Inklúzia je cesta takého rešpektu, kde každá ľudská bytosť je akceptovaná. Ide o to, že keď vstúpite do budovy školy, tak do vás prenikne mráz. Inklúzia je vlastne odpoveďou na to, ako tu spolu máme žiť. Nenásilne, udržateľne, demokraticky, nielen ako Slováci, ale ako globálni občania rešpektujúc rozmanitosť iných aj svoju vlastnú. Ak sa s takýmito hodnotami rozhodneme rozvíjať školy a škôlky, inklúzia sa k nám vráti v podobe vzdelaných, empatických detí, v ktorých sa bude zrkadliť už ako presvedčenie, hodnota. Inklúzia je jeden z dôležitých nástrojov ako pomôcť zdravotne znevýhodneným rodinám, ako postupne meniť optiku nazerania na inakosť a v konečnom dôsledku prispieť k prijímajúcej a rešpektujúcej spoločnosti.
Integrácia vs. Inklúzia: Pochopenie rozdielov
Na Slovensku sa stáva fenoménom používať slová ako integrácia a inklúzia osôb so zdravotným postihnutím. Tieto pojmy často bývajú zamieňané alebo nesprávne interpretované, preto je dôležité presne pochopiť ich význam a rozdiely. Integrácia sa zameriava na proces začleňovania jednotlivcov s postihnutím do existujúcich štruktúr spoločnosti, pričom sa kladie dôraz na to, aby sa jednotlivec s postihnutím prispôsobil prostrediu, v ktorom sa nachádza. Tento prístup je často založený na prispôsobení sa systému, čo môže v niektorých prípadoch viesť k nerovnostiam, pretože nevytvára dostatočný priestor na individuálne potreby a odlišnosti.
Inklúzia však predstavuje pokročilejší koncept, ktorý sa zameriava na vytvorenie prostredia prispôsobeného každému jednotlivcovi bez ohľadu na jeho schopnosti alebo obmedzenia. Zatiaľ čo integrácia sa snaží začleniť osoby s postihnutím do existujúceho systému, inklúzia mení samotný systém tak, aby bol otvorený, flexibilný a pripravený na rôznorodosť svojich členov. Inklúzia znamená, že každý má rovnaké príležitosti a prístup k vzdelaniu, práci a spoločenskému životu bez ohľadu na svoje zdravotné obmedzenia.
Čo je zdravotné postihnutie?
Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť. Zdravotné postihnutie je stav, kedy má jednotlivec nejaký druh fyzického, senzorického, mentálneho alebo emocionálneho obmedzenia, ktoré môže ovplyvňovať jeho schopnosť vykonávať bežné denné aktivity a interagovať so svojím okolím. Je dôležité mať na pamäti, že postihnutia neovplyvňujú len jednotlivca, ale aj jeho rodinu a spoločenstvo, a preto je dôležité vytvárať inkluzívne prostredie a podporovať osoby so zdravotnými postihnutiami.
Typy zdravotných postihnutí
- Telesné postihnutia: Ide o fyzické obmedzenia pohybu alebo funkcií tela. Zahŕňajú postihnutia dolných končatín, oslabenie svalov, paralýzu (strata pohybu) a iné. Tieto postihnutia môžu mať rôzne príčiny, vrátane genetických faktorov, traumatologických zranení, chorôb alebo zhoršeného vývoja. Amputácia je chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstráni časť tela. Ortopedické postihnutia sú poruchy štruktúr kostí a kĺbov, ktoré ovplyvňujú schopnosť pohybu a stability tela. Neurologické postihnutia ovplyvňujú nervový systém a môžu mať rôzne dôsledky, ako sú poruchy rovnováhy, koordinácie alebo motorických funkcií.
- Senzorické postihnutia: Tieto postihnutia ovplyvňujú zmyslové vnímanie. Príklady zahŕňajú sluchové postihnutia (hluchota alebo čiastočná strata sluchu) a zrakové postihnutia. Hluchota je senzorický stav, pri ktorom jednotlivec stráca alebo stratil schopnosť počuť zvuky. Slepota je senzorický stav, pri ktorom jednotlivec stráca schopnosť vidieť. Senzo-motorické postihnutia kombinujú zhoršené senzorické vnímanie so zníženou motorickou funkciou.
- Mentálne postihnutia: Sú spojené s funkciou mozgu a môžu ovplyvňovať intelekt, emocionálnu stabilitu a schopnosť učiť sa.
- Chronické ochorenia: Niektoré zdravotné postihnutia sú výsledkom chronických ochorení, ako sú cukrovka, epilepsia, astma alebo reumatické ochorenia. Cukrovka je chronické ochorenie, ktoré ovplyvňuje, ako organizmus spracováva glukózu (cukor) v krvi. Epilepsia je neurologické ochorenie charakterizované opakujúcimi sa záchvatmi. Astma je chronické ochorenie dýchacieho systému, ktoré spôsobuje zúženie dýchacích ciest. Reumatické ochorenia spôsobujú zápal kĺbov.
Inklúzia v praxi na Slovensku
Síce sa na Slovensku rozbiehajú iniciatívy a projekty, ktoré realizujú inklúziu v školách, ale stále inkluzívne vzdelávanie nie je samozrejmosť a máme na čom pracovať. Na Slovensku je koncept integrácie už dlho zakotvený v legislatíve a praxi, no prístup k inklúzii stále zaostáva za vyspelými krajinami. Medzi hlavné výzvy, ktorým čelí inklúzia na Slovensku, patrí nedostatočná infraštruktúra, nízka úroveň financovania, predsudky a nedostatok osvety. Verejné budovy a priestory sú často neprispôsobené potrebám osobám so zdravotným postihnutím, čo obmedzuje ich prístup k vzdelaniu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti. Financovanie inkluzívnych programov je nedostatočné, čo vedie k dlhým čakacím dobám na služby a nedostatočnej kvalite poskytovanej starostlivosti. Predsudky a stereotypy v spoločnosti často vytvárajú bariéry, ktoré bránia ľudom s postihnutím plne sa integrovať do spoločnosti. Nedostatok osvety o právach osôb so zdravotným postihnutím a o dostupných službách prispieva k neinformovanosti a znižuje efektivitu inklúzie.
Zlepšenie situácie: Navrhované kroky
- Presadíme reformu posudkovej činnosti.
- Zlepšíme ekonomickú situáciu rodičov zabezpečujúcich starostlivosť o zdravotne znevýhodnené deti.
- Presadíme primerané sociálne zabezpečenie pre rodičov poberajúcich príspevok na opatrovanie.
- Zvýšime prístupnosť verejných budov, priestorov a služieb pre ľudí so zdravotným znevýhodnením a ľudí v seniorskom veku.
- Zavedieme systém certifikovaných odborníkov a odborníčok na komplexnú prístupnosť, spolu s certifikáciou budov a služieb a ukotvíme princípy univerzálneho dizajnu v stavebnom zákone.
- Podporíme bezbariérovosť súkromných prevádzok a služieb pre ľudí so zdravotným znevýhodnením.
- Presadíme zmenu Antidiskriminačného zákona tak, aby za diskrimináciu z dôvodu zdravotného znevýhodnenia bolo považované aj odmietnutie tzv. primeraných úprav.
- Presadíme inkluzívne vzdelávanie a vzdelávanie k inklúzii.
- Zvýšime dostupnosť vzdelávania pre deti so zdravotným znevýhodnením.
- Zameriame sa na ochranu ľudí (a obzvlášť detí) so zdravotným znevýhodnením pred sexuálnym zneužívaním.
- Posilníme bezbariérovú verejnú dopravu.
Šport ako nástroj inklúzie
Priblížiť prostredníctvom športu, čo znamená inklúzia pre zdravotne a mentálne postihnutých ľudí, má za cieľ vzdelávací cyklus, ktorý pre stredoškolákov realizuje združenie Špeciálne olympiády Slovensko. Inklúzia je pre zdravotne či mentálne postihnutých ľudí rozhodujúca, keďže prispieva k tomu, aby boli plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. Šport je pritom fenomén, ktorý spája ľudí bez rozdielu, keďže chuť súťažiť a prežívať víťazstvá je u nich spoločná. Podstatné je, aby sme dokázali prijať inakosť ľudí s hendikepom, brali ich ako seberovných a pomáhali si navzájom. Tento projekt ukazuje inklúziu z opačného uhla, že hendikepovaní športovci motivujú zdravé deti a mládež, aby športovali. Podľa olympioničky Jany Daubnerovej-Gerekovej je na športe fascinujúce, ako dokáže spájať ľudí. "Prekonávanie vlastných hraníc je veľká inšpirácia a hnací motor do života každého z nás," povedala.
Príklady inkluzívneho vzdelávania
Pozitívne skúsenosti
Mirka, mamička chlapca Peťka s narušenou komunikačnou schopnosťou, dlho hľadala pre svojho syna bežnú školu, do ktorej by ho prijali. Peťko navštevoval nultý ročník špeciálnej školy, ktorá mu síce pomáhala, ale ďalej sa neposúval. Rodičia si všimli, že Peťko sa veľmi rýchlo začlenil do kolektívu bežných detí a nemal problém s nimi fungovať a dorozumieť sa. V Košiciach ho boli ochotní prijať len do jedinej školy, ZŠ Drábova 3. Peťko absolvoval na tejto škole vstupnú orientačnú diagnostiku a od septembra nastúpil do inkluzívnej základnej školy ZŠ Drábova, je šťastný. „Inklúzia je v dnešnom svete veľmi dôležitá, pretože učí deti, že svet nie je čiernobiely a že všetci sme určitým spôsobom jedineční.“
Malý Max má diagnózu detská mozgová obrna (DMO), pod ktorú spadá viacero zdravotných problémov. Najvážnejšími sú 100% imobilita a problémy s komunikáciou. Maxík sa dorozumieva znakmi, prípadne slabikami, čo mu spôsobuje najväčšie ťažkosti pri zaradení sa do kolektívu. Deti v triede sú k Maxovi veľmi vnímavé a nápomocné, čo ich obohacuje navzájom. Hoci je Max na vozíku, fyzické prekážky vôbec nevníma, pretože pedagógovia a samotná škola vytvorili týmto deťom úžasné podmienky na vzdelávanie. „Aj napriek tomu musím úprimne skonštatovať, že škola syna posunula neskutočne dopredu. Prehĺbila sa u neho mentálna vytrvalosť, trpezlivosť a chuť pracovať. Max sa snaží držať krok so spolužiakmi, čo sa síce často nedarí, ale už len fakt, že aj v oblasti vzdelávania prejavuje svoju bojovnosť a vytrvalosť, je pre nás neopísateľný,“ delí sa o svoje pozitívne vnímanie inklúzie mamička Denisa.
Výzvy v inkluzívnom vzdelávaní
Skúsenosť Petry Eller, autorky článku, s „inkluzívnou školou“ na Slovensku poukazuje na mnoho nedostatkov a chybných prístupov. Škola, ktorá sa pýšila bezbariérovosťou a integráciou telesne postihnutých žiakov, v skutočnosti zlyhala v poskytovaní skutočne inkluzívneho prostredia.
- Nedostatok personálu a podpory: Na škole nepracovali osobní asistenti. K dispozícii boli len „sestričky“, ktorých hlavnou náplňou práce bolo pri každej príležitosti pripomínať zdravotne znevýhodneným žiakom, ako sestričky obťažuje a rozčuľuje každá ich potreba.
- Sociálna izolácia: Petra bola umiestnená do triedy s jedným alebo dvoma zdravotne znevýhodnenými žiakmi, čo viedlo k sociálnej izolácii od zdravých spolužiakov, ktorí sa odmietali stýkať s „vozičkárkou, ktorá ešte k tomu pri sebe neustále má dospelú osobu, dokonca matku“.
- Diskriminácia a predsudky: Učitelia prejavovali otvorenú diskrimináciu. Príkladom je učiteľka angličtiny, ktorá vyhlásila: „Ja nikoho na vozíku učiť nebudem!“ Vedenie školy následne oslobodilo Petru z angličtiny so slovami, že sa „toho veku iste nedožije“.
- Nevhodné vzdelávacie prostredie: Petra bola presunutá do tzv. špeciálnej triedy, kde celú triedu vyučovala jedna špeciálna pedagogička, pričom každému vysvetľovala iný predmet z iného ročníka a iným spôsobom na základe jeho diagnózy. Učiteľka mala navyše silné protichodné emócie a niekedy svojim kolegyniam hovorila vety typu: „Dnes sa mi nechce ich učiť. Načo? Aj tak z nich nikdy nič nebude. Pustím im rádio, nech si spievajú.“
- Nedôstojné rehabilitácie: Rehabilitácie sa odohrávali v školskej ošetrovni za dverami, ktoré často boli odomknuté. Bez akéhokoľvek poriadku do nej aj počas prebiehajúcej rehabilitácie vchádzali žiaci alebo si učitelia prišli na pokec pri káve. Rehabilitačná sestra v tých chvíľach niekedy pokojne začala rozprávať aj o intímnych historkách, ktoré deň predtým čítala v bulvári.
- Šikanovanie a nebezpečné prostredie: Na druhom stupni bola Petrina trieda umiestnená do skladu - temnej miestnosti so zaprášenými skriňami a netesniacimi oknami. V triede dochádzalo k agresívnemu správaniu medzi žiakmi, pričom jeden spolužiak dokonca hádzal discman a stoličky, a iný Petru šklbal za vlasy, čím jej spôsobil pád hlavy a prerušenie dýchania.
Kľúčové aspekty úspešnej inklúzie
Pre úspešnú inklúziu je dôležité:
- Zapojenie samotných ľudí so zdravotným postihnutím do tvorby politík a rozhodovacích procesov.
- Zvýšenie financovania a modernizácia infraštruktúry.
- Zavedenie prísnejšej legislatívy pre zamestnávateľov.
- Posilnenie verejného povedomia prostredníctvom kampaní a vzdelávacích programov.
- Individuálny prístup k deťom s chronickými ochoreniami a vypracovanie individuálnych plánov podpory (IP).
- Trvalý záväzok všetkých zainteresovaných strán (školy, rodičia, zdravotnícki pracovníci).
Individuálny plán podpory (IP)
Individuálny plán podpory (IP) pre deti s komplexnými zdravotnými potrebami by mal byť vytvorený s ohľadom na jedinečné potreby a schopnosti každého dieťaťa. Tento plán by mal byť vypracovaný v spolupráci so školou, rodičmi a prípadne zdravotníckymi pracovníkmi. IP by mal byť dynamický dokument, ktorý sa prispôsobuje vývoju dieťaťa a meniacim sa potrebám.
- Začnite diagnostikou a hodnotením zdravotného stavu dieťaťa.
- Stanovte jasné a merateľné ciele pre dieťa. Tieto ciele by mali byť realistické a zamerané na jeho schopnosti a potreby.
- Vytvorte plán, ktorý identifikuje konkrétne opatrenia a zdroje potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov.
- Zamerajte sa na to, aby dieťa bolo zahrnuté do všetkých aspektov školského života.
- Pravidelne sledujte a hodnoťte pokrok dieťaťa.
- Udržiavajte otvorenú a pravidelnú komunikáciu so školou, rodičmi a prípadnými zdravotníckymi pracovníkmi.
- Informujte rodičov o pláne podpory a zapojte ich do procesu.
Podpora inklúzie: Organizácie a iniciatívy
Na Slovensku pôsobí mnoho organizácií a iniciatív, ktoré sa snažia o zlepšenie inklúzie osôb so zdravotným postihnutím. Nadácia Volkswagen Slovakia prostredníctvom grantového programu „Naša inkluzívna škola“ podporuje školy, ktoré sa snažia o inkluzívne vzdelávanie. Občianske združenie Inklúzia sa zameriava na podporu zamestnávania znevýhodnených skupín na trhu práce, predovšetkým osôb so zdravotným postihnutím. Prevádzkuje chránenú dielňu Kaviareň Radnička v Bratislave, ktorá zamestnáva ľudí s mentálnym postihnutím.
Viera Záhorcová, psychologička a propagátorka podporovaného zamestnávania, založila v roku 1999 Agentúru podporovaného zamestnávania. Jej práca je inšpirovaná skúsenosťami z Dánska a dlhoročnou spoluprácou s prof. Matulom, ktorá ju viedla k presvedčeniu, že „všetci jednotlivci môžu pracovať na bežnom trhu práce, ak majú zabezpečené adekvátne služby“.