Slávnostný príhovor k 30. výročiu založenia domova dôchodcov

Dámy a páni, priatelia a rodina, dovoľte mi privítať vás všetkých na oslave tejto výnimočnej udalosti - 30. výročia založenia nášho domova dôchodcov.

Je to deň plný radosti, smiechu a spomienok, a som nesmierne šťastný, že môžem byť súčasťou tejto oslavy. Dnes večer oslavujeme nielen tri dekády života plného zážitkov, rastu a významných okamihov, ale aj tri desaťročia, ktoré formovali náš domov dôchodcov do miesta, ktoré poznáme a milujeme.

Keď sa pozrieme späť na cestu nášho domova, vidíme rad úspechov, výziev a dobrodružstiev. Vždy sme išli svojou vlastnou cestou, s odvahou čeliac výzvam a s úsmevom v tvári prijímajúc nové príležitosti. Je to miesto, ktoré inšpiruje ostatných, aby boli lepšími verziami samých seba, či už svojou nekonečnou energiou, oddanosťou alebo láskavosťou.

Starší ľudia s úsmevom na tvári v domove dôchodcov

Mesiac úcty k starším

Mesiac úcty k starším je tradícia siahajúca hlboko do minulosti, ktorá nám pripomína, že by sme mali prejaviť úctu a rešpekt nielen našim starším príbuzným, ale všetkým seniorom. Pri tejto príležitosti deti z triedy PAS vyrobili pre našich susedov zo zariadenia pre seniorov Komfort pohľadnice s voňavým čajom, ktoré im boli dňa 17. Októbra odovzdané.

Naši drahí, s úctou a vrelou vďakou na perách, stretli sme sa tu dnes pri príležitosti osláv vášho životného obdobia, vašej chuti žiť a bojovať, nevzdávať sa navzdory nepriazniam osudu.

Všetko na svete môže človek zastaviť, každý pohyb, každý nepokoj, čo však nezastaví, nespomalí, je čas. Čas plynie ako rieka nášho života. Míňa sa deň za dňom, rok za rokom a my sa v určitých chvíľach zastavíme. Aj dnešný deň sa stretávame v mesiaci október, aby sme prejavili svoju pozornosť a úctu tým skôr narodeným, vám. Pri takýchto príležitostiach sa človeku neraz premieta jeho doterajší život, uvažuje o zmysle ľudského bytia, o zmysle nášho života.

Kalendár s označeným mesiacom október ako mesiacom úcty k starším

Zmysel ľudského života

A preto skláňajme sa hlboko a ďakujme každému ránu, v ktorom sme sa zobudili a mohli sme uzrieť slnko, vidieť svet a objať svojich najbližších, stretnúť sa s priateľmi a počuť všetko, čo je okolo nás.

Vrúcnym želaním každého z nás je šťastný život. Úplné a dokonalé šťastie však neexistuje. Jednému chýba to, inému zasa čosi iné. Každý ľudský život je iný. Človek ho musí prijímať, žiť ho, ale sa nevzdávať, boriť sa s prekážkami a ťažkosťami, siahnuť až na dno síl s vedomím, že po každej búrke sa vyjasní a všetko skrásnie. Treba sa tešiť z maličkostí, pripomínať si chvíle šťastia a radosti, ktoré sme prežili. Aj dnešný deň sa chceme myšlienkami, spomienkami, spevom, ale i pekným slovom vrátiť o niekoľko rokov späť. Zaspomínať si na dni mladosti a tešiť sa z dosiahnutého, z každodenných radostí, zo svojich blízkych, z krásneho dňa, z úsmevu, zo všetkých tých maličkostí, ktoré robia svet krajším.

Ruky starších ľudí držiacich sa za ruky s mladšími generáciami

Pohľad obyvateľa na život v domove dôchodcov

Pôsobenie slovenských vojakov v mierových misiách

Pôsobenie slovenských vojakov nasadených v mierových misiách na Balkáne ešte stále nie je občianskej verejnosti dosť známe a ešte menej je oceňovaný ich význam a dôležitosť nielen pre ľudí, ktorých priamo ochraňujú a pomáhajú im. Svojou prácou výraznou mierou prispievajú k mierovému životu aj pre občanov Slovenska. Patrí im preto úcta a uznanie. Slovenskí vojaci pôsobiaci na Balkáne od roku 1992 vždy pomáhali tým najohrozenejším a najzraniteľnejším v rozmanitých podobách. Vždy to však bolo humánne a mnohokrát aj nezištné a nenahraditeľné.

Tragická letecká katastrofa nad maďarskou obcou Hejce, ktorej 19. výročie sme si pripomenuli 19. januára 2025 spolu s pozostalými, je jednou z príležitostí pripomenúť si aj tých, ktorí pri výkone tejto práce stratili to najcennejšie, svoj život. V Únii vojnových veteránov na nich nezabúdame. Ostávajú v našich spomienkach nielen pri pietnych podujatiach. Česť ich pamiatke, nikdy nezabudneme.

Pamätník venovaný obetiam leteckej katastrofy v Hejciach

Naše aktivity a iniciatívy

Dovoľte mi srdečne vás všetkých pozdraviť na začiatku roku 2025. Minulosťou sa stal už rok 2024, za ktorým sme nedávno zavreli jeho poslednú stránku. Pre každého pravdepodobne priniesol rôzne nástrahy a skúšky, no dúfam, že oveľa viac bolo tých pekných a šťastných momentov.

Aj v našej únii sme museli čeliť rôznym výzvam a možno nie všetko bolo tak, ako by sme si želali alebo predstavovali. Nazdávam sa však, že s ohľadom na všetky okolnosti a pomery v spoločnosti a vo svete bol pre nás ten minulý rok úspešný a hlavne inšpirujúci. Strávili sme pri spoločných stretnutiach veľa príjemných chvíľ a urobili sme opäť kus dobrej práce. Nemáme sa za čo hanbiť a máme na čom ďalej budovať.

Bol by to naozaj dlhý zoznam, ak by som chcel vymenovať všetky naše aktivity. Dovoľte mi však spomenúť a hlavne zo srdca poďakovať sa všetkým, ktorí aktívne prispeli našej prezentácii pri početných pietnych spomienkových stretnutiach k 80. výročiu Slovenského národného povstania, partizánskej prehliadky či ku dňu víťazstva a Dňa vojnových veteránov. Boli sme všade viditeľní a s úctou rešpektovaní.

Fotografia z pietneho aktu pri pamätníku

Pravdivá história a Putovanie po stopách UNPROFOR-u

Osobitne treba poďakovať každému, kto sa aktívne zapojil do nášho Putovania po stopách UNPROFOR 2024, v rámci ktorého sme v spolupráci s chorvátskymi partnermi odhalili ďalší pamätník na slovenskými ženistami postavenom a dodnes fungujúcom moste cez rieku Pakra, neďaleko chorvátskeho mesta Pakrac. Z tohto podujatia vďaka viceprezidentovi Jozefovi Kubíkovi vznikol aj krásny dokumentárny film spracovaný Strednou priemyselnou školou elektrotechnickou v Piešťanoch.

Mimoriadne úspešnými a obľúbenými sa stali besedy „Pravdivá história“, ktoré organizujeme v spolupráci s našim čestným prezidentom partizánom plk. v.v. Vladimírom Strmeňom. V roku 2025 sme ich uskutočnili celkom 24, z toho 18 na základných a stredných školách. Besedy majú vždy krásny priebeh. Mnohé školy si pripravia kultúrny program a okrem rozprávania osobného partizánskeho príbehu Vladkom Strmeňom im na záver ešte zahrá a spolu s nami aj zaspieva partizánske a národné piesne. Úroveň besied vysoko vyzdvihujú pedagogickí pracovníci a s údivom hodnotia pozornosť detí lepšiu ako počas vyučovania. Naviac majú besedy veľmi emotívny vplyv na rozvoj a posilňovanie vlastenectva a úcty k našim predkom. Po besede v ZŠ Pata skonštatovala pani riaditeľka spolu so starostom obce, že to bude pre nich pamätný deň.

Vladimír Strmeň počas besedy s deťmi

Medzi tradične úspešné patrilo aj Putovanie po stopách UNPROFOR-u, Cyklojazda SNP, či početné zastúpenia našich členov pri oslavách Dňa vojnových veteránov v mnohých regiónoch Slovenska. Osobitný význam majú podujatia na udržiavanie pamiatky na našich zosnulých kolegov a udržiavanie pamätníkov v Hejcoch a v Liptovskom Mikuláši. Vysokú aktivitu pri údržbe aj ďalších pamätníkov počas roku 2025 vyvíjali aj kluby Trnava, Liptovský Mikuláš a Žilina-Martin.

Podpora a spolupráca

Ten zaknihovaný rok 2024 však mal pre naše občianske združenie aj mimoriadny význam. V novembri sme oslávili dvadsiate piate výročie jeho založenia. Novembrové víkendové stretnutie na Krpáčove bolo naozaj dôstojnou oslavou tohto sviatku za účasti významných hostí a našich najdôležitejších partnerov zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Obzvlášť, ak súčasťou tohto podujatia bolo aj uvedenie do života knihy „AKO CHUTÍ MIER“. Verím, že kniha bude mať úspech aj zásluhou viacerých našich členov, ktorí poskytli pri jej tvorbe svoje osobné príbehy.

Konferencia a následný snem podrobnejšie zhodnotili predovšetkým činnosť klubov a schválili naše smerovania do budúcnosti. Bolo zvolené nové vedenie v zložení Pavel Marko (prezident), Ján Kramár, Jozef Kubík a Peter Kimák (viceprezidenti). Verím, že aj za podpory a pomoci ostatných členov sa nám aj v budúcom roku podarí realizovať naše ciele.

Vážení členovia a sympatizanti, dámy a páni. Prihováram sa vám v nádeji, že ste prežili Vianočné a Novoročné sviatky v radosti a v pokoji v kruhu svojich najbližších. Možno si mnohí z vás dali aj tradičné novoročné predsavzatia. Najkrajšie predsavzatia sú tie, ktoré sa nám podarí aj naplniť a ktoré prinesú uspokojenie a úžitok nielen pre nás, ale aj pre druhých. Vojnoví veteráni patria medzi ľudí, ktorí vedia oceniť všetko dobré a verejne prospešné, čo robí spoločnosť lepšou a život krajším. Veľakrát sme to už vďaka mnohým z vás preukázali a verím, že v tom budeme aj pokračovať. Súčasný svet je plný výziev a poskytuje široký priestor pre činy hodné nasledovania.

Skupina ľudí počas oslavy výročia

Rozvoj v komunite veteránov

Aj v tomto roku plánujeme uskutočniť množstvo už tradičných, ale aj príležitostných podujatí, na ktoré vás už teraz srdečne pozývam. Podrobne budeme o nich hovoriť na rozšírenom zasadnutí Prezídia v Piešťanoch dňa 15. januára 2026. Budem veľmi rád, ak si nájdete čas pre osobnú účasť, prinesiete dobrú náladu a odnesiete si pekné spomienky. Je veľmi povzbudzujúce, že jednotlivé kluby boli v minulom roku opäť aktívnejšie oproti minulosti. Verím, že v tomto trende budú aj naďalej pokračovať.

Vážení členovia a sympatizanti, ctené dámy, vážení páni. Už čoskoro sa budeme lúčiť s ďalším rokom, preto mi dovoľte krátke bilancovanie toho odchádzajúceho. Boli okamžiky, kedy by sme si želali, aby sa darilo viac, ale oveľa viac bolo toho, z čoho sa treba radovať a aj sa tým pochváliť. Mal som veľa príležitostí stretávať sa s naším čestným prezidentom Vladkom Strmeňom, ktorý každého dobíja svojím optimizmom. Vždy hovorí, treba sa dívať dopredu a má pravdu. Lamentovať nad čímkoľvek len odoberá energiu, kazí náladu a nič nerieši. Tento charizmatický človek by mal byť svojou životnou filozofiou pre nás všetkých inšpiráciou. Veď toho toľko pre krajšiu budúcnosť urobil a stále robí. Čím ďalej tým viac práve v tom vidím naše poslanie. Naši neprajníci nám ho predsa nemôžu nijako prekaziť.

Na konferencii a následne na sneme 29. novembra v Krpáčove sme urobili podrobný odpočet nielen za posledný rok. Veľmi ma teší, že sa tak stalo v konštruktívnej a priateľskej atmosfére. Srdečne ďakujem všetkým účastníkom, pretože každý prispel svojim dielom. Teší ma, že na konferencii odprezentovali svoju činnosť aj všetky kluby, ktorých činnosť sa výrazne kvalitatívne zlepšila. Prítomnosť našich členov na rôznych podujatiach počas celého roku významne posilnila vnímanie novodobých vojnových veteránov verejnosťou. Mnohí z vás mali možnosť prijímať prejavy úcty a vážnosti od občanov a predstaviteľov samospráv. A to je veľká vec, za ktorú každému, kto k tomu prispel, patrí veľké ĎAKUJEM.

Skupina veteránov na spoločnom stretnutí

Pri všetkých štátnych a vojenských sviatkoch sme boli viditeľní. Okrem toho sme urobili veľký kus práce s mládežou. Naši členovia robia úžasnú prácu pri údržbe a obnove pamätníkov na Slovensku aj v zahraničí. Ale veľmi aktívne sa rozvinula aj vnútorná činnosť zásluhou klubov. Je pravda, že mnohí z tých, ktorí by to mali vnímať sa zatiaľ chovajú ako mŕtvy chrobák, ale to je ich svedomie. Ďalej sa budeme aktívne usilovať aj to zmeniť. Verím, že predovšetkým novozvolení funkcionári k tomu aktívne prispejú. Dovoľte mi ešte spomenúť úspech, ktorý zaznamenala aj naša kniha AKO CHUTÍ MIER. Chcem, aby sme v tejto praxi pokračovali a verím, že sa mnohí z vás na tom budú podieľať.

Milí priatelia, ctené dámy, vážení páni. Prajem nám všetkým spoločne úspešný rok 2026. Nech v ňom nepríjemnosti nie sú tými, čo zaklopú na vaše dvere. Aby si v ňom každý našiel svoje čriepky šťastia, batoh úspechov a fúru dobrého zdravia.

tags: #prihovor #vyrocie #30 #rokov #od #zalozenia