Poľovnícka sezóna na Slovensku: Dátumy, regulácie a kontroverzie

Poľovníctvo na Slovensku je rozsiahla činnosť, ktorá zahŕňa nielen lov, ale aj starostlivosť o zver a jej biotop. Dôležitou súčasťou poľovníctva je stanovenie obdobia lovu pre jednotlivé druhy zveri, ktoré je regulované legislatívou a zohľadňuje biologické cykly zvierat, ako je obdobie párenia, kladenia mláďat a pŕchnutia peria. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dátumoch poľovnej sezóny na Slovensku pre srstnatú a pernatú zver, ako aj o legislatívnych aspektoch lovu rýb a aktuálnych kontroverziách.

Regulácia poľovnej sezóny

Doba lovu zveri na Slovensku je stanovená zákonom a vykonávacou vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Cieľom týchto predpisov je zabezpečiť udržateľné využívanie populácií zveri a ochranu biodiverzity. Pri stanovení doby lovu sa zohľadňujú najmä nasledujúce faktory:

• Biologické cykly zveri: Obdobie párenia (ruja), kladenia mláďat a pŕchnutia peria.
• Stav populácií zveri: Udržanie normovaných kmeňových stavov a zabezpečenie reprodukcie.
• Miestne podmienky: Rozdiely v podmienkach prostredia a chovu zveri v rôznych oblastiach Slovenska.

Poľovná sezóna pre srstnatú zver

Srstnatá zver je označenie pre rôznorodú skupinu cicavcov, ktorými sa zaoberá poľovníctvo. Doba párenia (ruja) u srstnatej zveri prebieha väčšinou raz ročne (monoestrické druhy) alebo dvakrát, viackrát ročne (polyestrické druhy). Doba ruje súvisí s dobou ovulácie u samíc a je synchronizovaná tak, aby sa mláďatá rodili v potravne priaznivom období. Niektoré druhy srstnatej zveri sa vyznačujú aj ochranou pred narodením mláďat v nepriaznivom ročnom období.

Doba lovu pre vybrané druhy srstnatej zveri:

• Vlk dravý: Od 1. novembra do 15. januára, teritoriálne a časovo obmedzená.
• Šakal zlatý: Od 1. septembra do 31. januára.
• Jazvec lesný: Od 1. septembra do 30. novembra.
• Kuna lesná a kuna skalná: Od 1. septembra do 28. februára.
• Tchor tmavý: Od 1. septembra do 28. februára.
• Líška hrdzavá: Celoročne.
• Psík medvedíkovitý: Celoročne.
• Medvedík čistotný: Celoročne.
• Nutria riečna: Celoročne.
• Ondatra pižmová: Od 1. októbra do 15. apríla.
• Zajac poľný: Od 1. novembra do 31. decembra, lov sokoliarskymi dravcami od 1. septembra do 31. decembra.
• Králik divý: Celoročne.
• Diviak lesný (diviak, diviačica a lanštiak): Celoročne.
• Jeleň lesný (jeleň a jelenča): Od 16. augusta do 15. januára, jelenica od 16. augusta do 31. decembra.
• Jeleň sika: Od 1. septembra do 31. decembra.
• Daniel škvrnitý (daniel): Od 1. septembra do 15. januára, danielka a danielča od 16. augusta do 31. decembra.
• Srnec lesný (srnec): Od 16. mája do 30. septembra, srna a srnča od 1. septembra do 31. augusta do 15. januára, muflónka a muflónča od 1. augusta do 31. decembra.
• Kamzík vrchovský tatranský: Od 16. septembra do 31. decembra.
• Pasrnec bielochvostý: Od 1. septembra do 31. decembra.

Poľovná sezóna pre pernatú zver

Pernatá zver je špecifické označenie pre skupinu druhov vtákov, ktorými sa zaoberá poľovníctvo. Pernatá zver sa vyznačuje pravidelnou výmenou peria, tzv. pŕchnutím. Vtáky hniezdia raz alebo dvakrát za rok, častejšie hniezdenie je výnimkou. K prvému hniezdeniu dochádza na jar, kedy je dostatok potravy.

Doba lovu pre vybrané druhy pernatej zveri:

• Morka divá (kohút): Od 15. marca do 15. mája; obe pohlavia od 1. októbra do 31. decembra.
• Bažant poľovný (kohút): Od 1. novembra do 15. januára, v bažantniciach od 1. októbra do 28. februára; lov sokoliarskymi dravcami od 1. septembra do 31. decembra. Sliepku bažanta poľovného možno loviť len v bažantniciach, kde sa vypúšťajú umelo odchované bažantie kurčatá alebo dospelé jedince - sliepky; loviť ju možno od 1. októbra do konca februára.
• Bažant jarabý (kohút): Od 1. októbra do 31. decembra, v bažantniciach od 1. októbra do 28. februára.
• Jarabica poľná: Od 16. septembra do 15. októbra (len v revíroch, kde sú dosiahnuté normované kmeňové stavy a jej lov je možné plánovať).
• Holub hrivnák: Od 1. augusta do 31. októbra.
• Hrdlička záhradná: Od 1. augusta do 31. októbra.
• Lyska čierna: Od 1. októbra do 16. januára.
• Sluka lesná: Od 1. októbra do 31. decembra.
• Hus divá, hus siatinná a hus bieločelá: Od 1. októbra do 31. januára.
• Sojka škriekavá: V poľovných oblastiach s chovom malej zveri od 1. septembra do 31. januára.
• Straka čiernozobá: V poľovných oblastiach s chovom malej zveri od 1. septembra do 31. januára.
• Vrana túlavá: V poľovných oblastiach s chovom malej zveri od 1. septembra do 31. januára.
• Jariabok hôrny (kohút): Od 1. októbra do 15. novembra.
• Kuropta horská: Od 16. septembra do 15. októbra.
• Čajka smejivá: Na plôdikových rybníkoch a rybníkoch s chovom násadových rýb možno loviť po celý rok a na ostatných rybníkoch od 1. augusta do 30. novembra.

Lov kormorána veľkého

Usmrcovanie a rušenie rybožravého predátora kormorána veľkého má byť na Slovensku jednoduchšie a účinnejšie. Vyplýva to z rozhodnutia Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR o udelení výnimky pre Slovenskú poľovnícku komoru, ktorá platí do 30. apríla 2035. Od 1. septembra do 15. marca nasledujúceho roku sa môže na Slovensku usmrtiť 1800 kusov kormorána veľkého. Výnimka tiež určuje niektoré lokality, kde je odstrel a rušenie povolený od 1. septembra do konca januára, respektíve od 1. septembra do 30. apríla. MŽP v zdôvodnení rozhodnutia uvádza, že „Vysoká populačná hustota kormorána veľkého vedie k devastácii populácií rýb, čím negatívne ovplyvňuje ekologickú rovnováhu a ekonomickú stabilitu rybárskych revírov. Podpora zjednodušenia podmienok výnimky je preto v záujme ochrany prírody a udržateľného využívania vodných zdrojov.“

Za obdobie rokov 2021/2022 až 2023/2024 vyčíslil znalec priame škody na rybách vo výške takmer 9,6 milióna eur, škoda na reprodukcii a produkcii bola takmer 18,2 milióna eur. Podľa doteraz platnej výnimky z roku 2021 bol proces odstrelu a rušenia kormorána zložitý a v praxi takmer nevykonateľný. V minulom roku sa na Slovensku odstrelilo len 66 kormoránov. Envirorezort vydal súhlas na lov kormorána aj v mokradiach v chránenom areáli rieky Orava, ako aj vo všetkých chránených územiach patriacich do územnej pôsobnosti správ národných parkov, kde platí 4. Kormorány je možné strieľať, len ak nebudú letieť v kŕdli s inými druhmi vtákov. Poľovníci budú o usmrtených jedincoch viesť evidenciu (dátum odstrelu, názov lokality, počet ulovených jedincov, názov užívateľa poľovného revíru). Slovenská poľovnícka komora každoročne do konca apríla doručí ministerstvu správu o realizácii výnimky za predchádzajúcu poľovnícku sezónu so sumárnymi údajmi.

Lov rýb

Lov rýb je na Slovensku regulovaný Zákonom č. 216/2018 Z.z. o rybárstve a Vyhláškou č. 381/2018 Z.z. Doba lovu rýb sa odvíja od §13 zákona, ktorým sa upravuje ochrana rýb a §14 zákona, upravujúceho individuálnu ochranu rýb.

Doba lovu rýb:

• Pstruhové vody: Od 1. apríla do 30. septembra.
• Lipňové vody: Od 1. júna do 31. decembra.
• Kaprové vody: Od 15. júna do 31. decembra.
• Pstruhové a lipňové vody s výskytom hlavátky: Lov povolený aj v období od 1. novembra do 31. decembra.

Poľovnícka štatistika

Časopis Poľovníctvo & Rybárstvo uverejnil článok autorov Ing. Jozefa Bučka, PhD., Ing. Mariána Slamku, PhD. a Ing. Andreja Gubku, PhD. z Národného lesníckeho centra s titulkom "Ako sme lovili: Plán versus realita alebo čo hovorí poľovnícka štatistika". V článku sa autori podrobne venujú pohľadu na vývoj a trendy v populáciách našich hlavných druhov zveri za uplynulú poľovnícku sezónu 2024/2025.

Vyhodnotenie odstrelu jednotlivých druhov raticovej zveri je výstupom údajov poľovných hospodárov, ktorí poskytujú informácie o odstrele vedúcim kancelárií obvodných poľovníckych komôr. Získavame tak jedinečné informácie o plnení plánov lovu, správnom a nesprávnom odstrele v jednotlivých vekových triedach, percentuálne podiely lovu v jednotlivých vekových ale aj pohlavných štruktúrach dosiahnutých v poľovných revíroch patriacich pod organizačné zložky Slovenskej poľovníckej komory - obvodné poľovnícke komory. Mravčou prácou poľovných hospodárov a následne pracovníkov kancelárií OPK tak každoročne dostávame aktuálny prehľad o plnení plánov chovu a lovu raticovej zveri. Celkové vyhodnotenie odstrelu nezohľadňuje úhyn zveri, ale je započítaný. Odstrel je počítaný za poľovnícky rok v trvaní od 1.3. do 28.2.

Prehľad lovu vybraných druhov zveri v poľovníckej sezóne 2024/2025

V roku 2024 sme mali v pláne uloviť 75 668 jedincov jelenej zveri (medziročne bol plán navýšený o 7 630). Podľa hlásení poľovníckych hospodárov sa podarilo odloviť 68 175 jedincov (90 % plánu), o 2 976 viac ako v roku 2023. Ďalej poľovníci odchytili 114 jedincov a 5 542 predstavoval úhyn. Normované kmeňové stavy (NKS) jelenej zveri sú na Slovensku stanovené na 39 795 jedincov. Jarné kmeňové stavy k 31. marcu 2024 boli z úrovne jednotlivých poľovných revírov vykázané vo výške 81 843 jedincov, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu roku nárast len o 632. Srnčej zveri sme plánovali uloviť 42 613 (o 216 viac ako v roku 2023). Hlásený bol odstrel 26 550 jedincov, čo predstavuje len 62-percentné plnenie plánu odstrelom. Z revírov ďalej vykázali odchyt 10 a úhyn 12 609 jedincov srnčej zveri, čím celkový úbytok dosiahol 39 169 jedincov (o 539 menej ako v roku 2023). V roku 2024 sme plánovali uloviť 41 922 jedincov diviačej zveri (o 1 137 menej ako v roku 2023). Užívatelia revírov nahlásili odstrel 42 934 jedincov, o 17 298 menej ako v predchádzajúcom roku. Celkový úbytok tak dosiahol 44 139 jedincov, bol o 17 452 slabší ako v roku 2023.

Kontroverzie okolo lovu vlka dravého

Lov vlka sa prezentuje ako riešenie škôd na hospodárskych zvieratách, no tento predpoklad nebol nikdy vedecky potvrdený. Ochranári preto apelujú na štát, aby namiesto lovu konečne podporil farmárov systémovými opatreniami. Elektrické ohradníky, strážne psy či ďalšie preventívne nástroje už v zahraničí dlhodobo dokazujú svoju účinnosť. „Skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že ani masívne odstrely nepriniesli farmárom žiadnu úľavu - škody zostali na rovnakej úrovni, v niektorých regiónoch dokonca rástli. Ak má vláda naozaj záujem pomôcť farmárom, musí im dať stabilnú podporu, nie ustupovať poľovníckym tlakom,“ zdôrazňuje Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.

Ochranárske organizácie WWF Slovensko, iniciatíva My sme les a Aevis apelujú na štát, aby odmietol akúkoľvek kvótu na odstrel vlkov. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka uviedlo, že dlhodobo presadzuje aktívny manažment populácie vlka dravého v súlade s platnou legislatívou SR, európskou legislatívou a medzinárodnými záväzkami. Ochranárske organizácie varujú, že ďalší lov vlka nepomôže farmárom, nezníži škody na hospodárskych zvieratách a v skutočnosti len vychádza v ústrety poľovníckym záujmom. Na utorkovom zasadnutí pracovnej skupiny pre stanovenie podmienok lovu vlka dravého, ktoré sa konalo na rezorte pôdohospodárstva, uviedla Katarína Butkovská z WWF Slovensko, ktorá zastupovala ochranárske organizácie, že závery zasadnutia pracovnej skupiny ešte nie sú známe a vyzvala predsedu komisie, ako aj všetkých jej členov k zodpovednému prístupu. „Lov vlka neprinesie zníženie škôd, ale viac chaosu a ďalšieho oslabovania ochrany prírody.

Proces určovania kvóty je podľa ministerstva pôdohospodárstva postavený na odborných podkladoch, ktoré pripravuje pracovná skupina zložená zo zástupcov štátnej správy, vedeckých inštitúcií a praxe. „Ministerstvo tieto podklady vyhodnocuje a na ich základe určí kvótu lovu vlka pre poľovnícku sezónu 2025/2026. Ministerstvo zdôraznilo, že regulácia populácie vlka dravého a podpora farmárov nie sú navzájom protikladné prístupy, ale vzájomne sa dopĺňajú.“

Hoci ministerstvo tvrdí, že lov nebude povolený v oblastiach s piatym stupňom ochrany, v územiach európskeho významu ani v prihraničných regiónoch, neberie ohľad na to, že vlk nepozná hranice chránených území a migruje. Už januárový odstrel prebiehal v tesnej blízkosti týchto lokalít a podobný prístup nie je vylúčený ani teraz, nakoľko nebola určená ochranná „nárazníková“ zóna okolo území, ktoré boli z lovu vylúčené. Tento nezodpovedný prístup môže spôsobiť vážne ohrozenie populácie vlka v chránených územiach ako aj v susedných krajinách. Takýto krok Slovenska bol v minulosti dôvodom na začatie konania zo strany Európskej komisie.

„Rezort životného prostredia je garantom európskej smernice o biotopoch. Namiesto obhajoby ochrany prírody sa správa alibisticky a prehliada vlastné záväzky. Pýtame sa preto: aký bol ich postoj na rokovaniach pracovnej skupiny? Presadzovali nulovú kvótu a záujmy ochrany prírody, ustúpili neopodstaneným požiadavkám na lov, alebo dokonca ho sami presadzovali?“ pýta sa Katarína Butkovská z WWF Slovensko. Ochranári kritizujú Ministerstvo životného prostredia SR a Štátnu ochranu prírody SR, ktoré sa opäť nepostavili na stranu ikonického a užitočného zvieraťa. „Lov vlkov považujeme za zlé, neodborné a politicky motivované rozhodnutie. Ide o presadzovanie poľovníckych záujmov na úkor ochrany prírody a zneužívanie moci. Ministerstvá by sa mali venovať účinným preventívnym opatreniam a mali by pomôcť farmárom kompenzovať ich prípadné škody. Strieľanie problém nevyrieši, naopak ho zhorší. ,“ dodáva Rastislav Mičaník z Nadácie Aevis. Ochranárske organizácie vyzývajú poľovníkov a poľovnícke združenia, aby sa k lovu vlkov nepridali.

tags: #prispevok #na #polovnicku #sezonu