Sociálne služby existujú tak dlho ako ľudské pokolenie. Predlhej púti si prežili svoje a mali by o čom rozprávať. V historických prameňoch, ktorým venujú pozornosť historici, archeológovia, môžeme zaiste nájsť už na nástenných maľbách z doby praveku. Primitívny človek vytvoril obrazy s magickou funkciou. Zobrazenie ženy bolo napríklad chápané aj ako symbol plodnosti. Primitívny človek vytvoril obrazy s magickou funkciou. Tieto zobrazenia sú spojené s plodnosťou. Ľudia tvorili rodové spoločenstvá, ktoré mali určitú hierarchiu. V nich sa vytvárali počiatky starostlivosti o jednotlivých členov rodiny či spoločenstva. Vznikali tak prvé formy solidarity a starostlivosti o znevýhodnených jednotlivcov.
Významným šíriteľom nových myšlienok v oblasti vzdelávania bol Ján Amos Komenský (1592 - 1670). Za výchovy hodné a výchovy schopné považoval všetkých. Významným prelomom dejín je kresťanstvo. Vzniklo nové obdobie, nová kultúra. Kresťanstvo je založené na Svätom písme (Biblie). Obsahuje rôzne podobenstvá týkajúce sa solidarity, či sociálnej práce. Najdôležitejším môžeme považovať podobenstvo o milosrdnom samaritánovi. „Istý človek išiel z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov, ktorí ho olúpili, zbili, nechali polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel po tej ceste istý kňaz, ale keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto levita, keď prišiel na to miesto a uvidel ho, obišiel ho. Ale istý Samaritán, keď prišiel k nemu, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich. Potom ho vyložil na svojho ťavieho zviera, doviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň, keď odchádzal, dal mu dva strieborné a povedal mu: ‚Staraj sa oň a čokoľvek by si ešte vynaložil, ja ti budem vracať.“ (Lukáš, 10, 30-37) Autorom tohto evanjelia je apoštol Lukáš, očitý svedok udalosti. Evanjelium bolo napísané medzi r. 80 až 90. po Kristovi. Lukáš je autorom zaznamenávajúcim sociálne správanie a cítenie ľudí v minulosti.
V súčasnosti sa čoraz viac stretávame s problematikou osôb s mentálnym postihnutím. Tieto osoby si vyžadujú špecifický prístup a komplexnú starostlivosť, aby sa mohli v maximálnej možnej miere integrovať do spoločnosti a viesť kvalitný život. Vzhľadom na širokú škálu diagnóz tvoria veľmi rôznorodú skupinu. Poskytované sociálne služby pre ľudí s mentálnym postihnutím často zaostávajú za ich skutočnými potrebami. Povinnosť poskytovať a zabezpečovať sociálne služby osobám so zdravotným postihnutím, a teda aj osobám s mentálnym postihnutím a ich príbuzným, vyplýva samosprávnym krajom zo zákona. Ide o špecifický druh a rozsah služieb.
Sociálne služby existujú tak dlho ako ľudské pokolenie. Predlhej púti si prežili svoje a mali by o čom rozprávať. V historických prameňoch, ktorým venujú pozornosť historici, archeológovia, môžeme zaiste nájsť už na nástenných maľbách z doby praveku. Primitívny človek vytvoril obrazy s magickou funkciou. Zobrazenie ženy bolo napríklad chápané aj ako symbol plodnosti. Primitívny človek vytvoril obrazy s magickou funkciou. Tieto zobrazenia sú spojené s plodnosťou. Ľudia tvorili rodové spoločenstvá, ktoré mali určitú hierarchiu. V nich sa vytvárali počiatky starostlivosti o jednotlivých členov rodiny či spoločenstva. Vznikali tak prvé formy solidarity a starostlivosti o znevýhodnených jednotlivcov.
Definícia a charakteristika mentálneho postihnutia
Definovať pojem „zdravotné postihnutie" nie je jednoduché. Matoušek (2003) charakterizuje zdravotné postihnutie človeka ako postihnutie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu jeho života, hlavne schopnosť nadväzovať a udržiavať vzťahy s ľuďmi a schopnosť pracovať. Strieženec (1996) definuje zdravotné postihnutie ako ujmu spôsobenú telesnou alebo duševnou poruchou alebo ich kombináciou.
Je dôležité definovať pojem mentálne postihnutie. Mentálne postihnutie je charakterizované ako stav narušenia vývinu, ktorý je spôsobený poškodením mozgu (vrodeným alebo získaným), ktoré sa prejavuje nedostatočnou úrovňou intelektu, adaptívneho správania, sociálnej zodpovednosti alebo obmedzenou schopnosťou plniť bežné úlohy v každodennom živote. Toto poškodenie môže nastať pred, počas alebo po narodení. V širšom ponímaní ide o syndróm, ktorý je charakterizovaný vývinovým či získaným poškodením centrálnej nervovej sústavy, ktoré sa prejavuje zníženou úrovňou kognitívnych funkcií, ako sú myslenie, reč, emócie a iné. Okrem toho sa môžu vyskytovať aj príznaky zo somatickej oblasti, neurologické a vývinové malformácie. Pre lepšie pochopenie problematiky je dôležité si uvedomiť, že nejde len o jednoduchý súčet jednotlivých postihnutí.
V súvislosti s mentálnym postihnutím môžeme spomenúť aj pojem „sociálne znevýhodnené prostredie“. Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní §2, ods. p definuje sociálne znevýhodnené prostredie ako prostredie, o ktorom hovoríme vtedy, ak sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecujú rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka. Ide o prostredie, ktoré neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Toto prostredie je často spojené s nedostatočným vzdelaním rodičov, príp. sociálnou exklúziou.
Potreba a úloha špeciálneho pedagóga v domovoch sociálnych služieb
Špeciálna pedagogika je samostatný vedný odbor, ktorý sa zaoberá edukáciou a rehabilitáciou osôb s postihnutím alebo znevýhodnením. Vznikla v 20. storočí. Na Slovensku je jedným z významných predstaviteľov špeciálnej pedagogiky Miloš Sovák. Špeciálna pedagogika rieši problémy vznikajúce v rámci jej pôsobenia a činnosti. Výchova a vzdelávanie osôb s mentálnym postihnutím je jednou z jej hlavných oblastí. Osoba s mentálnym postihnutím je takým istým dieťaťom ako aj intaktné dieťa. Avšak, vzhľadom na svoje špecifické potreby, nevyhnutne potrebuje špeciálny prístup. Ten zahŕňa odbornú pomoc a starostlivosť od špeciálnych pedagógov, sociálnych pracovníkov, lekárov, ošetrovateľov a iných odborníkov.
Domovy sociálnych služieb (DSS) pre osoby s mentálnym postihnutím poskytujú špecializované sociálne služby. Tieto služby sú zamerané na podporu samostatnosti, nezávislosti a zlepšenie kvality života klientov. V tomto kontexte zohráva kľúčovú úlohu špeciálny pedagóg. Jeho pôsobenie v DSS je zamerané na komplexnú podporu klienta.
Špeciálny pedagóg v DSS by mal vykonávať predovšetkým tieto činnosti:
- Diagnostika a hodnotenie: Identifikovať individuálne potreby, silné stránky a obmedzenia klienta. To zahŕňa hodnotenie kognitívnych funkcií, komunikačných schopností, sociálnych zručností a sebaobsluhy.
- Individuálne plánovanie: Na základe diagnostiky vypracovať individuálny plán rozvoja a podpory pre každého klienta. Tento plán by mal byť zameraný na dosiahnutie maximálnej možnej miery samostatnosti a nezávislosti.
- Edukácia a rehabilitácia: Realizovať edukačné a rehabilitačné programy zamerané na rozvoj kľúčových kompetencií, ako sú komunikačné zručnosti, sociálne interakcie, praktické zručnosti a sebaobsluha.
- Podpora samostatnosti: Aktívne podporovať klientov v rozvoji samostatnosti pri rozhodovaní, vykonávaní každodenných činností a zapájaní sa do komunitného života.
- Sociálna integrácia: Pomáhať klientom pri ich začleňovaní do spoločnosti, podporovať ich v nadväzovaní vzťahov a rozvíjaní sociálnych kontaktov.
- Poradenstvo a podpora rodín: Poskytovať podporu a poradenstvo rodinným príslušníkom klientov, pomáhať im zvládať náročné situácie a zapájať ich do procesu starostlivosti.
- Spolupráca s odborníkmi: Úzko spolupracovať s inými odborníkmi v DSS (sociálni pracovníci, zdravotnícky personál, ergoterapeuti) a externými spolupracovníkmi (lekári, psychológovia) na zabezpečení komplexnej starostlivosti.
Špeciálnopedagogická diagnostika jedincov s mentálnym postihnutím by mala byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca s cieľom identifikovať jeho edukačné potreby. Tieto oblasti zahŕňajú komunikáciu, motoriku, emocionalitu, správanie, senzoriku, sebaobsluhu, kognitívne procesy, spôsobilosti pre sociálne interakcie, orientáciu v prostredí a autoreguláciu. Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky.
V rámci DSS je dôležité vytvárať podmienky pre rozvoj samostatnosti a podporovať vytváranie príležitostí na samostatné rozhodovanie prijímateľov sociálnej služby s mentálnym postihnutím do procesu individuálneho plánovania poskytovania sociálnej služby. Realizácia interného a externého vzdelávania zamestnancov zariadení sociálnych služieb v oblasti sociálnej rehabilitácie je tiež nevyhnutná.
Vzdelávanie a výchova osôb s mentálnym postihnutím vyžaduje špecializovaný prístup. V tomto kontexte sa ako relevantné javia metódy ako bazálna stimulácia alebo Snoezelen. Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Snoezelen je navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania v špecificky upravenom prostredí.
Vzhľadom na počet obyvateľov Slovenska sa počet ľudí s mentálnym postihnutím hýbe niekde medzi päťdesiattisíc až stotisíc. K tomu je potrebné prirátať členov rodiny a finálne číslo sa môže vyšplhať až na štyristo či päťstotisíc obyvateľov. V roku 2011 sa Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny SR rozhodlo v spolupráci s ostatnými aktérmi konať a prihlásilo sa k deinštitucionalizácii v oblasti poskytovania sociálnych služieb s cieľom prechodu na komunitnú sociálnu starostlivosť na Slovensku. Jeho súčasťou mal byť koordinovaný prístup zo strany všetkých zainteresovaných aktérov, ktorý by sledoval spoločný zámer. Jeho podstata mala spočívať v zmene prístupu k poskytovaným službám s cieľom dosiahnuť spokojnosť klientov a ich rodín. Plán prechodu na komunitnú starostlivosť a dnešná realita však od seba zostávajú naďalej vzdialené.
V roku 2019 schválili poslanci Bratislavského samosprávneho kraja Koncepciu rozvoja sociálnych služieb pre ľudí s mentálnym postihnutím. Táto koncepcia zahŕňa opatrenia ako zabezpečenie prehľadných informácií o možnostiach riešenia životných situácií, poskytovanie sociálneho poradenstva, spracovanie informačných letákov, rozšírenie kapacít a geografickej dostupnosti služby včasnej intervencie, podpora poskytovania špecializovaného sociálneho poradenstva a rozširovanie siete komunitných a podporných sociálnych služieb.
V zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK je poskytovaná krátkodobá a dlhodobá intervenčná služba pre prijímateľov sociálnych služieb. Od 01.06.2019 sa zmenili podmienky poskytovania krátkodobej intervenčnej služby tak, aby ešte viac reflektovali potreby prijímateľov sociálnych služieb a ich rodín. Pre osamelé osoby poskytujúce starostlivosť prijímateľovi sociálnej služby sa predĺžil počet nocí, kedy možno poskytovať krátkodobú intervenčnú službu o tri (celkovo tak možno službu poskytovať 10 nocí).
Dôležité je aj zlepšovanie podmienok ubytovania prijímateľov sociálnych služieb s mentálnym postihnutím vo vzťahu k ochrane ich súkromia. Zamestnanci musia rešpektovať súkromie prijímateľa sociálnej služby, napr. zaklopať pred vstupom do miestnosti, ktorú prijímateľ obýva. Určité limity predstavujú dispozičné riešenia budov, v ktorých je aktuálne poskytovaná sociálna služba (napr. viacposteľové izby).
Zapájanie ľudí so zdravotným postihnutím do tvorby politiky sociálnych služieb na národnej úrovni je kľúčové. Publikácia definuje dve línie možných opatrení, ktoré musia byť systémovo nastavené na národnej úrovni, aby mohli úspešne pokračovať do regionálnych a lokálnych riešení: Prvá uvádza potrebu zapojenia ľudí s rôznymi druhmi a stupňami zdravotných postihnutí, druhá sa zameriava na zlepšenie zručností a schopností jednotlivcov a organizácií presadzovať svoje práva a podieľať sa na tvorbe verejnej politiky. Sociálna práca ako samostatný vedný odbor sa zaoberá ľudskými potrebami a rieši problémy vznikajúce v rámci jej pôsobenia a činnosti.
Špeciálny pedagóg v domove sociálnych služieb pre osoby s mentálnym postihnutím je odborníkom, ktorý pôsobí priamo v prostredí zariadenia. Dostatočne dobre pozná jeho fungovanie, potreby klientov a desafios, s ktorými sa stretávajú. Jeho úlohou je poskytovať odbornú pomoc a starostlivosť, podporovať rozvoj osobnosti klienta, jeho samostatnosť a sociálnu integráciu. Je nepostrádateľnou súčasťou tímu zabezpečujúceho kvalitné sociálne služby.
Marián Horanič zo Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím uviedol: „Pri celkovom počte obyvateľov Slovenska sa počet ľudí s mentálnym postihnutím hýbe niekde medzi päťdesiattisíc až stotisíc. K tomu je potrebné prirátať členov rodiny a finálne číslo sa môže vyšplhať až na štyristo či päťstotisíc obyvateľov. Všeobecne platí, že poskytované sociálne služby pre ľudí s mentálnym postihnutím (ktorí vzhľadom na širokú škálu diagnóz tvoria veľmi rôznorodú skupinu), zaostávajú za ich skutočnými potrebami.“
Slovenský helsinský výbor, ktorí v roku 2003 sledoval dodržiavanie ľudských práv v domovoch sociálnych služieb na Slovensku vyhodnotil tento stav ako neakceptovateľný. Panovala zhoda v potrebe modernizácie systému a aspoň v čiastočnej deinštitucionalizácii (vytvorenie a zabezpečenie podmienok pre nezávislý a slobodný život ľudí odkázaných na pomoc spoločnosti v prirodzenom prostredí komunity, prostredníctvom kvalitných alternatívnych služieb vo verejnom záujme).
V roku 2019 viedol Bratislavský samosprávny kraj v registri troch poskytovateľov sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania s celkovou kapacitou 15 miest. Finančný príspevok na prevádzku bol poskytnutý na 12 miest vo výške 31 718,60 €. V zriaďovateľskej pôsobnosti BSK bolo v roku 2019 spolu 44 miest v zariadeniach podporovaného bývania (DSS pre deti a dospelých Kampino, DSS a ZPB MEREMA a DSS prof. K. Matulaya). Osem poskytovateľov sociálnej služby - rehabilitačných stredísk bolo v roku 2019 vedených v registri BSK s celkovou kapacitou 109 miest. Finančný príspevok bol poskytnutý na 84,5 miesta vo výške 207 109,34€.
Opatrenie 3 v rámci Koncepcie rozvoja sociálnych služieb pre ľudí s mentálnym postihnutím v BSK hovorí o podpore poskytovania špecializovaného sociálneho poradenstva ako samostatnej odbornej činnosti pre ľudí s mentálnym postihnutím terénnou alebo ambulantnou formou, so zameraním na aktivizáciu a prípravu na zamestnanie v spolupráci s verejnými a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb v regióne. BSK už aj v roku 2019 poskytol finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby dvom neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorí poskytujú služby pre túto cieľovú skupinu.
Opatrenie 4 hovorí o rozširovaní siete komunitných a podporných sociálnych služieb (zariadenie podporovaného bývania, podpora samostatného bývania, rehabilitačné stredisko, sprostredkovanie osobnej asistencie) v závislosti od dopytu po týchto službách v spolupráci s verejnými a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb v regióne BSK.
Opatrenie 5 sa týka poskytovania a priebežného vyhodnocovania dopadu poskytovania krátkodobej a dlhodobej intervenčnej služby pre prijímateľov sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK za účelom riešenia krízových situácií a za účelom udržania fyzického a duševného zdravia a prevencie jeho zhoršenia osôb, ktoré týmto prijímateľom poskytujú starostlivosť v rodinnom prostredí.
Celkovo môžeme konštatovať, že úloha špeciálneho pedagóga v domove sociálnych služieb pre osoby s mentálnym postihnutím je multifacetná a nenahraditeľná. Zahŕňa diagnostickú, edukačnú, rehabilitačnú, poradenskú a koordinačnú činnosť, zameranú na podporu kvality života, samostatnosti a sociálnej integrácie klientov.