Počet úmrtí na Slovensku sa udržal pod priemerom rokov pred pandémiou, avšak nadúmrtnosť pretrvávala u mladších seniorov. Konštatuje to hovorkyňa Štatistického úradu (ŠÚ) SR Vladimíra Orgoňová, podľa ktorej pokles zaznamenali dve najčastejšie príčiny úmrtí, a to choroby obehovej sústavy a nádory. Hoci sa dlhodobá prognóza javí ako nepriaznivá, demografický pokles nezačne okamžite.
Celková úmrtnosť a regionálne rozdiely
Celková úmrtnosť na Slovensku sa aj v 2. štvrťroku 2023 dostala po dvoch rokoch pod hodnotu dlhodobého priemeru pred pandémiou. V súhrne za apríl až jún tohto roka zomrelo v SR 12,3-tisíca ľudí, čo je medziročne o takmer 11 percent menej osôb (o 1,5-tisíca).
Súčasne to bolo o 3,1 percenta menej zomretých ako hodnoty päťročného priemeru rokov 2015 - 2019, teda pred nástupom pandémie. Vyplýva to z predbežných dát o počtoch zomretých a príčinách úmrtí za druhé tri mesiace roka 2023, ktoré aktuálne zverejnil Štatistický úrad. Jana Morháčová, hovorkyňa úradu, skonštatovala, že "Počet zomretých za prvé tri mesiace tohto roka klesol medziročne dvojciferným tempom vo všetkých krajoch Slovenska. Zároveň vo všetkých ôsmich krajoch bol počet zomretých nižší aj v porovnaní s priemerom pred pandémiou."
Regionálne rozdiely v úmrtnosti
- Mierne nadpriemerný počet zomretých z regionálneho hľadiska mali Trenčiansky a Košický kraj.
- Miernu nadúmrtnosť zaznamenali len Trenčiansky (1,8 percenta) a Košický kraj (0,8 percenta).
- Najvyššiu podúmrtnosť, a to o viac ako 7 percent, v porovnaní s rovnakým obdobím nepoznačeným pandémiou, mali Prešovský a Nitriansky kraj.
- Situácia sa medziročne najvýraznejšie zlepšila v Trenčianskom a Žilinskom kraji.
- Najvyššiu podúmrtnosť v porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou mali Žilinský (9,4 %) a Nitriansky kraj (9,3 percenta).
- Najhoršia situácia bola v Banskobystrickom kraji, kde miera úmrtnosti predstavovala hodnotu 1 215 zomretých na 100-tisíc obyvateľov.
Úmrtnosť seniorov: Nadúmrtnosť u mladších seniorov
Najväčšia skupina zomretých, seniori vo veku 65 a viac rokov, predstavovala v 2. štvrťroku takmer 78 percent všetkých úmrtí (9,5 tisíca osôb). Ich počet bol o necelé 2 percentá vyšší ako päťročný priemer pred pandémiou, ale zároveň o 10 percent nižší ako vlani. V skupine mladších seniorov (od 65 do 74 rokov) zaznamenal ŠÚ SR nadúmrtnosť - počet zomretých o sedem percent prevyšoval predpandemický priemer. Nadúmrtnosť o 12 percent pretrvala v skupine mladších seniorov vo veku od 65 do 74 rokov. Hovorkyňa Jana Morháčová priblížila, že "Najviac úmrtí bolo u osôb nad 65 rokov (11 109). Ich počet bol mierne, o necelé jedno percento, nižší ako päťročný priemer pred pandémiou a o 16 percent nižší ako vlani."
Úrad konštatoval, že "Výrazne najhoršie parametre úmrtnosti sa prejavovali v kategórii mladších seniorov počas celého obdobia pandémie." ŠÚ za pozitívne označil pokles úmrtí v produktívnom veku (15- až 64-roční).
Príčiny úmrtí
Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR, uviedla: „Menej úmrtí v porovnaní s päťročným priemerom ovplyvnil v prvom aj v druhom štvrťroku okrem ústupu pandémie hlavne nižší počet zomretých v dvoch najčastejších príčinách úmrtí - pri chorobách obehového systému a nádoroch.“
Šimečka a Marcinková v NRSR dostali po nose, Tento útok na Blanára a Fica im nevyšiel
Najčastejšie príčiny úmrtí v 2. štvrťroku
- Na znížení úmrtnosti sa významne podieľala dlhodobo najčastejšia príčina úmrtí v SR - choroby obehového systému, ktorá tvorila 46 percent úmrtí (5,6 tisíca osôb). Ich počet medziročne klesol takmer o 9 percent a oproti priemeru pred pandémiou o viac ako 6 percent.
- Druhou najčastejšou príčinou zomierania v SR boli nádory, ktoré si v druhom štvrťroku vyžiadali takmer 3,2 tisíca obetí a tvorili 26 percent zo všetkých úmrtí.
- Na následky infekcie COVID-19 zomrelo od začiatku apríla do konca júna tohto roka 62 osôb, čo je takmer sedemkrát menej ako v rovnakom období v roku 2022.
Najčastejšie príčiny úmrtí v 1. štvrťroku
- Najčastejšou príčinou úmrtí boli choroby obehového systému (6 621 úmrtí).
- Nasledovali nádory (3 205 úmrtí).
- Medzi päticou najčastejších príčin boli tiež choroby dýchacej sústavy (1 381), tráviacej sústavy (734) a vonkajšie príčiny úmrtí (602).
- Na následky ochorenia COVID-19 zomrelo v prvom štvrťroku tohto roka 230 osôb, bolo ôsmou najčastejšou príčinou.
V roku 2024 sa celková úmrtnosť na Slovensku stabilizovala na úrovni dlhodobých priemerov. Vlani na Slovensku zomrelo takmer 54.000 osôb, najmenej za obdobie od výskytu pandémie COVID-19. Choroby obehového systému boli najčastejšou príčinou s podielom 45 percent, minulý rok však na tieto diagnózy zomrelo menej ľudí oproti predpandemickému priemeru. Úmrtia na koronavírus už boli minimálne.
V dôsledku chorôb obehovej sústavy zomrelo takmer 24.300 ľudí. Štatistický úrad uviedol: „Počet úmrtí na choroby obehovej sústavy medziročne klesol o vyše jedného percenta a zároveň bol nižší o päť percent aj oproti priemeru pred pandémiou.“ Druhou najčastejšou príčinou smrti boli nádory, pričom tvorili necelých 25 percent všetkých úmrtí. Celkovo vlani zomrelo na nádory viac ako 13.300 ľudí. Viac ako tri štvrtiny z nich boli seniori vo vekovej skupine 65 a viac. Ďalšou príčinou boli choroby dýchacej sústavy a predstavovali deväť percent všetkých úmrtí. Na následky infekcie COVID-19 zomrelo vlani 200 ľudí, čo predstavuje medziročný pokles o 62 percent. „Bol to najnižší počet úmrtí za posledných päť rokov.“
Demografické zmeny v Európe
Európa stojí na prahu historického demografického zlomu. Podľa najnovšej predpovede Eurostatu sa počet obyvateľov Európskej únie do konca storočia zníži o takmer 12 percent. Podľa údajov, ktoré zverejnil portál Politico, by mal počet obyvateľov EÚ do roku 2029 ešte mierne rásť a dosiahnuť svoje maximum na úrovni 453 miliónov ľudí. Následne však nastane obrat.
Zatiaľ čo v uplynulých rokoch pomáhala migrácia kompenzovať prirodzený úbytok obyvateľstva, výskum Európskeho parlamentu naznačuje, že tento nástroj nedokáže plne vyvážiť klesajúcu pôrodnosť. Politická nálada v otázke prisťahovalectva sa navyše v roku 2026 výrazne mení. Demografická zmena tak núti európskych lídrov prehodnocovať politiku podpory rodín a reformovať trh práce.