Kvalita života seniorov v kontexte sociálnych služieb: Pohľad na starnutie, meranie a prax

Kvalita života seniorov je komplexná téma, ktorá zahŕňa široké spektrum aspektov - od zdravia a finančnej stability, až po sociálne interakcie a prístup k službám. V kontexte starnúcej populácie je zabezpečenie vysokej kvality života seniorov kľúčovou výzvou pre spoločnosť.

Dôležitú úlohu v tomto procese zohrávajú sociálne služby, ktoré majú za cieľ podporovať seniorov v ich snahe o dôstojný a plnohodnotný život. Diplomová práca je zameraná na kvalitu života seniorov žijúcich v pobytových zariadeniach sociálnych služieb. Svojím obsahom je delená do dvoch celkov.

Proces starnutia a jeho vplyv na kvalitu života

Príspevok približuje proces starnutia. V období starnutia dochádza k znižovaniu kvality života seniorov v oblasti fyzického ako aj psychického zdravia. Kvalita života je širším pohľadom na zdravotnú stránku človeka, ktorý je chápaný nie len cez fyzickú stránku ale aj na základe duševných pocitov a zvládania bežných činností každodenného života (Goppoldová, Dragomirecká, Motlová, Hájek, 2005).

K zásadným zmenám v živote seniorov dochádza vo chvíli, keď sú z rôznych príčin, vo väčšine prípadov kvôli sociálnej núdzi, dobrovoľne alebo nedobrovoľne umiestnení do zariadenia sociálnych služieb (Határ, 2005). Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktoré nesie so sebou aj určité riziká (Hegy, 2004).

Nakoľko starnutie a problémy s ním spojené sa priamo alebo nepriamo dotýkajú všetkých nás, rozhodli sme sa venovať pozornosť tejto problematike. Neustála zvyšujúca veková hranica priemerného veku života nás smeruje k tomu, aby sme venovali pozornosť kvalite života seniorov v domovoch sociálnych služieb.

Definícia a meranie kvality života seniorov

Článok je zameraný na meranie kvality života s dôrazom na seniorov. Popisujeme jednotlivé zložky kvality života. Zároveň poukazujeme na kvalitu života seniorov a jej meranie. Kvalita života je subjektívne vnímanie vlastnej pohody a spokojnosti so životom. U seniorov je ovplyvnená faktormi ako zdravie, mobilita, finančná situácia, sociálne vzťahy, pocit bezpečia a nezávislosti.

Dôležitým aspektom je aj možnosť aktívneho zapojenia sa do spoločenského života a udržiavanie záujmov. Pre meranie kvality života existujú rôzne nástroje a metódy. V rámci výskumu sa často používajú štandardizované dotazníky, ako napríklad WHOQOL-BREF a WHOQOL-OLD.

Metodológia výskumu kvality života seniorov

Cieľom príspevku je preskúmať a zhodnotiť kvalitu života seniorov vo vybraných pobytových zariadeniach sociálnych služieb. V teoretickom prehľade poznatkov k danej téme príspevok pojednáva o problematike starnutia a staroby, v súvislosti s kvalitou života seniorov a prináša tiež informácie o demografickej charakteristike v podmienkach Slovenskej republiky.

V empirickej časti príspevku sú prostredníctvom dotazníkov WHOQOL-BREF a WHOQOL-OLD spracované jednotlivé indikátory kvality života seniorov v pobytových formách zariadení sociálnych služieb. Téma príspevku je momentálne veľmi aktuálna, nakoľko je v súčasnej dobe možné pozorovať, že priemerný vek obyvateľstva stále rastie.

Cieľom nášho prieskumu bolo zistiť úroveň kvality života seniorov a zistiť mieru spokojnosti seniorov s kvalitou života v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku. Prieskum sme realizovali v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku.

Na zistenie kvality života seniorov sme použili medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD (Dragomerická, Prajsová, 2009). Prvá časť dotazníka bola zameraná na zistenie demografických položiek ako vek a pohlavie. Druhá časť dotazníka obsahovala 24 otázok, ktoré poskytovali odpovede na 6 domén kvality života.

Doména Fungovanie zmyslov bola tvorená z odpovedí na otázky č.1, 2, 10 a 20, Doména Nezávislosť bola mapovaná otázkami č. 3, 4, 5 a 11, Doména Naplnenia sa nám vyskladala z odpovedí na otázky č. 12, 13, 15, 19. Sociálne zapojenie seniorov nám ukazujú odpovede z otázok č. 14, 16, 17, a 18. Doménu smrť a umieranie nám prezentujú odpovede na otázky č. 6, 7, 8, 9. Poslednou doménou kvality života seniorov je Doména blízke vzťahy, ktorá je tvorená z odpovedí otázok č. Každá vyššie spomínaná doména bola tvorená skórovaním jednotlivých odpovedí na štyri otázky.

Skórovanie odpovedí jednotlivých domén prebehlo nasledovne: odpovede vôbec nie 1 bod, trochu 2 body, stredne 3 body, veľmi 4 body, maximálne 5 bodov. Z opačného konca Likertovskej škály sme hodnotili otázky ktoré boli položené opačne a to otázky č. 1, 2, 6, 7, 8, 9, 10. Pri analýze výsledkov oboch dotazníkov sme spočítali jednotlivé skóre odpovedí na každú otázku v každom zariadení a následne sme vytvorili hrubé skóre jednotlivých domén.

Prieskumnú vzorku tvorilo 76 (100%) seniorov, z toho 37 (49%) v Slovenskej republike (20 seniorov zo zariadenia J. Schoppera a 17 seniorov zo zariadenia PATRIA). V Rakúsku bolo 39 (100%) respondentov zastúpených z dvoch zariadení. Prvá bola inštitúcia Hilfswerk Wiental z Pressbaum, kde bolo 20 (51%) seniorov, ktorým bola poskytovaná 24 hodinová domáca ošetrovateľská starostlivosť v ich vlastnom domácom prostredí a 19 (49%) respondentov tvorili seniori zo zariadenia RENNWEG z Viedne.

Výsledky a diskusia

V rámci prieskumu zameraného na zisťovanie kvality života seniorov, najnižšie skóre slovenskí respondenti dosiahli v doméne ,,Smrť a umieranie“ len 2,67. Táto doména bola najslabšia aj vo vzorke respondentov v Rakúsku. Rakúski seniori dosiahli priemerné skóre 3,09, z čoho vyplýva, že obe prieskumné vzorky pri porovnaní výsledkov Dragomerickej a Prajsovej (2009) o prieskume pražskej populácie nad 60 rokov veľmi zaostáva, úroveň našich respondentov je pod priemerom mierne zníženej kvality života.

Slovenskí respondenti získali rovnaké skóre aj v doméne ,,Sociálneho zapojenia“ ako v doméne ,,Smrť a umieranie“, a znamená to, že ľudia sa všeobecne boja umierania z nasledujúcich dôvodov ako ich uviedla aj Vránová (2013) vo svojej diplomovej práci na tému: Strach zo smrti u seniorov. Autorka dospela k záveru, že starí ľudia sa najviac boja, že zomrú v nemocniciach a v hospicoch.

Ako ďalšími fenoménmi strachu z umierania uviedli respondenti strach z bolesti pri umieraní, strach zo straty sebestačnosti, straty dôstojnosti a strach zo straty blízkych. Autorka vo svojej práci uviedla, že existuje štatisticky významná negatívna korelácia medzi mierou sociálnej opory a mierou úzkosti z umierania. S podobnými výsledkami sa stretávame aj u Sušinkovej (2016), ktorá svojim výskumom zistila, že najmenej vyhovujúce prostredie v ktorom by mali seniori prežívať posledné chvíle je inštitucionálne - nemocničné prostredie, nakoľko túto možnosť uviedlo 20 % respondentov.

Porovnanie domén kvality života seniorov

Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje priemerné skóre pre jednotlivé domény kvality života seniorov v slovenských a rakúskych zariadeniach sociálnych služieb.

Otázkami v rámci domény ,,Fungovanie zmyslov“ sme zisťovali vplyv zhoršenia zmyslov na každodenný život, vplyv zmyslov na zapojenie sa do rôznych činností, na komunikáciu v spoločnosti, ako aj samotnú funkciu zmyslov seniorov. V doméne ,,Fungovanie zmyslov“ neboli zistené významné rozdiely, aj keď trochu vyššie skóre dosiahli seniori umiestnení v zariadeniach na Slovensku.

Trochu markantnejšie rozdiely vidíme v posudzovaní domény ,,Nezávislosť“, v rámci ktorej sme zisťovali do akej miery môžu seniori rozhodovať o svojich záležitostiach, o budúcnosti, do akej miery sú rešpektované ich rozhodnutia, a či im je umožnené venovať sa aktivitám, o ktoré majú záujem. Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v Rakúsku 3,31. Znamená to, že odpovede slovenských respondentov cirkulovali v rozmedzí od 2,54 do 2,91, čo znamená, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďou stredne alebo trochu.

Seniori v rakúskych zariadeniach odpovedali v rozmedzí od 2,83 do 3,76 z čoho môžeme usudzovať, že väčšia časť respondentov odpovedala odpoveďami stredne alebo veľmi. V tomto smere môžeme na základe výsledkov nášho prieskumu usudzovať, že v tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v nami oslovených zariadeniach v Rakúsku.

S podobnými výsledkami sa stretávame aj v doméne ,,Naplnenie“, kde priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Na doménu ,,Naplnenie“ sme sa pýtali otázkami zameranými na spokojnosť so svojimi možnosťami, na pocit uznania, s dosiahnutými cieľmi v živote ako aj na spokojnosť s vecami. Odpovede slovenských seniorov boli v rozmedzí 2,08 až 3,04, z čoho vyplýva, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďami stredne a trochu.

Pre seniorov v rakúskych zariadeniach bolo rozmedzie odpovedí od 3,49 do 4,02 čo nasvedčuje, že odpovedali predovšetkým veľmi a stredne. Aj tu môžeme uvažovať v tom zmysle, že v doméne ,,Naplnenie“ je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach. Sú teda spokojní so svojimi možnosťami v živote ešte niečo dosiahnuť, dostáva sa im uznanie, ktoré si zaslúžia, sú spokojní s tým, čo v živote dosiahli ako aj s vecami, na ktoré sa môžu tešiť.

Aj v doméne ,,Sociálne zapojenie“ sme dospeli k obdobným výsledkom v predchádzajúcich dvoch prípadoch. V rámci tejto domény sme sa pýtali na dostatok činností, aktivity, spokojnosť so spoločenským dianím ako aj s trávením voľného času. Respondenti zo slovenských zariadení dosiali priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58. Nakoľko odpovede seniorov na Slovensku sa pohybovali v rozmedzí od 2,56 do 2,84 môžeme konštatovať, že väčšina odpovedí znela stredne a trochu.

Pre odpovede rakúskych respondentov bolo charakteristické rozpätie 3,24 až 3,76. Títo seniori použili vo väčšine prípadov odpoveď stredne, veľmi a v niektorých prípadoch dokonca maximálne. V rámci domény ,,Smrť a umieranie“ sme zisťovali, či pociťujú seniori strach zo smrti, umierania, bolesti pri umieraní ako aj obavy zo straty kontroly v súvislosti so smrťou.

Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 na pre seniorov z Rakúska 3,09. Odpovede respondentov umiestnených v slovenských zariadeniach sa pohybovali v rozmedzí 2,27 až 2,93. Znamená to, že frekventovanými odpoveďami bola odpoveď stredne a veľmi. Z čoho môžeme usudzovať, že seniori majú strach zo smrti, boja sa umierania, bolesť pri umieraní.

U respondentov žijúcich v Rakúsku sa odpovede pohybovali medzi hodnotami 2,30 až 3,62, nakoľko títo respondenti na otázky týkajúce sa smrti odpovedali prevažne odpoveďou stredne. Poslednou doménou bola doména ,,Blízke vzťahy“, v rámci ktorej sme zisťovali aký veľký význam má pre seniorov priateľstvo, či sa cítia byť milovaní, či majú možnosť niekoho milovať a či majú vo svojom živote dosť lásky.

Aj v rámci tejto domény bolo vyššie skóre zaznamenané medzi seniormi z Rakúska 3,99, nakoľko respondenti zo Slovenska skórovali nižšie t.j. 3,36. Rozdiely medzi oboma skupinami respondentov neboli obzvlášť veľké, vo väčšine prípadov seniori odpovedali odpoveďami stredne a veľmi. Predpokladáme, že s touto oblasťou života sú seniori, ktorí tvorili našu prieskumnú vzorku, spokojní, pociťujú dostatok lásky a priateľstva vo svojom živote.

Doména ,,Sociálne zapojenie“ v slovenských zariadeniach v priemernom skóre 2,67, kde otázky boli zamerané na zistenie spokojnosti seniora s jeho schopnosťami a možnosťami zapojenia do sociálneho diania. Podľa nášho názoru táto doména je značne ovplyvnená s možnosťami voľno časových aktivít zariadení ako aj s funkčnými schopnosťami seniorov čo potvrdili aj Hudáková, Pavelková, Fertáľová (2010), že funkčné obmedzenie seniorov vedie k ťažkostiam vo vykonávaní sociálnych rolí.

O nízkej úrovni domény ,,Sociálneho zapojenia“ sa zmienili aj Dimunová, Dankulincová, Stropkaiová (2013), keď realizovali výskum v Košickom samosprávnom kraji na vzorke 100 respondentov, z ktorých 50 seniorov žilo v zariadeniach sociálnej starostlivosti a 50 sa nachádzalo v domácom prostredí. Výskum bol uskutočnený pomocou Floisteinovho testu kognitívnych funkcií a dotazníkom WHOQOL-OLD.

Zámerom ich výskumu bolo zistiť a porovnať kvalitu života u seniorov v domácom a v ústavnom prostredí. Po analýze výsledkov dospeli k jednoznačnému záveru, že kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti nie je optimálna. Ďalšia štúdia z Košického samosprávneho kraja bola od autorov Soósová a Gajdošová (2014), ktorej cieľom bolo zistiť kvalitu života seniorov. Prieskumný súbor tvorili hospitalizovaní respondenti, ktorí sa nachádzali vo Vojenskej leteckej nemocnici v Košiciach. Svojím prieskumom potvrdili, že seniori žijúci v Košickom samosprávnom kraji majú hodnoty kvality života na spodnej hranici intervalovej normy.

Jednou z možností zvýšiť kvalitu života seniorov sú aj humaniodné roboty, na ktoré poukazujú nové výskumy v oblasti starostlivosti o seniorov. Ako uvádzajú Štefková a Dimunová (2015) výsledky dokumentované videokamerami počas niekoľkých mesiacov ukázali pozitívne účinky na zlepšenie nálady seniorov, čo viedlo k aktívnej komunikácii a redukcii úzkosti.

Pri porovnávaní dvoch rakúskych zariadení sme zistili, že kvalita života seniorov, ktorým bola poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť v domácom prostredí mali vyššie priemerné skóre takmer vo všetkých doménach kvality života, než seniori v ústavnej starostlivosti. K podobným výsledkom dospeli aj Tabaková a Bušová (2007), keď zisťovali spokojnosť jedincov s poskytovanou ošetrovateľskou starostlivosťou v domácom prostredí u 67 klientov ADOS.

S rovnakými výsledkami sa stretávame aj u autorov Dimunovej, Dankulicovej Veselskej a Stropkaiovej (2013), ktoré v rámci výskumu zameraného na zhodnotenie a porovnanie kvality života u seniorov žijúcich v domácom prostredí a v zariadeniach sociálnej starostlivosti zistili, vyššiu kvalitu života v doméne ,,Sociálneho zapojenia“ u seniorov žijúcich v zariadeniach sociálnej starostlivosti ako u seniorov žijúcich v domácom prostredí.

Po dôkladnej analýze našich výsledkov sme dospeli k záverom, že seniori v Rakúsku žijúci v zariadeniach sociálnej starostlivosti ako aj v domácom prostredí hodnotia kvalitu života vyššie v porovnaní so seniormi na Slovensku. Na základe výsledkov prieskumu je zrejmé, že kvalita života sa odráža od viacerých aspektov a je potrebné si uvedomiť, že v tejto oblasti výskumu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Hodnotenie kvality života sa stáva výsledkom záujmu o poskytovanie zdravotnej starostlivosti (Raková, 2010, s. 300) a zároveň prináša poznatky pre rozvoj v oblasti sociálnej starostlivosti.

Starnutie je fenomén, ktorý so sebou prináša zmeny zdravotné, sociálne a ekonomická, ktoré vo veľmi veľkej miere determinujú kvalitu života tak jednotlivca, ako aj celej spoločnosti. Preto je veľmi potrebné vytvárať podmienky na komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť so zreteľom na prostredie, v ktorom seniori žijú a dať príležitosť jednotlivcom starnúť zdravo a viesť aktívny a zmysluplný život v období staroby (Zamboriová, Simočková, Potočeková, 2007).

Sociálne služby ako nástroj podpory kvality života seniorov

Sociálne služby predstavujú širokú škálu aktivít a programov, ktoré sú zamerané na pomoc seniorom pri zvládaní ich životných situácií. Cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu, podporovať ich sebestačnosť a umožniť im zotrvať v domácom prostredí čo najdlhšie.

Typy sociálnych služieb pre seniorov

• Terénne služby: Patria sem služby ako opatrovateľská služba, donáška stravy, pomoc pri osobnej hygiene a údržbe domácnosti. Tieto služby sú poskytované priamo v domácnosti seniora a umožňujú mu zotrvať v známom prostredí.
• Ambulantné služby: Zahŕňajú denné centrá, kluby pre seniorov a poradne. Tieto služby poskytujú seniorom možnosť stretávať sa s inými ľuďmi, zúčastňovať sa na aktivitách a získať odbornú pomoc a poradenstvo.
• Pobytové služby: Sú určené pre seniorov, ktorí potrebujú celodennú starostlivosť a nemôžu byť zabezpečení v domácom prostredí.

Výzvy v oblasti sociálnych služieb pre seniorov

• Nedostatok kapacít: V mnohých regiónoch Slovenska je nedostatok miest v zariadeniach pre seniorov a dlhé čakacie lehoty na poskytovanie terénnych služieb.
• Nedostatočné financovanie: Financovanie sociálnych služieb je často nedostatočné, čo sa prejavuje v nízkych platoch pracovníkov a obmedzenom rozsahu poskytovaných služieb.
• Nedostatok kvalifikovaného personálu: V oblasti sociálnych služieb je nedostatok kvalifikovaného personálu, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu poskytovaných služieb.
• Stigmatizácia: Stále pretrváva stigma spojená s využívaním sociálnych služieb, čo odrádza niektorých seniorov od ich využívania.

Príklady dobrej praxe a budúcnosť sociálnych služieb

Existuje mnoho príkladov dobrej praxe v oblasti sociálnych služieb, ktoré môžu slúžiť ako inšpirácia pre ďalší rozvoj:

• Komunitné centrá pre seniorov: Centrá, ktoré ponúkajú širokú škálu aktivít a služieb pre seniorov v miestnej komunite, ako sú vzdelávacie kurzy, kultúrne podujatia, športové aktivity a poradenstvo.
• Projekty medzigeneračnej solidarity: Projekty, ktoré spájajú mladších a starších ľudí a podporujú vzájomnú pomoc a porozumenie.
• Využívanie moderných technológií: Využívanie moderných technológií, ako sú telemedicína, monitorovacie systémy a aplikácie pre seniorov, ktoré im uľahčujú život a zvyšujú ich bezpečnosť.
• Podpora dobrovoľníctva: Zapájanie dobrovoľníkov do poskytovania sociálnych služieb, ktorí môžu pomáhať seniorom s rôznymi aktivitami, ako sú nákupy, doprava, spoločenské aktivity a návštevy.

V budúcnosti bude potrebné venovať ešte väčšiu pozornosť rozvoju sociálnych služieb pre seniorov.

tags: #kvalita #zivota #seniorov #v #kontexte #socialnych