajú v nich priestor seniorským aktivitám a osobnostiam. Obsah redakčne pripravuje Miloš Nemeček a Jozef Mikloško.
tags: #rada #seniorov #pri #magistrate #bratislavy