Príspevok na rekreáciu je obľúbeným zamestnaneckým benefitom, ktorého cieľom bola pôvodne podpora domáceho cestovného ruchu. Vďaka nemu môžu zamestnanci aktívnejšie oddychovať a regenerovať svoje sily, čo v konečnom dôsledku prispieva k ich celkovej pohode a produktivite.
Legislatívne zmeny účinné od 1. januára 2025 prinášajú rozšírenie možností čerpania tohto príspevku. Medzi kľúčové zmeny patrí napríklad zahrnutie rodiča zamestnanca medzi oprávnené osoby, možnosť uplatňovania príspevku aj v prípade dobrovoľného poskytnutia v menších firmách (do 49 zamestnancov) a osobitné pravidlá pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).
Základná úprava príspevku na rekreáciu je obsiahnutá v § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) a v príslušných daňových zákonoch, predovšetkým v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). Od 1. januára 2019 bola zavedená možnosť, resp. povinnosť pre určité kategórie zamestnávateľov, poskytovať tento príspevok.
Z hľadiska daňového je najvýznamnejšie ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, ktoré rieši oslobodenie príspevku na rekreáciu od dane. Zároveň v § 19 ods. 2 písm. c) piatom bode ZDP a § 19 ods. 2 písm. w) ZDP nachádzame predpisy ohľadom daňovej uznateľnosti tohto príspevku ako nákladu u zamestnávateľa, resp. SZČO.
Kto má nárok na príspevok na rekreáciu?
Podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce má zamestnanec nárok na príspevok na rekreáciu, ak u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, trval pracovný pomer nepretržite najmenej 24 mesiacov. Splnenie tejto podmienky sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.
Zamestnávatelia s 49 a menej zamestnancami nemajú povinnosť poskytovať príspevok, no môžu sa rozhodnúť ho poskytovať dobrovoľne. V takom prípade platia rovnaké pravidlá ako pri povinnej forme, vrátane možnosti daňovej uznateľnosti týchto výdavkov.
Je dôležité poznamenať, že ak má zamestnanec pracovný pomer u dvoch rôznych zamestnávateľov a u oboch spĺňa podmienky (24 mesiacov nepretržitého trvania pracovného pomeru, 50 a viac zamestnancov, resp. dobrovoľný príspevok), príspevok si môže uplatniť len u jedného z nich.
Príspevok na rekreáciu sa poskytuje na základe dohody, v súlade s § 12 zákona č. 322/2025 Z. z. O uhradenie príspevku na rekreáciu môžu požiadať aj zriaďovatelia škôl a štátnych školských zariadení podľa zákona č. 322/2025 Z. z. Žiadosti sa predkladajú zriaďovateľovi, následne regionálnemu úradu školskej správy a napokon Ministerstvu školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.
Od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. Ak sa rekreácie zúčastní len rodič zamestnanca, zamestnanec musí zamestnávateľovi preukázať, že výdavky najprv zaplatil jeho rodič a zamestnanec mu ich preukázateľne preplatil. Následne môže žiadať o príspevok v intenciách stanovených zákonom.
Príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov, ktorý je poskytovaný podľa § 152b Zákonníka práce, je od 1.1.2020 tiež daňovým výdavkom zamestnávateľa. Za dieťa sa pritom považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý sa žiada o príspevok, a je najmenej 6 mesiacov osobou s príslušnosťou k športovej organizácii.
Výška príspevku a oprávnené výdavky
Príspevok zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca je vo výške 55 % oprávnených výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok na jedného zamestnanca. Vypočítaná suma príspevku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Pre využitie maximálnej výšky príspevku na rekreáciu tak musí rekreácia alebo viacero rekreácií zamestnanca za kalendárny rok dosiahnuť hodnotu aspoň 500 eur. Z tejto sumy totižto vypočítaný 55 % príspevok zamestnávateľa dosahuje maximálnu hranicu 275 eur.
U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa maximálna suma príspevku na rekreáciu 275 eur za kalendárny rok znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad:
- Služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR.
- Stravovacie (pohostinské služby).
- Služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr.
- Sprievodcovské služby.
- Prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky).
- Informačné služby.
- Športovo-rekreačné služby.
- Kúpeľné a zdravotné služby.
- Wellness služby.
- Služby cestovného poistenia.
Niektoré výdavky, ako napríklad storno poplatky alebo poplatky za zviera, nie sú považované za oprávnené.
Formy poskytnutia príspevku
Zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu poskytnúť dvoma hlavnými spôsobmi:
- Preplatenie oprávnených výdavkov: Zamestnanec si najprv celú rekreáciu zaplatí z vlastných prostriedkov. Následne, najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, predloží svojmu zamestnávateľovi účtovné doklady (napríklad faktúru), ktoré preukazujú oprávnené výdavky na jeho rekreáciu. Súčasťou týchto dokladov musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ z predložených dokladov vypočíta výšku príspevku a poskytne ho zamestnancovi v najbližšom výplatnom termíne, ak sa s ním nedohodne inak.
- Rekreačný poukaz: Zamestnávateľ zakúpi rekreačný poukaz, „nabije“ ho potrebnou sumou a odovzdá zamestnancovi. Rekreačný poukaz je platobný prostriedok, ktorý má podobu platobnej karty a je možné ním platiť výlučne oprávnené výdavky na rekreáciu u poskytovateľov služieb na Slovensku, ktorí majú zmluvný vzťah so spoločnosťou vydávajúcou rekreačný poukaz. Platnosť poukazu je do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný.
Účtovné doklady a lehota na predloženie
Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov. Tieto doklady musia obsahovať označenie zamestnanca.
Za účtovné doklady sa považujú napríklad faktúry, hotelové účty alebo príjmové pokladničné doklady, ktoré spĺňajú všetky náležitosti podľa § 10 zákona o účtovníctve. Voucher sa považuje skôr za objednávku a nie je plnohodnotným účtovným dokladom. Voucher z portálu sprostredkujúceho ubytovanie sa považuje skôr za objednávku, nie je plnohodnotným účtovným dokladom pre príspevok na rekreáciu.
Pri predkladaní dokladov z registračnej pokladnice (ERP) je nutné priložiť ešte ďalší dokument (napr. faktúra, hotelový účet), kde bude meno zamestnanca uvedené, ak na pokladničnom doklade chýba.
V prípade manželov s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov je možné akceptovať úhradu z iného účtu ako z účtu zamestnanca. V ostatných prípadoch musí byť úhrada preukázateľne z účtu zamestnanca alebo osôb, na ktoré si zamestnanec uplatňuje príspevok (napr. rodič, ak ide o príspevok na rekreáciu rodiča).
Zmeškanie 30-dňovej lehoty na predloženie dokladov nie je automaticky dôvodom na nevyplatenie príspevku. Zákon naďalej umožňuje príspevok poskytnúť a uplatniť oslobodenie od dane.
Daňové a odvodové aspekty
Príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi v súlade so Zákonníkom práce je pre zamestnanca príjmom oslobodeným od dane z príjmov a nepodlieha ani sociálnym a zdravotným odvodom.
Pre zamestnávateľa je tento príspevok daňovým výdavkom v rozsahu, v akom je poskytnutý podľa Zákonníka práce (55 % z oprávnených výdavkov, maximálne 275 €). Zamestnávateľ nemôže sám určiť nižší limit.
Prípadné príspevky na rekreáciu nad rámec zákonného limitu 275 eur, poskytnuté napríklad zo sociálneho fondu, sú pre zamestnanca zdaniteľným príjmom a pre zamestnávateľa nemusia byť daňovým výdavkom v plnej výške.
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)
Príspevok na rekreáciu môžu využívať aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré vykonávajú svoju činnosť nepretržite aspoň 24 mesiacov. Môžu si do daňových výdavkov uplatniť 55 % z oprávnených výdavkov do výšky 275 EUR ročne.
Platí tu obdobná logika ako pri zamestnancoch, avšak len v prípade, že SZČO tieto výdavky reálne uhradila. Ak výdavok preukázateľne neniesol samotný daňovník, ktorý má príjmy z podnikania alebo z inej SZČ činnosti, nárok na uplatnenie do daňových výdavkov nemá.
