Starnutie je zákonitý, biologický, nerovnomerný a nezvratný proces. Staroba je z gerontologického hľadiska komplexnou charakteristikou funkčného stavu orgánových systémov, ich adaptability, výkonnosti a rezerv z pohľadu času a výkonov. Je kríza života, najnepríjemnejšia, úbytok síl, spomalenie motoriky, únava, zmena vonkajšku. Človek v tomto období stráca nezávislosť a začína byť odkázaný na inú osobu alebo spoločnosť.
Sociálny rozmer starnutia slovenskej populácie je stále aktuálnou témou. Predpokladá sa, že v roku 2030 bude štvrtina populácie v ekonomicky rozvinutom svete vo veku nad 65 rokov a v takmer polovici západnej Európy vo veku nad 50 rokov. Slováci starnú a patria medzi najrýchlejšie starnúce populácie v Európe. Predpokladá sa, že v roku 2060 bude tretina ľudí vo veku 65 rokov a viac. Problematické však zostáva dožitie v zdraví, preto by zdravé starnutie malo byť celospoločenskou témou.
Etapy ľudského života
Z biologického hľadiska sa obdobie ľudského života delí na:
- Detstvo a dospievanie: 0 - 18 rokov
- Dospelosť: 19 - 45 rokov
- Stredný vek: 49 - 59 rokov
- Staroba: od 60 rokov
Staroba sa ďalej delí na:
- Včasná staroba: 60 - 74 rokov
- Vlastná staroba: 75 - 79 rokov
- Dlhovekosť: 90 rokov a viac
Používa sa aj delenie na:
- Mladí starí ľudia: 65 - 74 rokov
- Starí starí ľudia: 75 - 84 rokov
- Veľmi starí ľudia: 85 a viac rokov
Z ekonomického hľadiska je dôležité delenie na vek predproduktívny, produktívny a postproduktívny.
Sociálny rozmer starnutia
Proces starnutia je spojený s výraznými zmenami v sociálnej oblasti. K podstatným zmenám dochádza predovšetkým v rodine. Starnúci rodičia, ktorých deti už dospeli a opustili domácnosť, žijú väčšinou sami. Strácajú nielen rodičovskú, ale i prarodičovskú funkciu, predovšetkým však i významnú materiálnu, sociálnu a psychickú podporu svojich detí v starobe.
Kľúčové aspekty sociálneho rozmeru starnutia:
- Odchod do dôchodku: Spôsobuje prudký pokles príjmov, zmenu spoločenského postavenia, syndróm prázdneho hniezda (odchod detí z domova), žiarlivosť, stratu životného partnera, a stávajú sa závislými na cudzej pomoci. Odchod do dôchodku je nielen kritickým zlomom, ale aj krízovým obdobím. Začína sa strácať sebadôvera a sebaistota. Je to psychicky náročné obdobie, v ktorom človek stráca dosahovanie sociálneho postavenia. Mnohí sa horšie adaptujú na penzijné obdobie. Hovorí sa preto o dôchodkovej kríze, penzijnom debakli alebo penzijnej chorobe.
- Sociálny status a rola starého človeka v spoločnosti: Sociálna pozícia seniora je určená jeho postavením, ktoré zaujíma vo vzťahu k ostatným sociálnym pozíciám. Sociálny status predstavuje postavenie jedinca v spoločnosti ako súbor práv a povinností, zatiaľ čo sociálna rola je správanie očakávané od osoby v istom spoločenskom postavení. V starobe počet úloh a tým aj sociálnych pozícií ubúda. Senior často už neplní ani úlohu starého rodiča v rodine. Materiálne chudobná spoločnosť podmieňuje stratu sociálnej pozície dôchodcu, na úroveň ktorej ho dostáva výška dôchodku a materiálne zabezpečenie seniora. Práve z tohto dôvodu senior stráca prestíž.
- Sociálna izolácia starého človeka: Senior je konfrontovaný s neustále chudobnejším sociálnym prostredím, keď sa musí vyrovnávať s odchodom detí z domu, stratou životného partnera, ale aj priateľov a známych, čím sa prehlbuje sociálna izolácia. Mení sa finančná situácia, zhoršuje sa zdravotný stav a často sa starší človek nedokáže postarať o seba, a tým sa narúša kvalita života.
- Generačné vzťahy: Starší človek, ako uvádza Balogová (2005), stráca určité sociálne úlohy, stráca skôr nadobudnuté kontakty, menia sa jeho perspektívy a hodnotový systém.
- Ageizmus: Vytláčanie a znevažovanie ľudí nad 60 rokov v spoločnosti.
Problémy, s ktorými sa seniori stretávajú:
- Pokles financií
- Energetický pokles
- Osteoporóza
- Degeneratívne choroby (diabetes, artróza)
- Alzheimerova choroba
- Problémy s deťmi a rodinou
- Strata dychu s dobou - staromódnosť
- Strata partnera a rodičov
- Neschopnosť vedenia domácnosti
- Strach zo smrti
Potreby starých ľudí:
- Stravovanie
- Hygiena
- Bezpečnosť
- Zdravotnícka starostlivosť
Rizikové skupiny starých ľudí:
- Osoby nad 80 rokov veku
- Staré osoby v jednočlenných domácnostiach
- Osamelé alebo ovdovené staré ženy
- Starí ľudia žijúci v ústavoch
- Bezdetní starí ľudia
- Staré páry, kde jeden je ťažko chorý
- Starí ľudia so zdravotnými problémami
- Starí ľudia s minimálnym príjmom
Sociálna adaptácia a dezadaptácia
Sociálna adaptácia nemôže byť plnohodnotná bez aktívneho vzťahu seniora k sociálnemu prostrediu. Adaptácia seniora súvisí s tým, ako zachováva, plní a rozvíja svoju zmenenú funkciu, ako sa zúčastňuje na živote rodiny, aké má kontakty s inými ľuďmi, ako udržiava svoje fyzické a duchovné schopnosti na základe uspokojovania vlastných potrieb. Sociálna adaptácia je interakčný proces prispôsobovania sa meniacemu sa spoločenskému a hmotnému prostrediu života subpopulácie seniorov.
Sociálna dezadaptácia je nebezpečná, pretože jej príčina spočíva v rozporoch medziľudských, skupinových, politických, náboženských, ekonomických a podobne. Dôležitou podmienkou adaptácie je optimalizácia vzťahov, ktoré možno dosiahnuť na základe hlbokého vzájomného emocionálneho pochopenia. Na základe týchto podmienok, človeku odchádzajúcemu do dôchodku by mali byť vytvorené vhodné podmienky na adaptáciu na nový životný štýl, nové sociálne postavenie, status a rolu, ktorú bude v danom spoločenstve zohrávať.
Stratégie adaptácie na starobu:
- Konštruktivizmus: Ľudia s optimistickým postojom k životu, tolerantní, nadväzujúci vzťahy s ostatnými. Sú zmierení s faktom starnutia a uvedomujú si možnosti svojich výkonov a ich dimenzií.
- Obranný postoj: Stratégia typická pre ľudí, ktorí majú strach z akejkoľvek závislosti a z hroziacej straty aktívneho života, a z tohto dôvodu odmietajú akúkoľvek pomoc.
- Sklon k závislosti: Majú ľudia, ktorí boli celý život pasívni a spoliehali sa na druhých. Svoje problémy často zveličujú, čo im umožňuje ľahšiu manipuláciu s okolím.
- Vnímanie staroby ako nepriazne osudu: Ľudia so sklonom zvaľovať vinu na iných, často bývajú agresívni, podráždení a nespokojní. Cítia sa osamelí, ale sociálny kontakt nevyhľadávajú.
Starostlivosť o seniorov
Starostlivosť o seniorov by mala byť v štyroch oblastiach: individuálnej, sociálnej, zdravotnej a hmotnej. Z historického hľadiska bola v prvom rade riešená oblasť materiálna, neskôr zdravotná. Vývoj starostlivosti o seniorov prešiel dlhou cestou, od tradičnej rodinnej starostlivosti, cez stredoveké starobince, chudobince a špitály, až k novodobým formám ústavnej a domácej starostlivosti. V súčasnosti sa na starostlivosti o starých občanov participuje rodina spolu s rôznymi zdravotníckymi a sociálnymi inštitúciami. Neinštitucionalizovaná pomoc je poskytovaná odborníkmi v domácom prostredí. Systém starostlivosti o seniorov pomaly prechádza deinštitucionalizáciou. Nosnou myšlienkou je, že sa zmení vzťah spoločnosti k ľuďom, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc. Trend menších zariadení komunitného typu je aj u nás čoraz silnejší. Dôkazom je, že domovy pre seniorov sa posúvajú z periférií do centier miest a obcí. Ich obyvatelia sú súčasťou komunity a takýto život je omnoho kvalitnejší.
Formy sociálnej práce so seniormi podľa Zákona č. 448/2008 Z. z.:
- Opatrovateľská služba
- Prepravná služba
- Sprievodcovská a predčitateľská služba
- Tlmočnícka služba
- Sprostredkovanie tlmočníckej služby
- Sprostredkovanie osobnej asistencie
- Požičiavanie pomôcok
Zariadenia sociálnych služieb pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom:
- Zariadenie podporovaného bývania
- Zariadenie pre seniorov
- Zariadenie opatrovateľskej služby
- Rehabilitačné stredisko
- Domov sociálnych služieb
- Špecializované zariadenie
- Denný stacionár
V týchto zariadeniach sa poskytuje sociálne poradenstvo, rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba šatstva a bielizne, zdravotná starostlivosť.
Sociálne poradenstvo pre osoby vyššieho veku:
Žiadna právna úprava v našom štáte neukladá zainteresovaným subjektom poskytovať sociálne poradenstvo pre skupinu osôb vo vyššom veku. Táto pomoc sa zabezpečuje prostredníctvom posudzovania starých ľudí v súvislosti s poskytovaním dávok hmotnej núdze, príspevku na bývanie, ale najmä poskytovaním niektorých sociálnych služieb, predovšetkým opatrovateľskej, ošetrovateľskej a prepravnej služby. Veľkú časť poradenskej činnosti preberajú priamo zariadenia sociálnych služieb ako napr. domovy dôchodcov, alebo stanice opatrovateľskej služby. Obec môže poskytovať poradenstvo pre osoby vyššieho veku individuálne, ale aj prostredníctvom klubu dôchodcov, ktorého je zriaďovateľom.
Úloha sociálneho pracovníka:
Základom sociálnej práce so staršími ľuďmi je práca so vzťahom a dôverou, práca s jeho rodinou. Sociálny pracovník, ktorý pracuje so seniormi, by mal mať základné poznatky z geriatrie a pozitívny vzťah k seniorom. Ak chce sociálny pracovník poskytnúť adekvátnu pomoc seniorovi, musí poznať a rešpektovať jeho potreby. Identifikácia skutočných potrieb si vyžaduje komplexné zručnosti, empatiu, úctu k človeku, schopnosť načúvať potrebám. Zdrojom informácií je aj poznanie rodinného prostredia. Teda niekedy je potrebná aj návšteva seniora v jeho domácom prostredí. Sociálny pracovník plánuje príchod klienta do inštitúcie, zabezpečuje stretávanie klienta s rodinou, návštevy, nákupy, socioterapiu, kontakt s inštitúciami, s úradom sociálnych vecí a rodiny, dohliada na dodržiavanie etických práv, vypracúva adaptačný a predadaptačný plán.
Hmotná a sociálna núdza seniora sa dá riešiť:
- Sociálnym poradenstvom
- Sociálnoprávnou ochranou
- Sociálnymi službami
- Dávkami a príspevkami v hmotnej núdzi
- Sociálnymi službami a príspevkami na kompenzáciu
Komunikácia so seniormi
Najdôležitejšou z dimenzií interpersonálnych vzťahov sociálneho pracovníka a starého človeka je komunikácia. Medzi ďalšie patrí interakcia (vzájomné pôsobenie, spolupráca, kooperácia, pomoc, ochota) a percepcia (vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie). Všetky tri dimenzie vzťahov vystupujú spoločne a nie je možné ich od seba oddeľovať. Komunikácia môže byť narušená zo sociálnych príčin, vývojom kognitívnych porúch (sluch, zrak), demenciou, stráca sa schopnosť zapamätať si, čo druhý hovorí. V takomto prípade je dôležité rozprávať sa s ním pomaly, zreteľne, nekričať, zopakovať vetu aj viackrát bez nervozity, dôležitým prvkom je neverbálna komunikácia.
Dobrá komunikácia so seniorom napomáha sociálnemu pracovníkovi v zložitom pracovnom procese, chráni ho v prípade nedorozumenia a sporu s klientom alebo jeho blízkymi. Pozitívna komunikácia prináša obojstranné pozitívne emočné uspokojenie za predpokladu obojstranného korektného jednania pri absencii paternalizmu a pochopenia pre vek a prípadné hendikepy starého človeka. Zlá komunikácia má za následok nespokojnosť a sťažnosti klienta a jeho blízkych. Pre uspokojenie potrieb starého človeka nesmú chýbať údaje o jeho stave, bydlisku, vierovyznaní, výške dôchodku, stravovaní, liekoch, spoločenskej komunikácii, pohyblivosti, záujmoch, zaobchádzaní a zdravotných ťažkostiach.
Zlé zaobchádzanie so starými ľuďmi
Na týranie je upozorňované v súvislosti najmä s deťmi, no v súčasnosti sa objavuje nový fenomén a to syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného geronta. Tento problém sa týka etických noriem spoločnosti, má výrazný vplyv na zdravotný a sociálny stav obete.
Zlé zaobchádzanie môže byť:
- Pasívne: Nedostáva potrebné lieky, zanedbávaný po spoločenskej stránke.
- Aktívne: Psychické alebo fyzické násilie, finančné vydieranie, zlosť a vyhrážanie sa, časté zranenie, dekubity a pod. Prejavuje sa u nich syndróm vyhasnutia - pasivita, apatia, nezáujem.
Zdravotnícka starostlivosť a aktívne starnutie
Zdravotnícka starostlivosť je zabezpečovaná lekármi a špecialistami. Geriatria má oddelenia ako liečebne pre dlhodobo chorých a geriatrické oddelenie pre krátkodobé pobyty. Zahŕňa zaistenie domáceho ošetrovateľstva, neinštitucionálnu starostlivosť (pomôcky), poloinštitucionálnu starostlivosť (denný pobyt) a inštitucionálnu starostlivosť.
Geriatrický pacient
Geriatrický pacient je chorý, spĺňajúci kritériá kalendárnej staroby, charakteristický vekom, poly- a multimorbiditou (množstvo rozličných ochorení u jedinca), zvýšenou mortalitou, funkčným stavom (zdravotným, psychologickým, emocionálnym, ekonomickým), bremenami staroby, sociálnym stavom a potrebou pomoci.
Aktívne starnutie
V minulosti sa otázkam aktívneho starnutia nevenovala takmer žiadna pozornosť. V súčasnosti je dôležité propagovať celoživotný aktívny prístup k životu a zvyšovať informovanosť verejnosti o formách zdravého života v starobe. Myšlienka aktívneho starnutia môže byť do budúcnosti riešením nielen pre spoločnosť, ale aj pre samotného seniora. Je nesmierne dôležité, aby človek vyššieho veku nachádzal zmysluplnosť svojho života a aby bola čo najdlhšie zachovávaná jeho autonómia.
Ľudia musia poznať dôležitosť včasnej prípravy na starnutie, rozvíjať mimopracovné aktivity, vzdelávanie, prínos zdravého životného štýlu a preventívne opatrenia. Existuje značná súvislosť medzi aktívnym štýlom života a zdravotným stavom človeka. Rovnako má na prežívanie aktívneho života značný vplyv vzdelanie, partnerské spolužitie a celoživotný optimistický postoj k životu. Celková spokojnosť seniora je vyššia, ak zostáva optimistom, venuje sa rôznorodým činnostiam a koníčkom, a ak u neho prebehla aspoň neplánovaná príprava na starobu.
Pohybová aktivita a zdravie seniorov:
Ak hovoríme o fyzickom zdraví seniorov, sú to najmä kardiovaskulárne ochorenia ako infarkt myokardu, náhla cievna mozgová príhoda, hypertenzia či srdcové zlyhávanie. Časté sú aj onkologické či metabolické ochorenia, ako diabetes 2. typu, ale aj neurodegeneratívne ochorenia, medzi ktorými, žiaľ, vedie Alzheimerova choroba. Akcelerátorom viacerých chorôb je totiž práve nízka pohybová aktivita a strata svalovej hmoty. To vedie k zníženiu pohyblivosti a samostatnosti, k depresiám a sociálnej izolácii seniora. Človek však potrebuje pohyb aj spoločnosť, inak sa znižuje vitalita, odolnosť, kvalita života a urýchľuje sa vývoj chronických ochorení.
Cvičenie je prostriedkom zdravého starnutia a prevenciou ochorení a dokáže pozitívne ovplyvniť nielen zdravie, ale aj kvalitu života. Pomáha aj pri prevencii Alzheimerovej choroby, u onkologických pacientov môže znižovať toxicitu chemoterapie, u pacientov s Parkinsonovou chorobou zlepšuje motoriku a priaznivo ovplyvňuje priebeh ochorenia. Cukrovkári si vo včasných štádiách diabetu 2. typu môžu zmenou životného štýlu upraviť metabolizmus a hladinu glukózy v krvi. Fyzická aktivita znižuje riziko, resp. spomaľuje progresiu srdcovo-cievnych ochorení, znižuje vysoký krvný tlak aj riziko onkologických ochorení (rakoviny), a to aj u seniorov. Pomáha zvyšovať svalovú hmotu a silu, ako aj vytrvalosť a znižuje riziko pádov a zlomenín.
Pohyb a cvičenie nie sú témou len pre seniorov, ale pre všetkých. Ideálne sú prechádzky či rýchla chôdza v prírode, ale cvičiť sa dá aj doma. Odporúča sa 30 minút stredne intenzívnej aeróbnej/vytrvalostnej aktivity čo najviac dní v týždni. V prípade, že ide o sedavého seniora, treba začať s malými dávkami pohybu, napríklad 10 minút chôdze či rýchlej chôdze. Tento interval sa môže postupne predlžovať.
Strava seniorov:
Jedálny lístok starších ľudí má svoje špecifiká a vplýva naň veľa faktorov. Dôležité je zohľadniť špecifické diagnózy a potrebu špeciálnej diéty, ak má pacient obezitu, cukrovku, vysoký krvný tlak, alergie a podobne. Ak by sme však zostavovali jedálniček zdravému seniorovi, mal by byť veľmi pestrý. Strava by mala byť zložená zo strukovín, celozrnných obilnín, ovocia, zeleniny, mliečnych výrobkov a orechov. Mäso sa odporúča obmedziť, stačí 2- či 3-krát týždenne. Pri príprave jedla platia rovnaké pravidlá pre všetkých - málo vyprážať, viac dusiť alebo variť, prijímať dostatok kvalitných proteínov, vlákniny a vitamínov. Je dobre vyhýbať sa polotovarom, údeninám, nadmernému príjmu jednoduchých sacharidov, pochutinám, ako aj sladeným nápojom a pokiaľ možno, pripravovať si jedlo doma. Nemali by chýbať raňajky, večera by mala byť ľahká. Problémom býva často nedostatočný príjem tekutín, pretože so starnutím sa oslabuje pocit smädu. Optimálne množstvo si preto treba strážiť.
tags: #postavenie #seniorov #v #spolocnosti