Príspevok do zborníka: Citovanie a bibliografické odkazy podľa normy ISO 690

Problematika citovania a odkazovania na použité zdroje je jedným zo základných atribútov písania odborných publikácií a záverečných prác. Príspevok predkladá všeobecné a konkrétne zásady tvorby bibliografických odkazov ako kľúčových prvkov citačného aparátu, pričom vychádza z najnovšieho vydania štandardu ISO 690 publikovaného v anglickej a slovenskej jazykovej verzii (2010; 2012). Jeho cieľom je v prípade nejednoznačností pravidiel odporučiť ustálenú formu. Príspevok sa zameriava na objasnenie a zjednotenie pravidiel citovania, vychádzajúc z predchádzajúcich vydaní ISO 690 a upozorňuje aj na kolísavosť terminológie a pravidiel najnovšieho štandardu. Pravidlá tvorby citácií a úpravy zoznamu bibliografických odkazov budú predmetom.

Výsledkom je najnovší štandard ISO 690 (2010), ktorý bol v apríli 2012 prebratý prekladom aj do slovenskej praxe. Nové vydanie z roku 2010 nahrádza ISO 690 (1987) a ISO 690-2 (1997) a dopĺňa usmernenia pre citovanie neknižných (audiovizuálnych, grafických atď.) dokumentov. Štandard prináša pravidlá, ako vytvárať bibliografické odkazy pre rôzne druhy dokumentov a príspevky v nich, ako aj zásady aplikovania techník citovania, tvorby citácií a úpravy zoznamov bibliografických odkazov v citujúcich prácach.

1. Základné princípy tvorby bibliografických odkazov

Bibliografický odkaz je skrátený záznam o citovanom dokumente umiestnený v zozname bibliografických odkazov a slúži na jeho presnú identifikáciu.

Povinné a voliteľné údaje v bibliografickom odkaze

Pri tvorbe bibliografického odkazu je dôležité rozlišovať medzi povinnými a voliteľnými údajmi. Medzi základné prvky, ktoré by mal obsahovať každý bibliografický odkaz, patria:

• I. Primárna zodpovednosť: Spravidla autor. Jeho meno uvádzame v invertovanom slovoslede, pričom môžeme uviesť celé krstné meno alebo použiť len iniciály.
• II. Hlavný názov a podnázov: Zapíšeme tak, ako sú uvedené v dokumente a zvýrazníme ich kurzívou. Ak uvádzame aj podnázov, oddelíme ho od hlavného názvu dvojbodkou a medzerou.
• III. Označenie média: Používame len pre elektronické zdroje a pre neknižné dokumenty.
• IV. Údaje o vydaní: S výnimkou prvého vydania zapisujeme všetky ďalšie vydania dokumentu, ak sú v prameni uvedené. Uvádzame ich arabskými číslami v súlade s možnosťami skracovania týchto údajov tak, ako to predpisuje štandard STN ISO 832 (1998).
• V. Sekundárna zodpovednosť: Za vznik dokumentu majú spravidla osoby iné ako autor, napr. ilustrátori, lektori, vedeckí redaktori atď. Tento údaj nie je povinný. Ak ho uvádzame v bibliografickom odkaze, zapisujeme mená presne v takej podobe, ako sa vyskytovali na dokumente (t. j. aj s označením funkcie, napr. fotografie, preklad a pod.).
• VI. Vydavateľské údaje: Pozostávajú z údajov o mieste vydania, vydavateľovi a dátume vydania dokumentu. Zapisujeme ich v podobe: Miesto vydania: meno vydavateľstva, dátum vydania. Dátum vydania je povinný údaj a nemôžeme ho vynechať; v prípade neznámeho dátumu odvodíme rok vydania od textu dokumentu, poprípade od iných prameňov, a zapíšeme ho v hranatých zátvorkách, napr. pri viaczväzkových dokumentoch uvedieme celé rozpätie vydávania, napr.
• VII. Numerácia: Používame len v prípade, že tvoríme odkaz na príspevok v monografii alebo seriáli. Pod numeráciou rozumieme označenie zväzku v prípade, že dokument je časťou viaczväzkového súboru, napr. zv. V prípade príspevku v časopise ide o číselné označenie seriálovej publikácie: o presné označenie ročníka a čísla periodika, v ktorom sa príspevok nachádza.
• VIII. Dostupnosť a dátum citovania: Používame len pri elektronických online zdrojoch. Zapíšeme údaje o aktualizácii a revízii dokumentu, napr. Aktualizované v decembri 1987. Povinný je údaj o dátume citovania: [cit. 10. apríla 2001]. Je možné použiť aj formalizovanú podobu dátumu, napr. [cit.
• IX. Edícia: V prípade, že zapisujeme aj edíciu, do ktorej dokument patrí a táto je v prameni uvedená, zapíšeme ju vo forme Názov edície, označenie zväzku.
• X. Dostupné na: Povinný údaj pri elektronických online zdrojoch. Používame frázu „Dostupné na:“, napr.
• XI. Štandardné číslo ISBN/ISSN: Uvádzame len vtedy, ak sa v dokumente nachádzajú, a vtakej podobe, ako boli v dokumente uvedené. Zapisujeme aj označenie ISBN a ISSN, napr.
• XII. Poznámky: Voliteľne môžeme do bibliografického odkazu zahrnúť aj poznámky. Je vhodné uviesť ich v prípade, ak sú niektoré údaje v odkaze nejednoznačné, prípadne ak boli doplnené. Píšeme ich v jazyku textu citujúceho dokumentu.

Príklady bibliografických odkazov

Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov bibliografických odkazov pre rôzne typy dokumentov:

• Kniha: KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. 2. dopln. vyd. Bratislava: Stimul, 1998.
• Preklad knihy: CORBELL, Jean-Claude a Ariane ARCHAMBAULTOVÁ. Obrázkový slovníček: slovenčina/angličtina. Bratislava: Fortuna Print, 2006.
• Encyklopédia: PÁLKA, Ondřej et al. Rozum do vrecka: malá vrecková encyklopédia. 4. preprac. a dopln. vyd.
• Stará tlač: Tyrnauerischer Schreib-Kalender: auff das Jahr… M.DC.LXXXIII. Gedruckt zu Tyrnau: in der Academischen Druckerey durch Matthiam Srnensky, [1682].
• Zákon: Zákon č. 211/2000 Z. z.
• Mapa: Chorvátsko [mapa]. 1:1 000 000.
• DVD: Soľ nad zlato [DVD]. Réžia Martin HOLLÝ. Bratislava: Slovenský filmový ústav, 2010.
• CD: Long Tall Dexter, the Savoy sessions [CD].
• Partitúra: BACH, C.PH.E. Sonate G-moll für Violine und obligates Cembalo [partitúra]. Herausgegeben von Anne Marlene GURGEL.
• Fotografia: JIROUŠEK, Alexander. Vysoké Tatry [fotografia].

2. Citovanie príspevku z konferencie

Citovanie príspevku z konferencie má svoje špecifiká, ktoré je potrebné dodržiavať. Dôležité je uviesť všetky relevantné informácie o príspevku aj o konferencii, na ktorej bol prezentovaný.

Základná štruktúra citácie príspevku z konferencie

Primárna zodpovednosť za príspevok, rok vydania. Názov príspevku. In: Primárna zodpovednosť za zdrojový dokument. Názov zdrojového dokumentu: Podnázov. Vydanie. Sekundárna zodpovednosť za zdrojový dokument. Miesto vydania: Názov vydavateľa, Numerácia, rozsah strán. Názov edície, číslo zväzku. ISBN.

Príklady citácií príspevkov z konferencií

• Príspevok v zborníku z konferencie: STRAKA, Ondřej, ŠIMANDL, Miroslav a Jindřich DUNÍK, 2009. Gaussian mixtures proposal density in particle filter for track-before-detect. In: Fusion 2009: the 12th international conference on information fusion. New York: IEEE, s. 270-277.
• Príspevok v online zborníku z konferencie: RICHTER, Vít. Budou chodit do knihoven?. In: KOPÁČIKOVÁ, Judita, zost. INFOS 2011: Zborník z 36. medzinárodného informatického sympózia o nových výzvach 21. storočia pre pamäťové inštitúcie: Nové rozmery informačného univerza [online]. Bratislava: Spolok slovenských knihovníkov, 2011, s. 239-249 [cit. 2011-08-01]. ISBN 978-80-970693-0-8.

3. Citovanie online zdrojov

V súčasnosti je čoraz bežnejšie citovať online zdroje, preto je dôležité vedieť, ako správne uvádzať bibliografické odkazy na tieto zdroje.

Základné pravidlá pre citovanie online zdrojov

Pri citovaní online zdrojov je potrebné uviesť:

• Autora (ak je známy)
• Názov dokumentu
• Dátum aktualizácie/revízie (ak je dostupný)
• URL adresu
• Dátum citovania

Slovenský preklad normy predpisuje použiť označenie „zobrazené“ alebo ekvivalent tohto pojmu - „cit.“. Uvádza „Dostupné na internete“. Napr. „Spôsob prístupu“.

Príklady citácií online zdrojov

• Webová stránka: Tréningy. FKM Karlova Ves Bratislava [online]. [cit. 2013-03-15].
• Príspevok na webovom sídle: KRUPA, Martin. Slováci, ktorí testujú web na ľuďoch. In: Blog ui42. ui42 [online]. [cit. 2013-04/10].
• Online databáza: KTD: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [online databáza], 2003- . Praha: Národní knihovna České republiky [cit. 2013-05-01].

4. Špecifické prípady citovania

Sekundárne citovanie

Hoci štandard ISO 690 (2010) sekundárne citovanie neuvádza, nakoľko by ho malo byť minimum, v praxi sa vyskytuje. Pre označenie sekundárneho (sprostredkujúceho) zdroja odporúčame použiť formuláciu „cit. podľa“.

Príklad: REPČÁK, Jozef cit. podľa DANIEL, David P. Vydania náboženskej literatúry v Levoči v období neskorej reformácie (do roku 1650). In: Kniha ´97-´98. Martin: Matica slovenská, 2000, s. 91-95.

Citovanie príspevku v seriáli

Pri citovaní príspevku v seriáli je potrebné uviesť ročník a číslo periodika, v ktorom sa príspevok nachádza.

• Príspevok v tlačenom seriáli: PIŠÚT, P. a J. PROCHÁZKA, 2019. Pririečna zóna mesta Zvolen na grafických dielach N. W. Lincka z čias Rákociho povstania (1708 - 1711). In: Geografický časopis. 71(4), 297-318.
• Príspevok v online seriáli: PIŠÚT, P. a J. PROCHÁZKA, 2019. Pririečna zóna mesta Zvolen na grafických dielach N. W. Lincka z čias Rákociho povstania (1708 - 1711). In: Geografický časopis [online]. 71(4), 297-318 [cit. 7.9.2020]. ISSN 2453-8787.

Rozdiel medzi citáciou a parafrázou je ten, že citácia je text doslovne prevzatý, musí byť ohraničený úvodzovkami a mal by v prípade tlačovín odkazovať na presnú stranu, pričom parafráza je preformulovaný obsah parafrázovaného textu, nie je v úvodzovkách a spravidla sa neodvoláva na presnú stranu, ale len na konkrétneho autora a dielo.

Na Slovensku sa najčastejšie používa takýto tvar: Katuščák a kol. (2005, s. 224). Trochu praktickejšia je takáto forma: [Jansen 2005:224]. Dochádza pri nej k redukcii niekoľkých znakov.

„Väčšina mladých ľudí (45,1 %) sa venuje aktívnemu športu príležitostne, 24,9 % pravidelne a 30,0 % skúmaných ľudí uviedlo, že sa aktívnemu športu nevenuje vôbec“ (Bieliková, Pétiová, 2000, s. 14).

Na rozdiel od minulosti, kedy respondentov online výskumov tvorili predovšetkým buď študenti vysokých škôl alebo vysokoškolsky vzdelané osoby a prevažne muži (pozri napr. Podľa štatistík MPSVR SR [2010b] za 4.

Všimnite si, že zátvorky môžu byť okrúhle alebo hranaté. Za priezviskom sa dáva alebo nedáva čiarka. V jednom prípade sa za rokom uvedie čiarka a „s.“, v inom prípade sa dá za rok iba dvojbodka a rovno uvedie číslo strany, prípadne sa medzi to vsunie ešte medzera. Dôležité je, aby konkrétny tvar konkrétnej techniky citovania bol v celej práci rovnaký. Väčšinou majú však katedry alebo redakčné rady špeciálne usmernenia, aký tvar a techniku vyžadujú používať.

Pri citovaní časti znenia právnych noriem treba dodržať tiež isté zásady. Značka paragrafu (§) sa používa len v spojení s číslom, v opačnom prípade sa nahrádza slovom. Značka „§“ sa píše s medzerou z ľavej i pravej strany. V praxi citovanie časti zákona vyzerá napr. Podľa § 185 ods. 2, písm. b) zákona č. 314/2000 Z. z. o… alebo V zmysle 8.

Na konci článku či inej práce treba uviesť zoznam použitých prameňov, čo sa zvykne označovať rôzne, napr. Zoznam bibliografických odkazov či Použitá literatúra ap. Jednotlivé zdroje sa s výnimkou vancouverského štýlu zoraďujú abecedne a nečíslujú sa.

Tabuľka: Rozdiely v citovaní rôznych typov zdrojov

Dodržiavanie štandardu ISO 690 pri tvorbe bibliografických odkazov je kľúčové pre zabezpečenie presnosti a transparentnosti vedeckej práce. Dôsledné citovanie zdrojov umožňuje overiť informácie, zabraňuje plagiátorstvu a preukazuje rešpekt voči autorom pôvodných diel. Pri nejasnostiach v štandarde je vhodné konzultovať odbornú literatúru alebo sa obrátiť na knihovníkov a informačných špecialistov.

tags: #prispevok #v #zborniku #citacia