Tento článok sa zameriava na funkciu posudkového lekára v kontexte slovenského právneho systému a sociálneho poistenia. Cieľom je poskytnúť čitateľom komplexný prehľad o úlohe posudkového lekára, jeho postavení v systéme a relevantných právnych aspektoch.
Úloha posudkového lekára v systéme sociálneho poistenia
Posudkoví lekári zohrávajú kľúčovú úlohu v procese posudzovania zdravotného stavu občanov v kontexte sociálneho poistenia. Ich odborné posudky sú nevyhnutné pre rozhodovanie o nároku na rôzne dávky, ako sú invalidné dôchodky, úrazové renty a parkovacie preukazy.
Posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, aj podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená aj miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v %.
Posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
Jednou z hlavných úloh posudkového lekára je posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Toto posúdenie sa vykonáva porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je kľúčové správne stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pred rozhodnutím o dávke podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom posudkový lekár musí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanoviť spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení posúdenia všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa o dávku, o určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia aj o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálneho posúdenia miery takéhoto poklesu. Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení percentuálnym vyjadrením.
Podľa rozhodnutí správnych súdov sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov.
Lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť
Komplexný posudok, ktorý spracúvajú posudkoví lekári a sociálni pracovníci, je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, aj podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Právne aspekty činnosti posudkového lekára
Činnosť posudkového lekára je upravená viacerými právnymi predpismi, najmä zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Povinnosti účastníka konania a zistenie skutočného stavu veci
Podľa § 196 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Účastník konania, ktorý žiada o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Hodnotenie dôkazov a súdne konanie
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
V prípade súdneho konania, ak Sociálna poisťovňa ako správny orgán sama nie je oprávnená posudzovať správnosť (závery) znaleckého posudku. Hodnotí iba to, či závery znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. To znamená, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú oprávnení zasahovať do bodového hodnotenia určeného znalcom. Sú oprávnení posúdiť len to, či závery znalca majú oporu v lekárskych nálezoch, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie poškodenej.
Hoci lekárska posudková činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne podľa § 153 ods. 4 písm.c) zákona o sociálnom poistení upravuje kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely určenia výšky náhrady za bolesť, súd zastáva právny názor, že z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade so zákonom.
Rozhodovacia činnosť správnych súdov
Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.
Správny súd je povinný ex offo skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať, pričom jednou zo základných podmienok správneho súdneho konania, ktorá musí byť podmienečne splnená je, že správna žaloba bola podaná v lehote ustanovenej SSP (§ 181), respektíve osobitným právnym predpisom, v tomto prípade zákonom č. 327/2005 Z. z..
Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.