Kapitálové fondy a ich vplyv na DPH

Kapitálové fondy sú súčasťou právnej úpravy nachádzajúcej sa v Obchodnom zákonníku už od 1. januára 2018. Tieto fondy do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov, priniesla novela zákona č. 264/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Kapitálové fondy však existovali aj pred účinnosťou novely a spoločnosti ich aj vytvárali. Vzhľadom na absenciu ich zákonnej úpravy však vznikali viaceré aplikačné otázky, ktoré mala novela odstrániť. Právna úprava kapitálových fondov sa však obmedzuje iba na znenie jedného zákonného ustanovenia, a to § 217a Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie sa systematicky zaraďuje medzi ustanovenia týkajúce sa akciovej spoločnosti.

Čo sú kapitálové fondy?

V zmysle § 217a ods. 1 Obchodného zákonníka môže spoločnosť vytvoriť kapitálový fond. Kapitálové fondy sú fondy tvorené z príspevkov akcionárov alebo spoločníkov spoločnosti. Nie sú teda tvorené zo zisku spoločnosti (ako napr. rezervný fond). Vytvorenie kapitálového fondu nie je zákonnou povinnosťou, ale je fakultatívne. Ak sa akcionári alebo spoločníci rozhodli vytvoriť kapitálový fond, musí byť jeho vytvorenie upravené v zakladateľskej zmluve alebo stanovách (v prípade kapitálového fondu spoločnosti s ručením obmedzeným v zakladateľskej listine alebo spoločenskej zmluve).

Tvorba kapitálového fondu

Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu pred vznikom spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia spoločnosti. Ich prejavy vôle budú v tomto prípade obsiahnuté v príslušných zakladateľských dokumentoch spoločnosti. Ak ide o jeho vytvorenie po vzniku spoločnosti, schvaľuje ho valné zhromaždenie. Pri vytvorení kapitálového fondu nie je nutné, aby zakladateľská zmluva, zakladateľská listina, spoločenská zmluva či stanovy obsahovali výšku kapitálového fondu.

Obchodný zákonník v § 217a ods. 1 stanovuje, že na splatenie príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia. Vkladom môže byť tak peňažný ako nepeňažný vklad.

Nepeňažné vklady do kapitálového fondu

V praxi bežne dochádza ku vkladu pohľadávky spoločníka voči spoločnosti do kapitálového fondu. V tomto prípade netreba zabúdať na to, že pohľadávka sa považuje za nepeňažný vklad, pri ktorom sa vyžaduje, aby jeho hodnota bola určená znaleckým posudkom za primeranej aplikácie § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka. Za určitých okolností môže valné zhromaždenie rozhodnúť o tom, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom. Pôjde o prípady podľa § 59b ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platí, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu.

Na splatenie príspevku do kapitálového fondu sa vyžaduje, aby došlo k jeho skutočnému splateniu. Nebude tak postačovať iba vyhlásenie o prevzatí záväzku na splatenie príspevku do kapitálového fondu. Pohľadávka voči spoločnosti je nepeňažným vkladom, ktorý musí byť navyše ocenený znalcom.

Príklad: Ak spoločník vloží zlato do kapitálového fondu vlastnej eseročky, zlato ako predmet nepeňažného vkladu je potrebné oceniť znalcom. Môžete neskôr realizovať aj výber z kapitálového fondu - za splnenia podmienok a limitov z Obchodného zákonníka (spoločnosť sa nesmie dostať do režimov „kríza“ či „úpadok“). Vybrať však môžete maximálne len sumu vkladu do kapitálového fondu, nie viac.

Použitie kapitálového fondu

Ustanovenie § 217a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje možnosť použitia kapitálového fondu. Splatený kapitálový fond z príspevkov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov (spoločníkov) alebo na zvýšenie základného imania. Kapitálové fondy z príspevkov sú vhodným nástrojom rýchleho zlepšenia kapitálovej štruktúry spoločnosti. Kapitálové fondy z príspevkov tak možno využiť na prekonanie krízy, čo potvrdzuje aj dôvodová správa k novele Obchodného zákonníka, uskutočnená zákonom č. 264/2017 Z.z. V zmysle § 67a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí.

Najčastejším využitím kapitálových fondov je odstránenie záväzkov spoločnosti (napr. pôžičiek) ich kapitalizáciou. Napríklad, ak má spoločnosť z titulu pôžičky záväzok voči spoločníkovi, znamená to, že spoločník má zároveň pohľadávku voči spoločnosti. Spoločnosť teda v rámci svojho účtovníctva eviduje záväzky, t.j. dlhy, čo nemusí byť ideálne v prípade, ak by spoločnosť napríklad chcela žiadať banku o poskytnutie úveru. Riešením je tzv. kapitalizácia, t.j. vklad pohľadávky spoločníka voči spoločnosti do kapitálového fondu.

Kapitálové fondy a zdaňovanie

Od 1.1.2018 sa príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov plynúci fyzickej osobe, ktorá nepodniká, považuje za ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. s) zákona o dani z príjmov. Ako výdavok k predmetnému príjmu si môže fyzická osoba uplatniť sumu splateného príspevku podľa § 8 ods. 5 písm. g). Zákon o dani z príjmov odkazuje na § 123 ods. 2 a § 217a Obchodného zákonníka. Spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje len ak tým nespôsobí svoj úpadok.

V nadväznosti na novelizáciu Obchodného zákonníka od 1.1.2018 vo vzťahu k úprave kapitálových fondov sa v ustanovení § 2 písm. ac) Zákona o dani z príjmov medzi základné pojmy doplnila definícia pojmu „vklad“, pod ktorým sa rozumie príspevok do kapitálového fondu z príspevkov splatený daňovníkom. Uvedené zmeny sa použijú až na príspevky do kapitálového fondu poskytnuté po 01.01.2018!

Prerozdelenie kapitálového fondu a jeho zdanenie

Príjem fyzickej osoby z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov vytvoreného po 1.1.2018 podľa ustanovenia § 217a Obchodného zákonníka v prospech účtu 413 - Ostatné kapitálové fondy predstavuje príjem podliehajúci dani z príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. s) zákona o dani z príjmov, ak sa nejedná o príjem podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Pri tomto druhu príjmu si daňovník môže uplatniť do daňových výdavkov podľa § 8 ods. 5 písm. g) zákona o dani z príjmov sumu ním splateného príspevku podľa § 123 ods. 2 a § 217a Obchodného zákonníka.

Príklad: Obchodná spoločnosť vyplatila spoločníkovi tejto spoločnosti, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom, sumu 20 tis. eur na základe rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení kapitálového fondu z príspevkov vytvoreného z príspevkov spoločníkov v roku 2020. Áno, príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov predstavuje príjem podľa § 8 ods. 1 písm. s) zákona o dani z príjmov, ktorý uvádza fyzická osoba v daňovom priznaní k dani z príjmov podanom za príslušné zdaňovacie obdobie.

Dedič si nemôže k príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov podľa § 8 ods. 1 písm. s) zákona o dani z príjmov uplatniť výdavok podľa § 8 ods. 5 písm. g) zákona o dani z príjmov, nakoľko tento dedič žiadny príspevok do kapitálového fondu z príspevkov nesplatil.

Nerozdelený zisk a kapitálový fond

V minulosti, pred 1.1.2018, keď ešte pravidlá pre tvorbu a použitie kapitálového fondu z príspevkov v podstate neexistovali, bolo možné relatívne jednoducho „preúčtovať“ nerozdelený zisk ešte pred rozdelením spoločníkom - t.j. na úrovni spoločnosti - na účet 413 - Ostatné kapitálové fondy. A to zápisom 428 / 413. Prípadná neskoršia výplata z kapitálového fondu je predmetom dane, podobne ako výplata dividend predmetom zdanenia či zodvodnenia. V súčasnosti, ak spoločnosť eviduje nerozdelený zisk z roku 2015 v sume 30 000 EUR a v r. 2021 sa ho rozhodla vložiť do kapitálového fondu, musí byť zdravotný odvod zrazený a odvedený. Zisk dosiahnutý za rok 2015 je stále zárobkovou činnosťou, z ktorej sa odvádza zdravotný odvod - konkrétne „podiel na zisku, vyrovnací podiel a podiel na výsledku podnikania, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov podľa osobitného predpisu“ (§ 10b / 1 / e zákona o zdravotnom poistení).

Vklad pohľadávky do kapitálového fondu

Pri vytvorení kapitálového fondu z príspevkov z nerozdeleného zisku na základe rozhodnutia valného zhromaždenia dochádza k vzájomnému započítaniu pohľadávok, a to pohľadávky spoločníka voči spoločnosti z nároku na vyplatenie podielu na zisku za rok 2016 a pohľadávky spoločnosti voči spoločníkovi na splatenie príspevku do KFzP. Výdavkom je suma splateného príspevku do KFzP, teda hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad. Rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad daňovníka a obstarávacou cenou vloženej pohľadávky predstavuje príjem fyzickej osoby, ktorý podlieha dani z príjmov podľa § 8 ods.

tags: #prispevok #do #kapitaloveho #fondu #a #dph