Komplexný sprievodca vyvrhovaním zveri: Zásady, hygiena a výber pomôcok

Vyvrhovanie zveri je neoddeliteľnou súčasťou poľovníckej praxe a predstavuje prvý krok v procese spracovania ulovenej zveri. Správne vykonanie tohto úkonu má zásadný vplyv na kvalitu a hygienickú nezávadnosť zveriny. Každý lovec investuje množstvo času a práce, aby zver v revíri dosahovala tie najlepšie a najkvalitnejšie predpoklady. Taktiež aj hrdosť či radosť za jedinečným bioproduktom a chutným jedlom sú jeho veľkou motiváciou.

Prvým následkom na dosahovaní kvality mäsa je typ lovu. Zver, ktorá bola ulovená mimo obdobia spoločných poľovačiek, predurčuje vyššiu kvalitu mäsa ako zver, ktorá bola ulovená počas spoločných poľovačiek. Lovom na spoločných poľovačkách zver čerpá nadmerné množstvo glykogénu zo svalov, ktorý slúži ako ich energia. Je tiež potrebný na to, aby mäso v chladiacich priestoroch dozrelo čo najlepšie. Ak ho zver nemá dosť, výsledkom je tmavé a tvrdé mäso.

Ulovenú zver je potrebné čo najskôr vyvrhnúť. Ak túto činnosť vykonávame po dlhšej dobe, má to nepriaznivé účinky na mäso. Je potrebná vysoká zodpovednosť a precíznosť počas celej činnosti. Odkladanie vyvrhovania sa vždy spája s hygienickými rizikami, najmä s možnosťou jej „zaparenia“. Cieľom je čo najskôr po ulovení odstrániť zo zveri vnútorné orgány, aby sa mohla vychladiť.

Príprava na vyvrhovanie zveri

Pred samotným vyvrhovaním je nevyhnutné zabezpečiť vhodné podmienky a pomôcky. Medzi základné vybavenie patrí:

• Poľovnícky nôž: Ostrý nôž je základným nástrojom pre vyvrhovanie.
• Nepriepustné rukavice: Použitie rukavíc je nevyhnutné pre ochranu pred kontamináciou a pre dodržanie hygienických zásad.
• Plastová prepravka na zverinu: Prepravka slúži na uloženie vyvrhnutej zveriny a zabraňuje jej znečisteniu.
• Plastové vrecká rôznej veľkosti: Vrecká sa používajú na uloženie vnútorností a iných odpadových častí.
• Vzorkovnice: V prípade potreby odberu vzoriek na veterinárne vyšetrenie sú potrebné vzorkovnice.
• Pitná voda: Voda slúži na umývanie rúk a nástrojov počas vyvrhovania. Do auta každého lovca patrí minimálne fľaša s čistou vodou pre prípad očistenia nečistôt z ulovenej zveri a umytia rúk.

Dôležité je tiež zabezpečiť čisté a vhodné prostredie pre vyvrhovanie, ideálne na mieste, kde je možné zverinu ľahko očistiť a schladiť.

Postup vyvrhovania zveri

Samotný postup vyvrhovania sa môže mierne líšiť v závislosti od druhu zveri, ale základné kroky sú nasledovné:

1. Umiestnenie zveri: Ulovenú zver umiestnime na chrbát, ideálne na čistú podložku alebo prepravku. Srnčiu a diviačiu zver, najmä mladú raticovú, možno vyvrhovať aj vo zvislej polohe, čo má niektoré hygienické prednosti.
2. Oddelenie pohlavných orgánov: Ostrým nožom oddelíme pohlavné orgány od tela zveri.
3. Otvorenie zámku: Následne otvoríme zámok, čo je oblasť medzi panvovými kosťami.
4. Rez brušnou dutinou: Rez vedieme opatrne po stredovej línii brucha, od zámku až po hrudnú kosť. Dôležité je rezať opatrne, aby nedošlo k poškodeniu vnútorností. Rezom do kože a podkožia však nemáme perforovať aj väzivo. Príliš hlboký rez cez podkožie a neopatrné otváranie brušnej dutiny môžu viesť k nežiaducemu narezaniu orgánov žalúdočno-črevného traktu.
5. Rez hrudnou kosťou: Po dosiahnutí hrudnej kosti pokračujeme rezom cez ňu až po hrtan.
6. Uvoľnenie vnútorností: Opatrne uvoľníme vnútornosti od stien brušnej a hrudnej dutiny. Pri vyťahovaní vnútorností si môžeme pomôcť rezmi po okrajoch bránice.
7. Vybratie vývrhu: Celý vývrt (vnútornosti) vyberieme z tela zveri. Dôležité je, aby sa všetky vnútorné orgány od jazyka až po konečník odstránili v celku.
8. Kontrola vývrhu: Celý vývrt dôkladne prezrieme a zistíme prípadné abnormality alebo patologické zmeny. Pri vyvrhovaní a otvorení telovej dutiny treba predovšetkým posúdiť obsah, množstvo a charakter tekutiny, ktorá sa tu nachádza. Sledujme aj zmeny na pohrudnici, pobrušnici a zrasty orgánov. Pri vnútornostiach sa sústreďujeme na zmenu farby, konzistencie, krvácaniny, ale aj zožltnutie, inak nazývané ikterus, na zvýšenú krehkosť. Všímajme si aj nález abscesov a ložísk v tkanive, ktoré môžu mať rôzny obsah, nielen hnis. Poľovník ich nesmie narezávať. Najčastejšie sa v pľúcach a pečeni zisťujú parazitické červy, ktorých druhové určenie si zväčša vyžaduje laboratórne vyšetrenie. V zažívacích orgánoch sa niekedy zistí nahromadený plyn, nadmerné množstvo nestrávenej potravy, odchýlky od bežnej farby, zápach, prípadne obsah krvi. Alebo sú, naopak, prázdne, čo však vždy treba posúdiť vzhľadom na vegetačné obdobie a situáciu zveri. Každú odchýlku od normálu je nevyhnutné ohlásiť miestne príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.
9. Odstránenie žlčového mechúra: U diviačej a rohatej zveri opatrne odstránime žlčový mechúr z pečene, aby nedošlo k jeho prasknutiu a znehodnoteniu zveriny.
10. Očistenie dutiny: Dutinu brušnú a hrudnú očistíme od zvyškov krvi a nečistôt. V nevyhnutných prípadoch možno telovú dutinu opláchnuť pitnou vodou, ale v teréne sa zvyčajne nedá zabezpečiť v potrebnom množstve.
11. Zavesenie zveri: Vyvrhnutú zver zavesíme vzdušne, aby mohla dobre stiecť a vychladnúť. V lete je vhodné zverinu zabaliť do hustej sieťoviny proti muchám a osiam.

Špecifické postupy pre rôzne druhy zveri

• Raticová zver: Pri raticovej zveri je obzvlášť dôležité odstrániť vnútornosti čo najrýchlejšie, aby sa predišlo zapareniu.
• Malá zver: U malej zveri (zajac, bažant) je možné vyvrhovanie vykonať aj neskôr, ale je dôležité odstrániť hrvoľ pernatej zveri. Pri zajačej zveri patrilo k tradičným postupom ošetrenia vytláčanie močového mechúra a pri pernatej zveri „vyháčkovanie“, moderné požiadavky na hygienu zveriny to však neodporúčajú. Hrozí totiž riziko poškodenia zažívacieho traktu a následnej kontaminácie jeho obsahom.

Hygienické zásady pri vyvrhovaní zveri

Dodržiavanie hygienických zásad je pri vyvrhovaní zveri mimoriadne dôležité, aby sa predišlo kontaminácii zveriny a zabezpečila jej zdravotná nezávadnosť:

• Osobná hygiena: Pred vyvrhovaním si dôkladne umyjeme ruky mydlom a vodou. Ak má poľovník príznaky infekčného ochorenia (zvýšená teplota, hnačka), nesmie manipulovať s ulovenou zverou.
• Používanie ochranných pomôcok: Počas vyvrhovania používame nepriepustné rukavice, ktoré pravidelne meníme, ak sa znečistia.
• Čistota nástrojov: Nôž a ostatné nástroje udržiavame v čistote a pravidelne ich dezinfikujeme. V lese treba mať čistú podložku aj na odkladanie noža. Problémom býva, že poľovník nemá vždy pri sebe primeraný a vhodný nôž alebo pílku. Neraz sa trápi s tupým nástrojom.
• Zabránenie kontaminácii: Zabránime kontaminácii zveriny z vonkajšieho prostredia. Platí zásada „čistá ruka“ drží nôž a vyberá vnútorné orgány, „nečistá ruka“ drží kožu. Treba dbať na to, aby sa nečistoty z kože nedostali do mäsa.
• Rýchle schladenie: Vyvrhnutú zverinu čo najskôr schladíme, aby sa spomalil rast mikroorganizmov. Po vyvrhnutí a očistení zveri prichádza na rad jej vychladenie v chladiacich priestoroch. Ideálna teplota chladenia sa pohybuje v rozmedzí od 0˚C - +1˚C.
• Manipulácia s chorou zverou: Všetky úkony a manipulácia s ulovenou zverou sa musia vykonávať v čistom, hygienicky ošetrenom a sterilnom prostredí s náradím. Ak ide o vývrhy iných druhov zveri, srnčej, jelenej a inej prežúvavej, pri ktorej neboli zistené žiadne odchýlky od fyziologického stavu, ťažko dosiahneme, a najmä v praxi skontrolujeme, aby ich poľovník zakopal. To už je vec zodpovednosti poľovníka či poľovníckeho hospodára.

Vyvrhovanie zveri podozrivej z besnoty

V prípade ulovenia zveri podozrivej z besnoty (napr. líška, pes, mačka) je potrebné dodržiavať špeciálne opatrenia:

• Používame gumené rukavice a dbáme na to, aby sa krvou nezamazalo oblečenie.
• Ulovené zviera vložíme do nepremokavého obalu (dve igelitové vrecia).
• Na vrece pripevníme štítok s menom, adresou, PZ a lokalitou, kde bola zver ulovená.
• Takto upravené vrece odovzdáme na veterinárne zariadenie.
• Nemanipulujeme so zverou holými rukami (sťahovanie z kože, preparovanie hlavy).
• Nedovolíme psovi, aby prišiel do kontaktu s ulovenou zverou.

Asanácia vývrhov zveri je dôležitá nielen v prevencii vírusových či bakteriálnych, ale i parazitárnych chorôb. Ak však ide o uhynutú zver, v tejto súvislosti neexistuje pardon! Nemusíme siahať ani po veterinárnej legislatíve, stačí si pozrieť nový zákon o poľovníctve. Podľa paragrafu 78 odseku 3, orgán štátnej správy na úseku poľovníctva udelí pokutu do 15 000 eur, ak sa v poľovnom revíri nájde usmrtená alebo zranená zver a užívateľ tohto revíru nezabezpečí okrem iného zisťovanie príčiny jej usmrtenia.

Odber vzoriek na veterinárne vyšetrenie

V súvislosti s africkým morom ošípaných (AMO) a klasickým morom ošípaných (KMO) je dôležité vedieť správne odobrať vzorky na veterinárne vyšetrenie.

• Trichinelóza: Treba odobrať vzorku z bráničného piliera veľkosti minimálne 5 x 5 centimetrov.
• Klasický mor ošípaných - KMO: Na sérologické vyšetrenie je vhodná krv zo srdca alebo z veľkých dutých ciev. Krvná zrazenina musí mať minimálne veľkosť vlašského orecha. Na virologické vyšetrenie sú najvhodnejšie tkanivá mandlí, sleziny a obličiek. Tkanivo z uvedených orgánov musí mať minimálne veľkosť vlašského orecha.
• Africký mor ošípaných - AMO: Pri monitoringu AMO u diviačej zveri stačí, ak vo vzorke je aspoň jedno tkanivo z uvedených orgánov (slezina, mandle, obličky), resp. poľovnícky nôž je tvarom a vybavením prispôsobený na používanie v poľovníckej praxi, najmä pri vyvrhovaní zveri.

Skladovanie a zrenie zveriny

Ako správne skladovať zverinu, aby mäso vyzrelo a malo lahodnú chuť a jemnosť?

Dôležitá je správna teplota

„Červené mäso“ vrátane zveriny, má byť zavesené 3 - 7 dní pri chladiarenskej teplote, aby dosiahlo požadovanú jemnosť a plnú chuť. Ak je takto skladované mäso následne zodpovedajúcim spôsobom zmrazené, uchováva si svoju kvalitu niekoľko mesiacov. Po zmrazení nedochádza k ďalšiemu zreniu mäsa, len tuk začína pozvoľna oxidovať. Mäso čiernej zveri s vyšším obsahom tuku možno práve z týchto dôvodov skladovať zmrazené dlhšie ako 6 mesiacov.

Zaparenie verzus chladový šok

Vysoké vonkajšie teploty a nedostatočná možnosť chladenia môžu u zveriny viesť k nadmernej činnosti enzýmov a v dôsledku toho dochádza k následným zmenám v kvalite zveriny. Toto tzv. zaparenie sa prejavuje medenou červenou farbou mäsa, zverina má nepríjemný sladký zápach, je mäkká a ochabnutá. Príliš rýchle chladenie zveriny môže mať taktiež negatívne dôsledky. Táto skutočnosť označovaná ako chladový šok, je v praxi však menej známa. Chemické reakcie sú závislé na teplote - to znamená, že pri nízkych teplotách prebiehajú pomalšie než pri vysokých. Pokiaľ je zabránené prvej fáze zrenia mäsa v dôsledku veľmi rýchleho schladenia svaloviny na teploty pod 10 ºC, dochádza k výraznej kontrakcii svalov, k poškodeniu svalových buniek a v dôsledku týchto procesov sa zvyšuje tuhosť mäsa, ktorá je však pri ďalšom skladovaní nezvratná.

Správny postup po ulovení zveri

V teplom období je potrebné ulovenú zver čo najskôr dopraviť do chladiarenského zariadenia a chladiaci proces nemožno už prerušiť. Nebezpečenstvo, že dôjde u zveriny v dôsledku rýchleho schladenia ku chladovému šoku, je v praktických podmienkach zanedbateľné. Chladiarenská kapacita bežných malých chladiarní nie je taká veľká, aby dokázala prekonať zostatkovú teplotu zveriny tak rýchlo, aby došlo ku chladovému šoku. Napríklad k poklesu teploty pod 7 ºC v strede stehna u silnejších kusov dochádza v chladiarenských podmienkach za viac ako 24 hodín. Celkom iná je však situácia v zime. Ak je zverina vyvrhnutá vo voľnej prírode pri nízkych teplotách, dochádza k poklesu vnútornej teploty.

Poľovníci možnosť zaparenia zveri často podceňujú, mylne vychádzajúc z predpokladu, že za chladného počasia riziko nie je až také veľké ako v letnom období. To je však zásadná chyba! A potom sú prekvapení, keď im veterinárny lekár zverinu posúdi ako „zaparenú“, hoci mrzlo a vonkajšia teplota dosahovala hoci aj mínus desať stupňov Celzia. Práve veľký rozdiel vnútornej a vonkajšej teploty môže zabrániť postupnému vychladnutiu zveri.

Poľovnícke nože: Neoddeliteľná pomôcka

Nožiarstvo má v histórii ľudstva hlboké korene, pretože nôž patril k základným a nevyhnutným nástrojom. Bol taktiež jednou z prvých zbraní človeka. V archeologických kruhoch dokonca existuje domnienka, že nôž bol platidlom od 7. do začiatku 11. storočia, kým ho nevystriedala minca. Tvar, celkový vzhľad a konštrukcia nožov, ale aj ich účel a použitie boli ovplyvnené technickými, ekonomickými, sociálnymi a kultúrnymi aspektmi. V prvopočiatkoch výroby železa bolo primárnou úlohou kováča zabezpečiť výrobu nástrojov ako sekera, klin, kosa, kosák, ale aj nôž na bežné práce. V súčasnosti je nôž predmetom každodennej potreby.

Poľovnícky nôž je tvarom a vybavením prispôsobený na používanie v poľovníckej praxi, najmä pri vyvrhovaní zveri. Používajú sa nielen na spracovanie zveriny, ale aj ako zbraň na dorážanie zveri a ochranu pred útokom šelmy.

Konštrukcia noža

Nôž pozostáva z viacerých častí, základnými konštrukčnými prvkami noža sú čepeľ, rukoväť, črienky, nitovanie, zdobenie, vrátane puzdra. Najstarším technickým riešením spojenia čepele a rukoväte je krátky alebo dlhý priebežný tŕň, na ktorý je nasunutá, narezaná, prípadne navinutá rukoväť. Neskôr nahradila tŕň stopka s otvormi pre nity, ktorými sa prichytili črienky - delená rukoväť. Na ochranu pred porezaním, resp. v súvislosti s posilnením funkcie noža ako zbrane, pribudla priečka. Takáto základná koncepcia noža zostáva nemenná pre všetky nože s pevnou čepeľou.

Poľovnícke nože

Pre poľovnícke nože sú charakteristické tradičné tvary a materiály (parohovina, kosti, drevo, koža) a lovecké motívy pri zdobení. Vymedzuje ich v prvom rade ich účel. Ak je nôž používaný pri love ako nástroj na vykonávanie poľovníckych prác, teda usmrtenie, ošetrenie (vyvrhovanie), spracovanie (stiahnutie z kože a delenie) a poľovníckych úkonov a operácií (prerezanie zámku, vybratie vnútorností pernatej zveri a pod.) môžeme ho označiť za poľovnícky.

Ako si vybrať ten správny poľovnícky nôž

Pri výbere poľovníckeho noža je nutné položiť si niekoľko zásadných otázok. Má byť s pevnou čepeľou (dýka) alebo zatvárací? Budem ho so sebou nosiť vo vaku, v aute (v tom prípade môže byť aj trochu ťažší a môže mať aj viacej funkcií) alebo vo vrecku (má mať malú váhu) či na opasku? Koľko chcem investovať do kúpy noža? Akú má mať veľkosť, tvar, váhu, aká má byť čepeľ a ako má vyzerať rukoväť? Ktorý typ materiálu si vybrať, aká oceľ je najvhodnejšia? V neposlednom rade netreba zabúdať hádam na najdôležitejšiu vec, a tou je spôsob ošetrovania a najmä brúsenia. Najlepší nôž je ten, ktorý máte pri sebe vtedy, keď ho skutočne potrebujete. Nôž je nástroj, na ktorý sa človek potrebuje vedieť spoľahnúť, preto sa preferuje jednoduchosť. Čím je teda jeho konštrukcia jednoduchšia, má menej súčiastok, čapov, nitov, skrutiek, pružiniek, atď., tým je menšia šanca, že sa niečo pokazí a navyše sa aj ľahšie udržuje.

Multifunkčný nôž

Multifunkčný nôž je relatívne skladný, má svoje vlastné puzdro, prípadne sponu, a pokiaľ ho nosíte za opaskom, máte istotu, že ho máte vždy k dispozícii. Väčšinou sú to zatváracie nože, ktoré môžu byť, okrem čepele noža, vybavené aj rôznymi inými funkciami, napr.: otváračom na konzervy, otváračom na fľaše, vývrtkou, pílkou na drevo, nožničkami, pilníkom, bodcom, skrutkovačom, kliešťami, či dokonca perom, lupou alebo baterkou. Mechanizmus zatvárania síce potrebuje občasnú starostlivosť, ale je oveľa praktickejší ako dýka. Existujú viaceré druhy mechanizmov poistiek, napr. liner, backlock alebo frame. Linerlock je kovový list vložený do rukoväte, ktorý sa pri otvorení noža vzprieči a zaistí tak čepeľ proti samovoľnému zatvoreniu. Framelock je typ poistky, kde čepeľ blokuje napnutá časť kovu, ktorá je spravidla súčasťou rukoväte, ide zväčša o najpevnejšie a najspoľahlivejšie poistky. Backlock je typ, kde po otvorení čepele dôjde pomocou odpruženej závierky k zapadnutiu čapu do vybraného miesta čepele. Jedná sa o tzv. závierky, ktoré sa nachádzajú na konci rukoväte noža (po ich stlačení dôjde k odisteniu čepele). Bez ohľadu na samotný typ poistky, jej mechanizmus by mal byť hlavne pevný, spoľahlivý a mal by sa dať ľahko ovládať jednou rukou.

Nôž s pevnou čepeľou

Nože s pevnou čepeľou sú určené pre ťažšie práce, kde je potrebné do rezania vložiť viac sily. Sú pevnejšie, silnejšie, spoľahlivejšie, jednoduchšie na údržbu a čistotu. Nože s pevnou čepeľou môžu mať tŕň zapustený do rukoväte alebo je nôž vyrobený z jedného kusu ocele a rukoväť tvoria črienky prinitované či priskrutkované k oceli. Nože tejto konštrukcie - full-tang, sú mimoriadne odolné, silné a riziko zlomenia noža pri väčšej záťaži je minimálne. Naopak, ľahšie činnosti, kde nie je potrebné vložiť až tak veľa sily do rezania, sú pevné nože menej vhodné, jednoducho na ľahšie veci je lepšie použiť zatvárací nôž.

Kvalita a materiály

Jednou zo skutočne prestížnych značiek nožov (prevažne s pevnou čepeľou) je spoločnosť Helle Fabrikker. Táto firma bola založená v roku 1930 v Nórsku, v ťažkých časoch hospodárskej a finančnej krízy. Vtedy nezamestnaní bratia Steinar a Sigmund Helle začali vyrábať poľnohospodárske náradie a iné nástroje v otcovej vyhni na rodinnej farme. Keď sa pustili do výroby loveckých a rybárskych nožov, veľmi rýchlo sa stali populárne v celom okolí. Všetky nože sú vyrábané ručne a preto je každý kus originálny a jedinečný. Pri ich výrobe sú používané kvalitné, lokálne suroviny a proces výroby sa spolieha na poctivé, rokmi overené postupy ručnej výroby. Nože Helle sa vyrábajú tak, aby odolali drsným podmienkam a náročným užívateľom, preto sa pri výrobe ich čepele používa trojvrstvová laminovaná nehrdzavejúca oceľ. Takáto oceľ je síce drahšia ako väčšina ostatných, ktoré používajú iné značky, ale to je práve kľúčovou myšlienkou celej filozofie spoločnosti Helle - žiadne kompromisy pri kvalite. Výsledkom je takmer nezničiteľná čepeľ, ktorá zostáva ostrá oveľa dlhšie ako bežné čepele.

Rukoväť

Takisto aj veľkosť a tvar rukoväte je jednou zo zásadných faktorov pri výbere. Je nutné, aby vám rukoväť presne padla do ruky, nešmýkala sa a ani pri dlhšom zaobchádzaní s nožom netlačila. Samozrejme, jednoduché úkony vykonáte akýmkoľvek nožom, ale ak budete pracovať s nožom 20 či 30 minút, oceníte rukoväť bez agresívnych hrán či výstupkov. V súčasnej dobe sú populárne nože s ergonomickými priehlbinami na prsty. Môžete mi veriť, že tento dizajn nikomu nesedí presne, navyše pri každom pohybe s nožom potrebujete málinko iný úchop a budú Vás len obťažovať.

Materiál čepele

Nože sa používaním otupujú, ale to nie je žiaden kaz, je to ich vlastnosť. Ako rýchlo sa budú tupiť, závisí na materiáli, z ktorého je nôž (čepeľ) vyrobený a s tým sa spájajú aj ďalšie vlastnosti noža, ako napríklad hrdzavenie alebo pružnosť čepele. Ak nie ste znalcom a nože brúsite len poťahovou brúskou, prípadne ich ostríte na ocieľke, pozerajte skôr po klasickej nerezovej oceli (stainless steel, rovnaká ako na nožoch v kuchyni). Je mäkšia, ľahšie sa brúsi a je veľmi odolná voči hrdze. Pokiaľ viete, ako s nožom zaobchádzať, a brúsenie na keramických alebo diamantových kameňoch pre vás nie je cudzie, prípadne budete nechávať nôž brúsiť u nožiara, pokojne zvážte alternatívnu oceľ. Uhlíková oceľ (carbon steel) sa otupuje pomalšie a v lese kraľuje. Povrchová úprava čepele: Zamerajte sa aj na povrchovú úpravu čepele. Najklasickejšou je lesklá, no môže byť ošetrená (brúsená - stone washed, leptaná - acid etch), čo poznáte na prvý pohľad. Škrabance na lesklom noži nepekne vyniknú, ale je to len detail a na funkčnosti noža neuberajú. Na nožoch z uhlíkovej ocele je vidno aj černenie, ktoré primárne chráni pred hrdzou.

Typy ocelí

Všetky materiály majú svoje klady i zápory.

• Nerezová oceľ: Obsahuje minimálne 13% chrómu, vyžaduje minimum starostlivosti, je odolnejšia voči korózii, než uhlíková oceľ.
• Uhlíková oceľ: Je zvyčajne tvrdšia ako oceľ nerezová. Jej nevýhodou je, že po každom použití je potrebné jeho čepeľ utrieť do sucha a z času na čas ju pretrieť olejom, aby nechytala patinu a nehrdzavela.
• Keramická čepeľ: Sa vyrába suchým lisovaním a spekaním zirkónového prášku. Ostrie takýchto nožov je vytvorené diamantovým kotúčom. Zirkón má na stupnici tvrdosti hodnotu 8,5 stupňa, v porovnaní s kalenou oceľou, ktorá má hodnotu od 6 do 6,5, je keramický nôž podstatne tvrdší. Jeho ostrie potrebuje brúsenie alebo ostrenie len veľmi zriedkavo. Na druhej strane je tento materiál pomerne krehký a je potrebné s ním zaobchádzať opatrne.

Starostlivosť o nôž

O nôž sa v každom prípade musíte starať - ostrie udržiavať čisté a nabrúsené, po krájaní kyslého citrónu čepeľ opláchnuť, pred uložením do šuplíka oceľ naolejovať, stačí trochou masti, je to dokonca lepšie než napríklad WD-40). Pokiaľ sa objavia škvrny hrdze, stačí skúsiť vydrhnúť hubkou s trochou zubnej pasty, ale hrdza ako taká vlastnosti noža nijako nezhoršuje. Opäť nejde o kaz aleo vlastnosť noža. Pri nerezovej oceli je proces pomalší, na uhlíkovej oceli zase prekvapivo rýchly, ale pokiaľ budete nôž roky aktívne používať, pripravte sa na "patinu", ktorá čepeľ zahalí.

Rovné alebo zúbkované ostrie

Pri dileme, či si vybrať nôž s rovným alebo so zubatým ostrím, Vám radím zostať pri klasike, teda nôž s rovným ostrím. Laicky viete, čo od neho očakávať a jednoduchšie sa brúsi. Ak by ste premýšľali o rezaní vláknitého materiálu, môže sa zúbkaté ostrie (serrated) hodiť. Skvele reže textílie, laná, chlieb, paradajky ale z poľovníckeho hľadiska významné využitie nemá. S jeho brúsením budete musieť ísť za nožiarom alebo si zaobstarať špeciálnu brúsku.

Kontrola kvality

Nevyhnutným krokom pri výbere noža je kontrola jeho kvality. Tento krok je nesmierne dôležitý. Keď dostanete nôž do ruky, prekontrolujte všetky jeho časti, čepeľ, rukovať, puzdro. Jednotlivé komponenty noža, vrátane jeho najdôležitejšej časti - čepele, nesmú mať vôľu, t.j., nesmú sa vychyľovať na strany a ich nepresné dosadenie počas zatvárania je neprípustné.

Cena

V neposlednom rade sa vynára otázka, koľko peňazí chcete do kúpy noža investovať. Cena by však nemala byť hlavným faktorom pri jeho výbere. Toto nie je nákup na pár týždňov, ani na pár mesiacov, ale skôr na pár rokov, prípadne na celý život. Prístup k nožu ako ku spotrebnému tovaru, kedy nedám viac než pár eur, pretože "ho aj tak zase niekde stratím", absolútne rešpektujem, stať sa môže čokoľvek a komukoľvek. Ja ale preferujem výber, na základe určitého zoznamu kritérií, podľa ktorých si zvolím svojho favorita a cenu musím už len akceptovať. Vždy sa ešte môžete pokúsiť zjednať cenu aspoň o pár eur nižšie, ale je už len predajcovi, či Vám vyhovie.

Dôležité rady pri výbere noža

Pred kúpou noža, Vám odporúčam navštíviť niektorý z kamenných obchodov a vami vybraný či vysnívaný nôž si "ošahať", aby ste zistili, ako vám sedí v ruke. Dbajte primárne na kvalitu, nie na kvantitu, pretože Vám bude stačiť jeden či dva nože, s ktorými sa naučíte dokonale zaobchádzať. Neplatí ani pravidlo, čím väčší, tým lepší, pretože aj nôž s krátkou čepeľou v rukách skúseného majstra, vie dokázať veľké veci. Ak premýšľate nad kúpou drahšieho noža, doprajte si čas a vyhľadajte si čo najviac informácii o ňom. Dnes existuje nespočetné množstvo zdrojov, z ktorých možno tieto informácie čerpať: webové stránky, knižné publikácie, sociálne siete, rôzne fóra a internetové diskusie, pretože nie je všetko zlato, čo sa blyští. Do prírody vám vždy odporúčam nosiť so sebou dva nože. Jeden s pevnou čepeľou na ťažšiu prácu a jeden zatvárací na jemnejšiu prácu.

tags: #pomocka #na #vyvrhovanie #zvery