Didaktické pomôcky a ich význam vo vzdelávaní

Vyučovací proces sa nezaobíde bez adekvátnych pomôcok, ktoré uľahčujú žiakom pochopenie učiva a učiteľom jeho efektívne sprostredkovanie. Tento článok sa zameriava na vymedzenie pojmu didaktická pomôcka, jej klasifikáciu a funkcie, ako aj na význam didaktickej techniky v modernom vzdelávaní.

Vymedzenie pojmu didaktická pomôcka

Didaktické pomôcky sú prostriedky, ktoré slúžia na sprostredkovanie učiva žiakom názornou formou. Umožňujú tak dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojenie si poznatkov. Všetky javy a objekty sveta nemôžu byť priamo sprítomnené iba slovne, opisom. Učebné pomôcky siahajú po takých prostriedkoch, ktoré "približujú to, čo je ďaleké, zväčšujú to, čo je nepatrné, zmenšujú to, čo je veľmi veľké, spomaľujú to, čo je rýchle, zrýchľujú to, čo je pomalé, odhaľujú to, čo je skryté, konkretizujú to, čo je abstraktné, sprítomňujú to čo je dávno minulé, fixujú to, čo je prchavé, sprehľadňujú to, čo je príliš zložité."

V užšom poňatí sem patria učebné pomôcky a didaktická technika, zatiaľ čo v širšom zmysle sem patrí aj školská budova, výukové, účelové priestory a vybavenie školy. Cieľom materiálnych didaktických prostriedkov je napomáhať k dosiahnutiu cieľov vyučovacieho procesu vytvorením vhodných podmienok pre optimálne osvojovanie stanoveného učiva.

Didaktická technika

Didaktická technika plní tie isté úlohy ako učebné pomôcky, avšak realizuje ich prostredníctvom rôznych prístrojov a technických zariadení, ako sú film, zvukové prístroje, výpočtová technika, dataprojektory a iné. Využitie didaktickej techniky pri výchove a vzdelávaní detí s poruchami učenia je obzvlášť dôležité. Didaktická technika - plní tieto isté úlohy a rozumieme ňou využívanie rôznych prístrojov a technických zariadení - filmu, zvukového prístroja a pod.

Medzi technické prostriedky patrí tzv. didaktická technika. Sú to tie technické prostriedky, ktoré umožňujú prezentáciu obrazových médií alebo sú prostriedkami riadenia a kontroly učebných postupov. Optimalizujú použitie obrazových pomôcok. Vzhľadom na vyučovacie metódy majú určujúci význam v tom aká obrazová pomôcka sa prostredníctvom didaktickej techniky vo výučbe použije. Súčasťou didaktickej techniky sú tzv. audiovizuálne pomôcky sú to tie technické prostriedky, u ktorých sa synchrónne využíva obraz a zvuk. Tento typ didaktickej techniky umožňuje reprodukciu vizuálno-auditívnych pomôcok, ako je zvukový film, televízny film, ozvučené diafilmy, spätnoväzebné zariadenia a pod.

Rozdelenie učebných pomôcok

Učebné pomôcky možno rozdeliť do niekoľkých kategórií podľa rôznych kritérií:

1. Podľa materiálnej povahy

• Reálne pomôcky: Pôvodné predmety (prírodniny v pôvodnom stave - nerasty, živočíchy, rastliny, upravené preparáty), výrobky v pôvodnom stave (vzorky polo/výrobky, nástroje, prístroje, stroje, umelecké diela), upravené výrobky. Žiaci tak získavajú jasné a neskreslené predstavy. Objekty živej a neživej prírody možno pozorovať priamo v prírode, možno ich demonštrovať v kútiku živej prírody - akváriá, teráriá. Pri práci s nimi využíva žiak viacero zmyslov, komplexnejšie poznáva pozorované predmety.
• Modelové pomôcky: Trojrozmerné pomôcky, zámerne zjednodušované na uľahčenie vnímania informácie.
• Dvojrozmerné zobrazenia: Sprístupňujú javy a predmety v konkrétnej podobe alebo v grafickom znázornení - prezentované priamo (nástenné obrazy, schémy, fotografie, diagramy, mapy) alebo pomocou didaktickej techniky (veľkoplošné diapozitívy - priesvitky premietané pomocou spätného projektoru, diapozitívy, rôzne statické alebo dynamické obrazy so zvukom alebo bez zvuku premietané alebo zobrazované pomocou rôznych typov projekčnej techniky, televízie, výpočtovej techniky a pod.).
• Zvukové pomôcky: Zvukové záznamy realizované mechanicky (gramofónové platne), opticky (film), magnetickou stopou (magnetofónový záznam, videozáznam) alebo digitálne (CD, počítačový program pre akustický výstup a pod.).
• Textové pomôcky s grafickým zápisom slova: Prezentované ako učebnice a učebné texty, pracovné materiály (pracovné zošity, návody na meranie a pokusy, zbierky úloh, tabuľky, atlasy a pod.) a doplnková a pomocná literatúra.
• Špeciálne pomôcky: Špecifikujúci charakter jednotlivých vyučovacích predmetov (experimentálne súpravy, materiálne vybavenie školských laboratórií, pracovné pomôcky ...).

2. Podľa spôsobu práce

• Demonštračné pomôcky: Používa učiteľ na riadené pozorovanie všetkými žiakmi triedy.
• Žiacke pomôcky: Používajú jednotliví žiaci alebo malé skupiny žiakov, pri individuálnej práci.

3. Podľa miery abstraktnosti a konkrétnosti (Čiperová 1982)

• Reálne pomôcky: Pôvodné objekty (prírodniny, výrobky, nástroje, prístroje, umelecké diela a pod.) alebo upravené objekty (stroje v reze).
• Predmetné zobrazenia reálií: Modely, diapozitívy, filmy, videozáznamy, fotografie, obrazy, ktoré zväčša neobsahujú všetky charakteristiky reálií, ale niektoré z nich zvýrazňujú.
• Schématické zobrazenia: Schémy, diagramy, grafy, tabuľky, ktorých zámerne vyčleňujú len podstatné vlastnosti a vzťahy v určitom (pr. priestorovom alebo časovom) členení.
• Symbolické znázornenia: Vyjadrenia poznatkov o objektoch skutočnosti, ktoré zastupujú triedy predmetov, vlastností, vzťahov a pod.

4. Podľa ľudských zmyslov, na ktoré pôsobia

• Auditívne (sluchové) pomôcky: Gramofón (DT), gramofónová platňa (UP), magnetofón a magnetofónová páska (DT).
• Vizuálne (zrakové) pomôcky: Učebnica, fotografia, výkres, projekt.
• Taktilné (hmatové) pomôcky: Reálie, modely. Reliéfové obrazy, mapy, Brailovo písmo - umožňujú na základe hmatu porovnávať a poznávať predmety.
• Audiovizuálne (zvukovo-zrakové) pomôcky: Televízor (DT), televízny program (UP), film, videomagnetofón.

5. Didaktická technika - rozdelenie (Petrík, 1993)

• Zobrazovanie plochy: Tabule (klasické, drevené, magnetické, plexisklové, svetelné, hobrové,..), plochy pre premietaný záznam (reflexné, určené pre prednú projekciu - difúzne, perličkové, smerové) alebo priesvitné premietacie plochy určené pre zadnú projekciu (pr. prenosné zariadenie pre dennú projekcie DIAFLEX). Školská tabuľa - možno ju využiť na písanie, kreslenie, náčrty, rysovanie. Jej prednosť spočíva v tom, že jej použitím na hodine reagujeme na vzniknutú situáciu. Je správne, ako sa pri kreslení na tabuľu využívajú farebné kriedy. Okrem klasickej tabule sa používa aj magnetická, flanelová a plexisklová. Sú pri nich rôzne variabilné možnosti použitia.
• Projekčná (premietacia) technika:
  • Zariadenie pre statickú projekciu (diaprojektory, spätné projektory, epiprojektory, rôzne ich pomocné zariadenia napr. adaptéry, meniče, časové snímače, prehliadačky).
  • Zariadenia pre dynamickú projekciu (filmové projektory pre 8 alebo 16 mm film, videoprojektory).
  • Rôzne pomocné zariadenia (prevíjačky, prehliadačky, lepičky a pod).

  Pomôcky na premietanie statických a dynamických obrazov - diafilmy a diapozitívy, dataprojektor, episkopické premietanie, nemý a zvukový film, TV, video, DVD - vhodne dopĺňajú pozorovanie reálnej skutočnosti, oproti nej majú rozličné prednosti.

• Zvuková technika: Gramofóny, magnetofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy a ich pomocné príslušenstvo (mikrofóny, reproduktory, zosilňovače). Zvukové pomôcky - hudobné nástroje, gramofón, magnetofón, rádio - pomáhajú zreálňovať tie poznatky, ktoré sa už žiaci naučili a rozvíja ich senzomotorickú schopnosť.
• Televízna technika: Súbor prístrojov a zariadení, ktorých účelom je snímanie, spracovanie, záznam reprodukcia televízneho obrazu - videokamery, magnetoskopy (videomagnetofóny) a videogramofóny, televízne prijímače a monitory, strihové a režijné jednotky, veľa ďalších pomocných zariadení.
• Vyučovacie technické systémy na báze nových informačných technológií: Videosystémy, školské mikropočítače, terminálové učebne, počítačové siete, manipulátory, roboty, integrované systémy, videotechniky, telekomunikačnej a výpočtovej techniky.
• Zariadenia na reprodukciu textov a obrazov: Kopírovacie stroje.
• Masovokomunikačné prostriedky: Verejná televízia, rozhlas.

Ak sa vo vyučovacom procese používa súčasne viac ako 2 technické vyučovacie prostriedky (t.j. médiá - napr. učebnica, reálie, diaprojektor), hovorí sa o multimediálnom vyučovaní, multimédium - v 1 zariadení spojené viaceré formy uloženia a prezentácie informácií (audivizuálne prostriedky a počítač).

Funkcie didaktických pomôcok a didaktickej techniky

Didaktické pomôcky a didaktická technika plnia vo vyučovacom procese viacero dôležitých funkcií:

1. Motivačná: Zvyšujú záujem žiakov o učivo a motivujú ich k aktívnej účasti na vyučovaní.
2. Informatívna: Poskytujú žiakom nové informácie a fakty. Didaktické pomôcky a didaktická technika majú pre žiaka veľký informačný význam (informujú ho o vzťahoch, súvislostiach, umožňuje pochopiť podstatu).
3. Precvičovacia: Poskytujú žiakom možnosť precvičiť si a upevniť získané vedomosti a zručnosti.
4. Aplikačná: Umožňujú žiakom aplikovať získané vedomosti a zručnosti v praktických situáciách.
5. Kontrolná: Umožňujú učiteľovi overiť si, ako žiaci pochopili učivo. Plnia funkciu spätnej väzby, informujú žiaka o tom ako chápe učivo.
6. Výchovná: Prispievajú k rozvoju osobnosti žiaka a jeho hodnotového systému.
7. Rozvíjajúca: Rozvíjajú myslenie, tvorivosť a kognitívne schopnosti žiakov. Rozvoj tvorivej činnosti žiaka, rozvoj zmyslových poznávacích procesov.
8. Racionalizačná: Zefektívňujú vyučovací proces a šetria čas.
9. Systematizujúca: Prispievajú k zaraďovaniu vedomostí do určitého systému.
10. Názorná: Pôsobia na zmysly. K tomu je potrebná dokonalá činnosť učiteľa, jeho pedagogicko-psychologická spôsobilosť a tvorivosť.

Podľa Fredmana (1971) si priemerný človek zapamätá približne:

• 10 % - čítaného
• 20 % - počutého
• 30 % - čo vidí v podobe obrazu
• 50 % - vidí i počuje súčasne
• 70 % - vidí, počuje, aktívne vykonáva
• 90 % - k čomu dospel sám vlastnou skúsenosťou

Čím rozmanitejšie sa človek učí, tým je účinnosť zapamätania vyššia. Použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky vo vyučovacom procese súvisí najmä s didaktickou zásadou názornosti. Prvý túto zásadu zdôvodnil a prepracoval J. A. Komenský, ktorý sformuloval zlaté pravidlo pre učiteľov: "Všetko nech sa predkladá všetkým zmyslom, nakoľko je to len možné."

Požiadavky na didaktické pomôcky a didaktickú techniku

Tvorba, výber a použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky by mali vychádzať z cieľov vyučovacieho procesu, učiva a rešpektovať didaktické zásady. Mali by pomáhať efektívne realizovať vyučovacie metódy a umožňovať zapájanie čo najväčšieho počtu zmyslových orgánov do poznávacieho procesu. Potrebné je rešpektovať aj ďalšie požiadavky:

• Ergonomické: Prihliadanie na antropometrické a psychologické osobitosti učiteľov a žiakov.
• Estetické: Vonkajšia úprava.
• Technické: Bezpečnosť a spoľahlivosť.
• Ekonomické: Prístupná cena.

Ideálna didaktická pomôcka a didaktická technika by mali mať čo najväčší pedagogický a technický efekt a čo najnižšie náklady na výrobu a prevádzku.

Didaktické hračky pre deti

Didaktické pomôcky - termín, ktorý každý z nás už niekedy počul a jeho presnú definíciu by vedela vysypať z rukáva každá učiteľka v materskej škôlke či na základnej škole, ale samozrejme aj na vyšších stupňoch. Vedeli ste však, že existujú aj didaktické hračky - a to aj pre deti, ktoré ešte nie sú školopovinné? Didaktické hračky nie sú len obyčajné hračky. Sú to šikovné pomôcky, ktoré deťom pomáhajú rozvíjať ich schopnosti a dovednosti zábavným a príjemným spôsobom. Ak chcete podporiť zvídavosť, kreativitu a učenie svojho dieťaťa, potom by ste mali nad nákupom didaktických hračiek popremýšľať.

Didaktické hračky sú navrhnuté tak, aby deťom nielen prinášali radosť, ale aby sa zároveň pri hraní s nimi učili. Patrí medzi ne napríklad stavebnica, interaktívne hry, hudobné nástroje alebo hlavolamy. Moderné didaktické hračky často vychádzajú z princípov, ktoré stanovili pedagógovia ako Maria Montessori. Didaktické hračky stimulujú detský mozog. Hry, ktoré vyžadujú spoluprácu, učia deti komunikovať a pracovať v tíme. Deti sa učia hrou. Čím pestrejšie hračky majú, tým lepšie sa rozvíjajú ich dovednosti v rôznych oblastiach života. Pri výbere hračiek by ste mali myslieť predovšetkým na individuálne potreby dieťaťa. Nezabúdajte tiež na bezpečnosť.

Výber didaktických hračiek podľa veku:

• Didaktické hračky do 1 roka: V tomto veku deti skúmajú svet okolo seba hlavne pomocou zmyslov. Hodí sa pre nich hrkálky, mäkké hračky alebo hračky so zvukmi.
• Didaktické hračky od 1 roka: Deti začínajú chápať tvary a zlepšuje sa ich motorika.
• Didaktické hračky od 2 rokov: Deti milujú tvorenie a napodobňovanie dospelých.
• Didaktické hračky od 3 rokov: V tomto období deti bavia stavebnice, puzzle alebo jednoduché doskové hry.
• Didaktické hračky od 6 rokov: Školské deti už zvládnu zložitejšie úlohy. Stavebnice, experimentálne sady alebo hlavolamy podporia ich logiku a kreativitu.

Naša spoločnosť Nomiland sa okrem iného špecializuje na výrobu a distribúciu kvalitných didaktických pomôcok pre materské školy. Ponúkame široký sortiment produktov, ktoré sa vyznačujú vysokou edukačnou hodnotou a zameriavajú sa na podporu rôznych oblastí rozvoja detí:

• Stavebnice: Stavebnice, ktoré nájdete v našej ponuke sú vynikajúcim nástrojom na rozvoj kreativity, jemnej motoriky a priestorového vnímania. Deti sa učia, ako skladať a spájať rôzne dieliky, čím podporujú svoje logické a analytické schopnosti.
• Puzzle a skladačky: Puzzle sú skvelým nástrojom na rozvoj koncentrácie a schopnosti riešiť problémy.
• Interaktívne tabule a hry: Tieto didaktické pomôcky sú navrhnuté tak, aby deti interagovali s rôznymi obrazmi, zvukmi a prvkami, čím sa podporuje ich zmyslový a kognitívny vývoj.
• Kreatívne sady: V našej ponuke máme aj rôzne kreatívne sady na maľovanie, modelovanie alebo tvorbu vlastných projektov.
• Matematické a jazykové pomôcky: Produkty ako počítacie kocky, kartičky s písmenami alebo číslicami umožňujú deťom postupne budovať základné matematické a jazykové zručnosti.

Drevené didaktické hračky sú vhodné pre deti všetkých vekových kategórií. Sú odolné, bezpečné i ekologické. Didaktické pomôcky majú nezastupiteľné miesto v predškolskom vzdelávaní. Vo svojej ponuke sa zameriavame na produkty, ktoré pomáhajú deťom v materských školách rozvíjať kľúčové zručnosti hravou a efektívnou formou. Tieto pomôcky nie sú len nástrojom učenia, ale aj spôsobom, ako deťom priniesť radosť z objavovania nových vecí.

Učebnica ako základná didaktická pomôcka

Učebnica je najdôležitejší materiálny prostriedok vyučovania, v ktorom je učivo najviac konkretizované. Má vychádzať z učebných osnov. Učebné texty v podobe hlinených tabuliek používali už Sumeri pred viac ako 6000 rokmi. Za zakladateľa teórie učebnice sa pokladá J. A. Komenský, ktorý vytvoril prvú ilustrovanú učebnicu Orbis pictus (Svet v obrazoch) a sformuloval aj teoretické zásady tvorby učebníc (napr. obsah učebnice má byť úplný, dôkladne premyslený, spracovanie učebnice má byť jasné, presné a prehľadné).

Učebnica má byť primeraná schopnostiam žiakov a pre každý vyučovací predmet má byť jedna učebnica rozplánovaná na celý vyučovací cyklus. Rozsah učiva nemá byť príliš veľký. Podľa Zujeva (1986) má učebnica spĺňať funkciu informačnú, transformačnú, systémovú, upevňovaciu a sebakontrolnú, sebavzdelávaciu, integrujúcu, koordinujúcu, rozvíjajúcu, výchovnú a motivačnú. Má vychádzať z vyučovacích cieľov a rešpektovať didaktické zásady. Funkciu textu niektorých vyučovacích predmetov môžu plniť aj obrázky.

Podľa Zujeva (1996) priemerný rozsah textovej časti dobrých učebníc je 57 %.

Hodnotenie učebníc

Existujú rôzne metódy hodnotenia učebníc:

1. Experimentálne metódy: Pomocou pedagogického experimentu (experimentálna trieda).
2. Expertné metódy: Hodnotí sa primeranosť, metodické spracovanie, zaujímavosť a zložitosť učebníc na základe výrokov skupín expertov. Používa sa škála +2, +1, 0, -1, -2. Do dotazníka je vhodné zaradiť otvorené otázky (napr. Čo sa vám na učebnici najviac páči? Aké opatrenia odporúčate vykonať na skvalitnenie učebníc?) a požiadať o konkrétne pripomienky.
3. Štatistické metódy: Skúmajú sa rozličné parametre učiva (primeraný rozsah textu na 1 vyučovaciu hodinu), meria sa obťažnosť (jazyková a obsahová zložitosť pre potencionálneho čitateľa) učebného textu. Zisťuje sa aj čitateľnosť textu.

Učebnice sa tvoria väčšinou dlhý čas, preto často obsahujú staré informácie. Starší žiaci by mali používať pri štúdiu aj monografie, odborné a vedecké časopisy, zborníky vedeckých konferencií a internet.

Technológia vzdelávania

Technológia vzdelávania sa v najužšom chápaní považuje za vedu zaoberajúcu sa uplatňovaním technických prostriedkov vyučovania, najmä moderných, vo vzdelávaní. V najširšom chápaní je to veda zaoberajúca sa projektovaním, realizáciou a hodnotením akýchkoľvek vzdelávacích systémov. Niekedy sa považuje za samostatnú pedagogickú disciplínu, inokedy za hraničnú alebo interdisciplinárnu vedu. V podstate sa považuje za didaktickú vedu.

Zohľadnenie zmyslového vnímania žiakov

Je dôležité si uvedomiť, že žiaci sa učia rôznymi spôsobmi a preferujú rôzne zmyslové modality. Preto je dôležité používať rôznorodé učebné pomôcky a didaktickú techniku, ktoré oslovujú rôzne zmysly.

• Sluchový typ: Pre niektorých žiakov je dôležité niečo počuť, aby si to zapamätali (20 % z celkového zapamätania si poznatkov).
• Hmatový typ: Pre niektorých žiakov je dôležité mať predmet v ruke, zistiť jeho tvar a povrch (70 % z celkového zapamätania si poznatkov).
• Zrakový typ: Niektorí žiaci potrebujú vidieť, a preto sú pre nich didaktické pomôcky ako film, nástenné mapy, ilustrácie vhodnou pomôckou (40 % z celkového zapamätania si poznatkov).
• Kinetický typ: Žiak potrebuje niečo zažiť na vlastnej koži, čiže si to vyskúšať, experimentovať (90 %).
• Zrakovo-sluchový typ: Žiak potrebuje súčasne aj počuť, aj vidieť daný objekt, vzťah, symbol, jav (50 %).

Prvým človekom, ktorý na vedeckej báze rozpracoval zásadu názornosti v súvislosti s používaním učebných pomôcok a didaktickej technológie bol J. A. Komenský, ktorý vychádzal zo senzualizmu - filozofického smeru, ktorý hlásal, že nič nie je v hlave, pokiaľ to predtým nebolo v zmysloch. Na základe tohto sformuloval zlaté pravidlo pre učiteľov: „ ... všetko nech sa predkladá všetkým zmyslom, nakoľko je to len možné. A teda veci viditeľné zraku, voňajúce čuchu, ochutnateľné chuti a hmatateľné hmatu, ak sa niečo môže vnímať naraz viacerými zmyslami, nech sa predloží viacerým zmyslom. ” ( Komenský, 1984).

Význam didaktických pomôcok pre žiakov s poruchami učenia

Použitie didaktickej techniky je dôležité pri výchove a vzdelávaní detí s poruchami učenia. Didaktické pomôcky sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet. Pre učiteľa sú prostriedkom na zvýšenie efektívnosti vyučovacieho procesu.

Vyučovanie pomocou počítačov

Výpočtová technika ovplyvňuje riadenie školstva, školy, riadenie vyučovacieho procesu učiteľom, samoštúdium a využívanie voľného času žiakmi. Počítačom je možné riadiť plánovanie vyučovacieho procesu.

Výhody používania počítačov vo vyučovacom procese:

• Individualizácia vyučovania (učivo, metódy, čas).
• Motivácia žiakov (rôzne výzvy, pochvaly, poďakovania).
• Objektívnosť hodnotenia žiakov.

Nevýhody používania počítačov vo vyučovacom procese:

• Zdravotné problémy (poruchy zraku, deformácie chrbtice, neurózy).
• Zníženie socializácie žiakov (potlačenie medziľudskej komunikácie, redukcia hovorenej reči).
• Absencia priameho pozorovania.
• Problém rozvoja žiakov v afektívnej oblasti (najmä citovej výchovy, formovania hodnotového systému).
• Problémy s rozvojom tvorivosti.
• Znevýhodnenie dievčat.
• Zníženie možnosti šancí vzdelávať sa (nie každý má počítač).

Počítač môže dať žiakovi nezištne svoje vedomosti, ale city a lásku musia dať žiakovi ľudia.

Programové vyučovanie

Programové vyučovanie (B. F. Skinner) rozkladá učivo na rad postupných, logicky na seba nadväzujúcich krokov - jednotiek učiva, ktorými žiak postupne prechádza. V každom kroku sa od žiaka požaduje vnútorná i vonkajšia aktivita (písanie a pod). Programové vyučovanie priebežnou a ustavičnou kontrolou aktivizuje žiaka na ďalšie učenie.

Zásady programového vyučovania:

• Zásada malých krokov.
• Zásada aktívneho reagovania.
• Zásada bezprostredného upevňovania - spätnej väzby.
• Zásada overovania a kontroly.
• Zásada individualizácie.
• Zásada hodnotenia a vylepšovania programu.

Tri hlavné druhy vyučovacích programov:

• Lineárny (B. R. Skinner).
• Vetvený (N. A. Crowder).
• Zmiešaný program (kombinácia lineárneho a vetveného programu) - Sheffieldský program.

Programy boli najprv použité v učebniciach - tzv. programové učebnice boli rozsiahlejšie ako klasické, žiaci ich mali na jednorázové použitie.

Zmysel tvorby didaktických pomôcok

Dôležitá je aj tvorivosť nielen žiaka, ale aj učiteľa, ktorá sa prejavuje napríklad pri vytváraní pomôcok na vyučovacej hodine. Zhotovovanie pomôcok nemá byť dané príkazom, ale tak, aby si žiak uvedomil, prečo to robí a na čo mu to bude (zmysel svojej tvorby).

tags: #didakticka #pomocka #pre #deti