PN je skratka pre dočasnú pracovnú neschopnosť. To znamená, že zamestnanec alebo poistenec nemôže dočasne vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo zdravotného stavu, ktorý mu bráni pracovať. Počas PN má nárok na nemocenské dávky alebo náhradu mzdy, aby bol aspoň čiastočne finančne zabezpečený. Keď človek ochorie a lekár mu vystaví „péenku“, okrem zdravotných obáv zvyčajne prichádza aj praktická otázka: Koľko peňazí dostanem, keď nebudem môcť pracovať?
Nemocenská dávka je druh dávky zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca zamestnancovi, samostatne zárobkovo činnej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe, ak boli pre chorobu alebo úraz ošetrujúcim lekárom uznaní dočasne práceneschopnými alebo im bola nariadená karanténa. Dočasnú práceneschopnosť potvrdzuje lekár zdravotníckeho zariadenia, ktorý to musí aj potvrdiť na oficiálnom tlačive. Nárok si potom poistenec môže uplatniť v Sociálnej poisťovni podľa svojho bydliska.
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Ako sa vypočítava PN?
Nemocenské dávky sa vypočítavajú z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Základom výpočtu je tzv. denný vymeriavací základ (DVZ) - teda priemerný denný zárobok, z ktorého ste platili poistné v predchádzajúcom kalendárnom roku. Pri zamestnancoch je to hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ. Vo väčšine prípadov sa berie hrubá mzda, resp. vymeriavací základ z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň. Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určí vzhľadom na to, kedy vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napr. kedy začala PN zamestnanca) a kedy vzniklo nemocenské poistenie zamestnanca.
# 023 Prvých 10 minút, ktoré rozhodujú - širokokomplexová tachykardia na urgente - Jozef Salmáš
Rozhodujúce obdobia pre výpočet DVZ
U všetkých poistencov je rozhodujúce obdobie závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.
- Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka: Rozhodujúcim obdobím je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
- Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite, ale nevzniklo od 1. januára, ale v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka: Rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
- Nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a trvalo aspoň 90 dní: Rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
- Nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a trvalo menej ako 90 dní: Rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. pravdepodobný denný vymeriavací základ).
Podľa § 55 ods. 2 ZSP platí, že DVZ môže byť najviac suma určená z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka. Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu. Určuje ju takzvaný maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška pri jednotlivých dávkach za deň.
Výška dávok PN
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
U zamestnancov:
- Prvé tri dni trvania PN: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Štvrtý až štrnásty deň: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
- Od pätnásteho dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
U samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a fyzickej osoby v ochrannej lehote:
- Prvé tri dni trvania PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Od štvrtého dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Maximálnu nemocenskú dávku (napr. maximálne materské) získa zamestnanec z vymeriavacieho základu (resp. z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka). Pre nemocenské dávky, na ktoré vznikol nárok v roku 2025, sa najvyššie sumy dávok dajú získať z vymeriavacieho základu (resp. z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku 2023, t. j. 2 772 eur). Pre nemocenské dávky, na ktoré vznikne nárok v roku 2026, sa najvyššie sumy dávok dajú získať z vymeriavacieho základu (resp. z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku 2024, t. j. 2 926 eur).
Zmeny vo vyplácaní PN od 1. januára 2026
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. To znamená, že prvých 14 dní práceneschopnosti musí zamestnancovi vyplácať náhradu mzdy jeho zamestnávateľ. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.
Prechodné obdobie (od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026) má špecifické pravidlá:
- PN vzniknutá pred 1. januárom 2026: Ak zamestnancovi vznikla PN pred 1. januárom 2026 a trvá aj v roku 2026, Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské od 11. dňa trvania PN. Napríklad, ak PN vznikla 30. decembra 2025 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ zaplatí náhradu príjmu do 9. januára 2026 a Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské od 10. januára do 15. januára 2026.
- PN vzniknutá po 1. januári 2026: Ak zamestnancovi vznikne PN po 1. januári 2026, zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu 14 kalendárnych dní a Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské až od 15. dňa. Napríklad, ak PN vznikla 2. februára 2026 a trvá do 15. februára 2026, zamestnávateľ zaplatí náhradu príjmu 14 dní a Sociálna poisťovňa nič nevyplatí.
Elektronická PN (ePN)
Od 1. januára 2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií. PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere” - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN. Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.
Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky. To znamená, že pacient:
- neprenáša a nedoručuje žiadne potvrdenia o práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
- nežiada o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
- nenahlasuje číslo účtu v banke, na ktorý mu bude poukazovaná dávka nemocenské,
- neoznamuje ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Dôležité aspekty PN
Ochranná lehota
Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva. Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky, spravidla v rozsahu štyroch hodín denne. Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne a aj zamestnávateľ. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne.