Na Slovensku sa čoraz častejšie diskutuje o postavení pracujúcich dôchodcov, najmä vo verejnej správe. Táto téma prináša so sebou nielen otázky ekonomické, ale aj sociálne a právne. Vláda sa podľa poslanca Miroslava Kadúca (OĽaNO) nespráva ako dobrý hospodár, ak dotuje zamestnanecké miesta miliónmi eur a pritom má riešenie priamo pod nosom. Je pokrytecké, ak jediným dôvodom neprijatia takejto úpravy má byť strata voličov, ktorí poberajú dôchodky a ktorých si vláda takto de facto kupuje.
Návrh na obmedzenie veku zamestnancov vo verejnej správe
Poslanec za OĽaNO Miroslav Kadúc chce novelou zákona o štátnej službe obmedziť vek zamestnancov vo verejnej správe na 63 rokov. Maximálny vek, do ktorého môžu zamestnanci pracovať vo verejnej správe, je podľa neho stanovený v tretine členských štátov Európskej únie. Nadobudnutím tohto veku sa podľa návrhu skončí pracovný pomer zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme alebo štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, a to priamo zo zákona.
Kadúc novelou zároveň stanovuje povinnosť pre zamestnávateľa a pre služobný úrad v oblasti verejnej správy vyhlásiť výberové konanie na zamestnanecké miesto starobného dôchodcu, ktorý súčasne s platom poberá aj starobný dôchodok. Následne, ak by vzišiel z toho výberového konania úspešný uchádzač, bol by to nový výpovedný dôvod zo zamestnania pre daného starobného dôchodcu.
Dôvody návrhu
Návrhom poslanec OĽaNO reaguje na skutočnosť, že veľká skupina osôb v dôchodkovom veku pracuje vo verejnej správe a okrem príjmu poberá aj starobný dôchodok. Na druhej strane máme veľmi vysoký podiel nezamestnaných mladých ľudí s dostatočnou kvalifikáciou na výkon týchto činností bez akéhokoľvek príjmu. Návrh zákona vychádza zo základnej zásady, že dôchodok slúži ako sociálna dávka pre osoby, ktoré z dôvodu veku nedokážu vykonávať svoje zamestnanie.
Týmto spôsobom sa zavedie systémové, ústavne konformné a efektívne zvýšenie zamestnanosti nielen mladých ľudí či absolventov vysokých škôl vo verejnej správe, ale aj bežných ľudí bez práce. Hovoríme o niekoľkých tisícoch nezamestnaných. Navyše sa obmedzí súbežné poberanie platu aj dôchodku, pričom znížením nezamestnanosti sa samovoľne znížia aj výdavky štátu na nezamestnaných občanov.
Rozsah právnej normy
Právna norma zasahuje len do pracovnoprávnych vzťahov v oblasti verejnej správy, kde má štát právomoc kontrolovať dĺžku vykonávania určitej činnosti v príslušných zákonoch. Dôchodcovia poberajúci starobný dôchodok podľa návrhu budú môcť aj naďalej a bez obmedzení pracovať v súkromnej sfére či podnikať. Návrhom sa bude parlament zaoberať na septembrovej schôdzi. V minulom roku identickú novelu Kadúcovi parlament zamietol.
Zmeny v Zákonníku práce a rozhodnutie Ústavného súdu SR
Novela Zákonníka práce priniesla okrem zmien účinných od 1. marca 2021, týkajúcich sa finančného príspevku na stravovanie, telepráce a domáckej práce a brigádovania osôb starších ako 15 rokov, aj ďalšiu výraznú zmenu, ktorá vchádza do účinnosti od 1. januára 2022. Touto zmenou je možnosť zamestnávateľa na ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom nad 65 rokov, ktorému zároveň vznikol aj nárok na starobný dôchodok.
Od 1. januára 2022 pribudne v ustanovení § 63 ods. 1 Zákonníka práce umožňujúcom zamestnávateľovi dať výpoveď zamestnancovi nové písmeno - „f) zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok“. Zároveň dochádza k zmene súvisiacich ustanovení Zákonníka práce, a to tých, ktoré sa týkajú ukončenia pracovného pomeru dohodou a odstupného.
Pozastavenie účinnosti § 63 ods. 1 písm. f)
V stredu, 15. decembra 2021, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o pozastavení účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, ktorý umožňoval zamestnávateľom po 1. januári 2022 ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Toto rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1. januára 2022 nebude uplatňovať a zamestnávatelia ho teda nebudú môcť využiť.
Dopady na zamestnancov
Obe podmienky, a síce podmienka veku a podmienka vzniku nároku na starobný dôchodok musia byť splnené súčasne. Ak by zamestnávateľ dal výpoveď podľa tohto ustanovenia, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, začína plynúť výpovedná doba. Základná dĺžka výpovednej doby je 1 mesiac. Ak zamestnanec pre zamestnávateľa odpracoval viac ako 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace, počas ktorých by mal u zamestnávateľa ešte zotrvať a vykonávať svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy.
Ak by zamestnanec nezotrval počas plynutia výpovednej doby u svojho zamestnávateľa, tento má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve.
Nárok na odstupné
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamená, že zamestnávateľ môže dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.
| Dĺžka trvania pracovného pomeru | Výška odstupného (najmenej) |
|---|---|
| Menej ako 2 roky | Jednonásobok priemerného mesačného zárobku |
| 2 roky a viac, ale menej ako 5 rokov | Dvojnásobok priemerného mesačného zárobku |
| 5 rokov a viac | Trojnásobok priemerného mesačného zárobku |
Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. Zamestnanec sa zase zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.
tags: #pracujuci #dochodcovia #v #statnej #sprave