Eurofondy na rekreačné zariadenia a rozvoj cestovného ruchu na Slovensku

Na Slovensku sa opätovne otvára diskusia o efektívnosti a účelnosti prideľovania eurofondov, predovšetkým v oblasti budovania ubytovacích zariadení. Táto téma je aktuálna aj vďaka prítomnosti europoslancov, ktorí sa zaujímajú o spôsoby rozdeľovania dotácií. Celá problematika sa dostala do povedomia verejnosti aj vďaka tzv. kauze haciendy, ktorá poukázala na potenciálne zneužívanie eurofondov.

Kauza Haciendy: Podozrenia zo zneužívania eurofondov

Podstata kauzy spočíva v podozreniach, že niektorí prijímatelia eurofondov mohli tieto dotácie zneužiť. Namiesto výstavby penziónov alebo turistických ubytovní, ktoré mali slúžiť verejnosti, boli postavené objekty, ktoré sa využívajú ako súkromné domy. Toto zistenie vyvoláva otázky o efektívnosti kontrolných mechanizmov a o tom, či sú eurofondy prideľované v súlade s ich pôvodným účelom.

Podmienky poskytovania dotácií na ubytovacie zariadenia

Ubytovacie zariadenie, ktoré získa podporu z eurofondov, musí spĺňať určité kritériá. Medzi základné podmienky patrí:

• Riadne označenie zariadenia, že bolo financované z eurofondov.
• Ponuka ubytovania pre širokú verejnosť.
• Zverejnenie cenníka ubytovacích služieb.
• Možnosť online rezervácie ubytovania prostredníctvom webovej stránky alebo inej online služby.

Tieto podmienky majú zabezpečiť, že podporené zariadenia budú skutočne slúžiť na účely cestovného ruchu a budú prístupné pre všetkých záujemcov. Spornosť dotačnej schémy ešte zvyšuje podmienka, aby ubytovacie zariadenie poskytovalo služby aspoň päť rokov. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty už v zásade nemusí byť ubytovacím zariadením ani formálne a majiteľ ho môže využívať na iné účely.

Kontrolné mechanizmy a vyšetrovanie zneužívania

V prípade podozrenia na zneužívanie eurofondov existujú kontrolné mechanizmy na národnej aj nadnárodnej úrovni. Poslanecký prieskum, hoci nemá vyšetrovacie právomoci na ukladanie sankcií, má právo kontrolovať využitie peňazí z rozpočtu EÚ. Vyšetrovanie v oblasti možného zneužitia európskych fondov môžu viesť vnútroštátne orgány, ale aj nadnárodné inštitúcie ako OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom) alebo Úrad Európskej prokuratúry. Tieto orgány môžu reagovať na konkrétne podnety alebo začať vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy na základe verejne dostupných informácií.

Politická legitimita europoslaneckého prieskumu

Hoci europoslanecký prieskum môže byť terčom kritiky, jeho politická legitimita je nespochybniteľná. Keďže pri dotáciách ide o rozdeľovanie peňazí zo spoločného európskeho rozpočtu, europoslanci majú právo kontrolovať ich použitie. Rovnako ako poslanci národného parlamentu majú právo kontrolovať fungovanie a využívanie zdrojov štátneho rozpočtu.

Problém dotácií na ubytovacie kapacity

Napriek existencii kontrolných mechanizmov a stanovených podmienok je potrebné zamyslieť sa nad samotnou podstatou poskytovania dotácií na budovanie ubytovacích kapacít. Dotácie na budovanie ubytovacích kapacít poskytuje v rámci programu rozvoja vidieckeho turizmu Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Tá by síce mala byť zameraná predovšetkým na podporu poľnohospodárov, keďže však agenda regionálneho rozvoja patrí aj ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, PPA má v gescii rozdeľovanie peňazí aj na tento účel.

Dotácie v poľnohospodárstve vs. dotácie na ubytovanie

Je dôležité rozlišovať medzi dotáciami v poľnohospodárstve a dotáciami na budovanie ubytovacích zariadení. Dotácie v poľnohospodárstve, hoci z trhového hľadiska môžu mať negatívne vplyvy, môžu slúžiť ako poistka pri výkyvoch na medzinárodnom trhu a mať množstvo ďalších prospešných aspektov. Zachovanie produkčnej schopnosti a spracovateľských kapacít je otázkou nielen výživy, ale aj národnej bezpečnosti a nesmie sa posudzovať len prísne účtovnícky.

Na druhej strane, poskytovanie dotácií na to, aby si niekto vybudoval ubytovacie zariadenie, nedáva ekonomický, bezpečnostný ani žiaden iný zmysel.

Podpora cestovného ruchu: Priorita atraktivity regiónu

Ak má byť cieľom podpora cestovného ruchu v danej oblasti, je potrebné začať na správnom konci. Turisti nezačnú niekam chodiť len preto, že tam vyrástol zadotovaný penzión. Miesto či región musí oplývať iným „lákadlom“, ktoré tam bude turistov vábiť. A ak takýto turistický záujem a podnikateľský duch miestnych obyvateľov existuje, prirodzene na mieste vzniknú aj ubytovacie kapacity. Príkladom môže byť štátom vlastnený hrad Krásna Hôrka. Práve jeho obnova je tou skutočnou podporou cestovného ruchu. Kultúrne pamiatky a prírodné bohatstvo podnecujú cestovný ruch a v ich okolí vznikajú ubytovacie kapacity a iné služby úplne prirodzene. Nie je potrebné ich vznik nijako dotovať.

Ak by však mal byť systém „spravodlivý“ a išli by sme do dôsledkov, dotáciu na výstavbu penziónov by malo sprevádzať prefinancovanie investícií všetkým, ktorí si takéto ubytovacie kapacity vytvorili z vlastných prostriedkov alebo zafinancovali z bankových úverov.

Neefektívnosť a nespravodlivosť dotačnej schémy

Táto dotačná schéma je nielen neefektívna, ale aj nespravodlivá. Systém dotácií na Slovensku v roku 2023 zhodnotili analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP).

Štátne vyhodnocovanie efektívnosti dotácií

Analytici ÚHP priznávajú, že ich hodnotenie neobsiahlo úplne všetky typy a druhy dotácií, venujú sa primárne dotáciám poskytovaným zo štátneho rozpočtu. Pri tých, ktoré prešli hlbšou analýzou, navrhujú rôzny postup. Analytici uvádzajú, že „dotácie by mali podporovať produkciu tovarov či služieb, ktoré by bez podpory štátu nevznikli (prípadne v menšom množstve), no sú pre spoločnosť prospešné“. Na druhej strane však „dotácie môžu narúšať konkurenciu, deformovať cenotvorbu, znižovať racionalizáciu využitia zdrojov a tým znižovať tlak na efektivitu“. Preto by sa podľa ÚHP mali pravidelne prehodnocovať, či spĺňajú zamýšľané ciele, resp. či sa nezmenili podmienky, ktoré k zavedeniu dotácií viedli.

ÚHP konštatuje, že v agrosektore majú „štátne dotácie často formu plošných kompenzačných schém, ktoré nedostatočne motivujú k efektivite prijímateľov a zvyšovaniu produktivity sektora. Výsledný efekt intervencií v pôdohospodárstve ostáva otázny“. Konštatujú tiež, že dosahy poskytnutých dotácií sa samostatne nevyhodnocujú.

V prípade regionálneho rozvoja, resp. cestovného ruchu sa analýza špecificky nevenuje podpore budovania ubytovacích zariadení. Konštatujú síce, že podpora cestovného ruchu ako takého má zmysel vzhľadom na to, že Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami zaostáva v počte prenocovaní zahraničných turistov, no jedno z opatrení - rekreačné poukazy - „cieli hlavne na podporu domáceho cestovného ruchu“. Ak sa z eurofondovej podpory vybuduje ubytovacie zariadenie, ku ktorému sa turista nemá šancu dostať ani sa o ňom dozvedieť, je úplne irelevantné, či by mal v danej lokalite záujem prenocovať slovenský alebo cudzokrajný turista.

Investície do rozvoja regiónov a cestovného ruchu

Štátne dotácie a podpora sa zameriavajú viac na investície napríklad uľahčením daňových a administratívnych podmienok pri tvorbe pracovných miest. Tá by však podľa ÚHP mala byť adresnejšia a primárne by mala smerovať do menej rozvinutých regiónov, čo by mohlo priniesť znižovanie regionálnych rozdielov.

Samotné prepojenie vplyvu možnosti ubytovania s potenciálom rozvoja regiónu je nepreukázateľné. Turizmus nie je podporený tým, koľko je v regióne k dispozícii lôžok na prenocovanie, ale tým, či má región turistom čo ponúknuť. Ak dotácie, ktoré súvisia s cestovným ruchom, rozdeľuje PPA, väčší zmysel by dávalo, ak by podporu z penziónov presmerovala na rozvoj atraktívnych prvkov, ktoré motivujú k turistike.

Príklady kontroverzných projektov

Z eurofondov určených na výstavbu a rekonštrukciu lesných ciest bola v rokoch 2016 až 2017 vybudovaná asfaltová komunikácia neďaleko obce Sebechleby. Jej výstavbu zastrešila firma Agro HN, ktorá na projekt získala 623-tisíc eur z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Celkové náklady sa vyšplhali na 779-tisíc eur.

Zariadenie Fafokan patrí medzi najznámejšie prípady z kauzy tzv. falošných penziónov. Komplex, ktorý zahŕňa kúriu, drevenicu, maštaľ a bazén, vznikol z dvoch eurofondových dotácií v hodnote približne dva milióny eur. Z tejto sumy bolo napokon vyplatených približne 1,17 milióna. Budovy sú označené len formálne a ubytovanie pre verejnosť sa v nich dlhodobo neposkytuje. Pozemky pod komplexom aj pod prístupovou cestou vlastní podnikateľ Róbert Ďurica. Firma Agro HN, ktorá žiadala o dotáciu na cestu, bola v minulosti v jeho spoluvlastníctve. Súčasnou spolumajiteľkou Fafokanu je podľa denníka Paula Šnajderová, Ďuricova partnerka. Cesta postavená z verejných peňazí nie je označená, neslúži lesníkom a vedie výhradne k haciende, ktorá nie je bežne prístupná. Na pozemkoch, ktoré mala firma Agro HN deklarovať ako lesy, sa v posledných rokoch neťažilo a podľa dostupných údajov sa skôr využívajú na poľovníctvo.

Kauza Falošných Penziónov a Politické Reakcie

Prípad zapadá do širšej schémy zneužívania eurofondových výziev PPA, ktorá sa naplno rozbehla počas vlád Smeru-SD. Podľa Nadácie Zastavme korupciu bolo z výzvy na podporu vidieckeho turizmu podporených 152 projektov, z ktorých približne 55 je dnes ešte stále v tzv. fáze udržateľnosti. V mnohých z nich sa však podľa nadácie ani nedá reálne ubytovať a objekty slúžia len úzkemu okruhu ľudí.

Branislav Gröhling (SaS) koncom apríla kritizoval, že vláda „dotuje súkromné haciendy astronomickými sumami a predstiera, že ide o penzióny“. Poslanec PS Ján Hargaš upozornil na ďalší prípad zneužitia eurofondov, keď si podľa neho člen pezinského zastupiteľstva zvolený za Smer postavil vilu prostredníctvom vlastnej firmy, ktorú mal formálne prezentovať ako rekreačné zariadenie. Obyvatelia podľa Hargaša potvrdili, že je využívaná výhradne súkromne. Michal Šimečka, predseda Progresívneho Slovenska, označil celú schému za „stavebné sporenie z eurofondov pre ľudí spätých so Smerom“.

Nové výzvy a zamerania podpory

Opozícia sa snaží tému penziónov používaných na súkromné účely riešiť. Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši vyhlásil výzvu, ktorá podporí šport a cykloturistiku v regiónoch za takmer 60 miliónov eur. V roku 2025 môže byť navýšená o 10 miliónov eur.

Peniaze z výzvy sú určené na aktivity týkajúce sa rekonštrukcie a výstavby ihrísk, viacúčelových športových areálov a športových a telovýchovných objektov či rekonštrukcie a tvorbu športovo oddychových zón. Oprávneným územím je územie menej rozvinutého regiónu, teda územie celej SR s výnimkou Bratislavského kraja. Zapojiť sa môžu aj verejné vysoké školy, registrované cirkvi či náboženské spoločnosti, ako aj školy a školské zariadenia zriadené registrovanými cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami. Výzva nadväzuje na výzvu na podporu cyklodopravy v objeme takmer 105 miliónov eur, ktorá bola vyhlásená v auguste.

Podpora oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu

Na podporu projektov oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu na Slovensku je v roku 2026 určených 19,3 milióna eur. Je to viac oproti roku 2025, keď bolo vyčlenených necelých 16 miliónov eur. Na vlastné rozvojové projekty týchto organizácií v tomto roku má ísť 12,9 milióna eur a na spoločné rozvojové projekty maximálne piatich územne pôsobiacich organizácií 6,4 milióna eur. Vyplýva to z výzvy, ktorú zverejnilo Ministerstvo cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR podľa zákona o podpore cestovného ruchu. Výzva bude otvorená do 27. marca.

Možnosti využitia dotácií

Dotácie bude možné použiť najmä na marketing a propagáciu destinácií, podporu turistických informačných centier, tvorbu a podporu rezervačného systému, tvorbu udržateľných produktov cestovného ruchu, podporu atraktivít danej lokality, infraštruktúru cestovného ruchu, prípravu strategických materiálov a vzdelávacie aktivity.

„Cieľom výzvy je podporiť rozvoj ponuky, produktov a prvkov cestovného ruchu v destináciách, ktoré reflektujú aktuálne preferencie európskych návštevníkov, od kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu, cez spoznávanie vidieka a prírody, športovo-rekreačné aktivity i mestský cestovný ruch až po ďalšie formy cestovania vrátane nerekreačných segmentov,“ uviedlo MCRŠ.

Výška vybratej dane za ubytovanie za rok 2025 dosiahla 31,1 milióna eur, čo je medziročne viac o 3,6 milióna eur. Tento rast podľa ministerstva potvrdzuje opodstatnenosť nároku organizácií na dotáciu zo štátneho rozpočtu, pričom finančné prostriedky sa vracajú späť do systému a sú reinvestované do ďalšieho rozvoja regiónov.

„Výška nároku na dotáciu je pre každú organizáciu individuálna a odvíja sa najmä od výšky vybratej dane za ubytovanie v členských obciach a výšky členských príspevkov. Pri kooperačných projektoch je výška nároku na dotáciu stanovená na 50 percent nároku na dotáciu pri samostatnom projekte,“ priblížil hovorca MCRŠ Patrik Velšic.

Príklad úspešného projektu: Vinohrady nad Váhom

Projekt v obci Vinohrady nad Váhom sa zameriava na prestavbu existujúceho rodinného domu na moderné a komfortné ubytovacie zariadenie s kapacitou päť lôžok. Projekt bude ponúkať rekreačné aktivity, ako je oberanie hrozna, prednášky o vinohradníckej histórii a degustácie vín. V rámci zariadenia sa taktiež vybuduje wellness vrátane sauny.

Hlavným cieľom projektu je diverzifikácia do nepoľnohospodárskych činností spojených s vidieckym cestovným ruchom a agroturistikou, čím sa vytvoria podmienky pre rekreačné a relaxačné aktivity, vrátane poskytovania vzdelávacích služieb.

Ciele podporeného projektu

• Transformácia existujúcej nevyužitej stavby rodinného domu na komfortné a príjemné ubytovacie zariadenie.
• Poskytnutie atraktívneho ubytovania pre turistov a návštevníkov vidieckej obce Vinohrady nad Váhom.
• Zlepšenie hospodárskych podmienok vidieckych obyvateľov prostredníctvom poskytovania pracovných príležitostí v cestovnom ruchu a turizme.
• Zvýšenie konkurencieschopnosti vidieckych oblastí v oblasti cestovného ruchu a turizmu.
• Podpora rozvoja miestnych služieb a infraštruktúry s cieľom prispieť k rozvoju vidieckych komunít.
• Poskytnutie možnosti relaxácie a oddychu v príjemnom prostredí vidieckej obce pre turistov a návštevníkov.

Realizácia tohto projektu prispeje k rozvoju cestovného ruchu v regióne, vytvorí nové pracovné miesta a podporí miestnu ekonomiku. Zároveň je projekt v súlade so stratégiou CLLD MAS Poniklec Váh, ktorá sa zameriava na rozvoj vidieckeho bývania a podnikania, a zlepší kvalitu života obyvateľov obce. Podpora na investície do vytvárania a rozvoja nepoľnohospodárskych činností, vrátane rekonštrukcie nevyužívaných objektov a investícií do rozvoja rekreačných a relaxačných činností.

tags: #prispevok #eurofond #na #rekreacne #zariadenie