Prekvapivé výhody nadávania: Od úľavy od bolesti po zvýšený výkon

Nadávanie nie je len prejavom zlej výchovy alebo nedostatku slovnej zásoby. Spoločnosť často vníma nadávanie negatívne, ale psychologický výskum naznačuje, že tento zvyk môže mať prekvapivé výhody. Nové štúdie ukazujú, že v niektorých situáciách môže byť nadávanie dokonca prospešné. Mnoho kultúr považuje nadávky za nevychované a nevhodné. No najnovší výskum ukazuje, že neslušné slová nemusia byť len prejavom zlého správania - môžu ti dať aj niečo, čo by sme mohli nazvať ako „superschopnosť“.

Človek nadáva a prežíva úľavu od bolesti

Nadávanie ako prostriedok na zvýšenie tolerancie voči bolesti

Richard Stephens z Keele University v Anglicku skúmal efekt nadávania na toleranciu voči bolesti. V jeho experimente, kde 67 študentov držalo ruky v ľadovej vode, tí, ktorí mohli nadávať, vydržali v priemere o 40 sekúnd dlhšie. Táto štúdia naznačuje, že nadávanie môže aktivovať opioidný systém v mozgu, ktorý pôsobí proti bolesti. Vedci tiež poznamenali, že aj hrubé gestá môžu mať podobný účinok.

Aj ten najlepšie vychovaný a zdržanlivý človek, ktorý má sebaovládanie v malíčku, sa chtiac-nechtiac dostane do situácie, kedy nadávky vypustí z úst, ani nevie ako. Zakopnutie, porezanie sa alebo rozliata káva, to všetko sú momenty, ktoré nám vulgarizmy pomôžu lepšie zvládnuť, a tak sa nám uľaví. Tento efekt sa pripisuje aktivácii nervového systému, ktorý uvádza telo do režimu „bojuj alebo uteč", čo vedie k uvoľňovaniu adrenalínu do svalov. Zaujímavé je, že tento účinok bol pozorovaný aj v rôznych jazykoch, vrátane japončiny, čo naznačuje univerzálnosť tohto fenoménu. Viaceré štúdie vo Frontiers a PMC ukázali, že nadávky môžu skutočne zvyšovať odolnosť voči bolesti. Tento fenomén sa nazýva hypoalgezia - zníženie citlivosti na bolesť prostredníctvom emocionálnej reakcie.

Experimentálne overovanie účinkov nadávania

Štúdia sa uskutočnila so 111 študentmi na vysokej škole v Michigane. Účastníci museli vložiť ruky do ľadovej vody a držať ich tam tak dlho, ako dlho vydržali bolesť. Výsledky ukázali, že tí, ktorí nadávali, vydržali bolesť dlhšie. Podľa autorov štúdie je to preto, že nadávanie aktivuje opioidný systém v mozgu, ktorý pôsobí proti bolesti. Vedci tiež poznamenali, že hrubé gestá môžu mať tiež účinok zmierňujúci bolesť. Samozrejme, nadávanie nie je vhodné vo všetkých situáciách. Ak sa však ocitneme v bolestivej situácii, nadávanie nám môže pomôcť bolesť znášať.

Když tělo zmlkne, duše promluví (PRAVDA O ABSTINENCI) | Carl Jung

Nadávanie a fyzický výkon

Okrem zvýšenej tolerancie voči bolesti bolo nadávanie spojené aj so zlepšením fyzického výkonu. Účastníci, ktorí počas cvičenia používali nadávky, zaznamenali lepšie výsledky v porovnaní s tými, ktorí používali neutrálne slová. Tieto zistenia naznačujú, že nadávanie môže byť jednoduchou a efektívnou metódou na zvýšenie výkonu počas fyzickej aktivity. Výskum potvrdil, že opakovanie nadávok môže zvýšiť silu stisku a aktivovať motivačné systémy v mozgu. Štúdia publikovaná v Quarterly Journal of Experimental Psychology zistila, že hrubé slová posilňujú systém behaviorálneho približovania - kľúčový motivačný mechanizmus. Nadávky nesú silný emocionálny náboj a dokážu tlmiť bolesť a zlepšovať fyzický výkon. Vedci vysvetľujú tento efekt dočasným uvoľnením behaviorálnych obmedzení. Nadávanie robí človeka viac zameraným na akciu a menej posadnutým sebamonitorovaním. Tento krátkodobý stav, ktorý odborníci nazývajú „stavová disinhibícia“, môže zvýšiť emocionálne vzrušenie a uvoľniť energiu.

Experiment s fyzickým výkonom

Výskumníci získali 52 účastníkov, ktorí opakovali vlastnú nadávku alebo neutrálne slovo a potom absolvovali test sily stisku a flankerovú úlohu. Účastníci preukázali silnejší stisk po opakovaní nadávky v porovnaní s neutrálnym slovom. Ich sila vzrástla priemerne o 1,4 kilogramu. Nadávanie tiež zmenilo emocionálne a motivačné stavy, pričom účastníci hlásili vyššie úrovne pozitívnych emócií, väčšie rozptyľovanie a viac humoru. Nadávanie významne zvýšilo skóre na škále BAS Drive, čo naznačuje posilnenie túžby sledovať cieľ alebo konať.

Ďalšie pozitívne účinky nadávania

Nadávanie môže mať aj ďalšie pozitívne účinky. Štúdie naznačujú, že môže zlepšiť pamäť, zdôrazniť humor a dokonca zvýšiť hodnovernosť hovoriaceho.

Ventilovanie stresu pomocou nadávania

Podobne ako pri bolesti, nadávanie môže pomôcť ventilovať stres. V stresových situáciách, ako napríklad v práci, môže nadávanie poskytnúť úľavu. Podľa psychologičky Viktorie Gromovej ľudia používajú vulgárne výrazy aj v prípade neschopnosti správne interpretovať a prežívať svoje negatívne emócie, ako aj prekvapenie a strach. Uvoľnením agresie a vypustením toku vlastnej energie prekypujúcej negativitou prostredníctvom nadávok človek skutočne vyprázdni svoje vedomie od dráždivého faktora a zbaví sa stresu. Okrem priameho vplyvu na bolesť nadávanie pomáha telu rýchlejšie sa upokojiť po stresovej situácii. Po náhlom impulze stresu vyšle mozog hormóny ako kortizol a adrenalín do krvného obehu, čo pripravuje telo na reakciu.

Kreatívny aspekt nadávania

Angličtina je známa tým, že jej najpoužívanejšia nadávka, slovo začínajúce sa na „f“, môže byť podstatným menom, prídavným menom, slovesom aj príslovkou. Podobne aj v slovenčine, vulgárne podstatné mená majú svoje varianty v podobe prídavných mien a slovies. Tvorenie nadávok môže byť kreatívne a stimulovať mozog.

Expresívna funkcia nadávania

Psychológ Timothy Jay z Massachusettes College of Liberal Arts, ktorý sa venuje štúdiu nadávania už štyri desaťročia, potvrdil, že nadávanie nám pomáha vyjadrovať rôzne emócie - hnev, radosť, prekvapenie.

Otvorenosť a dôvera

Podľa prieskumov z roku 2017 sú osoby, ktoré nadávajú, považované za úprimnejšie. Dať nahlas, za sprievodu nadávky najavo svoje emócie v ľuďoch vzbudzuje dojem, že sa na nič nehráte, ste úprimné a vaša reakcia je autentická. Môže to byť zároveň dobrým signálom pre vaše okolie, že sa ani od nich neočakáva držanie na uzde a môžu komunikovať tak, ako to práve cítia. Bez toho, aby ste ich za to hodnotili a súdili. Navyše, práve toto vytvára medzi ľuďmi vzájomnú dôveru.

Nadávanie a inteligencia

Štúdie preukázali, že ľudia, ktorí nadávajú, môžu byť inteligentnejší. Poriadne si zanadávať padne občas dobre každému z nás. Vyventilovať sa bez toho, aby sme si dávali pozor na slovník je niekedy veľmi oslobodzujúce. Netreba však zabúdať na to, v akej spoločnosti a pri akej príležitosti sa takto odviažeme. Podľa prieskumov však ľudia, ktorí nadávajú, vedia zároveň správne vyhodnotiť, či sú v danej situácii vulgarizmy na mieste, alebo sú neprijateľné a cez čiaru.

Pohľad na spoločenské vnímanie nadávania

História a kontext nadávania

Nadávanie je prastará ľudská činnosť, ktorá má korene v ranom vývoji jazyka a náboženstva. Nadávanie sa často spája s tabuizovanými témami ako sexualita, smrť, telesné funkcie alebo posvätné veci. V histórii bola kontrola a zákaz nadávok nástrojom náboženskej a politickej moci a nadávanie sa považovalo za trestný čin. Rúhanie existovalo už v starovekom Egypte.

Sociálny aspekt nadávania

Monika Bednarek z University of Sydney vo svojej štúdii vysvetlila, že nadávanie môže utvrdzovať priateľstvá a vytvárať blízke vzťahy. Nadávky môžu fungovať ako katalyzátor emocionálneho vyjadrenia, čo pomáha uvoľniť napätie v ťažkých situáciách. To však neznamená, že vulgarizmy fungujú rovnako všade - ich účinky závisia od kontextu, kultúry či sociálnych noriem.

Miera nadávania a kontext

Používanie nadávok za každým tretím až piatym slovom naozaj nie je nutné a ani v poriadku. O tom spomínaný výskum ani nebol. Zbytočne nezaťažujte nepríjemným správaním svoje okolie, nie každý musí byť na tieto výlevy zvyknutý a už vôbec nie zvedavý. Výhodný efekt nadávok sa najčastejšie prejavuje u ľudí, ktorí nadávky nepoužívajú pravidelne. U bežných každodenných vulgarizmov stratégia funguje menej, pretože slová strácajú emocionálny náboj.

Podľa psychológa Vladimíra Šľapnikova je používanie nadávok do veľkej miery len zvykom. Každá sociálna skupina má svoje vlastné normy komunikácie, takže nadávky, ktoré používajú robotníci na stavbe, nemusia byť prijateľné v škole alebo v materskej škole. Bežný človek dokáže medzi týmito situáciami pomerne ľahko prepínať.

Rodové rozdiely vo vnímaní nadávania

Štúdia z roku 2001 Doktora Roberta O’Neill z Louisianskej štátnej univerzity zistila, že ženy, ktoré nadávajú, sú vnímané ako odpudivé a slabé, zatiaľ čo muži, ktorí nadávajú, sú vnímaní ako dynamickí a atraktívni.

Ako obmedziť nadávanie

Ak si človek uvedomí, že príliš často používa vulgárne slová, môže sa pokúsiť pozrieť na seba zvonka, napríklad pomocou zvukovej nahrávky vlastnej komunikácie. Ak chceme povedať blízkemu človeku, že príliš nadáva, môžeme použiť techniku „ja-posolstvo”. Ak je blízky človek odhodlaný odvyknúť si od nadávok, pomoc zvonka môže byť veľmi užitočná.

Nadávanie na pracovisku

Stresujúca práca môže človeka prinútiť porušiť kultúru komunikácie a príliš často sa uchýliť k nadávkam. Firmy a tímy sa môžu snažiť prestať používať nadávky v kancelárii v rámci rozvoja firemnej kultúry a profesionality zamestnancov.

Mentálne postihnutie a spoločenské normy

Ľudí s mentálnym postihnutím zvyknú v spoločnosti nazývať „iní”. Každá spoločenská doba má svoje ideály krásy a hodnoty - byť mladý, krásny, bohatý, zdravý, vzdelaný, úspešný, mocný. Koľko obmedzení majú ľudia s mentálnym postihnutím, ak ich porovnávame s týmito ideálmi? Väčšina zdravotných postihnutí prináša aj určité fyzické znaky. Limity vo vzdelaní, kariére či úspechu znamenajú odlišovať sa.

Definícia mentálneho postihnutia podľa medicínskeho modelu

Väčšina definícií vychádza z medicínskeho modelu zdravotného postihnutia. Podľa Warda má mentálne postihnutie dve hlavné charakteristiky:

  • funkcie intelektu sú výrazne pod priemerom,
  • znížená schopnosť adaptability.

Prvá charakteristika - oslabená koncentrácia, krátkodobá pamäť, problémy s učením, chápaním abstraktných myšlienok. Druhá charakteristika - znížená schopnosť prispôsobiť sa kultúrnym požiadavkám spoločnosti. Mentálne postihnutie nie je choroba. Môže byť spôsobené genetickými príčinami (napr. Downov syndróm), poškodením mozgu, chorobami, úrazmi alebo neznámymi príčinami.

Mentálne postihnutie a vek vzniku

Podľa niektorých definícií sa za mentálne postihnutie považujú len prípady, keď k oslabeniu intelektu prišlo v útlom veku. Iné definície zahŕňajú aj prípady do 18. roku života.

tags: #postihnutie #ked #clovek #nadava