Sociálny fond je dôležitým nástrojom sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý slúži na zabezpečenie rôznych plnení predovšetkým sociálneho charakteru určených pre zamestnancov. Jeho tvorba a použitie sú primárne upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Tento článok sa zameriava na otázku, čo je príspevok na tvorbu zisku a ako súvisí so sociálnym fondom, ako aj na jeho povinnosti, zdroje tvorby a možnosti využitia.
Kto je povinný tvoriť sociálny fond?
Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ - právnická osoba so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Nezáleží na tom, či je zamestnávateľ ziskový alebo neziskový subjekt. Za zamestnanca sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba v pracovnom pomere, služobnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú len zamestnancov na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce), sociálny fond netvoria.
Zdroje tvorby sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí z viacerých zdrojov:
- Povinný prídel: Základný povinný prídel do fondu, ktorého výška sa odvíja od celkového objemu hrubých miezd zamestnancov.
- Ďalší prídel: Dodatočný prídel, ktorý môže byť dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.
- Prídel zo zisku: Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu aj dodatočnými prídelmi z použiteľného zisku.
- Iné zdroje: Dary, dotácie a iné príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.
Výška povinného a ďalšieho prídelu
Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
Povinný prídel do sociálneho fondu sa pohybuje vo výške od 0,6 % do 1 % zo základu:
- Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1 % zo základu.
- Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok (napr. vykázal stratu), tvorí povinný prídel vo výške 0,6 % zo základu.
Ďalší prídel do sociálneho fondu môže byť tvorený:
- Vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, najviac však vo výške 0,5 % zo základu.
- Vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky (ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond), najviac však vo výške 0,5 % zo základu.
Celková suma povinného a ďalšieho prídelu do sociálneho fondu, ktorý je daňovo uznaným výdavkom pre zamestnávateľa, je maximálne 1,5 % zo základu (povinný prídel do 1 % + ďalší prídel do 0,5 %).
Prídel zo zisku
Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do sociálneho fondu aj dodatočnými prídelmi z použiteľného zisku. Tieto dodatočné príspevky zo zisku sú daňovo neuznané pre zamestnávateľa, ale môžu slúžiť na rozšírenie možností čerpania fondu pre zamestnancov. Výška takéhoto príspevku nie je zákonom limitovaná a dohodne sa v kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa.
Použitie sociálneho fondu
Prostriedky sociálneho fondu sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Medzi najčastejšie účely použitia patria:
- Zabezpečenie stravovania zamestnancov nad rámec zákonných povinností.
- Príspevky na dopravu do zamestnania a späť.
- Podpora rekreácie, kultúrnych a športových podujatí.
- Poskytovanie sociálnej výpomoci a pôžičiek zamestnancom v núdzi.
- Zdravotná starostlivosť nad rámec zákona.
- Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.
Prostriedky zo sociálneho fondu sa nesmú použiť na odmeňovanie za prácu.
Daňové aspekty
Pre zamestnávateľa: Povinný prídel do sociálneho fondu (v rozsahu do 1 %) a ďalší prídel (v rozsahu do 0,5 %) sú pre zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom. Dodatočné príspevky zo zisku nad tento limit sú daňovo neuznané.
Pre zamestnanca: Príjmy z prostriedkov sociálneho fondu sa vo všeobecnosti považujú za zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Existujú však výnimky, kedy sú takéto príjmy oslobodené od dane podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Medzi oslobodené príjmy patria napríklad:
- Príspevok na stravovanie poskytnutý zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (v nepeňažnej forme).
- Príspevok na rekreáciu v sume do 55 % oprávnených výdavkov, najviac však do výšky 275 eur za kalendárny rok.
- Sociálna výpomoc v určitých prípadoch (úmrtie blízkej osoby, živelné udalosti, dlhodobá PN) do výšky 2 000 eur za zdaňovacie obdobie.
Peňažné príspevky zo sociálneho fondu, ktoré nie sú oslobodené od dane, podliehajú zdaneniu 19 % sadzbou dane a vstupujú do vymeriavacieho základu na sociálne a zdravotné poistenie.
Časový harmonogram
Fond sa tvorí mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a previesť prostriedky do 31. decembra. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok sa vykoná najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
7 príkladov sociálnych podnikov | Založenie neziskovej organizácie alebo podniku
Príklad: Zamestnávateľ v roku 2023 dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti. Môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu hrubých miezd zamestnancov. Ak má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, môže dohodnúť ďalší prídel do výšky 0,5 %. Teda celková tvorba fondu, ktorá je daňovo uznaným výdavkom, môže dosiahnuť až 1,5 %. Okrem toho môže zamestnávateľ prispieť aj dodatočným príspevkom zo zisku, ktorý však nebude daňovo uznaný.
