Predškolská starostlivosť o deti prechádza na Slovensku významnými zmenami a prináša nové trendy, ktoré majú za cieľ zlepšiť vzdelávanie a starostlivosť o najmenších. Tieto zmeny sa dotýkajú nielen detí, ale aj rodičov, učiteľov a zriaďovateľov materských škôl. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR pod vedením ministra Tomáša Druckera predstavilo zásadnú reformu, ktorá má od základov posilniť slovenský vzdelávací systém.
Povinné predprimárne vzdelávanie: Rozšírenie vekovej hranice
Jednou z najvýznamnejších zmien je plánované zavedenie povinnej materskej školy pre všetky deti od troch rokov. Vláda SR schválila v októbri 2025 novelu školského zákona (Zákon č. 323/2025 Z.z.), ktorá zavedie skorší nástup na povinné predprimárne vzdelávanie.
- Od septembra 2027 bude predprimárne vzdelávanie povinné pre všetky 4-ročné deti.
- Od septembra 2028 bude predprimárne vzdelávanie povinné aj pre všetky 3-ročné deti.
Cieľom tejto ambicióznej zmeny je zabezpečiť rovnaké šance na kvalitné vzdelanie a úspech v živote pre každé dieťa na Slovensku už od najútlejšieho veku. Ako zdôraznil minister školstva Tomáš Drucker, „kvalitné vzdelávanie od raného veku je najúčinnejší nástroj, ktorý máme, ak chceme, aby všetky deti dostali šancu na kvalitný štart do života.“ Dodal, že „ak niečo zanedbáme v ranom veku, vznikajú bariéry, ktoré deti môžu obmedzovať celý život. Ak zasiahneme včas, pripravíme ich na úspešný štart v škole. Je to najlepšia investícia, akú v školstve môžeme urobiť.“
Dôležitosť predškolského vzdelávania
Výskumy potvrdzujú, že kvalitné vzdelávanie od 3 rokov:
- rozvíja jazyk, myslenie a emocionálnu inteligenciu detí v najcitlivejšom období,
- podporuje sebadôveru, samostatnosť a schopnosť spolupráce,
- umožňuje včas identifikovať špeciálne potreby aj talenty,
- znižuje riziko školského zlyhania a predčasného ukončenia vzdelávania,
- poskytuje všetkým deťom bezpečné a podporné prostredie.
Hoci Slovensko v ostatných rokoch zaznamenalo pokrok v zaškolenosti detí vo veku tri až päť rokov, ktorá stúpla zo 75 % v minulom desaťročí na 86 % v roku 2024, v porovnaní s najlepšími krajinami EÚ stále zaostávame. Inštitút vzdelávacej politiky poukázal na to, že do škôlky nechodia najmä deti z chudobných pomerov, ktorým by socializácia pomohla najviac. Zavedením povinného predprimárneho vzdelávania od troch rokov sa má tento rozdiel systematicky vyrovnávať.
Flexibilné formy vzdelávania a podmienky pre rodičov
Deti budú môcť navštevovať materské školy minimálne štyri hodiny denne. Ministerstvo zároveň myslí na špecifické potreby rodín a detí. Pre deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami alebo rodiny v osobitnej situácii budú dostupné pružnejšie formy vzdelávania.
Rodičia si budú môcť zvoliť aj formu domáceho vzdelávania, pričom pre jeho realizáciu bude zákonný zástupca potrebovať ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou. Ak túto podmienku nespĺňa, dieťa sa bude musieť vzdelávať výlučne v materskej škole. Toto spresnenie je dôležité pre rodičov, ktorí neplánovali dať dieťa do škôlky. Po dovŕšení 4 roku veku dieťaťa sa bude posudzovať dosiahnutá úroveň vzdelania. Toto posúdenie vykoná materská škola, ktorú si zvolí rodič dieťaťa.
Posilňovanie kapacít a financovanie materských škôl
Aby sa reforma úspešne zrealizovala, Ministerstvo školstva SR aktívne posilňuje kapacity materských škôl. Od roku 2024 prevzal štát plné financovanie predprimárneho vzdelávania. Investície z Plánu obnovy a odolnosti SR dosiahnu takmer 180 miliónov eur s DPH. Doteraz bolo prostredníctvom týchto investícií podporených už viac ako 8 100 nových miest v materských školách a rezort plánuje v rozširovaní kapacít pokračovať.
V spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa tiež pripravuje prechod detských jaslí pod rezort školstva, s cieľom vytvoriť jednotný systém starostlivosti a vzdelávania detí už od najnižšieho veku.
Zmena financovania materských škôl a príspevkov
V januári 2025 vstúpila do platnosti novela zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (Zákon č. 290/2024 Z. z.), ktorá prináša zmenu financovania materských škôl. Ruší sa doterajší príspevok na výchovu a vzdelávanie. Nahradí ho nový príspevok určený na financovanie aktivít, ako sú školy v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športové výcviky a ďalšie aktivity podľa školského vzdelávacieho programu.
Od roku 2025 platia nové pravidlá pre rodičov, ktorých deti sa nedostanú do spádovej štátnej škôlky. Na predĺžený rodičovský príspevok majú nárok len tí rodičia, ktorí absolvujú štyri povinné kroky: žiadosť o prijatie do spádovej škôlky, odvolanie sa proti prípadnému zamietnutiu, žiadosť do inej odporúčanej škôlky a následne žiadosť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento proces je byrokraticky náročný a štát neprispieva v prípade, ak dieťa navštevuje súkromnú alebo cirkevnú škôlku. Predĺžený rodičovský príspevok je vyplácaný od septembra daného školského roka.
Ministerstvo školstva pripravilo kompenzácie vysokých cien energií pre škôlky.
Kvalifikácia učiteľov a modernizácia vzdelávacích programov
Vláda SR schválila v októbri 2025 novelu zákona o pedagogických zamestnancoch (Zákon č. 323/2025 Z.z.), ktorá priniesla zvýšenie minimálnych kvalifikačných požiadaviek pre učiteľov pôsobiacich v predprimárnom vzdelávaní. Kým doteraz pre všetkých učiteľov v predprimárnom vzdelávaní platilo, že musia mať ukončené minimálne vyššie stredné odborné vzdelanie, od septembra 2029 musia mať učitelia MŠ vychovávajúci deti vo veku 5 rokov ukončené minimálne bakalárske vzdelanie.
Modernizácia vzdelávacích programov s dôrazom na kvalitu a podporu učiteľov je nevyhnutná pre zlepšenie predškolského vzdelávania. Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie.
Dopady na súkromné a cirkevné školy
Vzniká inštitút verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania, ktorým má byť každá škola, ktorá prijíma žiakov z určeného verejného školského obvodu a nevyberá pritom školné. Súkromné a cirkevné školy, ktoré sa nestanú verejným poskytovateľom, by mali dostať nižší príspevok z rozpočtu štátu, ak nebudú brať deti z určeného školského obvodu. Podľa ministra Druckera je to opatrenie proti segregácii, pretože neštátne školy si vyberajú deti s talentom a menej problémami.
Prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Eva Ohraďanová kritizuje túto zmenu a tvrdí, že súkromné a cirkevné školy majú dopĺňať ponuku pre rodičov a starať sa o rozmanitosť školstva. Riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Martine Jozef Sopoliga upozornil, že nižší štátny príspevok by museli vykryť rodičia zvýšením školného.
Výzvy a očakávania: Reakcie rodičov a odborníkov
Ohlásená reforma vyvolala živé diskusie aj medzi rodičmi a pedagogickou verejnosťou. Zatiaľ čo mnohí vítajú snahu o zvýšenie rovnosti šancí a podporu rozvoja detí od útleho veku, objavujú sa aj obavy a pripomienky.
Pozitívne reakcie
- Potreba socializácie a začlenenia dieťaťa do kolektívu.
- Dobré skúsenosti s predškolským vzdelávaním už od troch rokov.
- Porovnanie s praxou v iných európskych krajinách, kde je skorší nástup do škôlky bežný (napr. Nemecko, Francúzsko).
- Uistenie, že predprimárne vzdelávanie pomáha deťom lepšie zvládať nástup do základnej školy, keďže niektoré deti v predškolskom ročníku preukazujú nedostatočné základné vedomosti.
Nesúhlasné názory a pripomienky
- Potreba adekvátneho finančného ohodnotenia a podpory pre pedagogických zamestnancov, ktorých práca s deťmi je čoraz náročnejšia.
- Akútny nedostatok kapacít v materských školách a potrebu výstavby nových zariadení a náboru personálu.
- Obavy z nezvládnutia hygienických potrieb u trojročných detí (napr. prebaľovanie).
- Nemožnosť umiestnenia dieťaťa do škôlky kvôli nedostatku priestorov a financií.
- Individuálne potreby detí, pričom nie každé dieťa je v troch rokoch pripravené na odlúčenie od rodičov a vstup do kolektívu.
- Problémy s umiestnením detí do škôlky v niektorých mestách a regiónoch, čo vedie k nutnosti využívať súkromné zariadenia alebo dochádzať do okolitých obcí.
- Citlivé a introvertné deti môžu v hlučnom a preplnenom prostredí škôlky zažívať stres a úzkosť, čo môže mať negatívne následky na ich psychiku a zdravie.
- Obavy z toho, že povinné škôlky obmedzujú práva rodičov na prirodzenú výchovu v domácom prostredí a individuálnu starostlivosť.
- Problémy s dodržiavaním diét, alergií a špecifických potrieb detí v materských školách.
- Náročnosť zosúladenia pracovného času s vyzdvihnutím dieťaťa zo škôlky, najmä pre matky po návrate z rodičovskej dovolenky, ktoré zápasia s hľadaním vhodnej práce.
Tu vyberáme niektoré z nich:
Pozitívne reakcie od rodičov:
- „Áno, úplne súhlasím. Zdravé dieťa patrí do kolektívu a potrebuje sa socializovať. Len, snáď otvoria aj nové škôlky, aby bola väčšia kapacita a mali by kde tie deti chodiť.“
- „Myslím si, že to vôbec nie je na škodu. Moja dcéra tiež išla ako 3-ročná a vôbec neľutujem. Miluje škôlku, miluje svoje pani učiteľky a, samozrejme, aj detičky v škôlke, chodila by tam aj cez víkend, keby mohla. Ale určite je to obrovská zásluha tej škôlky. Ani by mi nenapadlo nechať ju doma dlhšie ako 3-ročnú a druhá pôjde rovnako.“
- „Niekedy sa nepýtali.. Jasle, škôlka, škola, to absolvoval azda každý.“
- „V Nemecku musia už po dvoch rokoch. Neviem, čo sa tu stresuje.“
Nesúhlasné názory od rodičov aj pedagogičiek:
- „Len by nás, pedagógov mohli aj adekvátne finančne ohodnotiť. Lebo práca s deťmi je čím ďalej, tým náročnejšia.“
- „Keď vyčarujú nové škôlky či triedy a k tomu učiteľky a všetok potrebný personál, potom sa o tom môžeme vážne baviť. Momentálne je to v rovine zlého vtipu...“
- „A ak nie sú deti ešte odplienkované, dajme tomu ešte v 3 rokoch… Tak ich budú prebaľovať v škôlke aj 4-6 x.“
- „Nikdy by som svoje dieťa nedala do škôlky. Pre mnohé introvertné a citlivé deti je to hlučné peklo a utrpenie, ktoré zanecháva hlboké následky na psychike aj na fyzickom zdraví. Neustály hluk, tlak, povely, chaos, emocionálne preťaženie, žiadne ticho, žiadny vnútorný priestor - to všetko ničí jemnú nervovú sústavu.“
Dôležité legislatívne zmeny v školstve
Dňa 21.10.2025 schválila NR SR návrhy viacerých zákonov, ktoré upravujú legislatívu v oblasti školstva. Konkrétne ide o novelu zákona č. 245/2008 Z. z. (zákon o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon), novelu zákona č. 138/2019 Z.z. (zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch), úplne nový zákon o vysokých školách a tiež nový zákon o školskej správe, ktorý nahrádza doteraz platný zákon č. 596/2003 Z.z.
Ďalšie zmeny v školskej legislatíve
- Skrátená doba čakania na atestáciu: Na vykonanie prvej atestácie je potrebné byť 2 roky samostatným pedagogickým alebo odborným zamestnancom (pôvodne 5 rokov). Na vykonanie druhej atestácie je potrebné byť 3 roky prvoatestovaným pedagogickým alebo odborným zamestnancom (pôvodne ďalších 5 rokov).
- Dopĺňanie úväzku pedagogického zamestnanca je možné.
- Zavedenie právnej subjektivity pre všetky školské zariadenia (prechodné obdobie je do 31.8.2028).
- Riaditeľom môže byť aj nepedagóg - manažér s 5 rokmi praxe v riadení a s VŠ vzdelaním II. stupňa.
- Doplnili sa dôvody, pri ktorých je zriaďovateľ povinný odvolať riaditeľa školy (napr. ak porušil právny predpis a spôsobil tým škodu viac ako 5000 EUR alebo na návrh hlavného školského inšpektora).
- Zavádzajú sa 2 nové funkčné miesta vysokoškolských učiteľov: odborný lektor a profesijný lektor.
- Zavedenie možnosti pre vysokoškolských učiteľov využiť platený sabatikal v trvaní maximálne 6 mesiacov raz za 7 rokov.
- Slovné hodnotenia zo správania: Učitelia by mali mať možnosť hodnotiť slovne aj žiakov 6. až 9. ročníka, vrátane hodnotenia správania.
- Nové typy škôl a centrá odborného vzdelávania: Vzniknúť by mali nové typy stredných škôl a centrá odborného vzdelávania, ktoré budú špecializované a prepojené s praxou a zamestnávateľmi.
Tieto zmeny predstavujú ambiciózny pokus o modernizáciu slovenského vzdelávacieho systému.
tags: #predskolska #starostlivost #o #deti #novinky