Hmotná núdza predstavuje komplexný sociálny fenomén, ktorého riešenie je ukotvené v slovenskom právnom poriadku prostredníctvom viacerých zákonov a súvisiacich predpisov. Cieľom týchto legislatívnych opatrení je zabezpečiť základné životné podmienky občanov a poskytnúť im pomoc v situáciách, keď sa ocitnú bez dostatočných prostriedkov na prežitie. Súčasne s tým súvisí aj inštitút právnej pomoci pre osoby v materiálnej núdzi, ktorá im má umožniť prístup k právu a ochranu ich právnych záujmov.
V tomto prehľade sa zameriame na kľúčové judikáty a právne vety, ktoré osvetľujú aplikáciu a interpretáciu právnych noriem týkajúcich sa hmotnej núdze a právnej pomoci v Slovenskej republike. Preskúmame podmienky poskytovania dávok, aktivačných príspevkov, právnej pomoci a súdneho preskúmavania rozhodnutí, pričom budeme vychádzať z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Základné princípy a definícia hmotnej núdze
Podľa § 1 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
Čo NEROBIŤ na SLOVENSKU ❌🚫
Hmotná núdza žalobkyne bola správne prehodnotená v súlade s novou právnou úpravou, nakoľko z citovaného § 33 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. vyplýva, že správny orgán 1. stupňa bol povinný prehodnotiť hmotnú núdzu žalobkyne z vlastného podnetu a rozhodnúť o tomto nároku v súlade s novým zákonom č. 417/2013 Z.z., a to najneskôr do 31. júla 2014. Námietku žalobkyne, že nový zákon č. 417/2013 Z.z. sa má vzťahovať len na občanov, ktorí požiadali o priznanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke až po nadobudnutí účinnosti tohto nového zákona, a preto jej mala byť ponechaná dávka v hmotnej núdzi, súd nepovažoval za opodstatnenú.
Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že právo na pomoc v hmotnej núdzi, ktoré je potrebné na zabezpečenie základných životných potrieb podľa čl. 39 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, treba vykladať ako príkaz právnemu štátu poskytnúť reálnu možnosť každému (nielen občanom Slovenskej republiky), kto sa ocitne v stave hmotnej núdze definovanej zákonom, zaistiť pomoc aspoň na zabezpečenie minimálnych životných potrieb, ktorými sa podľa zákona o hmotnej núdzi rozumejú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Diferencované zabezpečenie základných životných podmienok v príslušnom zákone neznamená automaticky jeho nesúlad s čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vzhľadom na absenciu definovania základných životných podmienok v Ústave Slovenskej republiky, ktorá umožňuje zákonodarcovi zvážiť, akým spôsobom zabezpečenie tohto základného práva zrealizuje; tak mu to nakoniec umožňuje aj čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Porušenie princípu rovnosti nemožno posudzovať len z kvantitatívneho hľadiska diferencovaného určenia súm dávky sociálnej pomoci, t. j. z posúdenia len jednej kvantitatívnej stránky.
Podľa judikatúry treba solidaritu štátu vo forme dávky v hmotnej núdzi vnímať až ako poslednú možnosť po vyčerpaní ostatných prostriedkov zabezpečenia základných životných podmienok. V tomto smere samotný zákon č. 417/2013 Z. z. predpokladá, že občan na zabezpečenie svojich základných životných podmienok v prvom rade využije svoj vlastný príjem. Ak jeho príjem nedosahuje sumu životného minima, musí si zabezpečiť základné životné podmienky predovšetkým užívaním vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku, ak takýto majetok vlastní.
Aktívna účasť a aktivačný príspevok
Z dôvodovej správy vyplýva, že pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa kladie dôraz na zásluhovosť poskytovania, čo znamená, že výšku dávky v hmotnej núdzi je možné podmieniť aktívnou účasťou občana na riešení svojej životnej situácie. Aktívna účasť občana prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti podľa názoru kasačného súdu prispieva k jeho socializácii, k zvýšeniu pocitu užitočnosti, k znovuosvojeniu si pracovných návykov, k zlepšeniu podmienok uplatnenia sa na trhu práce, a tým k zvýšeniu možnosti dostať sa z hmotnej núdze. Je potrebné dodať, že pracovné činnosti v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nie sú pracovnoprávnym vzťahom.
Účelom aktivačného príspevku priznaného podľa § 12 ods. 3 písm. b/ bod 1 zákona je poskytnúť pomoc, respektíve motivovať fyzickú osobu - uchádzača o zamestnanie zvýšiť si kvalifikáciu formou externého štúdia na strednej škole, alebo štúdia organizovaného externou formou na vysokej škole a tým dosiahnuť pre tohto uchádzača lepšiu, respektíve výhodnejšiu východiskovú pozíciu vo vzťahu k možnostiam uplatnenia sa na trhu práce, ako aj možnej atraktivity z pohľadu potenciálneho zamestnávateľa.
Jednorazová dávka v hmotnej núdzi
Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi možno poskytnúť len za splnenia dvoch podmienok:
- musí ísť o občana v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka v hmotnej núdzi a príspevky k nej (za takého občana je potrebné považovať aj občana, ktorému je dávka v hmotnej núdzi priznaná a vyplatená spätne)
- výdavky musia byť preukázané.
Ohlasovacia povinnosť a prehodnocovanie nárokov
Ohlasovacia povinnosť poberateľa príspevku v hmotnej núdzi o skutočnosti, že mu bolo do výchovy a opatery zverené dieťa, ktorému bolo priznané výživné, vzniká až právoplatnosťou rozsudku súdu o zverení dieťaťa do výchovy a o výživnom. To znamená, že správne orgány nemôžu vyžadovať oznamovanie týchto skutočností pred nadobudnutím právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
Z ustanovenia § 4 ods.1 druhej vety vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 105/1992 Zb. o sociálnej odkázanosti nemožno vyvodiť, že občan, ktorý je v hmotnej núdzi, je povinný pred žiadosťou o pomoc v tejto núdzi uplatniť nárok aj na inú dávku nemocenského alebo dôchodkového zabezpečenia alebo štátnu dávku sociálneho zabezpečenia. Len preto, že nepožiadal o také dávky, nemožno mu odňať peňažnú dávku sociálnej starostlivosti. Také rozhodnutie miestneho orgánu štátnej správy nie je v súlade s uplatnením základného sociálneho práva človeka na pomoc v hmotnej núdzi.
Právna pomoc pre osoby v materiálnej núdzi
Zákonodarca v právnej norme § 6 v spojení s § 7 a 8 zákona č. 327/2005 Z. z. ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, a v právnej norme § 10 v spojení s § 25 tohto zákona postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci. Účelom zákona č. 327/2005 Z.z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov.
Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Jednou z takýchto podmienok je aj skutočnosť, že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Podmienky poskytovania právnej pomoci
Povinnosťou Centra ako príslušného správneho orgánu je pre rozhodnutie o žiadosti žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci si zadovážiť dostatok skutkových okolností pre posúdenie, či žiadateľ o právnu pomoc splnil zákonné podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Príslušný správny orgán, za účelom rozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci musí skúmať splnenie všetkých zákonných podmienok ustanovených v právnej norme § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.
Zákon o bezplatnej právnej pomoci jednoznačne ustanovuje, čo má Centrum právnej pomoci zisťovať za účelom posúdenia, či žiadateľ je osobou v materiálnej núdzi a ustanovuje mu presné medze, aby bol daný čo najužší priestor pre voľnú úvahu Centra právnej pomoci ako orgánu s právomocou v týchto veciach rozhodovať (§ 6, § 6a, § 7 zákona č. 327/2005Z.z.). To sa odrazilo v jednoznačnom ustanovení hornej hranice príjmu pre priznanie nároku na úplne bezplatnú právnu pomoc, resp. na čiastočne uhrádzanú právnu pomoc. Táto je ustanovená paušálne bez ohľadu na druh príjmu, pričom sa prihliada aj na výšku výdavkov.
Z gramatického výkladu § 7 zákona č. 327/2005 Z.z. ako i zmyslu a účelu zákona o právnej pomoci vyplýva, že za príjem podľa citovaného zákona sa považujú príjmy fyzických osôb po odpočítaní poistného na verejné zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistné a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ako i preddavku na daň, alebo dane z príjmu fyzických osôb a ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmu fyzických osôb. Pre účely posudzovania výšky príjmu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci bol najvyšším súdom stanovený transparentný a jasný výklad.
Vzhľadom na zákonodarcom sledovaný cieľ stanovenia podmienok poskytovania právnej pomoci v zákone č. 327/2005 Z.z. nemohol najvyšší súd pri hodnotení materiálnej situácie navrhovateľa prihliadať na ním vyčíslené výdavky v podobe splácania prijatých úverov z banky, resp. pôžičiek.
Pojem zrejmej bezúspešnosti sporu
Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon č. 327/2005 Z. z. príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u navrhovateľa o zneužitie práva, alebo či už zo skutkových tvrdení navrhovateľa - žiadateľa, bez potreby vykonávať dokazovanie, nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. prišlo k zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať situáciu, keď navrhovateľ - žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne určené v inom konaní.
Súdne preskúmavanie rozhodnutí
Právoplatné rozhodnutia vo veciach pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku sú preskúmateľné súdom podľa § 22 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Z uvedeného ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi vyplýva, že sťažovateľka sa môže účinne domáhať ochrany svojich základných práv napadnutým rozhodnutím ústredia práce z 10. februára 2015 na všeobecnom súde podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Právomoc všeobecných súdov rozhodnúť v predmetnej veci sťažovateľky v danom prípade (vzhľadom na prípustnosť súdneho preskúmania v zmysle § 22 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi) je daná, čo znamená, že sťažovateľka má k dispozícii účinný prostriedok nápravy pred všeobecnými súdmi.
Pokiaľ sťažovateľ je s určenými sumami dávky v hmotnej núdzi, resp. s nepriznaním dávky v nezamestnanosti nespokojný, mal možnosť požiadať o súdne preskúmanie právoplatných rozhodnutí o dávke v hmotnej núdzi, resp. o nepriznaní dávky v nezamestnanosti postupom podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, teda v rámci správneho súdnictva. Mohol pred všeobecnými súdmi namietať nesúlad príslušných zákonov s ústavou či medzinárodnými zmluvami a požadovať, aby všeobecný súd sa v rámci správneho súdnictva obrátil na ústavný súd s návrhom na skúmanie súladu príslušných zákonov s ústavou.