Prievidza a Prešov: perly Slovenska s bohatou históriou a moderným životom

Prievidza býva niekedy nazývaná perlou hornej Nitry, vďaka svojej kráse tvorenej historickými aj modernými budovami. Napriek tomu, že prvá písomná zmienka o Prievidzi pochádza z roku 1113, neznamená to, že tu predtým bola holá krajina bez osídlenia.

Mesto Prievidza je okresné mesto s rozlohou 4 306 ha a s počtom 42 642 obyvateľov (2024) je 11. najväčším mestom Slovenska.

Geografická poloha a doprava

Prievidza leží približne v strede Hornonitrianskej kotliny a ohraničuje ju z východu pohorie Vtáčnik a Žiar, zo západu Malá Magura. Nadmorská výška stredu mesta je 280 metrov. Prievidza tak spája pohodlné mestské zázemie s rýchlou dostupnosťou do viacerých regiónov Slovenska.

Cez mesto preteká rieka Nitra, do ktorej sa zľava vlieva rieka Handlovka. Prievidzou preteká rieka Handlovka, ktorá za mestom (medzi Košom, Opatovcami a Laskárom) ústi do rieky Nitry. Keďže ide o horný tok, rieka Nitra má v meste ešte charakter podhorskej riečky s porastami jelší, vŕb a krami svíba, truky a hlohu na brehoch, kde hniezdia mnohé druhy spevavého vtáctva.

Mestom prechádza európska cesta E572, ktorá kopíruje cestu I. triedy I/9. Ďalej cesta I. triedy I/64 a cesta III. triedy. Železničná stanica Prievidza tvorí dôležitý regionálny dopravný uzol, ktorý je križovatkou tratí z Ponitria, z Turca a lokálnej trate z Nitrianskeho Pravna. Vlak po prvýkrát do Prievidze prišiel pred viac než 120 rokmi. Po viac než storočí je potom súčasťou miestnej železničnej stanice tiež unikátne historické depo, ktoré sa pred 15 rokmi stalo národnou chránenou pamiatkou.

V blízkosti mesta sa nachádza medzinárodné letisko Prievidza (LZPE), ktoré ale nemá žiadne pravidelné linky. Každoročne sa tam koná Deň mestskej polície, ozbrojených a záchranných zložiek.

Pôvod názvu a symboly mesta

Pôvod názvu mesta nie je úplne jednoznačný. S veľkou pravdepodobnosťou je odvodený od súslovia „pri vodze“ teda „pri vode”.

Zástavu tvorí päť pozdĺžnych pruhov rovnakej šírky vo farbách žltá, biela, zelená, biela, žltá. Predstavuje umelecky spracovaný kľúč z kovu veľkosti 27 centimetrov. Je vyrobená z bieleho kovu, umelecky tvarovaná a pri jej výrobe boli použité originálne strieborné spony a brošne patriace k prievidzskému kroju, ktorý obyvatelia Prievidze nosili do začiatku 20. storočia.

Na prívesku reťaze je medaila so znakom mesta zhotovená podľa návrhu akademického maliara Vladimíra Vestenického z roku 1946. Z pôvodného znaku mesta použil motív kľačiaceho anjela s krížom, ktorý však nekľačí na kameňoch, ale na ozubenom kolese zo stúp, čo má pripomínať niekdajší kvitnúci súkennícky priemysel v Prievidzi. Je vyrobená ako medaila zo žltého kovu zavesená na trojfarebnej stuhe vo farbách mesta - t. j. v kombinácii žltá, biela, zelená. Medaila je umelecky tvarovaná, v jej strede je vo štvorci zobrazený na oblakoch kľačiaci anjel, ktorý v obidvoch rukách v predpažení drží jednoramenný kríž. Nad hlavou anjela je gloriola.

História a osídlenie

Hornonitrianska kotlina bola osídlená už v strednom paleolite, čo dokladajú bohaté paleontologické nálezy z Bojníc aj Prievidze. Prvou objavenou lokalitou je Prepoštská jaskyňa v Bojniciach, nachádzajúca sa na juhozápadnom okraji travertínovej kopy pod farským Kostolom sv. Martina. Našli sa tu početné kostrové pozostatky viacerých druhov vyhynutých zvierat (mamuty, srstnaté nosorožce, medvede atď.), taktiež väčšie množstvá štiepaných kamenných nástrojov.

Osídlenie dokladujú hradiská prastarého halštatského pôvodu. Slovania ich pretvorili na moderné opevnenia a využili ich ešte pred vznikom Veľkej Moravy. Najstaršia písomná zmienka je v listine zoborského opátstva z r. 1113, kde sa Prievidza spomína v súpise majetkov. V r. 1383 dostala Prievidza výsady slobodného kráľovského mesta v listine od kráľovnej Márie z rodu Anjou, ktoré sa stali východiskom na niekoľko sto rokov pre slobodný verejný a súkromný život obyvateľov.

Ich platnosť skončila r. 1770 súdnym vyhlásením ich neplatnosti. Kráľ Žigmund r. 1415 vydal čiastkové jarmočné výsady a r. 1430 dostali bojnické panstvo bratia Noffryovci, ktorí mestské výsady Prievidze uznali, čo pokračovalo za panovníka Mateja Korvína a jeho nemanželského syna Jána.

V 16. stor., v r. tureckej okupácie, mala Prievidza význam kvôli vzniku strategickej poštovej cesty. Reformácia ovplyvnila aj obyvateľov Prievidze a okolia. Bola tu zriadená evanjelická mestská škola, na ktorej študoval Vavrinec Benedikti z Nedožier, podľa ktorého je pomenované súčasné Gymnázium v Prievidzi.

17. stor. bolo poznamenané tureckými vpádmi, čo spôsobilo úpadok mesta. Zmenu náboženskej orientácie na hornej Nitre urobili Thurzovci a po nich katolícki Pálffyovci. Podmienky na hospodársky rozvoj vytvorili cechové organizácie, kde sa združovali rôzni remeselníci, napr. súkenníci, krajčíri, gombičkári, čižmári a mäsiari.

Obyvatelia sa venovali aj poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu obilnín, hrozna a šafránu. Darilo sa tiež ovocinárstvu a vhodné boli aj podmienky na ťažbu a spracovanie dreva. Významnou historickou udalosťou v 18. stor. bola vzbura žien, ktorá bola literárne a filmovo spracovaná. Spor o právoplatnosť mestských slobôd Prievidze vyústil v marci 1770 do otvoreného boja s bojnickým panstvom. Vzbura bola potlačená a privilégiá boli zamietnuté, čo spôsobilo opäť väčšiu chudobu obyvateľstva.

18. a 19. stor. je spojené s rozmachom kapitalistickej výroby, najmä v tkáčstve, keramike, spracovaní ovocia a v spracovaní dreva. Obe svetové vojny ovplyvnili životy obyvateľov mesta a spôsobili biedu a nezamestnanosť. Jej riešením bolo vysťahovalectvo najmä mužov, živiteľov rodín, ale i žien.

V druhej polovici 20. stor. bol na hornej Nitre zaznamenaný prudký rozvoj chemického, banského a energetického priemyslu, kde bola zamestnaná nadpolovičná väčšina obyvateľov Prievidze.

Pamiatky a kultúra

V Prievidzi na vás nečakajú iba historické pamiatky, ale tiež veľké množstvo možností pre športové vyžitie všetkého druhu. Bohužiaľ, Prievidzský hrad dnes už nestojí, ale podľa záznamov v kronikách rozhodne existoval.

Náboženské pamiatky

• Piaristický rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice: So stavbou sa začalo v r. 1666 podľa návrhu talianskeho architekta Biberelliho. Stavbu kostola dokončil v polovici 18. storočia rehoľný staviteľ H. Hanghe. Piaristický kostol je už stáročia skvostom mesta a jednou z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe.
• Kostol sv. Bartolomeja apoštola - farský kostol: Pôvodne gotická stavba z konca 14. storočia, v 17. storočí bola upravovaná a rozšírená. V 19. a 20. storočí prešiel ďalšími úpravami.
• Mariánsky kostol: Postavený okolo r. 1260 s opevneným múrom z konca 15. stor.
• Trojičný stĺp: Stĺp vyhotovil Dionýz Stanetti v roku 1739. Masívny trojboký sokel má na čelnej strane do námestia reliéf sv. Rozálie z roku 1797, ktorým sa jeho charakter zmenil na morové súsošie.

Ďalšie pamiatky

• Rušňové depo: Stavba bola vybudovaná v rokoch 1912 - 1913, v roku 1938 rozšírená. So svojím technologickým vybavením je najzachovalejším objektom svojho druhu na Slovensku.
• Pomník padlým v SNP: Postavený začiatkom 50. rokov 20. storočia na počesť bojovníkov II. svetovej vojny a účastníkov SNP ho vytvoril architekt Štefan Lukačovič a akad. sochár Rudolf Pribiš.

S históriou mesta sa možno oboznámiť v Hornonitrianskom vlastivednom múzeu, ktoré sídli v kláštore piaristov z 18. storočia.

Príroda a voľný čas

V bezprostrednom okolí Prievidze ubúdajú lesy, sú len v severnej časti, kde prevládajú buky, duby, hraby a borovice. Kvetenstvo je zastúpené najmä poniklecom veľkokvetým, guličkou predĺženou, horčinkou veľkou, hadím morom a ďalšími teplomilnými kvetmi. Z teplomilných živočíchov sú tu pavúky, z hmyzu modlivka zelená, cikáda viničová a truková, jasienka spevavá, z plazov jašterica múrová a zelená, užovka stromová, z vtákov výrik obyčajný, krakľa belasá, strakoš červonohlavý.

Región hornej Nitry je bohatý na kultúru - počas celého roka sú organizované tradičné podujatia, ktoré lákajú návštevníkov z celého Slovenska i zo zahraničia. Rovnako môže verejnosť navštíviť jedinečné podujatia známych umelcov. Voľný čas možno tráviť i v prírode, ktorá je v bezprostrednej blízkosti všetkých miest a obcí v okrese. Na území hornej Nitry sa nachádza niekoľko chránených krajinných oblastí, prírodných rezervácií či prírodných pamiatok. Obľúbené sú aj rozmanité turistické a cykloturistické trasy, ktoré sú dostupné celoročne.

Šport a relax

• Nechýba tu zimný a futbalový štadión, krytý bazén či ihrisko pre minigolf.
• Mestský park: Okrem pokoja, tu nájdete náučné chodníky, rôzne druhy novovysadených drevín, zákutia na športovanie ako work-outové ihrisko, cyklotrasu alebo dráhu na in-line korčuľovanie. Jednou z popredných atrakcií je pikniková zóna v ktorej si môžete opekať alebo grilovať.
• Lesopark: Prírodný športovo-oddychový areál mesta. Nachádza sa na sídlisku Sever na ploche viac ako 20 hektárov. Je miestom oddychu, prechádzok, relaxu - miestom, kde môžete vziať svoje deti dostatočne sa vybehať a vyhrať sa na prírodnom ihrisku s preliezačkami.
• Park Skotňa: Príjemné zelené útočisko pre obyvateľov i návštevníkov mesta. Súčasťou parku je i Mariánska hradná cesta - náučný chodník so šiestimi zastaveniami, na ktorých sa možno dozvedieť veľa zaujímavého. Parkom sa možno dostať až na Mariánsky vŕšok, ktorý je v súčasnosti dejiskom mnohých obľúbených verejných kultúrnych podujatí organizovaných mestom.
• Turistami vyhľadávané sú viaceré vrcholy - Kľak (1 351,6 m n. m.), Vtáčnik (1 345,8 m n. m.) alebo Magura (1 141,3 m n. m.). V zimných mesiacoch sú k dispozícii lyžiarske vleky pre náročnejších na Fačkovskom sedle alebo vo Valči.

Ubytovanie a gastronómia

Na nedostatok kvalitných reštaurácií sa Prievidza rozhodne sťažovať nemôže. Súčasťou miestneho folklóru je napríklad už dlhé roky reštaurácia Woodstock. Prievidza a Bojnice ponúkajú bohaté voľnočasové aktivity i pestré možnosti stravovania. V ich blízkosti sa nachádzajú obce, ktoré poskytujú široké možnosti ubytovania na vidieku, no zároveň aj vymoženosti neďalekého mesta.

Pre obyvateľov regiónu sú k dispozícií cenovo dostupné nájomné byty (iba v meste Prievidza sa nachádza až 6 takýchto bytových domov), avšak aj tí náročnejší majú možnosť nadštandardného bývania v exkluzívnych lokalitách.

Hospodárstvo a vzdelávanie

V okrese Prievidza pôsobia zamestnávatelia lokálneho i svetového charakteru. Medzi významné priemyselné odvetvia patrí energetika, automobilový priemysel, stavebníctvo, strojárska výroba, polygrafia, spracovanie plastov, výroba nábytku, doprava a špedícia, potravinársky priemysel, informačné technológie či obchodné organizácie. Hospodárstvo regiónu sa vyznačuje tiež poľnohospodárstvom a službami, najmä v oblasti cestovného ruchu. V Prievidzi prevládajú podnikateľské subjekty so zameraním na stavebníctvo. Nástupcom v obuvníckom priemysle sú stredné podnikateľské subjekty na výrobu obuvi prevažne s vývozom do zahraničia. V meste vznikol potravinársky závod a veľký závod na výrobu rôznych komponentov pre automobilový priemysel. V nedávnej minulosti bola postavená tehelňa a pekáreň.

V druhej polovici 20. stor. bol na hornej Nitre zaznamenaný prudký rozvoj chemického, banského a energetického priemyslu, kde bola zamestnaná nadpolovičná väčšina obyvateľov Prievidze. PRIEVIDZA (51 608 obyvateľov) je dnes hospodárskym a administratívnym centrom Hornej Nitry. Hornonitrianske bane Prievidza - prevádzkovateľ komplexu baní v Novákoch, Handlovej a Cígli.

Školstvo

Výhodou pre obyvateľov mesta Prievidza je takmer bezproblémové prijatie dieťaťa do materských škôl (11) na území mesta. Kvalitné vzdelávanie je kontinuálne zabezpečené v 7 verejných základných školách, 1 cirkevnej a 1 súkromnej základnej škole. Od roku 2024 mesto Prievidza poskytuje novú sociálnu službu v podobe mestských jaslí. Hlavným cieľom projektu je vytvoriť podmienky na zosúladenie rodinného a pracovného života obyvateľov mesta a lepšie začlenenie žien s deťmi do troch rokov na trh práce.

Mestské materské i základné školy prechádzajú postupnou rekonštrukciou (zrekonštruovaná MŠ na Ulici M. Mišíka, moderné špecializované učebne a zrekonštruované telocvične v ZŠ) a výchovno-vzdelávací proces v nich je zabezpečený s využitím inovatívnych postupov. Sídlo tu má aj Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity.

Prievidza - najkrajšie mesto Slovenska?

Súťaž o najkrajšie mesto a najkrajšiu obec Slovenska organizuje už osem rokov celoslovenský informačný portál Slovakregion a záujemcovia mohli hlasovať za svoje mesto či svoju obec prostredníctvom internetu. V poslednom hlasovaní, ktoré sa uskutočnilo minulý rok, získala najviac hlasov Prievidza, na svojom konte mala 30¤053 klikov.

Spišská Nová Ves, ktorá skončila na druhom mieste, mala o 232 hlasov menej. Susedné Bojnice, ktoré sú od Prievidze na dohodenie kameňom, skončili na 9. mieste, hlavné mesto Bratislava až na 19. priečke. Lepšie umiestnenie ako Bratislava dosiahli krajské mestá Žilina (8.), Košice (12.), Prešov (13.), Trenčín (14.) a Nitra (18.).

Na prievidzskej radnici boli týmto výsledkom zaskočení, nečakali to. S prvým miestom vraj počítali skôr pred dvoma rokmi. Vtedy sa konali komunálne voľby a Prievidza touto súťažou žila dosť intenzívne, no napokon skončila na štvrtom mieste. Vlani radnica poprosila občanov len jedným statusom na sociálnej sieti, aby hlasovali v tejto súťaži.

Prievidza za svoj úspech v súťaži pravdepodobne vďačí lokálpatriotizmu obyvateľov tohto mesta, ktorí zrejme hlasovali za Prievidzu opakovane, niekoľkokrát denne. To povoľoval štatút súťaže každému. Mnohí obyvatelia sú veľkí lokálpatrioti. Je tu napríklad klub Prievidžanov, ktorý sa volá Bôbari. (Táto dávna prezývka prischla Prievidžanom podľa toho, že sa tu bôb často varil.) Členovia tohto klubu sa dokážu hodiny rozprávať o tom, ako sa kedysi volala nejaká časť mesta či dokonca len chodník.

tags: #prievidza #prispevok #presovu