Práceneschopnosť (PN) a odvody do zdravotnej poisťovne: Komplexný sprievodca

Dlhodobá práceneschopnosť (PN) predstavuje pre jednotlivca a jeho rodinu značnú psychickú a finančnú záťaž. Ak sa zdravotný stav nelepší a štátna pomoc sa končí, môže nastať panika a neistota ohľadom budúcnosti. Mnohí sa pýtajú, či im ostane nejaký príjem, či ich zamestnávateľ môže prepustiť, alebo či majú nárok na inú štátnu pomoc. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dlhodobej práceneschopnosti, podmienkach nároku na nemocenské dávky, postupoch a povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj o vplyve PN na odvody do zdravotnej poisťovne.

Čo je PN a načo slúži?

PN, bežne označovaná ako "péenka", je stav dočasnej neschopnosti vykonávať prácu z dôvodu zdravotných problémov. Tento stav je potvrdený lekárom a slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. PN je upravená v Zákonníku práce a zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a upravuje práva a povinnosti počas pracovného výpadku.

PN-ka slúži ako kľúčový dokument na zabezpečenie ochrany zamestnancov v prípade zdravotných komplikácií, ktoré bránia výkonu práce. Zamestnávateľ má povinnosť akceptovať PN-ku ako oprávnenie na neprítomnosť v práci. Tento dokument je zároveň dôležitý na uplatnenie nároku na nemocenskú dávku.

Kedy je PN-ka nevyhnutná?

PN-ka je nevyhnutná pri zdravotných stavoch, ktoré znemožňujú pracovnú spôsobilosť, napríklad pri dlhodobej chorobe, pooperačnej rekonvalescencii alebo vážnom úraze. Musíš ju predložiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni, ak nie si schopný plniť pracovné povinnosti.

Ako získať PN-ku?

Získanie PN-ky začína u lekára. Navštíviš ošetrujúceho lekára, ktorý posúdi, či tvoj zdravotný stav vyžaduje pracovný pokoj. Na základe prehliadky rozhodne, či vystaví PN-ku. Lekár zaznamená diagnózu, dátum začiatku práceneschopnosti a predpokladanú dĺžku jej trvania. Lekár ti poskytne aj základné pokyny k liečbe a informácie o kontrolách zdravotného stavu. PN-ku odovzdáš zamestnávateľovi čo najskôr, ideálne prvý pracovný deň po jej obdržaní.

Dĺžka trvania PN-ky

Doba platnosti PN-ky závisí od závažnosti zdravotného stavu a odporúčaní lekára. Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov podľa zákona o sociálnom poistení. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prerušeniami. Po ukončení PN-ky ťa lekár informuje o spôsobilosti na návrat do práce.

Výhody a nevýhody PN-ky

PN-ka prináša viaceré výhody, no môže mať aj nevýhody. Počas PN-ky získavaš nemocenskú dávku, ktorá pokrýva časť výpadku príjmov. Prvých 10 dní práceneschopnosti vypláca náhradu mzdy zamestnávateľ, od 11. dňa nemocenskú dávku poskytuje Sociálna poisťovňa. PN-ka ťa chráni pred neoprávnenou výpoveďou počas trvania práceneschopnosti. Dlhodobá PN však môže ovplyvniť kariérny postup alebo dôveru zamestnávateľa.

Elektronická PN (ePN) od 1. júna 2023

Od 1. júna 2023 sa proces práceneschopnosti výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Lekár ti ho musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďákov, nemocničných lekárov aj gynekológov.

Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri ePN

Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Pokiaľ máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.

Ak ste naopak v roli zamestnávateľa, čaká vás niekoľko povinností. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku? V tomto prípade sociálke oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.

Papierová vs. ePN

Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte sociálke zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti vám pri ePN odpadajú.

Nárok na dávky počas PN

Na náhradu príjmu pri dočasnej PN má zamestnanec nárok podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov. Na nemocenské dávky sa vzťahuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú.

Miesto určenia a vychádzky počas PN

S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. do 16. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Kontroly počas PN

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom, resp. v prítomnosti svedka. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.

V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”. Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb. V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu.

Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Práceneschopnosť živnostníka (SZČO)

Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky. Nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. V opačnom prípade nárok na nemocenské zaniká.

Podmienky nároku na nemocenské u SZČO

Živnostník má nárok na nemocenské, ak splnil nasledovné podmienky:

• Platenie odvodov: Musí platiť sociálne odvody (napr. nemocenské poistenie). SZČO, ktoré neplatia sociálne odvody, nemajú nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN.
• Dĺžka nemocenského poistenia: Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky, určí sa rozhodujúce obdobie (t. j. január - 31. december predchádzajúceho roka).

Denný vymeriavací základ pre SZČO sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých SZČO zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia, ak poistenie trvalo v rozhodujúcom období. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní, rozhodujúce obdobie sa neurčí.

Maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň je:

• v 1. - 3. dni: 25 % z denného vymeriavacieho základu (napr. 25 % z 85,7425 eur),
• od 4. dňa: 55 % z denného vymeriavacieho základu (napr. 55 % z 85,7425 eur).

Povinnosti počas PN (SZČO)

• Dodržiavanie liečebného režimu: V určenom mieste, určenom ošetrujúceho lekára, a to počas celého obdobia dočasnej PN.
• Kontroly: Vykonávajú sa 7 dní v týždni. V prípade porušenia liečebného režimu stráca poistenec nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa, kedy bol liečebný režim porušený.

Ako živnostník požiada o nemocenské počas dočasnej PN v roku 2024

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:

• Elektronicky: V elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024. Žiadosť o dávku sa považuje za automaticky podanú. Informácie o dávkach sú prístupné v elektronických službách - tzv. Elektronický účet poistenca.
• Papierovo: V papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch. Živnostník povinne vyplní a podpíše časť „Vyhlásenie poistenca“ z druhého dielu tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“.

Výplata nemocenských dávok živnostníka počas dočasnej PN v roku 2024

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni. Ak príjemca dávky v žiadosti neurčil spôsob výplaty dávky, vyplatí sa na bankový účet. Živnostník môže sledovať stav spracovania žiadosti o dávky prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca. Oznamuje aj akékoľvek ďalšie zmeny (napr. zmeny adresy).

Vplyv PN na povinnosť platiť odvody

Počas PN má živnostník po splnení podmienok nárok na nemocenské dávky. Nemusí platiť odvody počas PN. Ak je práceneschopný len časť mesiaca, môže si vyrátať alikvotný vymeriavací základ.

Kedy je živnostník povinný platiť odvody počas PN?

SZČO (živnostník), ktorý je dočasne PN alebo je na OČR-ke nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej, ani do zdravotnej poisťovne. V prípade, ak však SZČO (živnostník) počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.

Ak živnostník ochorie v mesiaci, ktorý má 30 dní, v prípade, že platí odvody z vymeriavacieho základu 1 200 eur a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 265,20 eura. Zároveň z poisťovne dostane nemocenskú dávku viac ako 180 eur.

Ak niekto napriek péenke zaplatí celú sumu odvodov, má dve možnosti. Akonáhle poisťovňa pri kontrole zistí tento preplatok, pošle ho do 60 dní naspäť. Živnostník môže o vrátenie aj požiadať. V takom prípade musí poisťovňa preplatok vrátiť do 30 dní. Po desiatich rokoch môže byť preplatok premlčaný. Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas péenky. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie.

Výpočet alikvotného vymeriavacieho základu

Ak je živnostník práceneschopný len časť mesiaca, môže si vyrátať takzvaný alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne. Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na péenke. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.

V súčasnosti väčšina živnostníkov platí len minimálne odvody. Minimálny vymeriavací základ je na úrovni 652 eur mesačne. Z tejto sumy sa potom podľa percentuálnej sadzby platia najnižšie odvody. Ak má mesiac napríklad 30 dní, živnostník platí minimálne odvody a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 144,06 eura. Za celý mesiac by musel inak zaplatiť 216,13 eura.

Kto platí zdravotné poistenie?

Na Slovensku je verejné zdravotné poistenie povinné a funguje na princípe solidarity, čo znamená, že každý občan má nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na výšku jeho príjmu. Preddavky na zdravotné poistenie sú preto povinné pre každého. Tieto preddavky platí občan sám, jeho zamestnávateľ, alebo štát. Tento článok sa zameriava na to, ako funguje platenie zdravotného poistenia počas práceneschopnosti (PN) zamestnancov, SZČO a iných osôb.

• Zamestnanec: Odvody za zamestnanca platí zamestnávateľ. Výšku odvodov si zamestnanec môže skontrolovať na výplatnej páske.
• SZČO a dobrovoľne nezamestnaný: Tieto osoby si platia preddavky na poistné samy. Dobrovoľne nezamestnanou osobou (samoplatiteľom) ste, ak nie ste zamestnancom, SZČO a ani poistencom, za ktorého platí poistné štát.
• Poistenec štátu: Štát platí poistné za dôchodcov, evidovaných uchádzačov o zamestnanie, matky na materskej dovolenke, študentov a nezaopatrené deti.

Minimálne odvody pre SZČO a dobrovoľne nezamestnaných

SZČO a dobrovoľne nezamestnaní majú určené minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie:

• 2024: 97,80 €
• 2025: 107,25 €
• 2026: 121,92 €

Osoby so zdravotným postihnutím 41 % a viac platia polovicu z týchto preddavkov.

Za koho platí odvody štát?

Štát platí odvody za tzv. poistencov štátu, medzi ktorých patria:

• Nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky
• Študent do 26 rokov (do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa)
• Študent denného štúdia do 30 rokov (do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa)
• Zahraničný študent z EÚ alebo študent študujúci na základe medzinárodných zmlúv
• Slovák žijúci v zahraničí a študujúci na slovenskej škole
• Doktorand (do 30 rokov, denná forma štúdia)
• Poberateľ starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku
• Osoba v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok
• Invalidná osoba bez nároku na invalidný dôchodok
• Evidovaný uchádzač o zamestnanie
• Poberateľ rodičovského príspevku
• Osoba, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov
• Osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím
• Osoba, ktorá sa stará o blízku osobu staršiu ako 80 rokov
• Osobný asistent ťažko zdravotne postihnutej osoby
• Poberateľ dávky v hmotnej núdzi
• Osoba vo výkone trestu alebo vo väzbe
• Azylant (po dobu šiestich mesiacov od udelenia azylu)
• Osoba vykonávajúca činnosť pre cirkevné, rehoľné alebo charitatívne spoločenstvo
• Osoba celoročne umiestnená v zariadení sociálnych služieb
• Osoba poberajúca náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nemocenské, materské alebo ošetrovné
• Osoba, ktorej zanikol nárok na nemocenské alebo ošetrovné po podpornej dobe
• Poberateľ príspevku za opatrovanie
• Manžel/ka štátneho zamestnanca v cudzine
• Cudzinec zaistený na území Slovenska
• Osoba, ktorá poberá náhradu príjmu služobného platu policajta alebo vojaka
• Osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu
• Štipendista v rámci programu schváleným vládou SR alebo realizovaným na základe medzinárodnej zmluvy

Minimálne poistné a minimálny preddavok zamestnanca od roku 2023

Od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút minimálneho poistného a minimálneho preddavku zamestnanca. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.

Výnimky z uplatňovania minimálneho preddavku

Zamestnanci, ktorí sú zároveň aj poistencami štátu, si môžu uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku.

Príklad výpočtu minimálneho preddavku (stav k januáru 2023)

• Suma mesačného životného minima: 234,42 eur
• Odvod zamestnanca (4 %): 234,42 x 4% = 9,3768 -> 9,37 eur
• Odvod zamestnávateľa (10 %): 234,42 x 10% = 23,442 -> 23,44 eur
• Minimálny preddavok spolu: 9,37 + 23,44 = 32,81 eur

Minimálny preddavok a dohody o vykonaní práce/pracovnej činnosti

Ak dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti predstavujú výkon zárobkovej činnosti a nie sú medzi výnimkami (napr. dohody, týkajúce sa dôchodcov), potom sa ustanovenia o minimálnom preddavku uplatňujú aj na tieto dohody.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa pri PN zamestnanca

Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov.

Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela.

Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje. Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.

Podnikanie popri zamestnaní a zdravotné poistenie

Povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne sa pri súbehu živnosti a zamestnania posudzuje z každého postavenia samostatne.

• Zamestnanec a súčasne SZČO: Ak príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti presahuje zákonom stanovenú hranicu určujúcu vznik povinného poistenia SZČO, platí odvody ako zamestnanec a v zníženom rozsahu ako povinne poistená SZČO.
• Ak súčet mesačných príjmov ako zamestnanca a SZČO prekročí maximálny vymeriavací základ, platia sa odvody len do výšky tohto základu.

Zmeny v Odvodoch od Roku 2026

Sociálne Odvody pre SZČO od 1. Júla 2026

Od 1. júla 2026 sa mení systém platenia sociálnych odvodov pre SZČO. Ruší sa hranica príjmu, od ktorej sa odvodová povinnosť odvíjala, a zavádza sa nový spôsob určenia vymeriavacieho základu. Povinnosť platiť sociálne odvody tak vznikne každej SZČO, ktorá aktívne podniká, bez ohľadu na výšku jej príjmu.

Nový systém určovania vymeriavacieho základu:

• Ak SZČO dosiahne základ dane vyšší než 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (9 144 € pre rok 2026), vymeriavací základ sa určí z údajov v daňovom priznaní (jedna dvanástina základu dane z podnikania, upravená koeficientom 1,486).
• Ak SZČO nedosiahne túto hranicu, určí sa jej osobitný vymeriavací základ v paušálnej výške 26 % všeobecného vymeriavacieho základu (396,24 €).
• Z tejto sumy sa vypočítava minimálny odvod 131,34 € mesačne.

Minimálne a maximálne odvody v roku 2026:

• Minimálny vymeriavací základ: 914,40 €, mesačný odvod 303,11 €.
• Maximálny vymeriavací základ: 16 764 €, maximálne odvody 5 557,26 € mesačne.

Odvodové prázdniny:

Povinnosť platiť sociálne odvody vznikne SZČO od 1. dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom začali podnikať.

Zdravotné Odvody pre SZČO od 1. Januára 2026

Od 1. januára 2026 je minimálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie SZČO stanovený ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, teda 762 €. Minimálny mesačný preddavok SZČO na zdravotné poistenie v roku 2026 je 121,92 € (16 % z 762 €), pre SZČO so zdravotným postihnutím je to 60,96 € (8 % z 762 €).

Odvody Zamestnanca a Zamestnávateľa v Roku 2026

Odvody Zamestnanca

Odvody Zamestnávateľa

tags: #pn #a #odvody #do #zdravotnej #poistovne