Príprava na pracovné vyučovanie pre mentálne postihnutých: Komplexný prístup k rozvoju a integrácii

Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Hľadajú riešenia a cesty, ktoré by ich dostali von z tohto bolestivého stavu. V spoločnosti sa veľa hovorí o ľudských právach, ktoré máme všetci rovnaké. Realita je však často iná, bolestnejšia. Mnohí na Slovensku žijú v predstave, že o všetkých ľudí s mentálnym postihnutím je dostatočne postarané a majú všetko, čo potrebujú, avšak ide o omyl. Ľudia s mentálnym postihnutím nemajú ani zďaleka porovnateľné šance vzdelávať sa, získať zamestnanie, zmysluplne tráviť svoj voľný čas ako majoritná spoločnosť. Tento článok sa zameriava na problematiku mentálneho postihnutia a skúma možnosti skupinového vyučovania ako prostriedku na podporu rozvoja a integrácie osôb s týmto postihnutím.

Stupne Mentálneho Postihnutia

Mentálne postihnutie je vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje kognitívne, sociálne a adaptívne funkcie. Deti s mentálnym postihnutím môžu mať ťažkosti s učením, komunikáciou, riešením problémov a adaptáciou na nové situácie.

• Ľahký stupeň mentálnej retardácie (ľahké mentálne postihnutie): Prejavuje sa oslabenou schopnosťou narábať s abstraktnými pojmami a zníženou chápavosťou. Osoby s ľahkým mentálnym postihnutím môžu mať ťažkosti s úsudkom a sú ľahko ovplyvniteľné. V minulosti sa osoby s miernou slabomyseľnosťou (debilitou) vzdelávali a vychovávali v osobitných školách, kde sa výchova zameriavala na vyučenie jednoduchému povolaniu. Oneskorenie intelektu je viditeľné už v ranom detstve, kedy sa dieťa posadí, chodí, hovorí a dodržiava telesnú čistotu neskôr ako jeho rovesníci.

• Stredný stupeň slabomyseľnosti (imbecilita): Predstavuje vážnejší stav, kedy je vzdelávanie aj v osobitných školách náročnejšie. Osoby s imbecilitou môžu byť nestále, nespoločenské, útočné a majú málo spoločenských zábran. Intelektové schopnosti sú výrazne znížené a slovné prejavy sú ochudobnené o abstraktné aj bežné konkrétne pojmy. Časté sú aj poruchy výslovnosti, ktoré môžu pretrvávať až do dospelosti.

• Idiotia: Predstavuje najťažší stupeň mentálneho postihnutia. Chôdza a reč sa u postihnutých prejavujú okolo 6. roku života, prípadne aj neskôr, pričom reč (obsahujúca len niekoľko slov) často nie je dostatočne artikulovaná.

Výchovno-vzdelávací systém a jeho nedostatky

História ukazuje, že aj žiaci, ktorí v škole neprospievali, môžu dosiahnuť úspechy. Príkladom sú Napoleon, Newton, Alexander von Humboldt, Thomas Alva Edison alebo Albert Einstein, ktorí neboli v škole veľmi úspešní, ale stali sa excelentnými odborníkmi a umelcami. Skúmanie tejto problematiky poukazuje na nedostatky vo výchovno-vzdelávacom systéme, v škole, pedagogickej teórii a v učiteľoch. Učitelia nižších ročníkov základných škôl sú často prvými, ktorí môžu spoznať potenciál dieťaťa a odborne ho rozvíjať. Snahou by malo byť umožniť žiakom v hraničnom pásme mentálnej retardácie, ktorí sú preraďovaní do špeciálnych základných škôl, vzdelávať sa opäť v bežnej základnej škole.

Faktory vplývajúce na školský neprospech

Hvozdík (1970) definoval neprospievajúceho žiaka ako žiaka, ktorý nevyhovel požiadavkám školy a bol ohodnotený nedostatočnou známkou z aspoň jedného predmetu. Školský neprospech je podmienený mnohými faktormi:

• Stav rozumových schopností: Úroveň intelektu a vzdelávateľnosť žiaka.
• Faktor emočného bloku: Indispozícia z efektívnych príčin, tréma.
• Faktor úrovne celkového zdravotného stavu: Zrýchlený telesný rast, oslabenie po chorobe, chronické ochorenia a telesné postihnutia.
• Faktor úrovne vôľových funkcií: Autoregulácia, motivácia.
• Faktor úrovne sociálnych podmienok a vplyvov prostredia.

Komplikáciou je, že známka odráža len výkon žiaka, a učitelia menej berú do úvahy príčiny tohto stavu a podmienky, za ktorých žiak dosiahol tento výkon. Ďalšou komplikáciou sú postoje a názory učiteľov na týchto žiakov. Žiaci z menej podnetného prostredia, sociálne znevýhodneného prostredia, rómskeho prostredia alebo z rozvedených či dysfunkčných rodín sú často označovaní za problémových.

Pôsobenie učiteľa

Guilford (1974) konštatuje, že pôsobenie učiteľa by malo byť zamerané najmä na deficitné funkcie, a to sú schopnosti, percepcia, reč a myslenie. Slabosť v týchto oblastiach je najčastejšou príčinou zlyhania žiakov. Ak učiteľ predpokladá, že neúspech v škole je zapríčinený zlými učebnými postupmi žiaka, má mu pomôcť efektívnejšie sa učiť. Má tiež uvedomelo budovať sebadôveru týchto žiakov a dať im možnosť zažiť úspech. Je potrebné vytvárať pedagogické situácie, v ktorých môže byť každý žiak pochválený, odmenený.

Osobnosť žiaka a jej vplyv na neprospievanie

Osobnosť žiaka môže mať viacero čŕt, ktoré spoluzapríčiňujú jeho neprospievanie. Medzi poruchy telesného vývinu patria: zaostávanie telesného vývinu, telesná slabosť, telesné defekty, anomálie a disproporcie, zvýšená chorobnosť. Tieto môžu na prospech vplývať prvotne. Telesné nedostatky a poruchy veľmi často narúšajú vnútornú, predovšetkým emocionálnu rovnováhu žiaka, vzniká u neho komplex menejcennosti, rôzne zábrany, často nesprávne orientované kompenzačné úsilie uplatniť sa, narušenie sociability, samotárstvo. Ďalším nepriaznivým faktorom je mozgové poškodenie, ktoré spravidla zapríčiňuje zaostávanie vývinu mozgu. Aj poruchy žliaz s vnútornou sekréciou môžu negatívne vplývať na učenie. Deti s takýmito poruchami majú často narušenú oblasť emocionality, sociability, poruchy pracovného tempa a zaostáva aj motivácia.

Oligofrénia a neurózy

Osobitný vplyv na prospech majú hlavne oligofrénia a neurózy. Oligofrénia je rozumová zaostalosť a po jej diagnostikovaní sa dieťa obyčajne preradí do špeciálnej školy. Medzi symptómy neurózy patria: obhrýzanie nechtov, hypermotorika, občasné bolenie hlavy, tiky, nočné pomočovanie, poruchy spánku, zajakávanie až po neurotické stavy trvalejšieho charakteru. Príčina vzniku neuróz je najmä v chybách rodinnej i školskej výchovy.

Všeobecná inteligencia a záujem

Všeobecná inteligencia sa tradične pokladá za významný faktor školských úspechov, aj keď na ne výrazne vplývajú aj ďalšie zložky. Je to predovšetkým morálna úroveň žiaka, jeho psychická vyrovnanosť, pripravenosť učiť sa, ašpiračná úroveň, telesná a "nervová" zdatnosť. Všeobecnú inteligenciu teda nemožno stotožniť s učebnou schopnosťou žiaka. Horňák (2001) použil na zistenie inteligencie prospechovo slabších žiakov nonverbálny test inteligencie Ravena. Ukázalo sa, že 42 % prospechovo slabších žiakov má priemernú alebo lepšiu ako priemernú inteligenciu. Záujem o učenie rozvíja motiváciu, citovú zaangažovanosť, prináša uspokojenie a radosť z učenia.

Vzťah učiteľa k žiakovi a jeho vplyv

Výskum Štefanoviča (1967) ukázal, že vzťah učiteľa k žiakovi je jedným z najsilnejších motívov. Záporný vzťah učiteľa k žiakovi, keď sa žiak domnieva, že učiteľ ho nemá rád, je voči nemu zaujatý, žiaka v učení znechucuje a prestáva mu venovať náležitú pozornosť. Má veľký význam, s akými predstavami učiteľ k žiakovi pristupuje, čo si o ňom myslí, čo od neho očakáva, najmä ako sa pozerá na jeho ďalší vývin, na možnosti zlepšenia. Od toho všetkého totiž závisí aj pohľad žiaka na svoje neúspechy. Horňákov výskum ukázal, že žiakom so slabším prospechom sa poskytuje zo strany učiteľa viac negatívnych hodnotení a menej pozitívnych ako žiakom s lepším prospechom. Humanistická pedagogika však tvrdí, že učiteľ musí vytvoriť takú pedagogickú situáciu, aby aj slabší žiak mohol byť odmenený a pochválený.

Vplyv rodiny na učenie žiaka

Rodina významne ovplyvňuje učenie žiaka, a to čiastočne už tým, ako ho pripraví do školy, ale najmä tým, aké podmienky na učenie mu utvára doma. Rodina sa ukazuje ako významný činiteľ prospievania i neprospievania žiakov. Bez zmeny tohto prostredia v pozitívnom zmysle sa dá ťažko dosiahnuť náprava v jeho učení. Zvýšený pedagogický nátlak učiteľa obyčajne len prehĺbi krízu v žiakovej osobnosti.

Špeciálnopedagogická didaktika a jej formy

Špeciálnopedagogická didaktika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá zákonitosťami procesu vyučovania postihnutých, narušených jedincov a jedincov so špeciálnymi potrebami, prihliadnutím na druh a stupeň postihnutia (defektu), narušenia a vek vyučovaných. Didaktika v jednotlivých učebných predmetoch sa označuje ako metodika.

Metódy vyučovania a ich klasifikácia

Metódy vyučovania sú spôsoby usporiadania a realizácie vyučovacej činnosti učenia na dosiahnutie vytýčených vyučovacích cieľov. Triedenie metód pre potreby vyučovania postihnutých alebo narušených jedincov zahŕňa:

• Všeobecné metódy
• Modifikované metódy: Metódy používané u intaktných žiakov, modifikované pre potreby postihnutých.
• Špeciálne metódy: Používané len pre špeciálne školy.

Ďalšie delenie je podľa logického postupu (analytická a syntetická, induktívna a deduktívna, genetická a dogmatická) a podľa prostriedkov a zámerov (metóda samostatnej práce, mimovoľného učenia, fixačné, diagnostické a klasifikačné).

Metódy rozvoja komunikačných spôsobilostí

Metódy akými sa postihnutí vedú k osvojeniu základných komunikačných spôsobilostí:

• Britská metóda: Spočíva v globálnom odzeraní slov a viet, v napodobovaní výslovnosti; v oprave chybnej artikulácie.
• Belgická metóda: Cvičenie rozprávania hrovou formou; nácvik ideo-vizuálneho čítania; globálne odzeranie, cvičenie hovoridiel (dýchacie); cvičenie rečových celkov, písanie slov a viet, ktoré s už predtým naučili vyslovovať.
• Materinská metóda: Vychádza z toho, aby dieťa pochopilo, „čo je to rozprávať“ (hovoriť) a aby zachytilo rytmus reči.

Dôležitou súčasťou metód sú špeciálne metodiky, ktoré môžu byť zamerané na vyučovacie predmety alebo spôsobilosti, ktoré si žiaci majú osvojiť. Ide tu o konkrétne spôsoby a postupy individuálne volené a prispôsobené druhu a stupňu postihnutia.

Formy vyučovania

Formy vyučovania postihnutých a narušených žiakov predstavujú organizačné usporiadanie podmienok a priebehu vyučovacieho celku. Patria sem:

• Miesto realizácie výučby: Špeciálna škola, špeciálna trieda pri bežnej škole, školská dielňa, laboratórium, príroda, výrobná organizácia.
• Počet súčasne vyučovaných žiakov: Individuálne, hromadné, zmiešané.
• Dĺžka vyučovania: Časové trvanie vyučovacej hodiny, vyučovacia jednotka.
• Stupeň homogenity žiakov: Homogénna trieda, heterogénna trieda.

Obsah vzdelávania (curriculum)

Obsah vzdelávania tvorí súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, ako aj spôsobilostí a zručností, ktoré si má žiak osvojiť v procese vzdelávania. V špeciálnych školách sa upravuje v súlade s možnosťami žiakov, vzhľadom na druh a stupeň ich postihnutia či narušenia, napríklad individuálna logopedická starostlivosť, tyflopedická starostlivosť pre zrakovo postihnutých, rytmicko-pohybová výchova pre nepočujúcich, dorozumievacia zručnosť a špeciálna telesná výchova pre telesne postihnutých a prispôsobenie mentálnym danostiam žiakov pre mentálne postihnutých.

Pomôcky pre žiakov so špecifickými potrebami

Na splnenie potrieb žiakov so špeciálnymi potrebami sú nevyhnutné špeciálne edukačné pomôcky pre jednotlivé dysfunkcie.

Terapia detí s mentálnym postihnutím: Edukačné potreby pre predškolákov

Deti s mentálnym postihnutím potrebujú zvýšenú pozornosť a podporu, aby sa naučili všetko potrebné. Aktívne sa rozvíja zmysel pre dotyk a vizuálne vnímanie okolia.

Pomôcky pre žiakov so zrakovým postihnutím

Pre žiakov so zrakovým postihnutím je dôležité zabezpečiť pomôcky, ktoré im umožnia prístup k informáciám a aktívnu účasť na vyučovaní.

Kategórie zrakového postihnutia

• Nevidiaci: Žiaci, ktorí nevnímajú svetlo alebo majú len minimálne zvyšky zraku.
• Slabozrakí: Žiaci so zníženou zrakovou ostrosťou.
• Binokulárne chybní: Žiaci s tupozrakosťou alebo škúlením.

Príklady pomôcok

Pomôcky pre žiakov s poruchami učenia

Poruchy učenia sú neurologické poruchy, ktoré ovplyvňujú schopnosť učiť sa a spracovávať informácie.

Dyslexia

Neschopnosť naučiť sa čítať. Ťažkosti s čítaním, porozumením textu a reprodukovaním textu. Pomôcky: Špeciálne upravené učebnice a texty, počítačové programy na podporu čítania, záložky a podložky s pomocnými linajkami.

Dysgrafia

Neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Ťažkosti s tvarmi a poradím písmen, nedodržiavanie hraníc slov, vynechávanie diakritických znamienok. Pomôcky: Špeciálne upravené písacie potreby, počítač/notebook s korekciou gramatiky, podložky s pomocnými linajkami.

Dysortografia

Porucha pravopisu. Ťažkosti s rozlišovaním hlások a písmen, zamieňanie krátkych a dlhých samohlások. Pomôcky: Špeciálne upravené učebnice a texty, počítačové programy na podporu pravopisu, gramatické tabuľky.

Dyskalkúlia

Porucha počítania. Ťažkosti s matematickými operáciami, číslami a geometrickými tvarmi. Pomôcky: Počítadlá, kocky a iné manipulačné pomôcky, kalkulačka, špeciálne upravené učebnice a pracovné listy.

Pomôcky pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou

Narušená komunikačná schopnosť môže mať rôzne formy, napríklad dysláliu, dyzartriu, zajakavosť, brblavosť, dysfáziu, mutizmus, afáziu, palatoláliu, poruchy hlasu a autizmus. Pomôcky: Logopedické hry, názorné pomôcky (zrkadlo), hračky, alternatívne a augmentatívne komunikačné systémy (AAK) ako piktogramy, fotogramy, kartičky so slovami, komunikačné tabuľky a zariadenia.

Senzorická integrácia a multisenzorické prostredie

Senzorická integrácia je proces, pri ktorom mozog spracováva informácie zo zmyslov a organizuje ich tak, aby mohli byť použité na interakciu s prostredím. Sociálna oblasť, najmä práca s mentálne postihnutými, je neustálym procesom, ktorý si vyžaduje citlivý a komplexný prístup. Všeobecný konsenzus v prístupoch k týmto ľuďom na Slovensku zatiaľ neexistuje, a preto sa zariadenia poskytujúce služby mentálne postihnutým osobám v tomto ohľade často nezhodujú.

Úcta a pochopenie

Každý človek má svoju cenu bez ohľadu na svoj vek, odlišnosť, zdravotný a duševný stav. Preto sa snažíme k našim klientom pristupovať s úctou a snahou po pochopení. Psychické prežívanie vlastného postihnutia je u ľudí s mentálnym postihnutím špecifickou záležitosťou. Sú takí, ktorí sú si postihnutia vedomí a sú s tým stotožnení, bez nepríjemných dôsledkov na vlastnom postihnutí. Viac je takých, ktorí sú si postihnutia vedomí, a vnímajú sa menejcenne, majú nižšie sebavedomie. A je tu i veľká skupina ľudí, ktorí si svoje postihnutie neuvedomujú a tento stav zostáva nezmenený do konca ich života.

Zameranie na rozvoj adaptačných schopností

Pretrváva tradičný model ústavnej starostlivosti, ktorý preferuje ošetrovateľskú starostlivosť. Tá je však je len málo orientovaná na udržiavanie a rozvoj adaptačných schopností klientov. Aktivizácia nevráti pôvodný zdravotný stav chorého, avšak redukuje spoločenskú izoláciu, zabraňuje ochabovaniu funkcií, rozbíja cyklus k tzv. každá činnosť musí byť plánovaná na individuálnej báze. Je dôležité poskytnúť aktívne bytie klienta s akcentom na uspokojenie bio - psycho - sociálnych potrieb.

Individuálny prístup a plánovanie

Každá činnosť musí byť plánovaná na individuálnej báze. Je dôležité zistiť, ktorý denný čas im najviac vyhovuje, kedy sa aktivity majú uskutočniť, kedy sú klienti najaktívnejší, kedy odpočívajú a podobne. Zásadou je trpezlivosť, podpora, vyskúšať si niečo nové, nepoznané.

Pracovná terapia a aktivizácia

Pracovná terapia vychádza z toho, že ľudia sa rozvíjajú tým, že robia nejakú zmysluplnú činnosť. Jedným cieľom pracovnej terapie je získavanie pracovných návykov. Zákon NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v § 23 definuje pracovnú terapiu ako odbornú činnosť na osvojenie pracovných návykov a zručností fyzickej osobe pri vykonávaní pracovných aktivít pod odborným vedením na účel obnovy, udržania alebo rozvoja jej fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností a jej začlenenia do spoločnosti. Cieľom je vybaviť klientov novými poznatkami a praktickými zručnosťami.

Terapia umením

Tanečná, hudobná a výtvarná terapia sa využíva skôr ako doplnková aktivita v rámci komplexu služieb. Ich cieľom je podpora osobnostného rozvoja a relaxácie ľudí s mentálnym postihnutím. Pre duševne chorých klientov je to každodenný boj o zachovanie kognitívnych funkcií, pozornosti a emócií. V terapeutických chránených dielňach preto pracujú pod vedením terapeutov v menších homogénnych skupinách. Za svoju prácu spravidla nedostávajú motivačnú finančnú odmenu.

Sociálna rehabilitácia

V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia, najmä s dôrazom na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), seminárov, sústredení, či pobytových aktivít (pobytová forma).

Metódy sociálnej rehabilitácie

• Hry: Skupinové stmeľovanie, zábava, minimalizácia napätia, podpora sebakontroly a spolupráce.
• Diskusie: Vyžadujú vyjadrenie viacerých pohľadov, podporujú premyslené uvažovanie, kooperáciu a reflexiu.
• Brainstorming: Chrlenie myšlienok, získanie kreatívnych nápadov, dáva možnosť vyjadriť sa každému.
• Dotykové aktivity: Dokážu zázraky, zlepšujú náladu, je potrebné rešpektovať osobný priestor.
• Rozprávanie a načúvanie: Podporuje slobodu vo vyjadrovaní myšlienok a pocitov, akceptáciu názorov iných.
• Hranie rolí: Dramatizácia situácií, vyjadrenie skrytých pocitov, praktizovanie empatie, skúšanie nového správania.
• Relaxačné techniky: Reflexia dojmov, sebapoznanie, navodenie príjemnej atmosféry, uvoľnenie a koncentrácia.

Kvalifikácia a zručnosti pracovníkov

Na zabezpečenie sociálnej rehabilitácie je potrebné vytvoriť vhodné prostredie a zabezpečiť kvalifikovaných pracovníkov. Vhodné je najmä vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod. Nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť. Mal by byť zrelou osobnosťou, mal by mať dobré komunikačné schopnosti, neustálu túžbu po sebazdokonaľovaní a mal by spolupracovať so supervízorom. Mal by používať jazyk zrozumiteľný ľuďom s mentálnym postihnutím, to znamená jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, nepoužívať slang, odborné výrazy. Mal by byť trpezlivý. Sociálna rehabilitácia ľudí s mentálnym postihnutím nie je len otázka pár stretnutí s odborníkom. Pokiaľ má splniť svoj účel, je potrebné stretávať sa kontinuálne, v zmysle celoživotného vzdelávania. Veľmi dôležité je uvedomiť si aj to, že dobré výsledky zaručuje nielen práca so samotným človekom s mentálnym postihnutím, ale aj práca s jeho rodinou prípadne iným blízkym okolím, v ktorom sa človek s MP pravidelne pohybuje.

tags: #priprava #na #pracovne #vyucovanie #pre #mentalne