Právna ochrana osôb s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) a integrovaná posudková činnosť na Slovensku

Zdravie je základným pilierom kvalitného života, no nie vždy je samozrejmosťou. Pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) je dôležité, aby im štát a spoločnosť poskytovali potrebnú podporu a právnu ochranu na zabezpečenie ich sociálneho začlenenia a plnohodnotného života. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právnej ochrane ZŤP osôb na Slovensku, vrátane definícií, postupov pri vybavovaní preukazov, príspevkov, zliav a povinností zamestnávateľov. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.

Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.

Definícia a typy zdravotného postihnutia

Integrovaná posudková činnosť: Nový zákon a jeho implementácia

Od 1. septembra 2025 vstúpil do platnosti nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti č. 376/2024 Z. z., ktorý prináša zmeny v procese posudzovania zdravotného stavu a sociálnej situácie osôb so zdravotným postihnutím. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V konaní o integrovanom posudku úrad úzko spolupracuje s klientom. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí. V rámci lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár posúdi zdravotný stav. Výsledkom integrovanej posudkovej činnosti je integrovaný posudok, ktorý je určený na uplatnenie nárokov posudzovanej osoby v oblasti sociálnych služieb, v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a tiež v oblasti sociálnej ekonomiky. Integrovaný posudok slúži tiež na uplatnenie nároku na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

Schéma procesu integrovanej posudkovej činnosti

O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím môže fyzická osoba požiadať aj samostatne za predpokladu, že nemá platný integrovaný posudok, v tzv. skrátenom konaní o preukaze v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. Pokiaľ máte záujem o vyhotovenie integrovaného posudku, od 1. septembra 2025 môžete o jeho vyhotovenie požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste Vášho trvalého bydliska, kde Vám poskytnú potrebné tlačivá a poradenstvo.

Live: Výzva vláde SR na skutočnú energetickú bezpečnosť a vlastenectvo

Preukaz ZŤP a jeho význam

Čo znamená skratka ZŤP a ŤZP? Odpoveď je jednoduchá: ide o to isté. Osobám s ťažkým zdravotným postihnutím sa umožňuje uplatňovať si rôzne zľavy alebo výhody. O týchto zľavách alebo výhodách rozhodujú rezorty alebo poskytovatelia konkrétnych služieb. Podrobné informácie nájdete na oficiálnych webových stránkach úradov.

Na preukaz má nárok ťažko zdravotne postihnutá osoba. Postihnutie sa definuje ako zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Čo znamená preukaz ZŤP?

Preukaz ZŤP nie je synonymom invalidného dôchodku. Ide o potvrdenie, že osoba má funkčnú poruchu, ktorá obmedzuje jej schopnosti. Podľa zákona sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Miera funkčnej poruchy vyjadruje v percentách, do akej miery dané ochorenie obmedzuje funkčnosť organizmu. Zoznam zdravotných postihnutí s mierou funkčnej poruchy sa nachádza v prílohe č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Rozdiel medzi preukazom ŤZP a ŤZP-S

  • Preukaz ŤZP slúži ako doklad o ťažkom zdravotnom postihnutí.
  • Preukaz ŤZP-S (so sprievodcom) je určený pre osoby, ktoré potrebujú pomoc sprievodcu pri pohybe a komunikácii so spoločenským prostredím. Preukaz ŤZP-S má červenú čiaru cez preukaz.

Každý preukaz TŽP/ŤZP-S obsahuje identifikačné údaje, fotografiu a podpis držiteľa. Na preukaze sa nachádza podpis a odtlačok pečiatky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj jedinečné číslo.

Ako vybaviť preukaz ZŤP

Postup pri vybavení preukazu ZŤP nájdete na stránke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR). Žiadosť sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého bydliska žiadateľa. Ak má fyzická osoba trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky a prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, požiada o vyhotovenie preukazu v mieste prechodného bydliska.

Povinné prílohy k žiadosti:

  • Doklad o tom, že ide o účastníka právnych vzťahov (§ 3 zákona 447/2008 Z. z.).
  • Aktuálny lekársky nález (nemôže byť starší ako šesť mesiacov), ktorý vyplní praktický (obvodný) lekár. Okrem lekárskeho nálezu, ktorý poskytuje základné informácie o zdravotnom stave pacienta, sa k žiadosti prikladajú aj ďalšie lekárske nálezy z odborných vyšetrení (napr. interné, psychiatrické, očné a iné).

Žiadosť je potrebné pozorne a úplne vypísať a priložiť všetky prílohy.

Zoznam potrebných dokumentov pre žiadosť o preukaz ZŤP

Elektronické podanie žiadosti:

Na využívanie elektronických služieb verejnej správy je potrebný občiansky preukaz s čipom s aktivovanou Online eID funkciou. V poli „Názov elektronickej služby“ zadajte Podanie žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu fyzickej osoby so zdravotným postihnutím a stlačte „Vyhľadať“. Po úspešnom prihlásení sa zobrazí elektronický formulár Žiadosť o parkovací preukaz, ktorý je potrebné vyplniť a v poslednom kroku je potrebné priložiť požadované prílohy (napr. lekársky nález, rozhodnutie súdu o pozbavení/obmedzení spôsobilosti na právne úkony a ustanovení opatrovníka).

Live: Výzva vláde SR na skutočnú energetickú bezpečnosť a vlastenectvo

Práva a výhody spojené s preukazom ZŤP

Po uznaní preukazu ZŤP vzniká nárok na rôzne kompenzácie a výhody, ktoré majú za cieľ zlepšiť kvalitu života osoby so zdravotným postihnutím. Medzi najdôležitejšie patrí:

  • Peňažné príspevky: Možnosť získať peňažné príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím.
  • Zľavy a výhody: Nárok na zľavy v doprave, kultúre, športe a iných oblastiach.
  • Parkovací preukaz: Možnosť získať parkovací preukaz pre osoby so ZŤP, ktorý umožňuje parkovanie na vyhradených miestach.
  • Daňové úľavy: Možnosť uplatniť si daňové úľavy na zdravotné výdavky a iné náklady súvisiace so zdravotným postihnutím.
  • Kúpeľná liečba: Osoby so ZŤP majú možnosť absolvovať kúpeľnú liečbu na zlepšenie svojho zdravotného stavu.
  • Dispenzárna starostlivosť: Osoby so ZŤP majú nárok na dispenzárnu starostlivosť, ktorá zahŕňa pravidelné lekárske prehliadky a sledovanie zdravotného stavu.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Ak má osoba preukaz ZŤP, štát podporuje jej sociálne začlenenie do spoločnosti poskytnutím pomoci formou jednorazových, ale aj opakovaných príspevkov, ktoré slúžia ako kompenzácia zdravotného postihnutia. Nárok na tieto príspevky nevzniká automaticky so spomínaným preukazom ZŤP osoby. Treba o ne požiadať príslušný UPSVaR. Ten ich buď schváli alebo zamietne. Aby vám bola priznaná akákoľvek kompenzácia, je potrebné, aby ste boli najskôr uznaný za osobu ťažko zdravotne postihnutú (+sprievodca).

V súčasnosti má ZŤP osoba nárok na tieto príspevky:

  • Príspevok na osobnú asistenciu: Pomoc osobe ZŤP pri stanovených činnostiach, ktorej účelom je akvizícia, podpora sociálneho začlenenia, podpora nezávislosti a možnosť voľne sa rozhodovať a plniť rodinné role, vykonávanie vzdelávacích, pracovných či voľnočasových aktivít - maximálne 7 300 hodín za kalendárny rok.
  • Príspevok na kúpu, výcvik používania a úpravu alebo opravu pomôcky: Pod pojmom pomôcka sa rozumie zariadenie alebo jeho časť, ktoré pomáha osobe ZŤP pri vykonávaní rôznych činností, ktoré by bez nich nevedela vykonávať sama alebo by vykonávanie bolo veľmi náročné a zdĺhavé. Taktiež sa medzi pomôcky zaraďuje aj špeciálny softvér, vďaka ktorému môže osoba ZŤP používať počítač a zariadenia a nakoniec aj pes so špeciálnym výcvikom (vodiaci, asistenčný, signálny pes). Daný príspevok sa vzťahuje aj na úpravu alebo opravu pomôcky.
  • Príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia: Ide o zariadenie určené osobám so zníženou schopnosťou pohybu, aby prekonávali rôzne bariéry, a tak sa zvýšila ich schopnosť premiestňovať sa alebo si zabezpečiť svojpomocnú obsluhu (schodolez, zdvihák, plošiny, výťah, stropné zdvíhacie zariadenie).
  • Príspevok na kúpu alebo úpravu osobného motorového vozidla: Slúži na zabezpečenie a zlepšenie mobility a prepravy v stanovenej frekvencii na určené miesta (do zamestnania, školského zariadenia, domova sociálnych služieb).
  • Príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže: Odstránenie bariér a prekážok a úprava na bezbariérovú stavbu, aby sa zlepšila schopnosť premiestňovať sa, orientovať sa, dorozumievať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu.
  • Príspevok na prepravu: Je určený na zabezpečenie prepravy na pracovné, vzdelávacie, rodinné alebo občianske aktivity pre ZŤP osoby - ak je táto osoba odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
  • Príspevok na kompenzáciu zvýšenia výdavkov: Ide o rôzne príspevky, ktoré slúžia ako poskytnutie náhrady zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, hygienu, opotrebovanie šatstva a bielizne, obuvi, bytového zariadenia, zabezpečenie prevádzky osobného motorového vozidla, starostlivosť o psa so špeciálnym výcvikom.
  • Príspevok na opatrovanie: Slúži na zabezpečenie pomoci pre ZŤP osoby pri rôznych úkonoch, ako napríklad starostlivosť o seba, o domácnosť, realizovanie sociálnych či vzdelávacích aktivít.

Majetkové pomery a príjem pri posudzovaní nároku na príspevok

Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.

Príklad: Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €.

Zľavy pre držiteľov preukazu ZŤP

Okrem vyššie uvedených príspevkov má osoba vlastniaca preukaz ZŤP nárok aj na rôzne zľavy v oblasti dopravy, financií, či kultúry a voľného času. Preukaz neplní len informačnú funkciu, aby okolie vedelo, že daný človek má zdravotný problém, slúži taktiež aj na zlepšenie podmienok a uľahčenie života.

Doprava

  • Parkovanie: Na mnohých miestach majú držitelia preukazu ZŤP parkovanie zadarmo alebo za zvýhodnené ceny. Primárne to závisí od prevádzkovateľa parkoviska. Avšak tento „klasický“ preukaz nie je dostačujúci na parkovanie na vyhradených miestach pre osoby ZŤP. Tieto miesta sú určené pre osoby, ktoré majú obmedzenú mobilitu a vlastnia aj parkovací preukaz, ktorý musia umiestniť viditeľne na prednú stranu vozidla. Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, má nárok na parkovací preukaz.
  • Diaľničná známka: S parkovacím preukazom je tiež možné požiadať o oslobodenie od platenia diaľničnej známky. Keďže táto úľava nie je podmienená zákonom, je potrebné poslať žiadosť priamo na Národnú diaľničnú spoločnosť a už je len na nej, či žiadosti vyhovie, alebo nie. V kladnom prípade vozidlo zaregistruje do zoznamu vozidiel oslobodených od úhrady diaľničnej známky.
  • Povinné zmluvné poistenie (PZP): Pri osobnom automobile je možnosť ušetriť aj na povinnom zmluvnom poistení (PZP). Úľava je taktiež individuálna, preto je potrebné sa informovať u konkrétnej poisťovne, či danú zľavu poskytuje.
  • Verejná doprava: Pre osoby so ZŤP, ktoré využívajú na prepravu verejnú dopravu poskytujú železnice zľavu až 60% z ceny obyčajného lístka. Dôležité je mať preukaz ZŤP stále so sebou a v prípade výzvy sa ním preukázať. Autobusová doprava nemá legislatívnu povinnosť na poskytovanie zliav pre ZŤP osoby. Väčšina prepravcov však tieto zľavy poskytuje, ale ich výška sa v jednotlivých mestách môže líšiť.

Financie

  • Dane a poplatky: Väčšina miest a obcí poskytuje svojim občanom úľavu či oslobodenie od dane za psa alebo od poplatkov za komunálny odpad. Taktiež môžu poskytnúť úľavy na dani za bývanie, byty, garáže, stavby či nebytové priestory. Všetky tieto úľavy sú však úplne dobrovoľné, a tak v rôznych mestách a obciach aj odlišné.
  • Správne poplatky: Človek, ktorý sa preukáže preukazom ZŤP, je oslobodený aj od správneho poplatku za vydanie občianskeho preukazu, stavebného povolenia, prihlásenie motorového vozidla do evidencie, ale aj správnych poplatkov týkajúcich sa uzavretia manželstva.
  • Cestovný pas: Ďalšou z „povinných“ zliav pre držiteľa preukazu ZŤP je zľava 50 % na cestovný pas. To platí aj v prípade, ak máte cestovný pas a až počas jeho platnosti sa stanete držiteľom preukazu ZŤP. V tomto prípade si môžete požiadať o vydanie nového cestovného pasu, ktorý už budete mať aj s uplatnenou zľavou.

Kultúra a voľný čas

Divadlá, galérie a iné kultúrne zariadenia častokrát poskytujú zľavy pre držiteľov preukazu ZŤP. Ich výška sa pohybuje od 0 do 100 %, závisí to len na konkrétnej organizácii. Preto je úplne na mieste sa na tieto zľavy pýtať aj v prípade, ak nám nie je jasné, či takú zľavu daná organizácia poskytuje.

Prehľad zliav pre ZŤP osoby

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá, ktorých cieľom je podporiť ich pracovné uplatnenie a zabezpečiť rovnaké príležitosti. Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 39 ods. 3 ustanovuje, že občanom so zdravotným postihnutím sa zaručuje osobitná ochrana v pracovných vzťahoch a osobitné podmienky. Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru.

Je dôležité si uvedomiť, že pojmy invalidný a zdravotne ťažko postihnutý nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení osoba je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby, tiež na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu možnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.

Štatistiky zamestnanosti osôb so ZŤP v EÚ

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávatelia majú voči zamestnancom so ZŤP určité povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o službách zamestnanosti a ďalších predpisov. Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. povinný:

  • Vytvárať vhodné pracovné podmienky: Zamestnávateľ je povinný prispôsobiť pracovisko a pracovné podmienky potrebám zamestnanca so ZŤP, aby mu umožnil vykonávať prácu efektívne a bezpečne. Ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.
  • Zabezpečenie odbornej prípravy: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi so ZŤP potrebnú kvalifikáciu a starať sa o jej zvyšovanie.
  • Ochrana pred diskrimináciou: Zamestnávateľ je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a zamedziť akejkoľvek diskriminácii zamestnancov so ZŤP.
  • Evidencia zamestnancov so ZŤP: Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti.
  • Poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c). Uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1. 2025.
  • Povinný podiel zamestnancov so ZŤP: Zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Príspevky na zamestnávanie osôb so ZŤP

Štát poskytuje zamestnávateľom rôzne príspevky na podporu zamestnávania osôb so ZŤP. Tieto príspevky majú za cieľ kompenzovať zvýšené náklady spojené so zamestnávaním osôb so zdravotným postihnutím a motivovať zamestnávateľov k ich zamestnávaniu. Spomínané príspevky s tým súvisiace upravuje § 55 a nasl. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Graf: Vývoj miery nezamestnanosti osôb so ZŤP

Náhradné plnenie

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. f) zákona o službách zamestnanosti, môže túto povinnosť splniť aj náhradným plnením.

Formy náhradného plnenia:

  • Zadaním zákazky, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. f) zákona o službách zamestnanosti.
  • Vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov a zamestnávania podľa § 63 ods. 1 písm. f) zákona o službách zamestnanosti.

Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. f). Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. f).

Odvod za neplnenie povinného podielu

V prípade, že zamestnávateľ nesplní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v stanovenom podiele, je povinný odviesť odvod podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. f), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. T. j. preukazuje prostredníctvom elektronického formulára v lehote do 31. 3. splnenia tzv. povinného podielu. V prípade nesplnenia predmetnej povinnosti bude nasledovať sankcia v podobe odvodu podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti. Lehota na zaplatenie odvodu je do 31. marca na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ochrana zamestnanca so zdravotným postihnutím pred výpoveďou

Pri skončení pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím platia všeobecné pravidlá, ako pri každom zamestnancovi, t. j. pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe. Pri výpovedi z pracovného pomeru je však zamestnávateľ ešte viac limitovaný. Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak by bola výpoveď neplatná. Tento súhlas nie je potrebný, ak:

  • sa výpoveď dáva z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce,
  • sa výpoveď dáva v prípade, ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.

Live: Výzva vláde SR na skutočnú energetickú bezpečnosť a vlastenectvo

Zákaz diskriminácie

Zákaz diskriminácie môže byť porušený aj vtedy, ak sa určité práva odopierajú osobe a zaobchádza sa s ňou rozdielne (lepšie alebo horšie) ako s inou osobou nielen na základe skutočných dôvodov, ale aj na základe mylnej domnienky. K diskriminácii môže navyše dôjsť rôznymi spôsobmi a nemusí to byť vždy len priamou a zjavnou cestou. K diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia môže dochádzať v spojení s takmer všetkými občianskymi a politickými právami, napríklad pri výkone volebného práva, práva prijímať a rozširovať informácie, slobody pohybu, práva na vzdelávanie atď.

Prístup k tovarom a službám

Diskriminácia výlučne z dôvodu zdravotného postihnutia je zakázaná tiež v oblasti prístupu k tovarom a službám, bez ohľadu na to, či sú poskytované verejným alebo súkromným poskytovateľom. Navyše, v záujme uľahčenia prístupu k službám musia byť pre zdravotne postihnutých uplatnené primerané opatrenia (reasonable accommodation). Niektoré požiadavky platia aj pre súkromný sektor. K diskriminácii dochádza, ak sa zrakovo postihnutej osobe odmietne vstup do baru pod predstavou, že môže byť na ťarchu ostatným zákazníkom.

Poistenci štátu

Štát platí za svojich poistencov, takzvaných poistencov štátu. Medzi nich patria nezaopatrené deti, študenti do 26 rokov (resp. do 30 rokov pri dennom štúdiu II. stupňa), osoby poberajúce dôchodok a osoby so ZŤP.

Zákaz diskriminácie - príklady z praxe

Európska únia a ochrana osôb so zdravotným postihnutím

Podľa prieskumu EU-SILC z roku 2016 žije v Európskej únii 100 miliónov osôb so zdravotným postihnutím. Európska únia a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. EÚ vo svojich zmluvách a antidiskriminačných právnych predpisoch preukázala svoj záväzok chrániť Európanov pred diskrimináciou. Prijala dôležitý zákon, ktorý chráni práva všetkých ľudí: Chartu základných práv Európskej únie. Napríklad sa v nej píše, že ľudia so zdravotným postihnutím majú právo na nezávislosť, zamestnanie a účasť na spoločenskom živote. EÚ popri právnych textoch vyvíja rôzne nástroje. Cieľom EÚ je zabezpečiť, aby zdravotné postihnutia nevytvárali prekážky v Európe. V praxi však nie sme všetci rovnako chránení. Pri tom vás podporia rôzne služby. Ak máte napríklad problémy pri cestovaní lietadlom, loďou, vlakom alebo autobusom, môžete podať sťažnosť. Vo všetkých krajinách Európy sú kancelárie, ktoré vám môžu pomôcť pri podávaní sťažnosti. Objavte svoje práva v brožúre, ktorú vydalo Európske fórum zdravotného postihnutia, a zistite viac o týchto rôznych službách. Tieto európske siete majú národných členov, ktorí vystupujú v mene osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín. Ak chcete, aby bol váš hlas počuť, zistite, ktorá z uvedených organizácií by vám v tom mohla pomôcť.

tags: #pravna #ochrana #ztp